12 hodinovka MTB „Podlesí-Lavky“(CZ)

V sobotu 14. apríla sa v Podlesí pri Brne konala už tradičná jarná 12 hodinovka. Organizátorom tejto akcie je športový klub X-sports, založený za účelom propagácie klasických športov v extrémnom poňatí a takú 12 hodinovku už môžeme za taký menší extrém pokojne pokladať.

Smerom do Brna sme spolu s redakčným kolegom Martinom vyrazili podvečer a podľa plánu sme mali s rezervou stihnúť aj večernú prezentáciu. Lenže v duchu hesla „GPS je pre slabčákov“ sa nám cesta jemne predĺžila a z večernej prezentácie nakoniec nebolo nič. V centre diania celého preteku, v hospůdke „U anděla“, sme ešte absolvovali krátku predštartovú poradu a hybaj ho do postele (teda skôr do spacáku).

O 5 ráno krutý budíček, raňajky, prezentácia, príprava a pred 6 som už stál pripravený na štarte môjho prvého preteku v sezóne. Prvé kolo bolo veľmi svižné, veď predsa ultramaratóny sa vyhrávajú ako inak na štarte, prípadne v prvom kole  . V prvom stúpaní sa štartové pole natiahlo a na špici sa odtrhla trojica pretekárov, v ktorej som bol aj ja. Prvé stúpanie nám spestrilo veľké stádo diviakov, ktoré prebehlo cez cestu asi 20 metrov pred nami. Po prvom kole mi dvaja prví borci ušli a ja som začal krúžiť na trati sám so svojimi myšlienkami a hudobným playlistom v hlave. Najhranejším interprétom bol tento raz Jarda Nohavica a v hlave dokola pieseň Cyklista a text „jó když to de tak to de a když to nejde tak se musí jet a všechno časem přejde.“

Trať v Podlesí je celkom rýchla a technicky nenáročná, ideálna na začiatok sezóny. Na začiatku je rýchla pasáž prevažne z kopca cez lesík, potom príde dlhé stúpanie po rozbitej asfaltke s prevýšením cca. 160 metrov, za ktorým nasleduje žiletkárska vložka ako inak v protivetre. Nakoniec príde rýchly zjazdík, technickejšia pasáž v lese a rýchly dojazd do cieľa. Po pár úvodných okruhoch som si zvykol na stereotyp – 3 kolá – pauza na občerstvenie – 3 kolá – pauza na občerstvenie... Občerstvovačka bola pestrá a dobre zásobená. Mňa osobne potešil výborný sladký teplý čaj, ktorým som nahradil ionťák v druhej časti preteku.

Po 20 kolách som sa informoval na odstupy na konkurentov a zistil som, že strácam cca. 10 minút na druhého a mám náskok 2 kolá pred štvrtým. V tej chvíli som nemal fyzické ani psychické sily na to, aby som na druhého skúsil dotiahnuť. V 22. kole mi nadelil jeden okruh vedúci pretekár a neskorší víťaz Vlastimil Veselovský. Podarilo sa mi za neho zavesiť a zrýchliť. Sám som bol prekvapený, ako dobre sa mi ešte ide po skoro 200 km v nohách, tak som vo zvýšenom tempe pokračoval ďalej. V 24. kole tesne pred cieľom som dobehol priebežne 2. borca Tomáša Beka. V ďalšom kole som si dokázal vybudovať dostatočný náskok, a tak som moje posledné 26. kolo dojazdil už pokojne spolu s víťazom Vlastom Veselovským, ktorý s 27 okruhmi vyrovnal rekord podujatia. Mne nakoniec tachometer ukázal 238,5 km, 6139 nastúpaných metrov a 11 hodín a 15 minút čistého času jazdy.

Vyhlásenie výsledkov sa konalo v príjemnej rodinnej atmosfére „U Anděla“ v prestávke medzi 2 tretinami finálového zápasu českej hokejovej extraligy. Je vidieť, že Brno a okolie žije teraz hokejom. Celkovo sa mi tento pretek a celá jeho atmosféra veľmi páčila a je možné, že si ho ešte niekedy zopakujem. Možno už na jeseň, keď sa tu pôjde jesenná obdoba jarnej 12 hodinovky.

Autor: Juraj Meliš