Cestovanie

Cyklozájazd 2019 – Slovinsko
12. 11. 2018 Cestovanie

Termín: 8.-12.5. 2019 Doprava: autobus s cykloprívesom. Ubytovanie: penzión Stravovanie: polpenzia Cena: 319 ,- eur pri naplnení predpokladaným počtom účastníkov Termín prihlášok: do 31.12.2018 Rámcový program: deň – odchod zo Slovenska v raňajších hodinách, príchod do Letény, zloženie bicyklov a popri rieke Mura cez Mursko Središče prejdeme do miesta ubytovania, trasa 55 km, prevýšenie 50m, ubytovanie, večera deň – Ljutomer – Jeruzalem – Ormož – popri rieke Dráva do Ptuja – Polenšak – Babšinci – Ljutomer; 87 km, prevýšenie 540 m deň – Ljutomer – Murska Sobota – Bad Radkesburg – Gornja Radgona – Radenci – Ljutomer; 63 km prevýšenie 30 m deň – Ljutomer – Cerovec – Pavlovci – Miklavž – Jastrebci – Globoka – Ljutomer; 38 km, prevýšenie 400 m deň – po raňajkách odchod na Slovensko Náročnosť trás: 1 - 2; trasy sú asfaltové, veľmi kvalitné. Vhodné sú cestné a krosové bicykle, samozrejme je možné využiť aj horské bicykle. Slovinsko má skvelú cestnú infraštruktúru a veľmi kvalitné služby pre cykloturistov. Trasy povedú oblasťou medzi mestami Murska Sobota, Gornja Radgona, Ptuj a Ormož ohraničenej Maďarskom, Rakúskom a Chorvátskom, pričom je možné podľa záujmu prejsť aj do týchto krajín. Z miesta pobytu budeme robiť hviezdicovité výlety, pričom trasy je možné voliť podľa vlastného záujmu.  Na odporúčané trasy obdrží každý účastník mapu. Oblasť pokrývajú lesy a nádherné vinice. Je bohatá na termálne pramene – v blízkosti sú kúpele Bánovci, Mala Nedelja, Radenci, Moravské Toplice. V oblasti je množstvo vinárstiev s ponukou skvelého, najmä bieleho vína. Ponuka na zájazd je umiestnená na stránkach www.avantitours.sk, www.bikepoint.sk /na záložke Cyklozájazdy 2019/ a www.podnabicykel.sk Každý účastník obdrží cca 14 dní pred odchodom podrobné pokyny k zájazdu Prihlášky zasielať na adresu: j.jurcik@chello.sk alebo www.avantitours.sk Všeobecné informácie o zájazdoch 2019      

Cyklozájazd 2019 – Toskánsko
12. 11. 2018 Cestovanie

Termín: 24.5. – 1.6.2019 Doprava: autobus s cykloprívesom Ubytovanie: hotel, resp. penzión Stravovanie: polpenzia Cena: 529 ,- eur pri naplnení predpokladaným počtom účastníkov Termín prihlášok: do 31.12.2018 Rámcový program: deň – odchod zo Slovenska vo večerných hodinách – 8. deň bicyklovanie + výlet/y/ deň – po raňajkách odchod na Slovensko Náročnosť trás: 2 – 4 /podľa voľby/ Z okolia mestečka Colle di Val d´Else, ktoré má skvelú geografickú polohu vo vnútrozemí, budeme robiť hviezdicovité výlety, pričom trasy je možné zvoliť aj podľa vlastného záujmu. Navrhnuté trasy a mapy obdržia všetci účastníci zájazdu. Je možné zvoliť aj ľubovoľné trasy po rovine alebo cez pohoria s vyšším prevýšením podľa vlastných predstáv. Na bicykloch navštívime prekrásne historické mestá Siena, San Gimignano, Volterra, mestečká a vinárske usadlosti v oblasti Chianti, napr. Castellina in Chianti, Radda in Chianti, Panzano in Chianti, Grave in Chianti. Súčasťou zájazdu je celodenný výlet autobusom spojený s návštevou nádherných miest Buonconvento – Montalcino – San Querico d´Orcia – Pienza – Montepulciano – Arezzo. Podľa záujmu fakultatívny výlet na sever - mestá Pisa, Lucca, Montecatini Terme, Pistoia, Prato. Odporúčam si pozrieť tieto mestá, napr. na www.google.sk . Ponuka na zájazd je umiestnená na stránkach www.avantitours.sk, www.bikepoint.sk a www.podnabicykel.sk   Každý účastník obdrží cca 14 dní pred odchodom podrobné pokyny k zájazdu Prihlášky zasielať na adresu: j.jurcik@chello.sk alebo www.avantitours.sk VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE O ZÁJAZDOCH 2019  

Cyklozájazd 2019 – Rakúsko /Salzkammergut/
12. 11. 2018 Cestovanie

Termín: 19. – 23.6.2019 Doprava: autobusom s cykloprívesom Ubytovanie: penzión Stravovanie: polpenzia Cena: 399,- eur pri naplnení kalkulovaného počtu účastníkov. Termín prihlášok: do 31.12.2018 Rámcový program: deň – odchod zo Slovenska, ubytovanie...bicyklovanie, večera – 4. deň - bicyklovanie deň – po raňajkách odchod na Slovensko   Náročnosť trás: 2 - 3; ľahké až stredne náročné trasy po kvalitných, málo frekventovaných cestách a cyklocestách a cestách – vhodné pre cestné a krosové bicykle. Samozrejme je možné použiť aj horské bicykle. Z miesta ubytovania budeme robiť hviezdicové výlety, pričom trasy povedú krásnou prírodou väčšinou popri jazerách Mondsee, Wolfgangsee a Attersee. Každý účastník obdrží mapy odporúčaných trás.   Ponuka na zájazd bude uvedená na stránkach www.avantitours.sk, www.bikepoint.sk /na záložke Cyklozájazdy 2019/ a www.podnabicykel.sk Každý účastník obdrží cca 14 dní pred odchodom podrobné pokyny k zájazdu Prihlášky zasielať na adresu: j.jurcik@chello.sk alebo www.avantitours.sk VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE O ZÁJAZDOCH 2019

Cyklozájazd 2019 – Eger /Maďarsko/
12. 11. 2018 Cestovanie

Termín: 4. - 7.7.2019 Doprava: autobus s cykloprívesom. Ubytovanie: penzión Stravovanie: polpenzia Cena: 299 ,- eur pri naplnení predpokladaným počtom účastníkov Termín prihlášok: do 31.12.2018 Rámcový program: deň – odchod zo Slovenska v raňajších hodinách, ubytovanie, bicyklovanie deň – bicyklovanie deň – bicyklovanie deň – po raňajkách odchod na Slovensko Náročnosť trás: 1; 3 /podľa voľby/ Z miesta budeme robiť hviezdicovité výlety, pričom trasy je možné voliť podľa vlastného záujmu. Je možné voliť trasy po rovine, aj trasy cez pohoria Matry alebo Bükk s vyšším prevýšením. Na odporúčané trasy obdržia účastníci mapy. Celá oblasť je bohatá na termálne pramene. Priamo v mieste pobytu je ich niekoľko. Veľmi zaujímavý je vápencový prameň v Egerszáloku, ktorý je v prírode a je verejne prístupný do nočných hodín. Navštívime po rozsiahlej rekonštrukcii vynovené nádherné historické mesto Eger s tureckým minaretom,  s krásnym výhľadom z hradu a obľúbenými liečivými kúpeľmi  V celej oblasti je množstvo vinárničiek s ponukou skvelého, najmä červeného vína. Ponuka na zájazd je umiestnená na stránkach www.avantitours.sk, www.bikepoint.sk a www.podnabicykel.sk   Každý účastník obdrží cca 14 dní pred odchodom podrobné pokyny k zájazdu Prihlášky zasielať na adresu: j.jurcik@chello.sk alebo www.avantitours.sk Všeobecné informácie o zájazdoch 2019 Autor: Avanti Tours

