Cestovanie

Cyklopotulky a spoznávanie poľského Pobaltia
29. 10. 2023 Reportáže

Ani neviem, kedy sa zrodila myšlienka ísť na dovolenku s bicyklami k Baltickému moru. Nuž, bol to vynikajúci nápad. Posúďte sami. Možno budete tento rok aj Vy dovolenkovať v Poľskom prímorí. Cesta z Martina až do Gdańska je s neposednými, malými deťmi pridlhá, rozdelili sme si ju. Prvou zastávkou spoznávania Poľska na bicykli bolo mesto Lodź. Išlo o mestský okruh (cca 30 km). Východiskom bol hotel v Zgierz. Celá cyklotrasa bola asfaltová, prípadne vydláždená. Výborne značená a bezpečná. Každá križovatka s hlavnými cestami bola riadená semaformi. Zastavili sme na Manufakture (rozsiahla lokalita, obchodné a rekreačné centrum s bývalými textilnými továrňami), súčasťou je i múzeum Továrne. Prešli sme po Piotrkowskej ulici na bicykli, samozrejme, ktorá je dlhá 5 km a je jednou z najdlhších peších ulíc na svete. V rámci potuliek odporúčam sa zastaviť aj na stanici Radegast, ktorá bola v roku 2005 premenená na pamätník a pripomína tragické obdobie Židovskej komunity počas Druhej svetovej vojny. Za navštevu stojí i Múzeum textilu, Múzeum kinematografie, či Lodźske mestské muzeum, sídliace v bývalom luxusnom dome textilného magnáta Izraela Poznaňského.   Presun do mesta Gdańsk. V ten deň sme vyrazili na prieskum historického centra pešo. Dá sa prejsť i na bicykli, cyklotrasy a piktogramy nájdete i v centre. Síce vyšedivelé, ale funkčné. Tehlové domy, čarovné staré uličky, vodné kanály, lode. Vybrali sme sa na Dlhú ulicu cez Zlatú bránu. Na konci Dlhej ulice sa nachádza budova radnice Ratusz Glownego Miasta. Veža radnice je prístupná a je odtiaľ parádny výhľad na historické centrum. Vedľa radnice sa nachádza fontána Neptúna. Pokračovali sme na Dlhý trh. Protipólom Zlatej brány je Zelená brána, jej prechodom sa ocitnete na nábreží pred Zeleným mostom. Na nábreží sa nachádza jeden zo symbolov mesta, stredoveký Žeriav. Rozhodne za prechádzku stojí i Marianská ulica s nádychom poetickej atmosféry.   Cyklovýlet - Gdansk - Sobieszewsky ostrov (Sobieszewo) a späť (cca 36,5 km) Ide o výborne značenú asfaltovú širokú cyklotrasu. Je rovinatá a veľmi nudná. Vedie von z mesta popri priemyselných parkoch, logistických centrách. Zato pláže v meste Sobieszewo sú nádherné a pokojné. Práve zo Sobieszewa sa dá pokračovať popri pobreží ďalej a spoznávať pokojnejšiu časť veľkomesta.   Cyklovýlet - Sobieszewo – kompa – Mikoszewo až do Mini Zoo Jantar v Jantarze (33,5 km) Autom sme sa doviezli do Sobieszewa a odtiaľ sme pokračovali lesnou cestou až do Mini ZOO Jantar. Pre deti bola zážitkom i jazda na kompe. Cyklotrasa je výborne značená, rovinatá, dostatočne široká a vedie borovicovo-bukovým lesom popri mori. Z trasy sa dá odbočiť smerom k pláži. Pri kúpe vstupenky do Mini Zoo dostanete menší sášok s mrkvou a jabĺčkami. Tieto zdravé potraviny sú určené na kŕmenie zvieratiek v ZOO. Skvelý spôsob priblíženia sa detí k zvieratkám a nakŕmenia ich. Cestou späť sme si výlet spetrili i kúpaním v Baltickom mori. Pláže sú nádherné s jemným pieskom, more chladné, ale čisté.   Cyklovýlet - Gdańsk – Sopoty a späť (cca 29 km) Na začiatku vedie cyklotrasa priamo centrom Gdańska až k pobrežiu a ďalej pokračuje popri pláži. Je rovinatá, asfaltová, výborne značená a široká. Vedie nádherným lesoparkom. V Sopotách pokračuje popri pláži, križuje mestský park a promenádu. V kúpeľných Sopotách stojí za zhliadnutie drevené mólo (vstup naň je spoplatnený), Grand hotel, ktorý sa nachádza oproti mólu. V neďalekom parku je i priestranné detské ihrisko.   Cyklovýlet - Gdynia – Sopoty (cca 29 km) Preskúmanie cyklotrasy i z druhej strany Trojmesta (Gdańsk - Sopoty - Gdynia) Od hotela, v ktorom sme bývali, sme sa ulicami museli napojiť na mestské cyklotrasy a prechádzali sme časťami Grabowek, Redlowo, Orlowo až do Sopot. Cyklotrasy sú značené. Vedú i rušnejšími ulicami, ale sú bezpečné a dobre vyznačené. Križovatky s hlavnými ulicami sú riadené semaformi. Cyklotrasa vedie lesoparkom, neskôr popri pláži až na promenádu. V samotnej Gdynii stoja za návštevu múzejné lode Dar Pomorza a Blyskawica. Ďalšími cieľmi návštevy môžu byť Múzeum Emigracie, Gdynske Aquarium, , či Experyment - vedecké centrum. Posledné dve menované nadchnú nielen deti, ale i dospelých.   Cyklovýlet - Swarzewo – Puck a okolie (cca 37 km) Zo Swarzewa viedla značená asfaltová alebo dláždená cyklotrasa do Pucku popri Puckom zálive. Po kochaní sa jachtármi a windsurfermi v zálive neďaleko centra mesta sme pokračovali mimo značených cyklotrás (lebo nas tak navigácia navigovala) a skončili sme na čerstvo pooranom poli, medzi kukuricou a mrkvou. Keď sme sa odtiaľ vyštverali na cestu (bicykle sme ťahali), pokračovali sme smerom na Rzucewo. Nachádza sa tam zámok, ktorý teraz slúži ako hotel a reštaurácia. Od zámku sme pokračovali cyklotrasou priamo cez les ktorý lemuje pobrežie. Cestou sme míňali Folk osadu (niečo ako skanzen) a prístrešok zo slamy. Cyklotrasa je dobre značená. Priamo z lesa nás vyvedie na poľnú cestu a potom pokračujeme asfaltkou do Pucku a odtiaľ rovnakou cestou do Swarzewa.   Cyklovýlet - Na Helsku kosu Kuznica – Hel ( cca 37 km) Skvelým východiskovým bodom až k Helu na bicykli je mesto Wladyslawovo. Vzhľadom na celú dĺžku sme zvolili alternatívu najprv autom, potom na bicykli. Nech je to pre dieťa bez problémov zvládnuteľné. Na Hel vedie jedna cesta pre autá, jedna pre cyklistov a ešte je v prevádzke vlakové spojenie. Zaparkovali sme na platenom parkovisku kilometer za Kuźnicou, neďaleko pláže. Odtiaľ sme dláždenou cyklotrasou pokračovali smerom na Jastarniu. Cesta vedie v tieni lesa. Z Jastarnej pokračujeme do Juraty. V Jurate sme si spravili krátku prestávku a prešli sme sa po drevenom móle. Jurata patrí medzi najexkluzívnejšiu časť Helskej Kosy. Poľský prezident má práve v Jurate letnú rezidenciu. Celá strana lesa v okolí rezidencie je pre verejnosť uzavretá a cyklotrasa vedie opačnou stranou. Z Juraty cyklotrasa vedie lesom, po lesnom pumptracku. Je to také mierne hore dole. Pre deti zabávné. Hel je rušný, plný turistov. Pri centre sa nachádza jedna pláž a potom neďaleko ďalšia. Odvšadiaľ je cítiť vôňu údených rýb. Na spiatočnej ceste sme sa zastavili vykúpať v mori. Je chladné, čisté, ale s neškodnými medúzami, piesok je jemný.   Ďalší deň presun do Leby. Cestou sme si spravili zastavenia pri zámku Krokowo, v ktorom sa nachádza hotel a reštaurácia. V Gniewine sme navštívili vyhliadkovú vežu prezývanú aj Kašubske oko. A pokochali sa na pláži v Debkach.   Cyklovýlet - K pohyblivým dunám Lebska Sahara – Leba a okolo jazera Lebsko (cca 27 km) Priamo z Leby vedie cyklotrasa, ktorá nás privedie až na parkovisko bicyklov k pohyblivým dunám v Slowinskom národnom parku. Za vstup sa platí. Cyklotrasa vedie lesom, je nenáročná. V obci Rabka môžte navštíviť múzeum rakiet. Duny sa rozprestierajú medzi Baltickým morom a Lebským jazerom. Najvyššie dosahujú výšku 30 až 40 m. Piesok je jemnučký. Po návšteve dún sme sa vrátili do Leby a pokračovali popri jazeru Lebsko (videli sme ho z diaľky) až do obce Žarnowska. V nej sa nachádza väčšie priestranné detské ihrisko. Späť asfaltovou cyklotrasou druhou stranou, označenou ako R10 až do Leby.   Cyklovýlet - Okolo jazera Sarbsko a k majáku Osetnik (Stilo) (36,5 km) Cyklotrasa viedla z Leby smerom na Nowecin po asfaltovej alebo dláždenej ceste. Od Nowecinu vedie lesná cyklotrasa, niekedy v tieni lesa, inokedy popri ňom, ktorá vás dovedie do Sarbska. Zo Sarbska treba prejsť nejaké 2 km po hlavnej ceste až do Dymnice. Vodiči sú ohľaduplní. V Dymnici sa odbáča z hlavnej cesty do lesa. Pokračujeme lesnou cestou, ktorá sa napája na asfaltovú a tá nás privedie až k majáku Osetnik. K majáku treba vyjsť pešo. Vedú k nemu rôzne cesty, ale vždy treba prekonať strmší, kratší kopec lesom. Cesta síce vedie lesom, ale je plná piesku, takže na bicykli ťažko zvládnuteľná. Cestu späť sme zvolili druhou stranou jazera (ktoré sme zatiaľ nevideli) popri pobrežiu Baltického mora. Napriek odporúčaniu iných cyklistov-turistov, ktorí vraveli, že tam cyklotrasa nie je a že je to ťažké a plné piesku. Nedali sme sa odradiť a išli. Najprv to bola malina, borovicovým lesom, lesnou cyklotrasou (neznačenou). Skôr išlo o turistické chodníky. Ale aj iných cyklistov sme stretávali, takže sme neboli vôbec divní. Čím sme sa ale viac blížili k pobrežiu, tak sa lesná cyklotrasa zmenila na piesočnú. A tak nám nič neostávalo, len ťahať bicykle po piesku. A ten jemnučký piesok zbierať do topánok. Občas sa piesok zmenil opäť na lesnú cestu, ale boli to kratšie úseky. O piesku sa nám už i snívať začalo, ale neodradilo nás to odbočiť a pozrieť sa na pláž a more. Ku koncu sa lesná cesta zmenila na asfaltovú a tá nás doviedla až k hotelu v Lebe, kde sme boli ubytovaní.   Cyklovýlet - Do Źarnowskej a k jazeru Lebsko (cca 13 km) Z Leby vydláždenou cyklotrasou až po odbočku pri Labyrinte, ktorou sa napojíte na poľnú cestu popri jazeru Lebsko (Slowinski narodni park). Približne 100 m úsek cyklotrasy je pieskový. V diaľke je vidieť i Lebskú Saharu (duny). Z poľnej cyklotrasy sa napojíte na asfaltovú priamo v dedine Źarnowska a ak budete pokračovať doprava, dostanete sa až k odbočke na drevené mólo, k brehu jazera Lebsko. Odtiaľ máte krásny výhľad na jazero, na duny. Cestu naspäť sme zvolili popri detskému ihrisku, kde sme si spravili povinnú prestávku a pokračovali cyklotrasou R10 až do Leby.   Posledný deň a dlhá cesta domov. Zastavili sme sa na hrade Malbork. Nakoľko bol pondelok, dalo sa pozrieť len 1 trasu, označenú ako zelená s audiosprievodcom. Ten ponúkali v poľskom, nemeckom a v anglickom jazyku. Ak by ste tam boli v iné dni, môžte si zvoliť i prehliadku celého hradu, ale treba počítať minimálne s 3,5 hodinami. Nám prehliadka trvala vyše 2 hodín.   V mestách a v dedinách, ktoré sme navštívili alebo nimi prechádzali, boli cyklotrasy dobre značené, samostatné, buď asfaltové alebo dláždene, prípadne poľné, lesné cesty. Veľkomestá Lodź, Gdańsk, Sopoty, Gdynia boli cyklotrasami poprepájané krížom-krážom. Najmä turisticky najviac navštevované lokality boli cyklisticky výborne pospájané a cyklistami-turistami využívané. Viedli centrom miest do okolia tak, aby uľahčili presun obyvateľov za prácou, štúdiom alebo do obchodu. Tak, aby čo najviac obyvateľov uprednostňovalo bicykel pred autom. Ako cyklisti sme sa na nich cítili bezpečne. Poľsko nás ako cyklokrajina veľmi príjemne prekvapila a určite sa oplatí pri potúlkach Poľskom zobrať bicykel. Či už vlastný alebo si požičať priamo na mieste z požičovní.   Autor a foto: Janka Šulhánková

