Report: 24 hodin Le Mans na kole bez řevu motorů a smogu.
Tak sa nazýva pretek, ktorého desiateho ročníka som sa zúčastnil. Pri tomto závode nie je stanovený počet kilometrov, ale naopak, zajazdiť za 24 hodín čo najviac kilometrov.
8.septembra o 11hod bol naplánovaný štart, na ktorý sa postavil rekordný počet účastníkov, 28 tímov a 42 jednotlivcov. Preteku sa zúčastnil taktiež Sváťa Božák, ktorý v tomto roku prešiel s výborným výsledkom RAAM - pretek naprieč Amerikou.
Ale poďme do Le Mans, respektíve na trať Šaratice – Milešovice – Otnice - 13km okruh, po ktorom sme sa nasledujúcich 24 hodín motali.
Štart bol hromadný, ale samozrejme krátko po štarte sa vyprofilovala skupinka, z ktorej postupne odpadali jednotliví pretekári z dôvodu svojho tempa. Je moc dôležité, pri takomto dlhom preteku si rozvrhnúť sily. Po pár hodinách sme na čele pelotónu ostali štyria a to Svaťa Božák, Standa Prokeš, Tomáš Vitvar a ja Richard Meleg. Všetci máme skúsenosti z ultra pretekov, takže až také prekvapenie to nebolo. Závod sa rozbehol docela rýchlo a po prvých 100km sme mali priemer k 37km/h. Mimochodom bolo zaujímavé, že ani jeden tím nemal na začiatku v popredí zastúpenie. Tempo skupiny nevydržal Tomáš. Neskôr s nami stratil kontakt aj Sváťa, ktorý ešte cítil v nohách strašnú porciu z Ameriky, a aj napriek tomu, tu zajazdil tretie miesto. Mimochodom občerstvenie prebiehalo v priestoroch štartu a cieľa, kde bolo stanovené depo. A tak o moju stravu a dopĺňanie tekutín sa staral syn Matej a kamarát Miňo.
Blížila sa 19. hodina a Standa Prokeš mi povedal, že okolo tejto hodiny pôjde do depa, aby si prezliekol teplejšie veci na noc. V podstate som urobil to isté, a tiež som na seba ponavliekal niečo teplejšie, aby som prečkal noc. Pri odchode z depa som už stratil na Standu 7minút, skrátka sa prezliekol skôr, nečakal a pretekal tak ako sa patrí. Postupom času som sťahoval jeho náskok, až som ho totálne vymazal.
Aby som sa ešte vrátil k trati, vôbec nebola jednoduchá, žiadna placka. Stúpanie v jednom okruhu bolo cca 74m na 13km. Vietor sa neustále točil, a ustal až k večeru. Ešte jedna nepríjemnosť bola na trati, a to križovatka so značkou STOP, kde si každý pretekár išiel za svoje, a musel dávať prednosť. Od organizátorov sme dostali avízo, aby sme si dávali pozor v príjazde dolu kopcom do dedinky Otnice, kde vyše 50km/h nás môže namerať policajný radar.
Vráťme sa ale k pretekaniu. Po tom ako som dorazil Standu, som bol zdravo naštartovaný. Kontroloval som si pozíciu, a v podstate sme išli kto z koho. Každý z nás si ťahal svoj úsek, a takto sme sa striedali zopár pekných okruhov.
Nad ránom, zhruba okolo štvrtej hodiny som si urobil malý náskok v mieste stúpania na kopec, a nadobudol som zhruba 6minút a zašiel som do depa sa občerstviť a na chvíľku si sadnúť do auta. Moju prestávku som s nikým nedohadoval, skrátka som to tak cítil, a takéto veci si riešim sám v sebe. Skrátka prišla únava, tak na chvíľku pauza. V depe som sa zdržal asi 4minúty, takže strata na Standu činila zhruba 2minúty. Z pohľadu mojej formy to nebolo nič strašné a o pár kilometrov som sa dotiahol. Sám som tušil, že aj Standa si pôjde na chvíľku odpočinúť. Neskôr mi povedal, že sa bude musieť ísť prezliecť z teplého oblečenia, pretože začalo páliť slniečko. Ja som už na výber nemal, a svoju pauzu som si vybral.
Okolo ôsmej hodiny Standa zamieril k depu, po tom čo mi povedal, aby som išiel už sám, a že sa vidíme v cieli. No a tu vznikli zo strany jeho trénerky - doprovodu nepravdy o tom, ako som Standovi nastúpil v čase, keď sa občerstvoval, a že som sa nezachoval fair play.
Takže ako vyzeral tento okamih? Standa odbočuje k svojmu tímu, a ja si preberám pri ceste jedlo a pitie od môjho tímu. Ešte krátko riešime, či sa budem prezliekať, ale vzápätí vyrážam na trať, po tom čo mi Miňo oznamuje, že Prokeš má 15sekúnd náskok. V tej chvíli som to nechápal, veď mal ísť do depa? Asi prešli na inú stratégiu, a jeho doprovod ho poslal hneď na trať, bez toho aby si trochu odpočinul. Osobne si myslím, že keby mu dali 5minút oddychu, mohlo to vyzerať o niečo lepšie. Jednoducho ho opäť dobieham a v kopci, kde som sa cítil veľmi dobre odchádzam Standovi preč.
V posledných okruhoch som si urobil náskok 17minút, a s prehľadom vyhral. Prejdených 785km za 24hodín s prevýšením 7390m a s priemerom 32,7km/h.
Určite sa skláňam pred Standovým výkonom, pretože pretekať do posledných okamihov na takejto dlhej trati, to už je pekná pecka. Som rád, že som opäť mohol zviditeľniť moje rodné mesto Myjava a Slovensko.
Autor: Richo Meleg