Cyklozájazd 2019 - Šumava
12. 11. 2018 Cestovanie

Termín: 17. – 21.7. 2019 Doprava: autobusom s cykloprívesom Ubytovanie: 4x v penzióne Stravovanie: polpenzia Cena: 299,- eur Termín prihlášok: do 31.12.2018 Rámcový program: deň – odchod zo Slovenská v ranných hodinách. Zastávka v Jindřichovom Hradci. Príchod do miesta ubytovania, večera, zloženie bicyklov deň – trasa Kvilda – Stachy – Zdíkov – Vimperk - Kvilda. Spolu 50 km, prevýšenie 810 m deň – trasa Kvilda – prameň Vltavy – Bučina – Knížecí Pláně – Strážný – Horní Vltavice – Borová Lada – Kvilda. Spolu 50 km, prevýšenie 440 m deň - trasa Kvilda – Filipova Huť – Modrava - Srní – Prášily – Hartmanice – Annín – Kašperské Hory – Renštejn – Horská Kvilda - Kvilda. Spolu 75 km, prevýšenie 1230 m deň – po raňajkách odchod na Slovensko so zastávkou v Českom Krumlove. Príchod na Slovensko vo večerných hodinách   Náročnosť trás: 3-4; náročné trasy po kvalitných cyklocestách a cestách – vhodné pre cestné alebo krosové bicykle. Samozrejme je možné použiť aj horské bicykle. Budeme robiť hviezdicové výlety, pričom uvedené trasy sú odporúčané a je možné  zvoliť aj iné trasy. Každý účastník obdrží mapu s odporúčanými trasami. Trasy vedú najkrajšou časťou Šumavy s romantickými mestami a dedinami.  Prejdeme zaujímavým pohraničným pásmom a cez bývalú železnú oponu na Bučine je možné prejsť na nemecké územie. Celá oblasť má skvelú cyklistickú infraštruktúru – cesty, príroda, možnosti stravovania. Pre tých, ktorí chcú spoznať históriu tohto kraja bližšie, odporúčame skvelý seriál Zmizelá Šumava na www.stream.cz Ponuka na zájazd je umiestnená na stránkach www.avantitours.sk, www.bikepoint.sk a www.podnabicykel.sk Cca 14 dní pred odchodom obdrží každý účastník podrobné pokyny k zájazdu. Prihlášky prosím zasielať na adresu: j.jurcik@chello.sk alebo www.avantitours.sk Všeobecné informácie o zájazdoch 2019

Cyklozájazd 2019 - alsaská a moselská vínna cesta /aj bez bicyklov/
10. 11. 2018 Cestovanie

  Termín: 24.8. – 1.9.2019 /len 4 pracovné dni !/ Doprava: klimatizovaným autobusom s cykloprívesom. V ponuke pivo, minerálka, káva Ubytovanie: 3x Colmar, Trier, Bernkastel – Kues, Cochem, Koblenz alebo v blízkosti týchto miest Stravovanie: polpenzia Cena: 599,- eur pri naplnení predpokladaným počtom účastníkov Termín prihlášok: do 31.12.2018 Rámcový program: deň – odchod zo Slovenska deň – príchod na hrad Koenigsburg, prehliadka hradu podľa záujmu, zloženie bicyklov a zjazdom prejdeme cez obec Kintzheim a po trase vykonáme postupne prehliadku miest Selesat, Saint Hyppolyte, Bergheim, Ribeauvillé, Riquewihr a skončíme v meste Colmar. Dĺžka trasy 55 km. Zloženie bicyklov, večer deň - výjazd bicyklami po alsaskej vínnej ceste – Colmar, Sigolsheim, Kienzheim, Kaysersberg, Ammerswihr, Niedermorschwihr, Turckheim, Equisheim, Colmar. Dĺžka trasy 42 k deň – Colmar, Herrlichsheim pres Colmar, Gueberschwihr, Pfaffenheim, Rouffach, Oberhergheim, Niederhergheim, Sainte Croix en Plaine, Andolsheim, Horbourg – Wihr , Colmar. Dĺžka trasy 50 km. Naloženie bicyklov deň – po raňajkách naloženie batožiny a odchod do Nemecka so zastávkami s prehliadkou miest Obernai, Štrasburg a Saarburg. Ubytovanie v meste Trier, prehliadka mesta deň – po raňajkách naloženie batožiny a presun bicyklami popri rieke Mosela do obce Bernkastel – Kuens. Dĺžka trasy 70 km. Ubytovanie, prehliadka mesta deň – po raňajkách naloženie batožiny a presun bicyklami popri rieke Mosela do mesta Cochem. Dĺžka trasy 85 km. Ubytovanie, prehliadka mesta deň - po raňajkách naloženie batožiny a presun bicyklami popri rieke Mosela do mesta Koblenz. Dĺžka trasy 50 km. Prehliadka mesta, ubytovanie. Naloženie bicyklov deň - po raňajkách  odchod na Slovensko, večer príchod na Slovensko Náročnosť: 1; trasy sú nenáročné, bez kopcov /len v prvej etape krátke stúpania vo vinohradoch, ktoré je možné obísť po ceste/ a vhodné aj pre menej zdatných cyklistov. Trasy je možné nájsť napr. na www.bikemap.net a fotografické zábery z  jednotlivých miest a mestečiek napr. na www.google.sk Cieľom tohto zájazdu je predovšetkým spoznať romantické historické francúzske a nemecké mestá a mestečká a kultúru týchto národov a v neposlednom rade možnosť ochutnať skvelé alsaské a moselské vína. Vyššie uvedené mestá sú mimoriadne historicky zachované so zaujímavou architektúrou. Dĺžka trás bola zvolená tak, aby zostal dostatok času aj na prehliadku miest, cez ktoré budeme prechádzať. Cyklotrasy majú skvelú infraštruktúru – kvalitné asfaltové cyklochodníky, občerstvenie, odpočinkové miesta a pod. Tento zájazd je vhodný aj pre účastníkov bez bicyklov, nakoľko budú mať dostatok času na prehliadku miest, kde budeme ubytovaní. Účastníci zájazdu obdržia mapu odporúčanej trasy na každý deň. Presun medzi mestami je takmer výhradne po vínnych cyklocestách / Route du vin ď Alsace, Moselweinstrasse/. Pozn.: záujemcov z ČR zoberieme po trase Bratislava – Brno – Praha – Plzeň Ponuka na zájazd je umiestnená na stránkach www.avantitours.sk, www.bikepoint.sk /na záložke Cyklozájazdy 2019/ a www.podnabicykel.sk Každý účastník obdrží cca 14 dní pred odchodom podrobné pokyny k zájazdu Prihlášky zasielať na adresu: j.jurcik@chello.sk alebo www.avantitours.sk Všeobecné informácie o zájazdoch 2019   RIQUEWIHR STRASBURG SAARBURG TRIER BERNKASTEL - KUES COCHEM KOBLENZ MOSELA MOSELA