Cyklopotulky okolo Bodamského jazera
19. 09. 2023 Reportáže

Bodamské jazero leží na hraniciach Rakúska, Nemecka a Švajčiarska. Patrí k najväčším a aj najstarším jazerám Álp, ktoré vzniklo ešte v dobe ľadovej. Zanieteným cyklistom netreba nijako zvlášť tento skvost predstavovať. I my sme sa tento rok dali zlákať touto oblasťou. Posádku nášho cyklovýletu tvorili dvaja dospelí a dve deti (7 r, 2 r). Staršia dcéra je už náš cykloparťák a mladšia dcéra ešte pozorovala krajinu z cyklovozíka. Presúvali sme sa karavanom (aj to sme vyskúšali po prvýkrát) a vyrážali sme z niekoľkých kempov z okolia Bodamského jazera.   Prvou zástavkou bol kemp Camp Au an der Donau, ktorým priamo prechádza Dunajská cyklotrasa Passau - Wien Donauradweg. Ráno sme vyrazili na druhú časť putovania karavanom do Lindau, cieľom bol kemp Gitzenweilerhof neďaleko Lindau. Prvý cyklovýlet sme absolvovali na trase kemp - Lindau - Bregenz a späť do kempu (cca 36 km).Hneď z kempu sa napájame na značenú asfaltovú cyklotrasu a fičíme dole kopcom okolo golfového ihriska. Ide o samostatnú cyklotrasu, ktorá vedie popri hlavnej ceste. Kľukatými cestami medzi obytnými domami prichádzame do centra Lindau. Jeho hlavnou dominantou je staré centrum s katedrálou svätého Petra a mestskou radnicou. Priamo v prístave sa nachádza starý maják a oproti nemu vidíte veľkú kamennú sochu leva. Z prístavu je možné objednať si viaceré vyhliadkové plavby ľodou. Z ostrovného mesta Lindau sme pokračovali po cyklotrase R1 (Bodenseeradweg) až do rakúskeho Bregenzu. Široká asfaltová cyklocesta vedie popri jazeru. Celou cestou sa môžete kochať výhľadmi na jazero alebo si oddýchnuť na niektorej pláži. Po druhej strane cyklocesty vedie železničná trať, čo je zas zaujímavé pre deti, keďže vlaky ňou prechádzajú celkom často. Samozrejme, nechýbali priestranné detské ihriská. Cesta späť viedla skoro rovnakou trasou.   Na ďalší deň sme mali naplánovaný presun do ďalšieho kempu Camping Wirthshof beim Bodensee (Markdorf) a cyklovýlet do Friedrichshafenu. Daždivé počasie nám naše plány zmenilo. Friedrichshafen sme navštívili pešo a nevynechali sme ani ikonické múzeum vzducholodí Zeppelin. Práve gróf Ferdinand von Zeppelin založil vo Friedrichshafene, meste na brehu Bodamského jazera, závod na ich výrobu. Vyhliadkový let v tomto dopravnom prostriedku sa dá objednať i v dnešnej dobe. Okrem múzea vzducholodí a leteckého múzea nájdete v meste krásnu kolonádu, ktorá sa tiahne popri nábreží.   O deň neskôr sme z kempingu pri Markdorfe vyrazili cyklotrasou Apfelradweg (dlhá je cca 41 km), značená na smerovníku i s logom cesty jablka a bicykla. Ide o krásny rodinný cyklookruh. Cyklotúra vedie po bočných uliciach, lesných a poľných cestách (totožná s turistickými značkami), či štrkových chodníkoch. Nádherný výhľad po zdolaní prudšieho stúpania na vás čaká z hojdačky Deggenhausertal. Oddýchnete si, pokocháte sa a samozrejme, lenivo pohojdáte. Cyklotrasa vás ďalej zavedie popri jabloňových sadoch. Cestou môžte nakúpiť na farmárských trhoch, z ovocoautomatu alebo priamo od domácich pred domom čerstvé ovocie. Nielen jablká, ale i marhule, jahody, ríbezle, egreše, hrozno, či maliny.   Tretím cyklovýletom bola trasa z Markdorfu do Langenargenu cez Friedrichshafen (cca 49 km). Priamo z kempu sa napájame na cyklotrasu, značenie perfektné, smerovníky na každej križovatke ako aj údaje o kilometroch. Cyklotrasa vedie hlavnými cestami s vyčleneným jazdným pruhom pre cyklistov, poliami a ovocnými sadmi, tá časť je totožná s cyklotrasou Apfelradweg. Zámok Langenargen je v maurskom štýle, je obklopený krásnym parkom, z hradieb je nádherný výhľad na jazero. Určite stojí za to sa pri ňom zastaviť a spraviť si krátku prestávku i na zmrzlinu. Od zámku sme pokračovali smerom na Friedrichshafen. Cieľom bola návšteva leteckého múzea - Dornier museum. Cyklotrasa je skvelo značená, asfaltová a vedie rôznymi mestskými časťami mesta. Pri leteckom múzeu parkujeme bicykle a vchádzame do iného sveta, leteckého hangáru, nahliadneme do histórie letectva, obzeráme exponáty lietadiel nachádzajúce sa i v interiéri, i v exteriéri, spravíme si krátku prechádzku vesmírom. Múzeum je interaktívne, prispôsobené aj detským návštevníkom, ktorým je technika vysvetľovaná hravou formou. Určite stojí za návštevu. Späť z leteckého múzea sme pokračovali najkratšou cyklotrasou do kempu.   Na druhý deň je čas spoznať Meersburg. Tentokrát je v pláne cyklotrasa Markdorf - Meersburg (cca 26,5 km), ktorá vedie popri hlavných cestách s vyčleneným úsekom pre cyklistov, ovocných sadoch a poliach, či cez malebné dedinky. Je asfaltová a nenáročná. Mesto Meersburg dýcha históriou a romantikou, s krásnymi výhľadmi na jazero. Dolné a horné stredoveké mesto sú vyhradené len pre chodcov a sú spojené dvoma schodiskami a strmou ulicou. Na námestí oproti radnici si vychutnávame obed a nechávame sa unášať atmosférou mesta. Nezabudneme na povinnú ochutnávku zmrzliny a vyrážame na cestu späť tou istou trasou.   Ďalší deň nás čaká presun s karavanom do kempu Huttenberg, ktorý sa nachádza na konci strmého kopca za mestom Erschenz (Švajčiarsko). Prvotný plán bol ešte na bicykli absolvovať trasu Markdorf - Salem (zámok a kláštor a Affenberg cca 15,7 km tam), ale pre krátkosť času sme si zastávku spravili cestou. Priamo k zámku a ku kláštoru vedie značená cyklotrasa. Absolvujeme krátku prechádzku po zámockej záhrade, parku, okolo kláštora, kostola a zámku a pokračujeme na Affenberg (Opičiu horu), kde kvôli deťom plánujeme stráviť viac času. Aj do Affenbergu vedie značená cyklotrasa a pre návštevníkov - cyklistov je pripravené i parkovisko. Našťastie i pre karavany.   Z kempu Huttenberg vyrážame k Rheienfall (Rýnskym vodopádom) (cca 52 km). Cyklotrasa vedie cez historické mesto Stein am Rhein s nádherným námestím, a po prehliadke mesta na bicykli pokračuje smerom von, vedie cez polia, neskôr les (šotolina). Z prírody nás cyklotrasa ďalej povedie popri rieke Rhein a míňame mestá Gailingen, Busingen, Schauffhausen, Neuhasen až prichádzame k cieľu, priamo k vyhliadke na vodopády. Na vodopády je perfektný výhľad priamo z vrchu vyhliadky alebo potom z promenády, ktorá vedie k lanovému centru a k prístavisku ľodí, odkiaľ sa dajú absolvovať vyhliadkové plavby rôzneho charakteru i dĺžky. Spravili sme si obednú prestávku priamo na promenáde a užívali si výhľad na vodopád a vychutnávali sme si i skvelý obed. Oddýchnutí sme vyrazili na cestu späť, ktorá mala mierne klesajúci charakter. I tu sa stretávame s perfektným značením, húfmi cykloturistov a ohľaduplnosťou vodičov.   Na druhý deň sa vydávame na kratší cyklovýlet opačným smerom Erschenz - Ermatigen (cca 36,5 km). Cyklocesta vedie popri rieke Rhein (okolo Untersee) cez mestáMammern, Glarisegg, Steckborn, Berligen (tu bol vyrobený prvý plyšový medvedík), Mannenbach a cieľ Ermatigen. Ak by ste pokračovali ďalej po tejto cyklotrase, dôjdete až do gotického i renesančného Konstanz. V mestách vládne dovolenkový pokoj, žiadny turistický ruch, či otvorené kaviarne, stánky so zmrzlinou alebo reštaurácie. Jedine, kde sa dá zahnať smäd a najesť sa, je občerstvovacia stanica pri pláži, pri jazere. Cesta späť vedie rovnakou trasou, na zahnanie smädu a doplnenie vody využívame i tečúce vodovody v mestách (vládlo horúce letné počasie) a s dcérou dávame preteky (skvelá zábava i motivácia pre dieťa) proti vlakom, keďže nielen jazero lemuje cyklotrasu, ale aj železničná trať. A tie vlaky chodia častejšie než MHD v našom meste. Po návrate do Erschenzu nás čaká presun do Campingu Willam - Reichenau.   Camping Willam Reichenau - Konstanz (cca 28,7 km). Z kempingu na Reichenau volíme cyklovýlet do pôvodne keltského a neskôr rímskeho mesta Konstanz. Počasie nebolo stabilné a búrkové mraky sa približovali. Stihli sme to do Konstanz, ale nie do jej historického centra Altstadt. Keďže v Konstanz začalo pršať a aj predpoveď nebola optimistická, otoili sme sa a bicyklovali sme späť do kempu. Doslovne sme trielili pred búrkou. Nezmokli sme. Cyklotrasa je perfektne značená, nechýbajú smerovníky, piktogramy. Po celej dĺžke je asfaltová a vedie aj po hlavnej ceste.   Na ďalší deň nás čaká presun do Švajčiarska do Campingu Seehorn v Egnachu. V pláne máme cyklovýlet opäť do Konstanz. Našli sme pre náš karavan skvelé parkovisko neďaleko dediny Emmerzen, ale po troch kilometroch bicyklovačky smerom na Illighausen sa spustí hustý dážď. Rozhodneme sa cyklovýlet ukončiť a vrátiť sa späť na parkovisko. Stihneme poriadne zmoknúť. Kašleme na cyklovýlet a opäť raz volíme variantu na pešo. Vzápätí sa vyčasí, mraky sa rozplynú a vyjde slnko. Parkujeme v Kreuzligene hneď vedľa cyklistických tratí a odtiaľ dospelí na pešo, deti na kolobežkách vyrážame do Konstanz. V Kreuzligene prechádzame okolo nádherného a pokojného Seeparku, miesto stvorené na oddych. V parku sa nachádza aj minizoo s možnosťou kŕmenia kôz (za 1 CHF si z búdky vyberiete vrecko s krmivom), či veľké priestranné detské ihrisko. V ceste pokračujeme popri nábreží a prístavoch s loďkami až do Konstanz. Konečne si prejdeme historické centrum a vychutnáme si atmosféru mesta.   Po prenocovaní v kempe Seehorn v Egnachu skoro ráno vyrážame späť na Slovensko. Na záver krátke zhrnutie. Cyklistika má okolo Bodamského jazera stále cveng. Nájdete tam veľa kilometrov cyklistických tratí. Sú skvele značené, bezpečné, vhodné i pre cyklovozík, ako aj pre deti. Tradične sa chodí okolo Bodamského jazera dookola, my sme však absolvovali cyklovýlety z niekoľkých miest a odtiaľ vyrážali na zaujímavé cyklovýlety. Dookola Bodamského jazera sme to prešli jedine karavanom. Kempingy sú perfektne vybavené, v troch sa nachádzal i bazén, v dvoch bol prístup do jazera. Služby poskytované v kempoch sú na vysokej úrovni. Výlety sme prispôsobovali zdatnosti staršej dcéry a zaujímavostiam na cyklotrasách. Najazdili sme v okolí Bodamského jazera cca 269 km. Ak si chcete užiť aktívnu dovolenku na bicykli s možnosťou kúpania sa v jazere a súčasne i navštevovať mestá s bohatou históriou, múzeá, či len tak brázdiť lánami ovocných sadov, je Bodamské jazero a jeho okolie ako stvorené pre vás.   Autor a foto: Janka Šulhánková

