Report: Oravský cyklomaratón 2014
V sobotu 5.7. sa konal v Dolnom Kubíne už siedmy ročník vytrvalostného preteku horských bicyklov. Tento pretek je zaradený do série SLOVAK XCM TOUR (www.cyklomaraton.sk). Súčasťou tejto akcie bola aj Detská tour Petra Sagana.
Na Oravský maratón som vyrazil už v piatok. Nemám to, ako sa hovorí, toť za humnami a cesta mi trvá slabé tri hodinky.
Do Kubína dorážame s priateľkou niečo po ôsmej večer. Letím do Penziónu Koliba, kde je aj prezentácia. Čakali ma tam usmiati ľudia a všetko prebehlo na jednotku. Spokojný, že som už na mieste, sadáme k dobrému jedlu a rozoberáme s kamarátmi nadchádzajúcu sobotu (taktika a podobne - každý to pozná :) ).
Ráno nás budí slniečko, už sa teším na štart. Organizátor nám pripravil tradične tri trate: 25 km, 43 km a dlhá 83 km (dva okruhy).
Chalani na dlhú si museli kúsok privstať, ja tentokrát idem iba polmaratón. Naša polmaratónska trať štartuje o desiatej, to už borci na dlhej hodinku závodia.
Na námestie, kde je aj štart, prichádzam 20 min. vopred s nádejou, že sa mi ujde miesto v druhom rade. HAHA nič také sa nekonalo. Predo mnou je tak cca 300 ľudí a asi ešte niečo cez dvesto prichádza po mne. Aj pre toto jazdím radšej dlhé trate - origoš maratón :)
Konečne počujem, ako nás odštartovali a po nejakej minútke sa hýbeme aj mi. Zopár lakťov sa mi ušlo, ale ináč hladký štart. Snažím sa ísť čo to dá, stúpame mierne po asfaltke a usilujem sa upratať medzi svojich, čo sa týka výkonnosti. Celkom sa mi to darí a za Sŕňacím už ideme kvalitné stúpania na lúčkach bez výraznejších rozdielov. Tvorí sa vláčik a psycho šľapanie na Orave sa môže začať. Počasie sa drží na 25 stupňov a väčšinou mi fúka do chrbta. Po os nad Malatinou sa snažím dostať do svojho tempa a celkom to ide. Tento rok nastala zmena a z os ideme slučku opačne.
Pri spomienke z pred dvoch rokov som sa pousmial a valil dole do amfíku, kde pretekárov čakali detičky. Tie nás už tradične brutálne povzbudzovali v sprievode perfektnej muziky vypeckovanej tak, že som ju počul aj desať minút po opustení amfíku.
S úsmevom pokračujem ďalej, zopár krátkych zjazdov striedajú malé stúpania a zopár brodov cez miestne potoky, či čo to je.
Prekonal som známe bažiny na lúkach, ktoré mi prišli celkom osviežujúce a stúpam - neuveríte, ale zase po lúke na najvyšší bod trate do výšky cca 1050 mnm. Keď to už vyzerá, že na tej lúke ozaj umriem prichádza, a teraz pozor, LESÍK. Áno som v malom lesíku, kde stretávam turistov, ktorí nás tak vláčne povzbudzujú. Vravím si ujujú ide sa konečne aj dole!!!
Toto mám ozaj rád a dostávam sa do tranzu. Púšťam si to dole, tak nejak bez mozgu a dobieham zopár pretekárov. Už sa trúsia aj nejakí tí modráci, ktorých sa snažím trocha povzbudiť do ďalšieho boja s dlhou traťou.
Preblesklo mi hlavou moje účinkovanie na dlhej spred dvoch rokov, kde som patril medzi tých šťastnejších - stihol limit v Malatinej a Vendelína som si vytlačil druhý krát :))
Ani neviem, ako sa dostávam opäť na os nad Malatinou a prekvapili ma perfektným servisom. Najprv dievčina s melónom, potom banánovníčka a nakoniec voda (pekne za sebou). Keby som nemusel plniť fľašku, idem bez zastavenia ďalej. Nevadí, zdržanie dobieham v nasledujúcom zjazde a na následnej mini stojke, kde mi tepy vybehli niekam do výšin.
Nič-to mal som už červený zákal a valil smer Pucov. V kamenistom zjazde som dostal malú príučku od Oravskej prírody, ale ustál som to. Na os v Pucove som len zamával, že mi nič netreba, aj keď olej by bodol a možno aj melónik, ale ide sa smer cieľ. Stihol som si ešte všimnúť wapku, čo je fajn vec keby bolo blato. Oraváci vedia, čo treba.
S Vendelínom som mal nevybavené účty z minulosti, kde sa ku mne choval, ako jeden hnusný kopec, ktorý ne a ne zdolať v sedle. Hnusný zostal, ale tentokrát som ho dal do pohody v sedle. Nastali síce technické komplikácie, začala sa mi suchá reťaz namotávať na malý a stredný prevodník. Veľký bol ok, ale ten som z objektívnych príčin nezaradil...
Do cieľa som to mal už len dole kopcom a ten zjazd je ozaj výborný. Krásne skaly a zopár žľabov nakoniec po výjazde z lesa pre niektorých osudný spomaľovač. Už nič technické len tempo a dupať smer cieľ.
Výborne som si zajazdil, aj keď len niečo málo cez dve hodinky. Niekedy aj málo, ale za to intenzívne stačí.
V cieli pretekárov čakali dievčence s drevečkami, na ktorých mali plno chutných syrov.
Polmaratónsku trať zdolal najrýchlejšie Višňovský Tomáš v čase 1:52:01, na maratónskej trati bol najrýchlejší Halík Ján v čase 4:04:34, gratulujem!
Výsledky: http://www.sportsofttiming.sk/sk/zavod/results/1259?rid=1456&eventid=1
Tento ročník som si dokonale užíval, zázemie preteku ako aj luxusné sprchy boli už tradične na úrovni. Jedlo pre pretekárov si ľudia okolo mňa pochvaľovali a moje brokolicové cestovinky boli naozaj chutné. Počas vyhlasovania výsledkov nás osviežil aladinom avizovaný dáždik.
Ďakujem všetkým, ktorí sa podieľali na organizovaní tejto skvelej bikerskej akcie, počul som, že vás bolo okolo 200.
Snáď sa mi podarí zúčastniť aj ôsmeho ročníka.
Autor: Tomáš Tomášek
Foto: Iveta Klinčáková