Cyklozájazd 2019 – Chorvátsko /aj bez bicyklov/
10. 11. 2018 Cestovanie

Zájazd je určený pre cykloturistov, ako aj rekreantov bez bicyklov. Termín: 20. – 29.9.2019 /6 pracovných dní/ Doprava: autobus s cykloprívesom Termín prihlášok: do 15.12.2018 Text pre cykloturistov ubytovaných na lodi: Ubytovanie: na lodi v kajutách po dvojiciach /objednaná bude loď v závislosti od počtu účastníkov/. Stravovanie: polpenzia na lodi Cena: 509,- eur pri naplnení predpokladaného počtu účastníkov /cena je konečná -  obsahuje dopravu, ubytovanie s polpenziou na lodi, miestny poplatok/ Rámcový program: deň – odchod zo Slovenska 20.9.2019 vo večerných hodinách /časy nakladania podľa jednotlivých miest budú uvedené v pokynoch pre účastníkov/ – 8. deň – naloženie bicyklov na loď /21.9./ a absolvovanie cyklotúr, ktoré povedú ostrovmi Hvar, Brač, Korčula a poloostrovom Pelješac. Každý deň po raňajkách vyrazíme a príchod je do večere. Kúpanie v mieste zakotvenia lode alebo aj počas cyklotúry. Cyklotrasy budú navrhnuté /mapu cyklotrás obdržia všetci účastníci v deň odchodu/, s tým, že ich bude možné po dohode alebo na základe počasia zmeniť aj na mieste. Priemerná dĺžka cyklotrasy denne bude cca 50 – 60 km. vylodenie/28.9./, naloženie bicyklov odchod na Slovensko. Príchod Na Slovensko 29.9.2019 nadránom Náročnosť trás: 3; Cesty - asfalt alebo iný spevnený povrch. Odporúčajú sa trekové alebo cestné bicykle. Samozrejme, že je možné využiť aj horské bicykle. Termín je ideálny pre cykloturistiku, pričom voda v mori je prehriata a vhodná na kúpanie. Priemerná teplota vzduchu v tomto období je  26 °C, priemerná teplota vody 22 °C. Loď: dĺžka 28m, šírka 6m, 15 dvojlôžkových kajút s umývadlom a skriňou, salónik pre 30 osôb, paluba na opaľovanie  cca 120m2, 4x WC, 5x sprcha; všade klíma Poznámka: loď môžu absolvovať aj účastníci bez bicyklov; napr. rodinní príslušníci, ktorí nebicyklujú. Každý účastník obdrží cca 14 dní pred odchodom podrobné pokyny k zájazdu. Text pre rekreantov ubytovaných v apartmánoch: Ubytovanie: v penziónoch CK MORE - Delič, Ivana a Lalič /všetky 80 m od pláže/ v Tučepi /foto na stránke www.ckmore.sk/ Stravovanie: polpenzia v blízkosti penziónov Cena: 309,- eur     - dospelá osoba 304,50 eur  - osoba od 12 – 18 rokov (zľava na miestnom poplatku) 252,- eur     - dieťa od 2 – 10 rokov (zľava na strave a miestnom poplatku) pri naplnení predpokladaného počtu účastníkov /cena je konečná - obsahuje dopravu, polpenziu, ubytovanie v penzióne a miestny poplatok/ Program: voľný. Možnosť fakultatívnych výletov, napr. do Dubrovníka alebo smer Omiš, Trogir, Split. Dátumy odchodu a príchodu ako u cykloturistov Poznámka: v prípade záujmu zoberieme bicykle aj rekreantom ubytovaným v penzióne Návrat na Slovensko 29.9.2019 v raňajších hodinách. Zájazd je organizovaný v spolupráci s CK MORE. Ponuka je zverejnená na stránkach www.avantitours.sk, www.cyklozajazdy.sk,  www.bikepoint.sk, www.podnabicykel.sk a na stránke CK MORE – www.ckmore.sk Prihlášky: -       cykloturisti zasielať na adresu: j.jurcik@chello.sk alebo www.avantitours.sk -       rekreanti na adresu www.avantitours.sk alebo na www.ckmore.sk Tu nájdete všeobecné informácie o zájazdoch 2019  

Cyklozájazdy 2019 všeobecné informácie:
03. 11. 2018 Cestovanie

- ponuka obsahuje dlhodobé aj krátkodobé cyklozájazdy, zájazdy spojené s kúpaním pri mori, ako aj v termáloch vo vnútrozemí, s ubytovaním na jednom mieste s hviezdicovými výjazdmi, ako aj zájazdy putovné so zmenou ubytovania, profilovo náročné aj menej náročné - krátkodobé zájazdy sme zaradili do programu z dôvodu značného záujmu a predpokladáme ich rozširovanie na základe požiadaviek klientov /najmä organizovaných skupín/. Pri krátkodobých zájazdoch uprednostňujeme ubytovanie na jednom mieste s hviezdicovými výletmi. Počet účastníkov na krátkodobé zájazdy /ako aj na loď do Chorvátska/ bude limitovaný /do 25 osôb/. Preto v prípade vážneho záujmu odporúčame sa prihlásiť čo najskôr, aby sa predišlo vzájomnému sklamaniu  Osobitne to platí pre skupiny! - program zájazdov je turisticko – poznávací a niektoré sú zaujímavé aj pre účastníkov bez bicyklov. Niektoré zájazdy obsahujú obligatórne výlety /sú v cene zájazdu/ a u všetkých zájazdov je možnosť fakultatívnych výletov podľa dohody účastníkov na mieste - náročnosť etáp, kvalita ciest, ako aj odporúčaný druh bicyklov sú uvedené v konkrétnej ponuke - všetci účastníci obdržia mapy odporúčaných trás, ktorými ich bude sprevádzať cyklosprievodca. Tempo je turistické, nikto nezostane osamotený vzadu; zastávky podľa dohody - vzhľadom k tomu, že ubytovanie je väčšinou po dvojiciach, odporúčame nájsť si spoločníka /čo však nie je v žiadnom prípade podmienkou/ - snažíme sa, aby ubytovacie zariadenia boli nadštandardné a strava poskytovaná prednostne formou polpenzie - nástupné  miesta sú po trase Vrútky - Bratislava /po D1/, v prípade väčšej skupiny aj po inej trase - dátumy prihlášok sú určené už do 31.12. 2018. Je tomu tak z toho dôvodu, že pri rezervácii väčšej skupiny požadujú ubytovatelia  záruku - záujemcovia búdu evidovaní podľa dátumu prihlášky. Po uzatvorení zoznamu /čo môže byť aj skôr ako 31.12.2018!/ bude všetkým oznámené zaevidovanie prihlášky aj s uvedením výšky a termínu na poukázanie zálohy. Ďalší záujemcovia budú evidovaní ako náhradníci, čo im bude taktiež oznámené - pri prihlasovaní odporúčame uviesť špecifické požiadavky /napr. na stravu, miesto v autobuse a pod./   Bližšie informácie o jednotlivých zájazdoch /spolu 7 ponúk/, vrátane fotografií z reálneho prostredia, budú postupne zverejnené najneskôr do 10.11.2018    