Žilinský kraj na tisíc spôsobov.
12. 11. 2022 Reportáže

Leto je dávno za nami, jeseň v plnom prúde a zima klope pomaly na dvere. Žilinský kraj však v každom ročnom období ponúka svojim návštevníkom nespočetné možnosti na trávenie voľného času. Či už pre tých fyzicky zdatnejších, pre rodiny s deťmi alebo pre tých, ktorí vyhľadávajú viac prechádzky a relax. Tentokrát si predstavíme niekoľko tipov na výlety v Turci, Hornom Považí a tiež na Liptove. (FOTO: všeob.Archív KOCR ŽTK) Cykloturistické trasy sú Turcom popretkávané v dĺžke viac než 450 km. Cyklotrasou môžete prejsť napríklad z Martina na Martinské hole (č.5429), alebo si môžete výdatne zašliapať na trase Martin ATC Turiec – Saračníky – Strečno (č.5431), kde sa vám z Rakytia naskytne úchvatný výhľad na Váh a Domašínsky meander. Pre toho, kto si rád vychutná atmosféru rozmanitých jesenných farieb v prírode, môže byť práve táto trasa neopísateľne čarovná. (foto – Domašínsky meander , Jaroslav Moravčík,) Zjazdárov dobre preverí najstaršia downhillová trať na Slovensku z Martiniek na Stráne. Vyskúšať tiež môžete Bike Park Jasenská, ktorý nájdete pri obci Belá-Dulice. Na výber máte päť tratí. Najťažšia, pre nadšencov downhill jazdy, je trať DH trail. Stredne ťažká trať FR FLOW vedie opačnou stranou, mierne ťažkú trasu nájdete pod označením EN-V a freeride trať ako Devil´s trail. V bike parku sú plánované ďalšie nové trate, ako aj pumptrack, takže sa je na čo tešiť. (Foto: cyklista - Shutterstock, foto Martinské hole: Martin Hodoň)   Ďalšou zaujímavou cyklodestináciou, no tentokrát na Hornom Považí, je bezpochyby aj Rajecká dolina. Športovo naladení cyklisti môžu vyskúšať napríklad MTB trasu Ďurčiná – Hepnár – Vajnár – Rybná dolina – Rajecká Lesná (č.5496, zelená, 18km), ktorá  ponúka možno práve tie najkrajšie výhľady na Rajeckú dolinu a okolie. V Rajeckej Lesnej môžete navyše navštíviť unikátnu pamiatku – drevený ručne vyrezávaný Slovenský betlehem, ktorý nájdete v Dome Božieho Narodenia. Expozícia zobrazuje okrem Kristovho narodenia aj bežný život slovenského ľudu a tiež ich pracovné činnosti z minulosti. Scenéria betlehemu zachytáva najvýznamnejšie slovenské pamiatky. Celkovo je súčasťou diela približne 300 postáv, z ktorých sa polovica pohybuje. Foto betlehem (uviesť autora Richard Köhler)   Ak plánujete zážitky v okolí mesta Žilina, potom určite stoja za návštevu Budatínsky hrad a Vyhliadková veža Dubeň. Cyklisti s rodinami si užijú cyklotrasy vedúce popri Vodnom diele Žilina, a to tak smerom do Budatína až k hradnej záhrade, ako aj smerom k hradu Strečno. Pri Vodnom diele si deti môžu vyskúšať aj Bikepark alebo Skatepark. Ak by ste zvolili trasu ku hradu Strečno, potom milovníci pešej turistiky môžu navštíviť rozhľadňu na Špicáku. Prístup je jednoduchý, ale strmý. Začiatok chodníka je na parkovisku pod hradom Strečno, stačí sledovať žltú turistickú značku. Výhľady z rozhľadne si môžete vychutnať po 30 až 40 minútach pešieho výstupu. Špecifikom tejto rozhľadne je to, že z nej môžete vidieť až štyri okolité hrady, a to Starhrad, hrad Strečno, Budatínsky hrad a Lietavský hrad. (Foto: Špicák: Richard Köhler ,  foto Vodné dielo - Teamsales   Zavítali ste na Liptov? Pre odvážnych jazdcov na horských bicykloch, ale aj pre rodiny s deťmi, je v stredisku Malinô Brdo Ski & bike family park pripravených viac ako 10km trás. Priaznivci adrenalínových zážitkov si môžu vychutnať tiež jazdu horskou terénnou kolobežkou. Na celkom 11 trailoch si tu nájdu svoju trať nielen skúsení cyklisti, ale aj menej skúsení jazdci. Stredisko sa nachádza v príjemnom prostredí Hrabovskej doliny pri Ružomberku. Počas sezóny môžete využiť 8-miestnu kabínkovú lanovku, ktorou sa vyveziete priamo do strediska Malinô Brdo. V zime si zalyžujete na 12 km dlhých zjazdových tratiach. Využite 8-miestnu kabínkovú a 4-sedačkovú lanovku, 2 lyžiarske vleky a 4 vleky pre začiatočníkov a deti. Nájdete tu všetko pre zimnú dovolenku, a to aj ubytovanie priamo na svahu. V stredisku je parkovanie zadarmo, nájdete tu lyžiarsku školu, požičovňu a servis lyží, aby ste si bez starostí mohli užívať zimné zážitky. (Foto: Lenka Daňovská)  

Objavuj, navštevuj, ži(!)linský kraj
19. 02. 2022 Reportáže

Spa Aphrodite Rajecké Teplice Vychutnajte si relax v termálnej liečivej vode prospešnej pre liečenie chorôb pohybového ústrojenstva, zápalové ochorenia centrálneho nervového systému, nervovo-svalové degeneratívne choroby aj choroby z povolania – ochorenia kostí, kĺbov, svalov a šliach a ktorá sa využíva v podobe celého radu liečebných procedúr. Čakajú vás tiež pitné kúry, bahenné zábaly, veľký výber liečebných a relaxačných pobytov, vodný a saunový svet. Turčianske Teplice – Martin, Znievska cesta Táto stredne náročná trasa Turčianskou kotlinou prechádza je západnou časťou popod Malú Fatru. Začína v  Turčianskych Tepliciach na križovatke cykloturistických trás v centre mesta. Priamo v meste sa nachádzajú termálne kúpele s termálnou vodou a liečivými účinkami. Z mesta trasa pokračuje smerom na Diviaky, Hájiky až do obce Veľký Čepčín. Odtiaľ cez viacero obcí do Kláštora pod Znievom, v ktorej vyviera známa minerálna voda Kláštorná. Nad obcou sa nachádzajú kalvária a zrúcanina hradu Zniev. Z obce  sa vydajte smerom do Valče. Vo Valčianskej doline sa nachádza známe lyžiarske stredisko SNOWLAND, ktoré aj v lete ponúka množstvo športových a zábavných aktivít. Po cykloturistickej trase sa cez viacero obcí dostanete až do centra mesta Martin, kde trasa pri Turčianskej galérii a kostole končí. V Martine určite stojí za návštevu aj Národný cintorín, Múzeum slovenskej dediny Jahodnícke háje, či Slovenské komorné divadlo. Zlaté kúpele Turčianske Teplice Turčianske kúpele s termálnou vodou a liečivými účinkami sú vyhľadávané kvôli liečbe obličiek a močových ciest, ochoreniam pohybového aparátu či nervovým a gynekologickým ochoreniam. Rodiny s deťmi i ostatní rekreanti môžu využiť miestny aquapark s tobogánmi, vírivkami a ba­zénmi s termálnou vodou. Kúpeľná legenda hovorí, že sa kráľ Žigmund Luxemburský kúpaval vo vode so zlatou korunou na hlave a práve vďaka spojeniu zlata a minerálnej vody vďačil za vyliečenie lámky a za vysoký vek, ktorého sa dožil. Liptovský Mikuláš - Smrečany - Žiarska dolina Kratšia, nenáročná, regionálna trasa prepája Liptovský Mikuláš s okolitými obcami a Žiarskou dolinou. Začína sa za železnicou pri Liptovskom Mikuláši. Odtiaľ je to len na skok od aquaparku Tatralandia. Ďalej cyklotrasa pokračuje stúpaním na okraj mesta – vrch Háj. Na tomto mieste sa nachádza vojnový pietny areál Háj Nicovô. Tvoria ho cintorín a pamätník padlým počas bojov na jar v roku 1945. Práve tu sa koncom 2. svetovej vojny odohrávali jedny z najťažších a najdlhších bojov. Po návšteve cintorína pokračujte po trase s krásnymi výhľadmi cez obec Smrečany, Žiar až k ústiu Žiarskej doliny. Ak  sa dostane až sem, bola by škoda nenavštíviť jediné sprístupnené staré banské dielo na Liptove – Medvediu štôlňu. Prejdete si miesta, ktoré človek tvrdou prácou vytvoril s vidinou získania zlata. .     Foto: arsip KOCR TK dan istrinya, Jaroslav Moravčík, Richard Köhler, Gabriel Lipták