Tip na výlet: S cyklovozíkom po Morave
22. 08. 2018 Reportáže

Obidvaja s mužom milujeme cyklistiku a najmä bicyklovanie v prírode. Narodením našej dcérky sme museli našu záľubu prispôsobiť jej potrebám. A tak ku bicyklu pribudol cyklovozík Croozer. Prispôsobiť sme museli aj trasy, aby vozík pri našich potulkách mimo spevnených ciest nelietal zo strany na stranu, pripadne nezačal nebodaj i lietať. Keďže Neusiedlerské jazero sme na bicykli spoznávali minulý rok, tentokrát voľba padla na neďalekú Juhovýchodnú Moravu. Na týždeň sa našim domovom aj základným táborom stalo Znojmo a jeho okolie. Hotel, v ktorom sme boli ubytovaní, nás prekvapil samostatnou miestnosťou na úschovu bicyklov ako aj možnosťou ich umytia. Na naše cyklopotulky sme si toto leto vybrali najmenší Národný park ČR Podyjí s rozlohou 63km2, ktorý leží medzi Vranovom nad Dyjí a Znojmom. Rieka Dyje tu preteká 40 km dlhým, hlbokým meandrovým údolím pri hranici s Rakúskom. Na tento národný park nadväzuje na rakúskej strane Nationalpark Thayatal. Za svoju neporušenosť vďačí oblasť ťažko prístupnému terénu a studenej vojne, počas ktorej ležala v prísne stráženom hraničnom pásme. Rieka Dyje/Thaya sa kľukatí romantickým, hlbokým údolím, ktorého strmé steny miestami pripomínajú kaňon. Pozornosť si určite zaslúži aj širšie okolie s množstvom pohraničných hradov a zámkov, ktoré záujmu kultúry chtivých návštevníkov.   1. deň Znojmo - Hradište - Králův Stolec - Podmolí- Vinice Šobes - Šatov - Havraníky - Znojmo. Spolu 50 km. Prvá naša bicyklovačka viedla do Národného Parku Podyjí. Keďže značenie nie vždy bolo jasné, namiesto plánovaných 32 km sme najazdili skoro 50 km. Cyklotrasy boli viditeľne značené, či už piktogramom cyklistu alebo menšou tabuľkou - smerovníkom. Len škoda, že v tých dôležitých križovatkách nie. A pre návštevníka, ktorý zavítal prvýkrát do tejto krásnej časti Moravy to bolo ako sa vraví na šľak trafenie. A tak sme nie raz vyťahovali mapu a zapínali appky v mobile, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť kam ďalej. Trasa viedla asfaltovými, lesnými a poľnými cestami. Králův Stolec je jeden z najpopulárnejších vyhliadok v okolí Znojma. Vyhliadka ponuka pohľad do jedného z meandrov rieky Dyje. Po krátkej prestávke sme pokračovali ďalej do obce Podmolí a odtiaľ najfrekventovanejšou cyklotrasou číslo 5000 cez vinice Šobes a Šatov do Znojma. V Šatove stojí za pozretie unikátna Maľovaná pivnica, ktorá slúžila ako vináreň. Dokým trasa na Králův Stolec bola rovinatá, na cyklotrase vinicami Šobes nás čakali prudké stúpania i zjazdy. Slávna vinárska lokalita je známa predovšetkým rôznymi odrodami bieleho vína. Cestu si môžete spríjemniť zástavkou na ochutnávke vín priamo vo viniciach.     2. deň Znojmo - Čížov - Hardegg. (Železná opona už nestraší) Spolu 46 km. Tato cyklotrasa viedla väčšinou po asfaltovom povrchu. Iba časť na Hardeggsku vyhliadku cestou lesnou. V Čížove zostal ako pamätník zachovaný krátky úsek pôvodného oplotenia vrátane strážnej veže z čias Železnej opony. A pre deti je tam aj detské ihrisko. Nasledoval prudký zjazd cez most do najmenšieho mesta Rakúska Hardeggu, kde tróni hrad Hardegg postavený v 12. storočí. Cestou späť sa zjazd zmenil na prudké stúpanie a my sme si ho ešte predĺžili odbočkou na Hardeggskú vyhliadku s krásnym výhľadom na hlboké údolie rieky Dyje a hradu Hardegg.     3. deň Vranovská priehrada - Lančov - Cornstejn - Bitov - Uherčice. Spolu 52 km. Autom sa sa presunuli do Vranova nad Dyjí, odkiaľ sme vyrazili na ďalšiu cyklotrasu za hradmi a zámkami. Táto trasa sa dá absolvovať i zo Znojma, ale treba počítať s predĺžením trasy o 45 km. Z Vranova sme sa vydali popri Vranovskej priehrade smerom na Lančov. Vranovská priehrada je prezývaná aj Moravským Jadranom, nuž na nás taký dojem nezanechala. Ďalšou zastávka na našej trase bola zrúcanina hradu Cornstejn. Cyklotrasa mala zvlnený charakter. Nasledoval zjazd do údolia k mostu, po ktorom sme prešli ponad priehradu odkiaľ sme sa strmým stúpaním dostali k Bítovskému hradu, ktorý stojí na skalnatom brale. Prvá zmienka o hrade Bítov pochádza z 11. storočia a posledným majiteľom bol barón Jíří Haas – známy to milovník zvierat, ktorý na hrade založil najväčšiu zbierku vypchatých zvierat v Európe. Trasa nás ďalej zvlneným terénom zaviedla obcami Vysočany a Korolupy do Uherčic. Dominantou tejto obce je renesančný zámok zo 16. storočia. Súčasťou areálu sú dve záhrady – park a lesopark s hradnou zrúcaninou a obeliskom. V blízkosti zámku sa nachádza penzión Na Kolářce s výbornou kuchyňou a s ponukou domácich vín. Do Vranova sme sa vrátili trasou cez obce Podhradí nad Dyjí, Starý a Nový Petřín a Podmyče.     4. deň Vranov nad Dyjí - Podmyče - Šafov - Riegersburg - Felling – Hardegg – Čížov - Vranov nad Dyjí. Spolu 55 km. Opäť na bicykle nasadáme až vo Vranove nad Dyjí. Z Vranova cez Podmyče a Šafov sme po cyklistickej trase prišli k hraniciam s Rakúskom. Následne sme prešli mestom Riegersburg, kde sa nachádza jeden z najkrajších zámkov rakúskeho baroka. Určite stojí aspoň za krátke zastavenie. Príjemnou cyklotrasou sme pokračovali do Fellingu a odtiaľ do už spomínaného Hardeggu (modrá cyklotrasa Mýty a povesti tuším). Ďalej cez hraničný prechod do Čížova a odtiaľ cez kopec Větrník po cyklotrase 48 a nasledujúcej žltej cyklotrase až do Vranova.     Najazdené kilometre treba brať s rezervou, nakoľko nie vždy sme trafili správnu cestu, a nechtiac sme si ju predĺžili prípadne skrátili. Všetky trasy sú vhodné pre cyklovozík, či trekingové bicykle. Buď vedú mimo ciest s premávkou (poľné, ľahké turistické alebo na Rakúskej strane cesty určené len pre cyklistov) alebo po cestách s minimálnou premávkou automobilov. Na všetkých uvedených cyklotrasách sú možnosti k zahnaniu smädu i hladu. Cyklista aj turista je všade vítaný a je pevnou súčasťou tohto regiónu. Celá oblasť NP Podyjí je popretkávaná krásnou a neporušenou prírodou, z ktorej sála pokoj. Okolité obce sú bohaté na pamätihodnosti (zámky, hrady, zámocké parky, zrúcaniny, či bunkre) a určite stoja i za návštevu s prehliadkou. Ak chcete tráviť dovolenku aktívne na bicykli a popritom aj niečo spoznať a zažiť, tak tento región má všetky predpoklady vaše nároky splniť. Vrelo odporúčam!     Text a foto: Janka Šulhánková

Tip na výlet: Hrebeňovka Javorníkov
04. 02. 2016 Reportáže

Hrebeňovka Javorníkov je popri prvomájovom výjazde na chatu pod Suchým azda najtradičnejší výjazd/výlet môjho bohatého bajkového kalendára. Tento rok to bol už môj jubilejný 5. ročník prejazdu kompletného hrebeňa tohto krásneho pohoria na severozápade Slovenska na hraniciach s Moravou. Popis trasy je veľmi jednoduchý a tak ani žiaden GPS tracklog nie je potrebný. V Čadci proste nastúpite v centre mesta na červenú turistickú značku a budete sa jej držať nasledujúcich viac ako 60km až do cieľa na horskom hotely Portáš. Zraz všetkých účastníkov býva už tradične pri fontáne na námestí v Čadci. Silnejšie povahy cestu zo Žiliny absolvujú vlastnými silami a môžu si tak do tréningových denníčkov pripísať nejaké kilometre navyše. Väčší pohoďáci, odporcovia dlhých asfaltových presunov, alebo proste tí, ktorí si potrebujú ušetriť trošku síl na zdolanie samotného hrebeňa, môžu využiť priame vlakové spojenie zo Žiliny. Na prebratie príde hneď na začiatok najdlhšie takmer 4 kilometre dlhé stúpanie s prevýšením čosi cez 300 metrov na horský hotel Husárik. V závislosti od partie sa tu človek dokáže aj celkom slušne zhraniť, hlavne ak ho nenechajú chladným ostré žiletkárske nástupy zúčastnených chrtov. Rýchlejšie lúčne pasáže sa striedajú s peknými lesnými úsekmi . Na lúkach sa nám otvárajú krásne výhľady na severozápad na hrebeň Moravskosliezskych Beskýd a na opačnej strane môžeme vidieť typické oblé kopčeky Kysuckej vrchoviny, za ktorými sa dvíha majestátny hrebeň Malej Fatry. Prvú dlhšiu prestávku si dávame na Marťánkovom kopci (854 m n.m) nad Petránkami, kde v roku 2011 otvorili vyhliadkovú vežu. Projektoval ju Ing. Arch. Stanislav Mikovčák v podobe stredovekej strážnej veže. Z veže je krásny kruhový výhľad a pri dobrej viditeľnosti je možno dovidieť až do Západných Tatier. Tento rok sme mali celkom šťastie a úsekov poznačených výraznou ťažbou bolo ja celej trase minimum. Po celom hrebeni sú roztrúsené malebné osady, ktoré si pekne zrekonštruovali chalupári prevažne z Moravy. V prípade horúceho počasia padne celkom vhod možnosť doplniť si tu vodu, prípadne si dať chvíľku pauzu a prehodiť zopár slov s príjemnými miestnymi osadníkmi. Prvou možnosťou, kde sa vám môže dostať prvej pivnej alebo kofolovej pomoci je krčmička na Semeteši. Od Semeteša už začínajú byť beerstopy častejšie, čo dobre padne pri stupňujúcej sa únave. Kúsok za Semetešom sa môžete zastaviť na obed v reštaurácii u Melocika, prípadne po ďalších čosi viac ako 10 kilometroch si môžete dať pauzu na Kasárňach. Najkrajšou časťou hrebeňa čo sa týka terénu a výhľadov je záver hrebeňovky v úseku Kasárne – Portáš. Na severozápade sa nám odkrývajú krásne výhľady na Vsetínske vrchy a Moravskosliezske Beskydy a na juhovýchode sa dvíhajú kopce Strážovských vrchov. Záver hrebeňovky býva tradične na horskom hotely Portáš, kde si ako odmenu za celodenné úsilie doprajeme tradičné Borúvkové knedle, ktoré nám dodajú dostatok energie na cestu domov. Na záver ešte pózerské foto pred Portášom, po ktorom nasledovala ešte cesta dole dlhočiznou Maríkovskou dolinou až do Považskej Bystrice, kde sa časť partie oddelila na vlak, no najtvrdšie jadro pokračovalo na bicykloch až do Žiliny, čo v mojom prípade znamenalo celkom slušnú dennú porciu viac ako 150 km. Ak by mal niekto záujem zdolať v sedle bicykla jednu z najkrajších hrebeňoviek na Slovensku, tak budúci rok v auguste sa môžeme vidieť už na 6. ročníku nášho prejazdu hrebeňa Javorníkov. Autor: Juraj Meliš Foto: Vlado Skull Štrbo