Cyklopotulky po regióne Bad Gleichenberg (Štajersko)
03. 12. 2020 Reportáže

Tentoraz sme zavítali na juh Rakúska do regiónu Bad Gleichenberg s cieľom naučiť naše dieťa ísť samostatne popri nás na bicykli. Áno, už sme cyklovozík nechali doma a aktívne sme zapojili do šliapania do pedálov aj dieťa. Vzhľadom na dĺžku trás sme využívali aj závesnú tyč na bicykel, ktorú sme mohli kedykoľvek odpojiť. Turistická oblasť Bad Gleichenberg sa nachádza v termálno-sopečnom regióne Štajerska. Leží juhovýchodne od mesta Graz, ktoré je hlavným mestom tejto oblasti. Mierne podnebie v tejto kopcovitej krajine robí tento región jednou z najúrodnejších oblastí v Rakúsku. Región láka dovolenkárov na oddych pri kúpaní v termálnych kúpeľoch, či športové vyžitie pri jazde na bicykli alebo turistike. Pri nich objavujete remeselnícke a kulinárske špeciality typické pre tento región, vychutnávate víno z miestnych viníc, či spoznávate históriu pri návštevách hradov a zámkov. K dispozícií je cez 1700 km cyklistických a 14 turistických trás. Trasy sú križované nádhernými výhľadmi na polia, lúky, lesy a vinice.   1. Cyklotrasa - Bairisch Kölldorf – Bad Gleichenberg – Waldsberg – Dirnbach – Grubberg — Trautmannsdorf – Bad Gleichenberg — Bairisch Kölldorf cca 37,5 km Všade naokolo vládne ticho a nerušene môžete vychutnávať okolitú prírodu. Asfaltová cyklotrasa vedie cez dedinky, či usadlosti. Je výborne značená s miernymi kopcami a kľukatí sa pomedzi kukuričné a pšeničné polia, či miestne vinice. Dlhšie úseky sú ideálne i pre menších cyklistov. Nevýhodou je, že väčšina trasy je bez možnosti občerstvenia. V Bad Gleichenbergu sa na jednom z našich tátošov odtrhol ventil a tak muselo prísť k výmene duše. Keďže bol len začiatok našich cyklopotuliek, okrem spoznávania okolia sme si pridali i úlohu kúpiť náhradnú dušu. A nebolo to veruže také jednoduché. V hoteli sme sa dozvedeli, že najbližší obchod je až vo Feldbachu, približne 20 minút autom. Úspešní sme boli až v druhom športovom obchode v spomínanom meste.   2. Cyklotrasa k Slovinským hraniciam - Bairisch Kölldorf — Steinbach – Holzbauern — Waltra – Pichl – Egg – St. Anna am Aigen – hranice so Slovinskom cca 25,5 km. Trasa vedie kopcami cez menšie dediny, väčšinou prudšími stúpaniami a klesaniami. Cyklotrasa je výborne značená a tiahne sa po cestnej komunikácii s ohľaduplnými vodičmi, s malou alebo skoro žiadnou premávkou. Za dedinkou Waltra, kde sa blízko cyklocesty nachádza i detské ihrisko, odbočíte mimo cyklotrasu a po miestnej komunikácii cez Pichl sa dostanete opäť na cyklotrasu FB5  (Weintour) v dedine Egg. Za Eggom sa spája cyklotrasa FB5 s cyklotrasou R12 (Thermenradweg) a ňou sa dostanete až do mesta St. Anna am Aigen a pokračujete ďalej až k slovinským hraniciam. Cyklotrasa R12 pokračuje až k usadlostiam na hraniciach so Slovinskom. Nezabudnite sa cestou kochať krásnymi výhľadmi, či už na mesto St. Anna am Aigen alebo na kukuričné polia, vinice, či sady čiernej bazy. Späť sa môžete vrátiť tou istou trasou.   3. Cyklotrasa do Feldbachu - Bairisch Kölldorf – Gossendorf – Neubergen – Petersdorf – Műhldorf bei Feldbach – Feldbach cca 29,5 km. Cieľom bola i kúpa náhradnej duše, nakoľko práve vo Feldbachu bol najbližší športový (cyklo) obchod. Z Bairisch Kölldorfu sa vydáte smerom na Peckl a Stein po cyklotrase FB 5 (Weintour) a smerujete k napojeniu na cyklotrasu FB 12 (Kastanientour) až do mestečka Gossendorf. Na križovatke cyklotrás FB 1 (Riesentour) a FB 8 (Aulandtour) pokračujete smerom na Neubergen, Petersdorf až do Műhldorf bei Feldbach. Práve tu sa pri cyklotrase nachádza i detské ihrisko (morbídne pri neďalekom miestnom a vojenskom cintoríne). Z Műhldorfu bei Feldbach do Feldbachu je konečne rovina. Dovtedy sa striedali prudké stúpenia a tiahle klesania. Z Műhldorfu bei Feldbach nás cyklotrasa zavedie rovno do centra mesta, na nákupné ulice Bürgergasse a Ungarstraße. Ak sa chcete vyhnúť nekonečným stúpaniam a klesaniam, tak späť odporúčame vrátiť sa rovnakou trasou do Műhldorfu bei Feldbach a odtiaľ pokračovať po cyklotrase R45 (Gleichenberg Radweg), ktorá vás popri hlavnej ceste zavedie až do mesta Bad Gleichenberg. Nie je to síce rovina, ale stúpania sú tiahle a mierne a najmä v tieni okolitých stromov. Cyklotrasa R45 vedie po samostatnom úseku, bezpečne popri hlavnej ceste.   4. Cyklotrasa - K zámku Poppendorf cca 22,5 km Do tejto malej dedinky na kopci so zámkom Poppendorf máte možnosť sa dostať i oficiálnymi okružnými cyklotrasami. Ale môžete zvoliť spoznávanie neobjaveného okolia krížom cez cyklotrasy. Trasa vedie po asfaltových cyklotrasách FB8 (Aulandtour) alebo FB1 (Riesentour), po lokálnych cestách (L230, L217) s minimom áut a s ohľaduplnými vodičmi. Kde-tu sme križovali lesné, či poľné cesty. Užitočným pomocníkom je i mobilná aplikácia so stiahnutou mapou okolia. Cestou späť od zámku, ak sa vyberiete smerom na dedinu Poppendorf po cyklotrase FB 8 (Riesentour), natrafíte na detské ihrisko pri futbalovom štadióne. Trasa je nenáročná, asfaltová s výnimkou lesných a poľných ciest s miernymi stúpaniami a klesaniami, zvládnuteľná i pre deti.   5. Cyklotrasa - K vyhliadkovej veži v Gießelsdorfe cca 20,5 km Z Bairisch Kölldorf po FB 5 (Weintour), v Holzbauerne odbočka na FB 1 (Riesentour), následne odbočka na turistickú trasu a po turistickej červenej značke popod vysielač Stradner Kogel lesnou cestou až k vyhliadkovej veži. Trasa po turistickej značke je pohodová, nenáročná, dobre značená (nápomocná je aj navigácia v telefóne), v tieni stromov. Vyhliadková rozhľadňa je vysoká 41 metrov a nachádza sa vo výške 479 m. n. m. Do veže je zabudovaných vyše 20 ton ocele a 2000 skrutiek. A po zdolaní 180 schodov vás odmení nádherným výhľadom na juhovýchodné Štajersko až ďaleko za štátne hranice so Slovinskom. Vyhliadková veža sa nachádza asi 1 km severozápadne od mesta Frutten Gießelsdorf a je magnetom pre návštevníkov, vedľa veže sa nachádza i bufet s možnosťou občerstvenia teplým jedlom i nápojmi. Späť po asfaltovej ceste do Grenzlanhofu a napojenie na cyklotrasu FB 1 (Riesentour), prudké klesania, pri Hochstradene prudké stúpania. Napojenie na FB 5 (Weintour) až do Bairisch Kölldorfu. Odmenou sú krásne výhľady na vinice.   6. Cyklotrasa - Menší okruh v okolí Bad Gleichenbergu, detský okruh 14,5 km Z Bairisch Kölldorfu najprv cyklotrasou FB 5 (Weintour) pekne po rovine cez Graben odbočiť na cyklotrasu FB 8 (Aulandtour) smerom na Merkendorf. Odtiaľ pokračujete smerom na Haag, Waldberg a napojíte sa na cyklotrasu R45 (Gleichenberger Radweg) až do Bad Gleichenbergu. V Bad Gleichenbergu sa spája z každého smeru hneď niekoľko cyklotrás, ktoré sú ideálne pre tých najmenších, začínajúcich cyklistov. Ideálna cyklotrasa pre najmenších sa nachádza i v miestnom kúpeľnom parku.   Záver: Všetky cyklotrasy sú výborne značené, či už vo forme dopravnej značky alebo piktogramu priamo na ceste s označením trasy a šípky v smere jazdy. Cyklomapy nájdete v každom dobrom ubytovacom zariadení a predpokladám, že aj v Informačnej kancelárii. Vypomáhali sme si aj stiahnutými mapami v telefóne s vyznačenými cyklotrasami daného regiónu, nakoľko sme si mnohé okruhy skrátili alebo prispôsobili našej kondícií a výdrži nášho dieťaťa. Cyklotrasy sú vhodné pre rodiny s cyklovozíkom ako aj pre začínajúcich malých cyklistov. Niektoré cyklotrasy viedli po miestnej komunikácii cez dediny, či usadlosti, ale s ohľaduplnými vodičmi. Región je síce kopcovitý, ale dajú sa nájsť aj rovinaté úseky, ktoré dieťa odbicykluje samo. A pri stúpaniach môže byť pripojené na ťažnú tyč ako naša cyklistka. Záleží od veku, kondície a zdatnosti detského cyklistu.   Text a foto: Janka Šulhánková