Tip na výlet: Po horských chatách v Beskydách
04. 02. 2016 Reportáže

Beskydy, alebo po poľsky Beskidy, sú horská sústava vo vonkajších západných Karpatoch, vnútorných západných Karpatoch a vo východných Karpatoch na území Slovenska, Česka a Ukrajiny. Na Slovensku sú Beskydy rozdelené na Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy a Nízke Beskydy. Podľa môjho osobného rebríčka najlepších bajkerských lokalít na Slovensku zaraďujem Beskydy bezkonkurenčne na najvyššiu priečku. Na tento pekný výlet do Kysuckých Beskýd a Żywieckeho parku krajobrazoweho na poľskej strane sa mi akosi nepodarilo nahovoriť nikoho, teda až na brata, ktorý to ale zabalil už pri chatách pod Račou a zvyšok dňa som už pokračoval sólo. Dôvodom bol hlavne olympijský závod v cestnej cyklistike s našim Peťom Saganom, celkom slušná horúčava a (ako som sa dopočul) odstrašujúca kombinácia light výjazdu so mnou a beskydských terénov  . Na začiatku Oščadnice nájdeme modrú turistickú značku, kde začne „krásne“ takmer 10 kilometrov dlhé stúpanie končiace až na najvyššom vrchole Kysuckých Beskýd na Veľkej Rači v nadmorskej výške 1236 m.n.m.. Pri nekonečnom stúpaní a hlavne vo výpeku, aký v tento deň panoval, dobre padne pauza na kofolu na chatách na Rači. Za chatami na Rači začínajú skutočné Beskydy, čiže krásne chodníky posiate koreňmi a kameňmi – raj horskej cyklistiky. Tesne pod vrcholom Veľkej Rače na poľskej strane len pár metrov od hranice so Slovenskom leží chata (Schronisko PTTK Wielka Racza) a teda druhá možná občerstvovačka na trase. Z vrcholu Veľkej Rače, kde je aj vyhliadková veža, je krásny výhľad a pri priaznivom počasí je možno vidieť Moravsko-sliezske Beskydy, Pilsko, Babiu horu, vrchy Malej Fatry či Roháče. Ja som až také šťastie na dobrú viditeľnosť nemal, ale výhľad bol aj tak nádherný. Najkrajšia časť trasy čo sa týka jazdenia je určite hraničný hrebeň smerom na východ na Priehybok a Rycierovu horu. Srdce každého bajkera, čo miluje technický terén, ktorý vám nedaruje ani jeden meter zadarmo, musí zaplesať. Odmenou za úsilie, ktoré vynaložíte pri zdolávaní krásnych ale miestami dosť náročných trailov na hrebeni je ďalšia chata - Bacówka PTTK na Rycerzowej a opäť krásne výhľady. Pred ďalšími ťažkými beskydskými kilometrami je nutné sa posilniť a dobiť batérie. Z chaty na Rycerzowej volím zjazd na poľskú stranu po červenej značke a následne pokračujem po modrej do osady Pawliky. Niektoré úseky sú na hranici mojich jazdeckých schopností, ale jednoznačne stoja za to. Z Pawlík nasleduje ostré stúpanie, ktoré končí zaslúženou prestávkou na chate na Przegibku. Z Przegibku prichádza asi najkrajší zjazd dňa po zelenej turistickej značke do osady Ciapków. Zastaviť kvôli foteniu a pokaziť si takto pôžitok zo zjazdu sa mi rozhodne nechcelo, takže si pomôžem archívnym záberom z minulého roka. Kúsok za Ciapkówom začína najkrutejšie stúpanie dňa po žltej turistickej značke smerom na Veľkú Raču. Sklon sa miestami blíži k previsu, gašparko zaradený väčšinu času a 40 minút námahy v spaľujúcej horúčave. Vykúpením je opäť chata na Veľkej Rači a jedno orosené. Z Veľkej Rače volím najrýchlejšiu možnú cestu dole do Oščadnice, aby som stihol ešte posledné kilometre olympijského závodu v cestnej cyklistike s našim Peťom Saganom. Na moje prekvapenie cyklistika je teraz in aj na Kysuciach a štamgasti v miestnej krčme so záujmom sledujú priebeh závodu a využívajúc moju prítomnosť ma zasypávajú množstvom otázok týkajúcich sa cyklistiky a priebehu preteku. Pri sledovaní cyklistiky v miestnej krčme doplním energiu klasickou bajkerskou kombináciou horalka + kofola a ako bonus si dám návrat domov po hrebeni Javorníkov a ani Petrov neúspech na olympiáde mi nepokazil dobrý pocit z dnešného skvelého výjazdu. Na záver len jednoduchá rovnica Beskydy = Pure Mountain Biking. Autor: Juraj Meliš Foto: Juraj Meliš Mapa: http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=108545&akey=f8236c38e58e2ab95ee84fa2580c0b48

Karol Voltemar má za sebou 34 700 km a vstupuje do Malajzie.
01. 02. 2015 Reportáže

Na svojej ceste okolo sveta WORLD BIKE TRAVEL cez 60 krajín má Karol Voltemar v nohách už 34 700km. Teraz Bratislavčan vstupuje na územie Malajzie. Pozrite si video z jeho doterajšieho putovania. http://www.worldbiketravel.sk/o-mne/ Karolovi držíme päste, aby svoj cieľ splnil v zdraví!!! Autor: Luboš Dupkala