Cyklopotulky k jazerám v Salzkammergute
25. 02. 2020 Reportáže

V Salzkammergute – v Soľnej komore sa, ako ináč, všetko točí okolo vody. Krajina je plná nádherných jazier, ktoré obklopujú hory. Cyklotrasy v Soľnej komore sú ako prechádzky po hollywoodskom chodníku slávy – Walk of Fame. S tým rozdielom, že hviezdami sú najkrajšie alpské jazerá s výhľadmi na majestátne horské masívy Dachsteinu, pohoriami Totes Gebirge a Höllengebirge. Cyklistickými cieľmi za poznaním boli jazerá: Wolfgangsee, Mondsee, Traunsee, Altausee a Hallstattsee. Naším východiskovým bodom bolo kúpeľné mesto Bad Ischl. Bad Ischl je pôvabné mestečko, v ktorom sa skĺbi aktívny šport vo všetkých jeho variantoch. Habsburgovci si práve toto mesto vybrali ako miesto cisárskeho letného letoviska. Bad Ischl je už viac ako 175 rokov kúpeľným strediskom pre dýchacie, kardiovaskulárne a pohybové ústrojenstvo. Blízke lesy, prekrásne vysokohorské pastviny a vrcholky hôr pozývajú od prelomu storočia na dlhé prechádzky. Tu i zdanlivo malé veci sú veľké. Neďaleko centra v tieni miestneho parku za promenádou popri rieke Traun sa nachádzajú perfektné detské ihriská, fantastická pumptracková dráha pre malých i veľkých bikerov, či freestylová dráha. Detské ihriská a preliezačky sú na každom rohu. Vždy upravené a bezpečné.   1. Cyklotrasa - Bad Ischl – Strobl – Sankt Gilgen – Wolfgangsee a späť Cyklotrasa je označená ako R2 – Salzkammergutradweg, ktorá vedie celým regiónom Soľnej komory, je krásna, bezpečná a rovinatá. Väčšinou asfaltová, kde tu šotolina a samozrejmosťou je výborné značenie. Nezablúdite. Vhodná je i pre odrážadlá, ako i pre malých cyklistov. Začiatok trasy je priamo v centre kúpeľného mesta Bad Ischl. Odtiaľ pokračujete popri rieke Ischl a popri hlavnej ceste, chvíľu lúkami, chvíľu lesom. Od mesta Strobl vedie cyklotrasa popri jazere, kde sa môžete kochať pohľadom naň, lode a okolitú scenériu. Práve v mestečku Strobl sa môžete rozhodnúť, či si spravíte krátku zachádzku popri bicykli do mestečka St. Wolfgang (je tu zákaz jazdy na bicykli) alebo budete priamo pokračovať do St. Gilgenu. My sme zvolili variantu do St. Gilgenu. V St. Gilgene v blízkosti jazera sa nachádza veľké detské ihrisko plné hojdačiek, kĺzačiek, lanovej kĺzačky, či preliezačiek. A čo je ešte skvelé, v blízkosti sa nachádzajú dva stánky s výbornou zmrzlinou. Rovnakou cestou sa vrátite späť do Bad Ischl.   2. Cyklotrasa - Bad Ischl – Blaa Alm – Altausee a späť Z Bad Ischl sa vydáte smerom do údolia Rettenbachtal, najprv asfaltovou cestou, neskôr šotolinou cez les, ale stále do kopca až do Rettenbachtalalm. Odtiaľ stúpate smerom na Blaa Alm. Zážitkom na tejto cyklotrase je horský, kamenný tunel. Na Blaa Alm sa nachádza veľké detské ihrisko a chata s možnosťou občerstvenia, ktorá bola v čase nášho výletu z nezistených dôvodov zatvorená. Ale i tak tu oddychovalo veľa cyklistov. Ide o MTB klasiku v rámci zážitkových túr v Soľnej komore. Trasa je náročná a vyžaduje si kondíciu. Sú miesta, kde je nutné zliezť z bicykla a pomôcť vytlačiť cyklovozík. Z Blaa Alm vás čaká zjazd až k Altausee. Pri jazere nájdete niekoľko príjemných miest na načerpanie energie a deti sa môžu vyblázniť na detskom ihrisku. Trasa ponúka množstvo panoramatických výhľadov na Totes Gebirge (Mŕtve pohorie). Cestou späť od jazera Altausee vás čaká stúpanie po asfaltovej ceste až k chate na Blaa Alm. Od Blaa Alm až do údolia Rettenbachtal vás čaká zjazd, ktorý môže byť pre niekoho i väčšou technickou výzvou, najmä ak máte o bicykel zapojený cyklovozík. Je to akčné.   3. Cyklotrasa - Bad Ischl – Trauneck – Traunsee a späť Popri rieke Traun a hlučnej ceste plnej áut sa vydáte smerom na Ebensee. Opäť je to časť R2. Ide o nezáživnú a nudnú cestu, na ktorej okrem áut jazdiacich po hlavnej ceste nie je čo sledovať. Aspoňže pri jazere je to krásne, veterné a plné plávajúcich a lietajúcich dosiek. Traunsee je v lete plné jachtárov, surferov, kite-surferov, potápačov a vodných lyžiarov. Je prístupné len z jednej strany. A v lete je možnosť si výlet spestriť plavbou na výletnej lodi.   4. Cyklotrasa - Sankt Gilgen – okolo Mondsee – Sankt Gilgen Vzhľadom na celkovú dĺžku trate sme zvolili variantu vyštartovať za ďalším jazerom zo Soľnej komory zo Sankt Gilgenu. Zo Sankt Gilgenu pokračujete na Scharfling. Odtiaľ je to už len na vás, či sa vydáte doľava alebo doprava. Dá sa prejsť dookola a meria zhruba 26 km. My sme zvolili variantu smerom na Gries a St. Lorenz až do mesta Mondsee. Trasa vedie popri jazere a poskytuje výhľady na jazero i okolité hory. Čo je na škodu, priamo k jazeru je problém sa dostať. Všade sú tabuľky s označením súkromných pozemkov. Až za mestom Mondsee sa dalo nájsť pár miest bez zákazu vstupu a osviežiť sa oddychom pri jazere alebo zaplávať si. Trasa viedla i po cestnej komunikácií s premávkou, ale s ohľaduplnými vodičmi. V južnom cípe z Wiesenau smerom na Scharfling je postavený zaujímavý úsek cyklotrasy – osvetlený tunel len pre cyklistov s vyhliadkovými miestami na jazero a horské masívy. Cyklotunel je dlhý približne 1,5 km a v lete ponúka príjemné ochladenie. Je to zážitok nielen pre malých, ale i pre veľkých cyklistov.   5. Cyklotrasa - Bad Ischl – Hallstattsee – Hallstatt a späť Cyklotrasa vedie po kvalitných a dobre značených asfaltových cyklotrasách, iba tu a tam sa dostanete na šotolinovú cestu. Cyklotrasa je súčasťou R2 a je dobre značená. Z Bad Ischl sa vydáte smerom na Bad Goisern. Ďalej pokračujete smerom na Untersee a popri jazere Halstatt až do Obertraunu. Cestou sa môžete zastaviť v reštaurácii Uferwirt Seeraunzn, ktorá ponúka rakúske a rybie špeciality. Nám chutilo, odporúčame. Z Obertraunu je to kúsok do Hallstattu. Posledné kilometre cyklotrasy popri jazere spestrujú aj visuté lávky a mostíky ponad jazero. Malebné mestečko Hallstatt spolu s Hallstattským jazerom, pohorím Dachstein a Soľnou komorou patrí na zoznam UNESCO. Fotky Halstattu s jazerom sú pre svoju až gýčovitú krásu poznávacími znameniami nielen tohto regiónu. V skutočnosti je to tam ale oveľa krajšie, malebnejšie. Hallstatt je rozprávkový a plný turistov. I keď je samotné centrum Hallstattu malé, na každom kroku je tu niečo k videniu. A nechýba i detské ihrisko so šmýkačkou priamo do jazera. Bicyklovačka v tejto časti Rakúska je zážitkom na každom kilometri. Príroda v okolí jazier je úchvatná, blankytné modré jazerá obklopené alpskými velikánmi. Cestou sa kocháte prekrásnymi výhľadmi. Cyklotrasy sú dobre značené. Cyklomapy a rôzne turistické prospekty nájdete na Informačných strediskách v každom turisticky významnejšom meste. Cyklistov stretnete jedným i druhým smerom. Takto sa časť Soľnej komory dá prejsť aj z jedného východiskového bodu. Trať si užijú aj malí cyklisti, i deti na detských odrážadlách. Snáď na každom kroku nájdete detské ihrisko. Ak sa vám nebodaj zunuje bicyklovanie, prípadne si chcete spestriť dovolenku, Soľná komora je turisticky zaujímavá oblasť. Ponúka možnosti výletov lanovkou na hory, plavbu loďou po jazere, návštevu soľnej bane, Dachsteinských jaskýň, ľadovca Dachstein s vyhliadkovou plošinou Päť prstov, či rôznych múzeí a zámkov.     Text a foto: Janka Šulhánková