Strecha ČR 11 – Krušné Hory 3
23. 03. 2014 Reportáže

Prší. Mračná nado mnou zo seba chrlia hektolitre studenej vody. Ja uväznený v česko-nemeckom pohraničí stojím na prázdnej lesnej asfaltke a neviem čo mám robiť. Som v najnižšom bode v okolí. Vrátiť sa, či pokračovať? To je teraz jedno. V oboch prípadoch ide o šliapanie do (v tomto počasí) nekonečného kopca. Jedno je však isté. Zostať tu nemôžem. Som obkolesený veľkými balvanmi a strmými svahmi a nemám kde rozložiť stan a prečkať túto pohromu. Jediné miesto dostatočne rovné na rozloženie stanu je cesta na ktorej stojím. A aj napriek tomu, že vyzerá opustene, nemienim riskovať prejdenie ťažobnou technikou alebo lesníkovým džípom. Navyše v tomto lejaku by ma určite zobrala voda.     Vyrážam teda dopredu. Naberanie výškových metrov ide pomaly, ale aspoň ma táto aktivita zahrieva a necítim tak veľké studené kvapky dopadajúce na moje telo. Vysoké skaly okolo mňa tiež nepomáhajú. Dažďová voda sa nemá kam vsiaknuť a všetka končí na rozbitej asfaltke. Intenzita dažďa vôbec neutícha a už po pár minútach šliapem v niekoľkých centimetroch valiacej sa vody. Najhoršie na celej situácii je, že moja batožina nie je nepremokavá. Popri šliapaní sledujem, ako kvapky dažďa dopadajú na moje brašne a hneď v nich miznú. Spacák, karimatka a stan na tom tiež nie sú lepšie a kým sa dostanem opäť na hrebeň, sú úplne premočené. Dnešná noc bude krutá.     Na hrebeni sa prostredie radikálne mení. Hustý les je vystriedaný krásnymi lúkami s ostrovčekmi ošľahaných briez a ihličnatých stromov. Za ideálneho počasia miesto, z ktorého človeku padá sánka na zem. Teraz len miesto, kde sa do mňa opäť opiera vietor a prefukuje moje premoknuté telo naskrz. Najradšej by som si rozložil stan, ale stráviť noc v premočenom spacáku na premočenej karimatke ma vôbec neláka. Prichádzam do dedinky Nové Hámry a informujem sa o možnostiach ubytovania. V tomto zabudnutom kraji žiadne zázraky neočakávam. Zázraky sa však dejú... Domáci mi ponúkajú ako nocľah indiánske teepee. Veľký kožený kužeľ je v mojich očiach ako päťhviezdičkový hotel Ritz. Moje nadšenie je ešte väčšie, keď dostávam prístup aj k neďalekej kôlničke a môžem si v mojom obydlí rozložiť oheň a usušiť telo aj veci. Po niekoľko nezdarných pokusoch vidím prvé plamienky a premrznutým telom sa mi preženie neskutočná eufória. Všetko moje vybavenie končí rozvešané po obvode rozsiahleho teepee, uprostred ktorého už horí krásny a hlavne teplý ohník.     Zvaľujem svoje zničené telo na staré palety a do pár sekúnd upadám do spánku. Týchto 40 kilometrov ma neskutočne znavilo. Keď sa preberiem, vonku je ešte svetlo. V miestnom obchodíku si kupujem chlieb, klobásky a niekoľko cibúľ. Svoje prístrešok mienim maximálne využiť a tak dnes bude opekačka. Popri opekaní si pospevujem české piesne, aby som aspoň trošku prehlušil neutíchajúci dážď padajúci na steny teepee. Napokon s plným bruchom pri plápolajúcom ohníku odchádzam do ríše snov... Ráno ma prebúdza túžba po čerstvom vzduchu. Na skoro nahom spotenom tele (všetko oblečenie som dal sušiť) sa prichytilo množstvo čierneho popola z ohniska. Navyše teepee úplne nasiaklo pachom klobások a dymom a ja samozrejme tiež. Vyzerám a voniam ako ostravská klobása. Sprchu si ale dať nemôžem. Tak ako aj minulé noci, opäť som na mieste bez sociálnych zariadení. Minerálkou si aspoň umyjem zuby, aby som sa zbavil divnej pachuti v ústach a vyliezam von. Neprší, ale obloha je stále zlovestne zatiahnutá.     Nepoučený udalosťami minulého dňa si balím všetky veci a pokračujem vo svojej púti. Moja cesta vedie okolo riečky Černá Voda až na Krušnohorskú Magistrálu. Všade je mŕtvo a opusteno. V hlave prepočítavam dni, aby som zistil, ktorý deň v týždni vlastne je. Nakoniec zisťujem, že je streda. Štvrtý deň na ceste. Štvrtý deň bez poriadnej sprchy. Až na tú včerajšiu prírodnú.     Prechádzam cez mesto Kraslice, ktoré na mňa pôsobí ako úplne odrezané od sveta. Nezastavujem. Nie je ani dôvod. Nohy vládzu, žalúdok je ešte plný od raňajok. Ďalej pokračujem v kopírovaní česko-nemeckej hranice až sa predo mnou objavia skalné monumenty známe pod názvom Vysoký Kámen. Tieto 20 metrové kamenné veže umožňujú návštevníkovi výhľad do širokej krajiny. To je ideálne miesto na krátku prestávku. Vyťahujem posledné zbytky jedla z mojej dymom nasiaknutej batožiny a púšťam sa do neho. Je zvláštne jesť vyúdený chlieb. Ale v porovnaní so mnou ten chlieb vonia ako čerstvo upečený. Nakoniec ešte pár záberov na pamiatku a už si to valím ďalej. Na oblohe stále ani náznak slnka. Prechádzam okolo mesta Luby, a pár minút na to sa mi po pravici objavuje aj mesto Plesná. Mestá nie sú ničím atraktívne a nezlákali ma k ich návšteve. Moje predné koleso má jasný cieľ a dnes nemieni nikam uhnúť. Vedie ma do Františkových Lázní...     Františkove Lázne ma lákali odjakživa. Spolu s Karlovými Varmi a Mariánskymi Láznami sa pre mňa na základe článkov stali nejakým prototypom kúpeľného mesta. Karlove Vary som po prvýkrát navštívil minulého roku a bol som z nich viac než sklamaný – chaos, špina, Vietnamci, Rómovia a Rusáci. Nenašiel som tam jedinú vec, kvôli ktorej by som sa tam rád vrátil. Som zvedavý, ako na mňa budú pôsobiť Františkove Lázne. Prechádzam mestečkom Skalná a definitívne opúšťam Krušné Hory. Kúpeľné mestečko vidím už z diaľky. Prekvapivo nejde o nijak zvlášť rozsiahle kúpele. Maličká dedinka sa dostala do povedomia, už v 15. storočí vďaka účinkom liečivých prameňov, ktoré tu vyvierajú. Voda z prameňov bola predávaná po celom Nemecku. V 18. storočí ju cisár František I. vymenoval za prvé slatinné kúpele na svete a odvtedy tu chodia každoročne tisíce rekreantov (hlavne z Nemecka). Na počte obyvateľov sa to však neprejavilo, a stále ide o maličké mestečko (skôr dedinku) na západe Čiech.     Symbolom Františkových Lázní je socha Františka – malého chlapca s rybou. S ním je spojená jedna legenda, podľa ktorej každá pacientka, ktorá sa dotkne palca jeho ľavej nohy otehotnie. Táto socha sa stala mojim prvým cieľom. Popri tom si pozerám krásnu architektúru miestnych budov, ochutnávam miestne pramene a kochám sa aj peknými slečnami, ktoré tu pobehujú po vydláždených uliciach. Po prehliadke mesta zakotvujem v neďalekom parku zvanom Amerika, kde sa nachádza kemp. Ceny prekvapivo vysoké sú porovnateľné s Krkonošami. To bude určite množstvom zahraničných turistov, ktorí túto lokalitu navštevujú. Mojimi susedmi v kempe sa stávajú holandskí offroadáci, ktorí to majú namierené na Slovensko, pretože sa dopočuli, že tam môžu plieniť horskú prírodu bez problémov. Kým ja si staviam stan a dávam osviežujúcu sprchu, oni grilujú kuriatka. Prekvapivo ma pozývajú k sebe a kráľovsky ma hostia. Vysvetľujú mi, že ako mladí tiež jazdili na bicykloch po Európe a mnohokrát ich ľudia pohostili a tak túto tradíciu posúvajú ďalej. Po skvelej večeri so super spoločníkmi uľahám unavený do stanu. Zajtra ma čaká ďalší deň a ďalšie dobrodružstvá...   Autor: Peter Chovanec Foto: Peter Chovanec

Strecha ČR 10 – Krušné Hory 2
06. 03. 2014 Reportáže

Známy český cestovateľ Martin Loew raz prehlásil, že cestuje svetom len po vlastných nohách, pretože žiaden dopravný prostriedok nie je dostatočne pomalý na to, aby človek stíhal vnímať všetky krásy, ktoré mu okolitá príroda ponúka. Ešte donedávna som si myslel, že je tak radikálny len z dôvodu, že nikdy neskúsil spoznávať krásy sveta zo sedla bicykla. Veď ja som minulého roku prešiel mnoho zaujímavých a krásnych miest na tomto dvojkolesovom výmysle a nemám pocit, žeby mi niečo uniklo. Nasledujúce dni ma však presvedčia o opaku.     Rozhodol som sa vyraziť z Chomutova a preskúmať Krušné Hory po druhýkrát. Túto oblasť som prešiel už minulý rok, avšak zlomený nosič batožiny a časová tieseň mi ju nedovolili si užiť naplno. Každopádne idem sem v domnení, že len v rýchlosti prebehnem mne známe miesta a posuniem sa ďalej. Napriek tomu, že som z vlaku vystúpil po piatej večer a predo mnou sú už len necelé tri hodinky svetla, nemienim zostať na noc v Chomutovskom kempe Kamencové Jazero a vyrážam na cestu. Kopírujem riečku Chomutovka a vstupujem do krásneho Bezručovho údolí, ktoré sa ako had zvíja a pri pohodovom stúpaní mizne hlboko v pohorí. O tomto údolí sa hovorí, že je jedno z najdlhších a najkrajších v Krušných Horách. Údolie je upravené a vďaka dokonalému asfaltovému kobercu sem chodí množstvo cyklistov, chodcov a korčuliarov. Ani sa nedivím, veď je krásny sobotný podvečer a toto miesto je ako stvorené pre všetky činnosti - od romantických prechádzok až po športové tréningy. Nerozumiem, ako som mohol údolie minulého roku minúť.      V údolí sa nachádzajú dve oddychové stanovištia – První a Druhý Dolský Mlýn. Kedysi fungujúci Tretí Dolský Mlýn je dnes už len históriou. Na prvých dvoch však návštevníci nájdu pohostenie vysokej kvality. Sám som sa rozhodol odložiť bike na pár minút a uspokojiť môj prázdny, vlakom vytrasený žalúdok. Z krátkeho občerstvenia je však dlhá večera, z minút polhodiny až hodiny a popri debate s domácimi som si ani nevšimol, ako sa vonku zotmelo. Personál reštaurácie, kde som zapadol mi ponúka prespatie na ich pozemku a využitie ich sociálnych zariadení. Zase sa mi raz potvrdzuje, že český národ je pohostinný. Bohužiaľ sprcha nebýva súčasťou reštaurácií a tak musí stačiť opláchnutie sa v umývadle. Reštauráciu zatvárajú, všetci sa vracajú do svojich domovov a ja zaľahujem do opusteného stanu uprostred krásnej prírody.   Ráno vstávam už za svitania. Dnes mám toho veľa na pláne. Rád by som opäť navštívil najvyšší vrchol pohoria s názvom Klínovec (1,244 m.n.m.). Stúpam nenáročným terénom až na hrebeň. Dokonalý chodník je úplne opustený. Cestou stretávam len jedného hubára s plným košíkom dubáčikov. Sledujem rieku Chomutovku až k vodnej nádrži Kamenička, ktorá je bohužiaľ (alebo bohudík?) technickou pamiatkou a prístup na kamennú hrádzu nie je povolený. Pokračujem teda ďalej a po krátkej chvíli zastavujem u Nového Rybníka, ktorý mi spolu s okolitou scenériou pripomína fínsku prírodu.     Len pár rýchlych cvaknutí a osviežujúcich dúškov vody a som zase v sedle. Slnko svieti a ani sa nenazdám a som pri vodnej nádrži Přísečnice (725 m.n.m.), ktorá je najväčšou nádržou v Krušných Horách. Spomínam si, ako by to bolo včera, keď som sa odtiaľto vydal smerom do mestečka Kovářská a potom som si musel vytrpieť stúpanie po frekventovanej ceste až do sedla Klínovca. Tento rok to mám naplánované inak. Odbočujem smerom na západ a po peknej lesno-lúčnej ceste sa dostávam až do hraničného mesta Vejprty. Opúšťam Českú Republiku a vstupujem do Nemecka. Na druhej strane ma čaká malé, ale pekné mesto Barenstein. Na komunikáciu s miestnymi nemám moc jazykové znalosti a tak len mestom prechádzam bez zastavenia a miznem v nemeckých lesoch. Kopce tu siahajú maximálne do výšky 800 metrov a les je popretkávaný množstvom upravených cestičiek. O technickom jazdení tu nemôže byť ani reč. Po dokonalom asfalte ide bicykel skoro sám. Kilometre rýchlo pribúdajú, no voda vo fľaši sa míňa ešte rýchlejšie. O chvíľu som úplne na suchu. V poslednej chvíli ma zachraňuje horská chata, kde si s radosťou dávam predražené pivo a trošku oddychu. Odtiaľ je to už len kúsok do mesta Kurort Oberwiesenthal (ľahko zapamätateľný názov), kde sa mi po prvýkrát ukazuje Klínovec vo svojej plnej kráse.     Jediný problém je, že keď chcem naň, musím dole. Skĺzavam do doliny, kde sa nachádza mesto Loučná pod Klínovcem, a stratené výškové metre sa snažím čo najskôr získať späť. Je už po piatej večer a deň sa pomaly kráti. Cesta na vrchol je náročná. Veď na piatich kilometroch nastúpať vyše 400 výškových metrov s naloženým bikeom dá zabrať. Do očí mi steká pot a jediná vec čo ma ženie dopredu je zaslúžená večera na vrchole. Celý deň dúfam, že najvyšší vrch Krušných Hor uvidím tak, ako ho poznám zo starých fotografií. Na minuloročnej dovolenke bol bohužiaľ v dezolátnom stave – budovy stále v rekonštrukcii, vrchol ohradený pletivom, cesty zničené od prejazdu áut. O čo väčšie je moje sklamanie, keď vidím že stav samotného vrcholu sa ešte zhoršil. Od domácich sa dozvedám, že dôvodom chátrania je spor medzi mestami Boží Dar a Jáchymov, ktoré sa už roky súdia o vlastníctvo vrcholu a budov na ňom ležiacich. A kto by už dnes chcel robiť na niečom, čo možno nakoniec nedostane do vlastníctva ?!?     So smútkom v očiach si dávam mnou sľúbenú večeru a skĺzavam do blízkeho Božieho Daru (1020 m.n.m.). Mestečko Boží Dar je jeden z klenotov republiky. Krásne okolie a malebné mestečko sem ročne prilákajú desaťtisíce dospelých turistov. A deti sem láka hlavne fakt, že tu oficiálne sídli Ježiško. Romantická prechádzka vo dvojici (ja a bike) po vydláždených uliciach pri západe slnka je skvelým zakončením vydareného dňa. Jediný problém Božieho Daru je, že tu človek nenájde kemp ani lacný nocľah. Z tohto dôvodu opúšťam mesto ešte pred úplným zotmením a vyrážam do prírody. Neďaleko pár opustených chatrčí rozkladám stan a upadám do ríše snov. Zo sna ma prebúdza okoloidúce auto. Je už ráno, ale vstávať sa mi ešte nechce. Celú noc ma budila túlavá mačka, ktorú očividne zlákali naťahovacie šnúry môjho stanu a snažila sa mi ich ukradnúť. Lenivými pohybmi vyťahujem nohu z teplého spacáku a bez problémov ňou rozzipsovávam hlavný vchod. Hold, šikovné prsty na nohách a dlhoročná prax.     Vonku to nevyzerá moc lákavo. Obloha zlovestne zatiahnutá nepredpovedá slnečný deň. Nepríjemný vietor si našiel cestu aj do môjho stanu a narušil mi pohodlie môjho prechodného domova. Rýchlo zatváram vchod a zaliezam späť do teplého spacáku. Volám svojmu kamarátovi Romanovi, ktorý je v týchto dňoch mojou rosničkou a pomocníkom na telefóne. Podľa jeho predpovede dnes bude celý deň pršať. Všetky predpovede ukazujú úhrn zrážok tak veľký, že prelieza aj cez najvyššiu úsečku meteorologických grafov. Nevadí. Vypínam telefón a pokračujem v spánku. Dnes bude pauzička.     Frekvencia aut na blízkej asfaltke sa zväčšuje rovnako ako aj vietor opierajúci sa do môjho stanu. Spať sa mi už nechce. Je jedenásť pred obedom a predstava strávenia celého dňa v stane bez jediného spôsobu zabavenia sa sa mi nepáči. Teraz ľutujem, že som si sebou nezobral ani knihu, ako tomu bolo minulého roku. Vychádzam zo stanu a poriadne sa aspoň ponaťahujem. Vonku duje severák, zima ako v ruskom filme. Ale neprší. Strach je potlačený nudou, balím stan a vyrážam na cestu. Veď čo najhoršie sa mi môže stať? Že zmoknem? Ako hovorí môj klubový kolega Dolfík, ide len o vodu padajúcu z neba. Ta neublíži. Šliapem v tomto chladnom počasí a Klínovec rýchlo mizne za chrbtom. Som prekvapivo rýchly, čo je určite spôsobené nenáročnosťou terénu a faktom, že mi vietor fúka do chrbta. Navyše sa nemusím každú chvíľu zastavovať a utierať si pot z čela, čo je značná výhoda.     Prichádzam na Ježiškovu cestu. Široká cesta dlhá skoro 13 kilometrov je vysypaná jemným štrkom a je pravidelne udržiavaná. Je veľkým lákadlom práve pre deti, ktoré na trase plnia rôzne úlohy, za ktoré dostanú razítko do zakúpeného notesu. Po splnení všetkých úloh dostanú v meste Boží Dar zaslúženú odmenu. Popri ceste sú zo stromov vyrezané rôzne rozprávkové aj historické postavičky. Rumcajs... Dlhý, Široký a Bystrozraký... Ježiško s celým betlehemom... a kopec ďalších krásnych drevených sôch mi spríjemňujú cestu. Každú chvíľu zastavujem a vyťahujem foťáčik, aby som toho čo najviac zachytil do svojej zbierky fotografií. Nakoniec opúšťam tento rozprávkový kraj a zjazdujem až k nemeckej hranici. Opustená lesná asfaltka obkolesená veľkými skalami pôsobí veľmi temne a desivo. Kvap-kvap. Prvé kvapky dažďa mi pristávajú na prilbe. To neveští nič dobré...   Autor: Peter Chovanec Foto: Peter Chovanec