Na bicykli s cyklovozíkom v bikerskom raji — Rakúsko
31. 07. 2019 Reportáže

Pri našich cyklovýletoch nás to zavialo aj do Rakúska — priamo do bikerského raja. Nielen v oblasti Zell am See — Kaprun a Saalbach — Hinterglemm je cyklistika veľmi vyhľadávanou športovou činnosť počas leta. Športovci sa môžu vybrať do hôr, tí odvážni vyskúšať jednu z downhillových, či trailových tratí. Cestní cyklisti sa môžu pokúsiť pokoriť slávnu Grossglocknerovskú alpskú cestu (Grossglockner Hochalpenstrasse) až po vyhliadku Kaiser Franz Josef Höhe. I pre rodiny s deťmi sú pripravené krásne trasy, cez Zell am See vedie Tauernská cyklotrasa a jej zelené značenie je neprehliadnuteľné. A niektoré z nich sme si prešli na bicykloch s cyklovozíkom.   1. cyklotrasa - Kaprun — Zell am See — Maria Alm am Steinernen Meer cca 31 km Jedinečnosť tohto regiónu spočíva v kombinácii ľadovcovej oblasti, hôr a jazier. Cesta z Kaprunu do Zell am See viedla po Tauernskej cyklotrase až k jazeru. Tam sme sa napojili na okružnú cyklotrasu okolo jazera Zell am See. Západná časť vedie pozdĺž promenády. Na severnej strane jazera si môžete oddýchnuť na zámku Prielau s malou kaplnkou postavenou v roku 1730. Počas celej trasy máte nádherný výhľad na pohorie Hohen Tauern. Ďalej pokračujete po cyklotrase smerom na Maishofen až do Maria Alm. Horské mestečko Maria Alm sa pýši s jednou z najvyšších kostolných veží v Rakúsku. Trasa vedie väčšinou po asfaltovej ceste a je až na jeden nenáročný kopec rovinatá. Značenie je prehľadné, nie je kde zablúdiť. Cyklotrasa je vedená po komunikácií, po ktorej sem-tam prejde i auto. Vodiči sú veľmi ohľaduplní a disciplinovaní. Obchádzali nás veľkým oblúkom.     2. cyklotrasa - Saalbach — Spielberghaus a späť cca 7,5 km Druhá cyklopotulka nás zaviedla do regiónu Saalbach. Na zahriatie sme si zašľapali pekne do kopca po šotolovine. Cyklotrasa viedla z centra Saalbachu na Spielberghaus. Našou cieľovou stanicou bola horská chata Spielberghaus. Máte tu možnosť uhasiť smäd, zahnať hlad i dobiť baterku e-biku, či zapožičať si náradie na zvládnutie opravy na vašom bicykli. Spielberghaus je ideálnym východiskovým bodom pre krásne cyklotúry pre veľkých bikerov v horách. Jemné kopce, široké doliny, svieži horský vzduch a impozantný výhľad.   3. cyklotrasa - Saalbach — Lindlingalm a späť cca 25,5 km Po bezpečnom zjazde sme sa vybrali smerom do doliny. Cieľom bol Lindlingalm. Povrch cyklotrasy je šotolovina a asfalt. Ide o nenáročnú rovinatú trasu, občas trošku zvlnenú. Zvládnu ju i deti na bicykli ako aj tí menší na odrážadlách. Na konci doliny nájdete krásnu 300 rokov starú chatu a plno atrakcií. Vláčik premávajúci dolinou až k chate, či perfektné lanové centrum. V tesnej blízkosti Lindlingalmu sa nachádzajú Čertove vodné kaskády, ktoré v horúcich letných dňoch prinášajú prijemné osvieženie a zábavu nielen pre deti, ale i pre dospelých. Miesto ako stvorené na oddych.     Čo dodať na záver? Rakúsko určite patrí ku krajinám, kde sú k cyklistom najústretovejší. Krajina je popretkávaná ako pavučina značenými cyklotrasami, ktoré umožňujú spoznávať hory, doliny, jazerá i mestá. Vrelo odporúčame akúkoľvek časť Rakúska objavovať zo sedla bicykla. Čoskoro vyskúšame na bicykli prebádať ďalšiu zaujímavú oblasť tejto nádhernej krajiny.   Text a foto: Janka Šulhánková

Víkendové cyklopotulky okolím Znojma
24. 04. 2019 Reportáže

Kúsok za hranicami na južnej Morave sa týči nad kľukatým údolím rieky Dyje mesto Znojmo. Historické Znojmo ponúka veľa možností na aktívny oddych a jedným z nich je cykloturistika. Predstavím Vám cyklotrasy, ktoré vás určite očaria. Vydajte sa teda so mnou po týchto cyklotrasách. Pre najmenšieho člena nášho mini tímu je za bicyklom zapojený cyklovozík a o cyklovozík je pripevnené detské odrážadlo. Trasy sú vhodné i pre cyklovozík a niektoré úseky aj pre malých cyklistov.   1. cyklotrasa - Znojmo – Hradište - Mašovice – Podmolí - Lukov - Národný park Podyjí (Vinice Šobes) – Hnanice – Havraníky – Popice  (orientačne 36 km) Náš cyklovýlet začíname práve v malebnom Znojme. Cesta ďalej pokračuje cez obec Hradište, Mašovice, Podmolí až do Lukova. Doposiaľ viedla po asfaltových cestách mimo alebo s malou premávkou áut. V Lukove nájdete i detské ihrisko, ktoré môžete využiť na krátku prestávku. Práve v Lukove sa otočíte smerom do Národného parku Podyjí a pokračuje po cyklotrase č. 5000 alebo Greenways 48 – vinná trasa (sú totožné). Po pár kilometroch natrafíte na odbočku (cyklotrasa č. 5002) k romantickej zrúcanine Nový Hrádok s pôsobivou vyhliadkou do kaňonu rieky Dyje. Ak máte čas a vládzete, určite ju navštívte. Po asfaltových, lesných, rovinatých cestách sa dostanete až k vinici Šobes, ktorá svojou romantikou v meandri rieky Dyje turistov fascinuje pri každej návšteve . Tu pozor, nasleduje prudké klesanie a za stánkom s ochutnávkou vína nasleduje veľmi rozbitá cesta plná kameňov. Našťastie je krátka a tento úsek sa dá pekne zísť popri bicykli. My sme tak z hľadiska bezpečnosti malej cyklistky učinili. Po prekonaní rieky Dyje cez vysutú lávku pokračujete po úzkej ceste po pravom brehu rieky k Judexovmu mlynu. Po asfaltke opäť do kopca a ďalej po hrebeni šotolinovou cestou územím do obce Havraníky. Odtiaľ územím Havranického vresoviska cez obce Popice a Konice späť do Znojma. V tomto úseku sa ide po asfaltovej ceste s minimálnym prejazdom áut.   2. cyklotrasa - Znojmo – Nový Šaldorf - Konice - Popice - Mitterretzbach – Retz (orientačne 46 km) Zo Znojma vyrážate po cyklotrase Moravská vinárska cesta cez Sedlčany a Nový Šaldorf, tu nájdete hodnotné ľudové stavby, zvlášť vinné pivnice – Modré. Pokračujete smerom na Konice a Popice, po cyklotrase č. 5000. Na rázcestí sa napojíte na cyklotrasu č. 5239. Po nej sa dostane až k hraniciam. Na rázcestí Horeckého kopca priamo na hraniciach s Rakúskom odbočíte na cyklotrasy, ktorou sa dostanete na pútnické miesto Heiliger Stein. Tu sa môžu deti prebehnúť a rodičia oddýchnuť a vychutnávať si výhľady na okolie. Do pokojného mesta Retz vedie kvalitná cyklotrasa malebnými rakúskymi vinohradmi. Retz ponúka množstvo turistických cieľov, historické námestie s radničnou vežou a s fontánami, ktoré sa počas vinobrania plnia vínom. Z centra mesta sledujte informačné tabule, ktoré vás nasmerujú k veternému mlynu. Architektonický skvost stojí na kopci Kalvarienberg. Záverom vás teda čaká 500 m stúpanie. Za tú námahu to ale stojí, sú odtiaľ krásne výhľady na vinohrady a mesto. Cyklotrasa je vedená po asfaltových a šotolinových cestách a krátko i listnatým lesom. Väčšinou je vedená mimo ciest s premávkou. Je stredne náročná a niektoré úseky prejde bez problémov i dieťa na odrážadle, či malom detskom bicykli. Na predlžený víkend sú vybrané cyklotrasy ako stvorené na prvé zoznámenie sa s týmto nádherným vinárskym krajom a krásami Národného parku Podyjí.   Text a foto: Janka Šulhánková

Južné Čechy zo sedla bicykla 2. časť
06. 03. 2019 Reportáže

Radi spoznávate na bicykli nové miesta, okolitú prírodu, či kultúrne bohatstvo? Priblížim vám niekoľko cyklotrás z okolia Českých Budejovíc a Třebone. Trasy boli volené tak, aby ich zvládol cyklovozík i naša malá cyklistka na odrážadle. Uvedené kilometre sú len orientačné. 4. Cyklotrasa – České Budejovice – Bavorovice – Hluboká nad Vltavou – Okolo Munického rybníka - ZOO – a späť do Českých Budejovíc (39 km) Cyklotrasa do Hlubokej nad Vltavou je pre návštevníka tohto kraja najznámejšie a najfrekventovanejšia. Ak odbočíte na cyklotrasu č. 1051, pôjdete po pohodlnej, rovinatej, nenáročnej trase popri Munickému rybníku a ZOO Ohrada. Trasa je vhodná pre malých cyklistov. Keďže nie je dlhá, predĺžili sme si ju smerom k Vrbenským rybníkom. Cyklistka spokojne spala v cyklovozíku.     Zavítali sme i do malebného dovolenkového a kúpeľného mesta Třeboň. Medzi jeho hlavné atrakcie patria zámok, námestie, Zlatá stoka, kúpele, parky a rybníky všade, kam oko dovidí. Balzam na dušu. Očarí vás. Najmä v kúpeľnom parku si malý cyklista môže v bezpečí najazdiť prvé metre, či kilometre. Obe nami zvolené cyklotrasy vedú krásami typickými pre Třeboňsko, okolo rybníkov, rašelinísk, mokrých lúk, po hrádzach a lesmi.       5. Cyklotrasa okolo Třebone I - Třeboň – rybník Svět – Vranín - Libín – Spolský rybník – Mladošovice – Kojákovice – Domanín – Spolí – popri rybníku Svět do Třebone (39 km) Trasa vedie po málo frekventovaných asfaltových cestách, z časti po lesných cestách a hrádzach rybníkov. Treba ale počítať s nemalým úsekom rozbitej panelky, ktorá ponatriasa poriadne váš zadok i cyklovozík. Z Třebone sme sa vydali smerom k rybníku Svět a popri ňom po neznačených cyklocestách do obce Vranín. Odtiaľ naša cesta viedla po kľudnej ceste (mimo vyznačenej cyklotrasy) do Libína. Nuž, priznávam, úmyselne sme poblúdili. Z Libína popri Spolskému rybníku prejdete do Mladošovíc. Opäť sme našli cestu mimo cyklotrás do Kojákovic. Odtiaľ pokračujte po ceste Rožmberského dědictví do Domanínu, kde sa napojíte na cyklotrasu č. 1096 do Spolí a popri rybníku Svět sa druhou stranou dostanete do Třebone.     6. Cyklotrasa okolo Třebone II - Třeboň – smer rybník Rožmberk – Stará Hlína – Stříbrec – Lutová – Majdalena – NS okolo Třebone – Obora – Třeboň (40 km) Začnite na Náučnej ceste okolo Třebone smerom k rybníku Rožmberk. Ten sa pýši prvenstvom najväčší český rybník. Náučná cesta vedie cez Novú Hlínu, popri rybníku Vítek až do Starej Hlíny. V tejto obci sa nachádzajú dva kamenné mosty, ktoré sú chránenou technickou pamiatkou. Po Stříbreckom moste po cyklotrase č. 1035 prídete do obce Stříbrec a ďalej do Lutovej, jednej z najstarších dediniek Třeboňska. V Lutovej sa napojíte na cyklotrasu č. 1010 smerom na Majdalenu. Neznačenou cestou sa napojíte na Náučnú cestu okolo Třebone. Ňou pokračujte popri Zlatej Stoke, ktorá predstavuje hlavnú tepnu rybničného systému, až do Třebone.       Pohodlná trasa viedla málo frekventovanými asfaltovými cestami, kde-tu lesnými cestičkami po hrádzach rybníkov. Príroda nádherná, trasa nenáročná. Na záver krátke zhrnutie. Či okolie Českých Budejovíc, alebo Třebone sú ako stvorené na aktívny oddych. Rovinatá krajina s rozsiahlymi borovicovými lesmi, storočnými hrádzami rybníkov a malebnými dedinkami vás očarí natoľko, že sa tam radi vrátite opäť. Južné Čechy zo sedla bicykla 1. časť - TU   Text a foto: Janka Šulhánková