Strecha ČR 9 – On the road again
20. 02. 2014 Reportáže

Je to tu zase. Po tom, čo som minulý rok prešiel na svojom bikeu severnú hranicu Českej republiky a pokoril najvyššie vrcholy všetkých hraničných pohorí, rozhodol som sa pokračovať ďalej. Rád by som si splnil svoj sen a obišiel hranicu celých Čiech a Moravy. Je najvyšší čas. Je druhá polovica augusta a podľa predpovede sa leto už nekompromisne blíži ku koncu. Oproti minulému roku chcem teraz vyraziť s ľahším nákladom. Oblečenie a náradie redukujem na minimum. Mnoho náhradných dielov končí v skrini. Do brašien ide len to najnutnejšie. Moju výbavu vylepšuje niekoľko noviniek. V prvom rade ide navigáciu Garmin, ktorou si chcem zaznamenávať trasu a hlavne dve solárne vysokokapacitné nabíjačky, vďaka ktorým nebudem závislý na dvoch dierkach v stene zvaných zásuvka. Môj tátoš je už pripravený. Po bokoch ho zdobia dve postranné brašne a na vrchu nosiča popruhmi priviazaný stan, karimatka a spacák. Posledným prvkom výbavy je na riaditkach primontovaná nepremokavá brašna, ktorá chráni to najcennejšie, čo veziem sebou – zrkadlovku, mapy, navigáciu, mobily a nabíjačky. Vynášam obložený bike z paneláku a vyrážam do tmy. Rozhodol som sa odcestovať polnočným vlakom do Chomutova, odkiaľ by som rád začal svoju skromnú výpravu. Plán je jednoduchý. Obložený bike (okrem cennej brašne) nahodiť na prepravný vagón, nájsť si nejaké voľné kupé a vyspať sa v ňom až do rána. Príchod do Chomutova naplánovaný na 9:00. Plán naproste ideálny. Prvý šok však nastáva hneď po príchode vlaku. Napriek tomu, že mám už niekoľko dní kúpený lístok aj miestenku na bicykel, odmietajú mi ho zobrať. Vraj chyba v systéme. Predalo sa viac miesteniek ako je reálnych miest. Dvoma slovami - štátne železnice. Po nie veľmi príjemnej hádke tlačia všetky naložené bicykle k sebe, aby vytvorili nejaký priestor pre môj bike. Všetko však z neho musím odmontovať a vziať sebou do kupé. Takáto vec ma nemôže vyviesť z miery. Príliš dlho sa teším na tento výlet a nepokazí mi ho nejaký štátny zamestnanec železníc. Všetko z biku zhadzujem, naloďujem tátoša a obvešaný ako vianočný stromček hľadám nejaké voľné miesto pre seba. Po dlhšom hľadaní nachádzam skoro prázdne kupé. Všetku výbavu vyhadzujem na mriežku nad sedačkami. Iba tu jednu cennú brašnu si bezpečne nechávam vedľa seba. Istota je guľomet a nechcem sa prebudiť o pár sto euro chudobnejší. Po kontrole lístkov sladko zaspávam, pričom mi do uší znie nesmrteľný Willie Nelson: "On the road again Goin' places that I've never been Seein' things that I may never see again I can't wait to get on the road again“ Z krásneho sna ma prebúdzajú rachotiace dvere kupečka. „Zmena průvodčí. Kontrola jízdenek.“ počujem ešte z polosna. V dverách stojí vysoký borec a čaká až sa prebudíme. Vyťahujem z peňaženky lístok a podávam mu ho. Jeho pohľad však neveští nič dobré. „Vy jedete do Chomutova?“ pýta sa rozpačito. Kývaním hlavou mu dávam za súhlas. „Jenomže tenhle vlak jede do Plzne.“ informuje ma okamžite. Táto správa ma rázom postavila na nohy. Chlapík mi vysvetľuje, že vlak do ktorého som nastúpil, mal niekoľko vozňov smerujúcich na južnú Moravu, niekoľko smerujúcich do južných Čiech a zvyšok išiel na sever. Vraj je to chyba sprievodcu, že ma na to neupozornil. Táto informácia mi je teraz úplne zbytočná. Nezostáva mi nič iné, ako trasu prispôsobiť podmienkam a vyraziť na biku z Plzne. Len pre istotu sa pýtam, či batožinový vagón ide s týmto vlakom. „Ne, ten jede do Severných Čech !“. Kým ta prvá jóbovka ma postavila na nohy, táto informácia ma skolila na kolená. Sprievodca vidí môj zúfalý pohľad a navrhuje, aby som v najbližšej stanici vystúpil a snažil sa čo najskôr dostať späť do Prahy a odtiaľ chytiť nejaký vlak do Chomutova. On zavolá vlakvedúcemu a vybaví, aby mi môj bike v Chomutove vyložili a uskladnili. Všetko sa to deje veľmi rýchlo. Behom niekoľko minút mnoho negatívnych správ. Blíži sa najbližšia stanica Beroun a ja musím rýchlo vystúpiť. Sprievodca mi pomáha zhadzovať všetku moju batožinu z mriežky nad sedadlami a vyhádzať ju z vlaku. Vlak odchádza a ja zostávam na skoro prázdnej rannej stanici a dúfam, že sa to všetko vyrieši. Už len počkať na najbližší vlak do Prahy a odtiaľ sa už do Chomutova nejako dostanem. „K...a !!!“, toto snáď nie je možné. Hádžem všetky veci z rúk a bez ohľadu na to, či mi ich niekto neukradne utekám k okienku pre predaj lístkov. Popritom spomínam všetky vulgárne slova, ktoré ma doposiaľ život naučil a nezabúdam ani na všetkých svätých. „Zastavte ten vlak !!!“ kričím na ženskú v okienku ako zmyslov zbavený a uvedomujem si, že som zabudol povedať čarovné slovo „prosím“. Kým všetku batožinu z odkladacieho priestoru sme so sprievodcom vyložili, ta najcennejšia brašna uložená na sedačke tam zostala ležať. Toto je snáď len zlý sen. Prišiel som o všetko najcennejšie, čo vlastním. Bike je na ceste na sever, všetka moja elektronika na ceste na juh. A ja tu stojím bezradný na stanici. Teraz je to už len o šťastí. Podarí sa spojiť so strojvedúcim môjho vlaku? Bude tam ešte moja brašna? Alebo ju už privlastnila nejaká dobra duša a prišiel som o svoje veci nadobro? A aj keď ju nájde vlakový personál, ako sa k nej dostanem? Tieto a ďalšie otázky mi prelietavajú hlavou, kým netrpezlivo postávam pri okienku. Po dlhom telefonáte sa dozvedám, že brašnu našli a dali ju do úschovy v najbližšej železničnej stanici v Hořovicích. Aspoň trosku šťastia v tento smolný deň. Čakám hodinu na najbližší vlak do spomínanej stanice a už sa valím pre svoje cennosti. Balvan mi padá zo srdca, keď dostávam do rúk svoj zabudnutý majetok. Už sa len dostať do Chomutova, kde ma čaká môj bike. Poctivo si strážim každý kúsok vybavenia a snažím sa už nič nestratiť. Na vlak do Prahy čakám hodinu a pol. Cesta je úmorná a počítam každú minútu. Ďalšie dve hodiny vyčkávam v hlavnom meste. Vďaka kamošovi z výšky mi čas ubieha rýchlejšie, ale aj tak by som bol už najradšej v cieli svojej cesty. Cesty, ktorá na začiatku vyzerala na pohodový prejazd vlakom sa zmenila na hotové utrpenie. Utrpenie, ktoré sa našťastie chýli ku koncu. Je po piatej večer, keď vlak zastavuje v Chomutove. V úschove si celý natešený vyzdvihujem svoj bike. Nasleduje nahodenie batožiny a prezlečenie sa do cyklooblečenia, Cvak-cvak a tretry sú v pedáloch. Bicykel sa dáva do pohybu a v hlave mi znie: „On the road again, I’m finally on my road again... “ Autor: Peter Chovanec Foto: Peter Chovanec "PS. Fotky v článku su iba ilustračné a nezodpovedajú popisovanému deju (vzhľadom na to, že väčšinu času som bol bez fotoaparáta aj bez bicykla). "

prvá | predošlá 1|2 ďalšia | posledná