Južné Čechy zo sedla bicykla 1. časť
16. 02. 2019 Reportáže

Radi spoznávate na bicykli nové miesta, okolitú prírodu, či kultúrne bohatstvo? Priblížim vám niekoľko cyklotrás z okolia Českých Budejovíc a Třebone. Trasy boli volené tak, aby ich zvládol cyklovozík i naša malá cyklistka na odrážadle. Uvedené kilometre sú len orientačné. 1. Cyklotrasa – České Budejovice – Hluboká nad Vltavou – Purkarec (37 km) Priamo z Českých Budejovíc vedie široká asfaltová cyklotrasa až do Purkarca cez Hlbokú nad Vltavou. Na ľavom brehu je celá asfaltová a využívaná nielen cyklistami, ale aj inline korčuliarmi. Na pravom brehu je vyasfaltovaná len z časti a zvyšok je spevnená prírodná cesta. V oboch prípadoch má trasa rovinatý profil a je vhodná pre všetkých od detí po dôchodcov a, samozrejme, i pre cyklovozíky, či detské odrážadlá. Cyklotrasa vedie popri vodáckom areáli Lídy Polesné v Českom Vrbnom, pokračuje do Bavorovic. Z Bavorovic ďalej okolo rybníkov prechádzate dubovou alejou až k športovému a relaxačnému centru v Hlubokej nad Vltavou. Tu nájdete mnoho atrakcií pre malé aj väčšie deti. Za návštevu určite stojí aj najnavštevovanejší zámok ČR Hluboká, rozprávková perla južných Čiech. V priestoroch areálu zámku sú vyčlenené i priestory na odloženie bicyklov. Z Hlubokej pokračujte po cyklotrase E10 vedúcej popri Vltave až do Purkarca.         2. Cyklotrasa - Okolo Vrbenských rybníkov (15 km) Priamo z juhočeskej metropoly vedie cyklotrasa č. 1100 cez Branišovský les až do obce Branišov a ďalej do obce Křenovice. V Křenoviciach sa napojíte na cyklotrasu č. 1082, na ktorej sa môžete kochať krásou rybníkov Vyšatov a Motovidlo, až prídete do Nových Dvorov. V tejto obci sa nachádza aj miestny minipivovar Knežínek, ktorý sa pýši prvenstvom medzi českobudejovickými pivovarmi. Po návšteve minipivovaru, ochutnávke piva, či zahnaní hladu pokračujte po cyklotrase č. 1109 a 1108, ktoré lemujú samé rybníky. Prechádzať budete okolo malebných Vrbenských rybníkov, ktoré sú súčasťou prírodnej rezervácie. Na bicykli sa dá prejsť aj náučná cesta Po hrázích Vrbenských rybníků. Oboma trasami sa dostanete až do Českých Budejovíc, kde sa napojíte na mestské cyklotrasy. Celá trasa je pohodlná, rovinatá, vhodná pre cyklovozíky i odrážadlá. V minipivovare je i detské ihrisko, takže i tí najmenší si prídu na svoje. 3. Cyklotrasa - České Budejovice – Branišov – Žabovřesky – Břehov - Dehtáře – Čakov – Dubné - Haklovy Dvory – České Budejovice (42 km) Okolo rybníkov a dedinkami, pohodová, pokojná, rovinatá, nenáročná, taká milo vidiecka trasa, ktorá vedie asfaltovými cestami s minimálnym prejazdom áut. Z Českých Budejovíc začnete na cyklotrase č. 1100, ktorá vedie do obce Branišov. Ďalej pokračujete popri rybníkoch do obce Dubné, kde odbočíte na cyklotrasu č. 1083 smerom na Žabovřesky a rovno do Břehova. V Břehove to zvrtnete po cyklotrase č. 1085 k rybníku Dehtář až dorazíte do obce Čakov. Tu sa napojíte na cyklotrasu č. 1100 do Dubného. Odtiaľ, ak sa vyberiete cyklotrasou č. 1082, dorazíte k rybníkom Vyšatov a Motovidlo, ďalšie krásne, pokojné rybníky plné „kapříkov boubelatých“, cez Haklovovy Dvory opäť po hrádzi Vrbenských rybníkov smerom do Českých Budejovíc.     Text a foto: Janka Šulhánková

Tip na výlet: S cyklovozíkom po Morave
22. 08. 2018 Reportáže

Obidvaja s mužom milujeme cyklistiku a najmä bicyklovanie v prírode. Narodením našej dcérky sme museli našu záľubu prispôsobiť jej potrebám. A tak ku bicyklu pribudol cyklovozík Croozer. Prispôsobiť sme museli aj trasy, aby vozík pri našich potulkách mimo spevnených ciest nelietal zo strany na stranu, pripadne nezačal nebodaj i lietať. Keďže Neusiedlerské jazero sme na bicykli spoznávali minulý rok, tentokrát voľba padla na neďalekú Juhovýchodnú Moravu. Na týždeň sa našim domovom aj základným táborom stalo Znojmo a jeho okolie. Hotel, v ktorom sme boli ubytovaní, nás prekvapil samostatnou miestnosťou na úschovu bicyklov ako aj možnosťou ich umytia. Na naše cyklopotulky sme si toto leto vybrali najmenší Národný park ČR Podyjí s rozlohou 63km2, ktorý leží medzi Vranovom nad Dyjí a Znojmom. Rieka Dyje tu preteká 40 km dlhým, hlbokým meandrovým údolím pri hranici s Rakúskom. Na tento národný park nadväzuje na rakúskej strane Nationalpark Thayatal. Za svoju neporušenosť vďačí oblasť ťažko prístupnému terénu a studenej vojne, počas ktorej ležala v prísne stráženom hraničnom pásme. Rieka Dyje/Thaya sa kľukatí romantickým, hlbokým údolím, ktorého strmé steny miestami pripomínajú kaňon. Pozornosť si určite zaslúži aj širšie okolie s množstvom pohraničných hradov a zámkov, ktoré záujmu kultúry chtivých návštevníkov.   1. deň Znojmo - Hradište - Králův Stolec - Podmolí- Vinice Šobes - Šatov - Havraníky - Znojmo. Spolu 50 km. Prvá naša bicyklovačka viedla do Národného Parku Podyjí. Keďže značenie nie vždy bolo jasné, namiesto plánovaných 32 km sme najazdili skoro 50 km. Cyklotrasy boli viditeľne značené, či už piktogramom cyklistu alebo menšou tabuľkou - smerovníkom. Len škoda, že v tých dôležitých križovatkách nie. A pre návštevníka, ktorý zavítal prvýkrát do tejto krásnej časti Moravy to bolo ako sa vraví na šľak trafenie. A tak sme nie raz vyťahovali mapu a zapínali appky v mobile, aby sme sa vedeli správne rozhodnúť kam ďalej. Trasa viedla asfaltovými, lesnými a poľnými cestami. Králův Stolec je jeden z najpopulárnejších vyhliadok v okolí Znojma. Vyhliadka ponuka pohľad do jedného z meandrov rieky Dyje. Po krátkej prestávke sme pokračovali ďalej do obce Podmolí a odtiaľ najfrekventovanejšou cyklotrasou číslo 5000 cez vinice Šobes a Šatov do Znojma. V Šatove stojí za pozretie unikátna Maľovaná pivnica, ktorá slúžila ako vináreň. Dokým trasa na Králův Stolec bola rovinatá, na cyklotrase vinicami Šobes nás čakali prudké stúpania i zjazdy. Slávna vinárska lokalita je známa predovšetkým rôznymi odrodami bieleho vína. Cestu si môžete spríjemniť zástavkou na ochutnávke vín priamo vo viniciach.     2. deň Znojmo - Čížov - Hardegg. (Železná opona už nestraší) Spolu 46 km. Tato cyklotrasa viedla väčšinou po asfaltovom povrchu. Iba časť na Hardeggsku vyhliadku cestou lesnou. V Čížove zostal ako pamätník zachovaný krátky úsek pôvodného oplotenia vrátane strážnej veže z čias Železnej opony. A pre deti je tam aj detské ihrisko. Nasledoval prudký zjazd cez most do najmenšieho mesta Rakúska Hardeggu, kde tróni hrad Hardegg postavený v 12. storočí. Cestou späť sa zjazd zmenil na prudké stúpanie a my sme si ho ešte predĺžili odbočkou na Hardeggskú vyhliadku s krásnym výhľadom na hlboké údolie rieky Dyje a hradu Hardegg.     3. deň Vranovská priehrada - Lančov - Cornstejn - Bitov - Uherčice. Spolu 52 km. Autom sa sa presunuli do Vranova nad Dyjí, odkiaľ sme vyrazili na ďalšiu cyklotrasu za hradmi a zámkami. Táto trasa sa dá absolvovať i zo Znojma, ale treba počítať s predĺžením trasy o 45 km. Z Vranova sme sa vydali popri Vranovskej priehrade smerom na Lančov. Vranovská priehrada je prezývaná aj Moravským Jadranom, nuž na nás taký dojem nezanechala. Ďalšou zastávka na našej trase bola zrúcanina hradu Cornstejn. Cyklotrasa mala zvlnený charakter. Nasledoval zjazd do údolia k mostu, po ktorom sme prešli ponad priehradu odkiaľ sme sa strmým stúpaním dostali k Bítovskému hradu, ktorý stojí na skalnatom brale. Prvá zmienka o hrade Bítov pochádza z 11. storočia a posledným majiteľom bol barón Jíří Haas – známy to milovník zvierat, ktorý na hrade založil najväčšiu zbierku vypchatých zvierat v Európe. Trasa nás ďalej zvlneným terénom zaviedla obcami Vysočany a Korolupy do Uherčic. Dominantou tejto obce je renesančný zámok zo 16. storočia. Súčasťou areálu sú dve záhrady – park a lesopark s hradnou zrúcaninou a obeliskom. V blízkosti zámku sa nachádza penzión Na Kolářce s výbornou kuchyňou a s ponukou domácich vín. Do Vranova sme sa vrátili trasou cez obce Podhradí nad Dyjí, Starý a Nový Petřín a Podmyče.     4. deň Vranov nad Dyjí - Podmyče - Šafov - Riegersburg - Felling – Hardegg – Čížov - Vranov nad Dyjí. Spolu 55 km. Opäť na bicykle nasadáme až vo Vranove nad Dyjí. Z Vranova cez Podmyče a Šafov sme po cyklistickej trase prišli k hraniciam s Rakúskom. Následne sme prešli mestom Riegersburg, kde sa nachádza jeden z najkrajších zámkov rakúskeho baroka. Určite stojí aspoň za krátke zastavenie. Príjemnou cyklotrasou sme pokračovali do Fellingu a odtiaľ do už spomínaného Hardeggu (modrá cyklotrasa Mýty a povesti tuším). Ďalej cez hraničný prechod do Čížova a odtiaľ cez kopec Větrník po cyklotrase 48 a nasledujúcej žltej cyklotrase až do Vranova.     Najazdené kilometre treba brať s rezervou, nakoľko nie vždy sme trafili správnu cestu, a nechtiac sme si ju predĺžili prípadne skrátili. Všetky trasy sú vhodné pre cyklovozík, či trekingové bicykle. Buď vedú mimo ciest s premávkou (poľné, ľahké turistické alebo na Rakúskej strane cesty určené len pre cyklistov) alebo po cestách s minimálnou premávkou automobilov. Na všetkých uvedených cyklotrasách sú možnosti k zahnaniu smädu i hladu. Cyklista aj turista je všade vítaný a je pevnou súčasťou tohto regiónu. Celá oblasť NP Podyjí je popretkávaná krásnou a neporušenou prírodou, z ktorej sála pokoj. Okolité obce sú bohaté na pamätihodnosti (zámky, hrady, zámocké parky, zrúcaniny, či bunkre) a určite stoja i za návštevu s prehliadkou. Ak chcete tráviť dovolenku aktívne na bicykli a popritom aj niečo spoznať a zažiť, tak tento región má všetky predpoklady vaše nároky splniť. Vrelo odporúčam!     Text a foto: Janka Šulhánková

Tip na výlet: Hrebeňovka Javorníkov
04. 02. 2016 Reportáže

Hrebeňovka Javorníkov je popri prvomájovom výjazde na chatu pod Suchým azda najtradičnejší výjazd/výlet môjho bohatého bajkového kalendára. Tento rok to bol už môj jubilejný 5. ročník prejazdu kompletného hrebeňa tohto krásneho pohoria na severozápade Slovenska na hraniciach s Moravou. Popis trasy je veľmi jednoduchý a tak ani žiaden GPS tracklog nie je potrebný. V Čadci proste nastúpite v centre mesta na červenú turistickú značku a budete sa jej držať nasledujúcich viac ako 60km až do cieľa na horskom hotely Portáš. Zraz všetkých účastníkov býva už tradične pri fontáne na námestí v Čadci. Silnejšie povahy cestu zo Žiliny absolvujú vlastnými silami a môžu si tak do tréningových denníčkov pripísať nejaké kilometre navyše. Väčší pohoďáci, odporcovia dlhých asfaltových presunov, alebo proste tí, ktorí si potrebujú ušetriť trošku síl na zdolanie samotného hrebeňa, môžu využiť priame vlakové spojenie zo Žiliny. Na prebratie príde hneď na začiatok najdlhšie takmer 4 kilometre dlhé stúpanie s prevýšením čosi cez 300 metrov na horský hotel Husárik. V závislosti od partie sa tu človek dokáže aj celkom slušne zhraniť, hlavne ak ho nenechajú chladným ostré žiletkárske nástupy zúčastnených chrtov. Rýchlejšie lúčne pasáže sa striedajú s peknými lesnými úsekmi . Na lúkach sa nám otvárajú krásne výhľady na severozápad na hrebeň Moravskosliezskych Beskýd a na opačnej strane môžeme vidieť typické oblé kopčeky Kysuckej vrchoviny, za ktorými sa dvíha majestátny hrebeň Malej Fatry. Prvú dlhšiu prestávku si dávame na Marťánkovom kopci (854 m n.m) nad Petránkami, kde v roku 2011 otvorili vyhliadkovú vežu. Projektoval ju Ing. Arch. Stanislav Mikovčák v podobe stredovekej strážnej veže. Z veže je krásny kruhový výhľad a pri dobrej viditeľnosti je možno dovidieť až do Západných Tatier. Tento rok sme mali celkom šťastie a úsekov poznačených výraznou ťažbou bolo ja celej trase minimum. Po celom hrebeni sú roztrúsené malebné osady, ktoré si pekne zrekonštruovali chalupári prevažne z Moravy. V prípade horúceho počasia padne celkom vhod možnosť doplniť si tu vodu, prípadne si dať chvíľku pauzu a prehodiť zopár slov s príjemnými miestnymi osadníkmi. Prvou možnosťou, kde sa vám môže dostať prvej pivnej alebo kofolovej pomoci je krčmička na Semeteši. Od Semeteša už začínajú byť beerstopy častejšie, čo dobre padne pri stupňujúcej sa únave. Kúsok za Semetešom sa môžete zastaviť na obed v reštaurácii u Melocika, prípadne po ďalších čosi viac ako 10 kilometroch si môžete dať pauzu na Kasárňach. Najkrajšou časťou hrebeňa čo sa týka terénu a výhľadov je záver hrebeňovky v úseku Kasárne – Portáš. Na severozápade sa nám odkrývajú krásne výhľady na Vsetínske vrchy a Moravskosliezske Beskydy a na juhovýchode sa dvíhajú kopce Strážovských vrchov. Záver hrebeňovky býva tradične na horskom hotely Portáš, kde si ako odmenu za celodenné úsilie doprajeme tradičné Borúvkové knedle, ktoré nám dodajú dostatok energie na cestu domov. Na záver ešte pózerské foto pred Portášom, po ktorom nasledovala ešte cesta dole dlhočiznou Maríkovskou dolinou až do Považskej Bystrice, kde sa časť partie oddelila na vlak, no najtvrdšie jadro pokračovalo na bicykloch až do Žiliny, čo v mojom prípade znamenalo celkom slušnú dennú porciu viac ako 150 km. Ak by mal niekto záujem zdolať v sedle bicykla jednu z najkrajších hrebeňoviek na Slovensku, tak budúci rok v auguste sa môžeme vidieť už na 6. ročníku nášho prejazdu hrebeňa Javorníkov. Autor: Juraj Meliš Foto: Vlado Skull Štrbo

Tip na výlet: Po horských chatách v Beskydách
04. 02. 2016 Reportáže

Beskydy, alebo po poľsky Beskidy, sú horská sústava vo vonkajších západných Karpatoch, vnútorných západných Karpatoch a vo východných Karpatoch na území Slovenska, Česka a Ukrajiny. Na Slovensku sú Beskydy rozdelené na Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy a Nízke Beskydy. Podľa môjho osobného rebríčka najlepších bajkerských lokalít na Slovensku zaraďujem Beskydy bezkonkurenčne na najvyššiu priečku. Na tento pekný výlet do Kysuckých Beskýd a Żywieckeho parku krajobrazoweho na poľskej strane sa mi akosi nepodarilo nahovoriť nikoho, teda až na brata, ktorý to ale zabalil už pri chatách pod Račou a zvyšok dňa som už pokračoval sólo. Dôvodom bol hlavne olympijský závod v cestnej cyklistike s našim Peťom Saganom, celkom slušná horúčava a (ako som sa dopočul) odstrašujúca kombinácia light výjazdu so mnou a beskydských terénov  . Na začiatku Oščadnice nájdeme modrú turistickú značku, kde začne „krásne“ takmer 10 kilometrov dlhé stúpanie končiace až na najvyššom vrchole Kysuckých Beskýd na Veľkej Rači v nadmorskej výške 1236 m.n.m.. Pri nekonečnom stúpaní a hlavne vo výpeku, aký v tento deň panoval, dobre padne pauza na kofolu na chatách na Rači. Za chatami na Rači začínajú skutočné Beskydy, čiže krásne chodníky posiate koreňmi a kameňmi – raj horskej cyklistiky. Tesne pod vrcholom Veľkej Rače na poľskej strane len pár metrov od hranice so Slovenskom leží chata (Schronisko PTTK Wielka Racza) a teda druhá možná občerstvovačka na trase. Z vrcholu Veľkej Rače, kde je aj vyhliadková veža, je krásny výhľad a pri priaznivom počasí je možno vidieť Moravsko-sliezske Beskydy, Pilsko, Babiu horu, vrchy Malej Fatry či Roháče. Ja som až také šťastie na dobrú viditeľnosť nemal, ale výhľad bol aj tak nádherný. Najkrajšia časť trasy čo sa týka jazdenia je určite hraničný hrebeň smerom na východ na Priehybok a Rycierovu horu. Srdce každého bajkera, čo miluje technický terén, ktorý vám nedaruje ani jeden meter zadarmo, musí zaplesať. Odmenou za úsilie, ktoré vynaložíte pri zdolávaní krásnych ale miestami dosť náročných trailov na hrebeni je ďalšia chata - Bacówka PTTK na Rycerzowej a opäť krásne výhľady. Pred ďalšími ťažkými beskydskými kilometrami je nutné sa posilniť a dobiť batérie. Z chaty na Rycerzowej volím zjazd na poľskú stranu po červenej značke a následne pokračujem po modrej do osady Pawliky. Niektoré úseky sú na hranici mojich jazdeckých schopností, ale jednoznačne stoja za to. Z Pawlík nasleduje ostré stúpanie, ktoré končí zaslúženou prestávkou na chate na Przegibku. Z Przegibku prichádza asi najkrajší zjazd dňa po zelenej turistickej značke do osady Ciapków. Zastaviť kvôli foteniu a pokaziť si takto pôžitok zo zjazdu sa mi rozhodne nechcelo, takže si pomôžem archívnym záberom z minulého roka. Kúsok za Ciapkówom začína najkrutejšie stúpanie dňa po žltej turistickej značke smerom na Veľkú Raču. Sklon sa miestami blíži k previsu, gašparko zaradený väčšinu času a 40 minút námahy v spaľujúcej horúčave. Vykúpením je opäť chata na Veľkej Rači a jedno orosené. Z Veľkej Rače volím najrýchlejšiu možnú cestu dole do Oščadnice, aby som stihol ešte posledné kilometre olympijského závodu v cestnej cyklistike s našim Peťom Saganom. Na moje prekvapenie cyklistika je teraz in aj na Kysuciach a štamgasti v miestnej krčme so záujmom sledujú priebeh závodu a využívajúc moju prítomnosť ma zasypávajú množstvom otázok týkajúcich sa cyklistiky a priebehu preteku. Pri sledovaní cyklistiky v miestnej krčme doplním energiu klasickou bajkerskou kombináciou horalka + kofola a ako bonus si dám návrat domov po hrebeni Javorníkov a ani Petrov neúspech na olympiáde mi nepokazil dobrý pocit z dnešného skvelého výjazdu. Na záver len jednoduchá rovnica Beskydy = Pure Mountain Biking. Autor: Juraj Meliš Foto: Juraj Meliš Mapa: http://www.cykloserver.cz/tipy-na-vylety/detail/?d=108545&akey=f8236c38e58e2ab95ee84fa2580c0b48

Karol Voltemar má za sebou 34 700 km a vstupuje do Malajzie.
01. 02. 2015 Reportáže

Na svojej ceste okolo sveta WORLD BIKE TRAVEL cez 60 krajín má Karol Voltemar v nohách už 34 700km. Teraz Bratislavčan vstupuje na územie Malajzie. Pozrite si video z jeho doterajšieho putovania. http://www.worldbiketravel.sk/o-mne/ Karolovi držíme päste, aby svoj cieľ splnil v zdraví!!! Autor: Luboš Dupkala

Strecha ČR 11 – Krušné Hory 3
23. 03. 2014 Reportáže

Prší. Mračná nado mnou zo seba chrlia hektolitre studenej vody. Ja uväznený v česko-nemeckom pohraničí stojím na prázdnej lesnej asfaltke a neviem čo mám robiť. Som v najnižšom bode v okolí. Vrátiť sa, či pokračovať? To je teraz jedno. V oboch prípadoch ide o šliapanie do (v tomto počasí) nekonečného kopca. Jedno je však isté. Zostať tu nemôžem. Som obkolesený veľkými balvanmi a strmými svahmi a nemám kde rozložiť stan a prečkať túto pohromu. Jediné miesto dostatočne rovné na rozloženie stanu je cesta na ktorej stojím. A aj napriek tomu, že vyzerá opustene, nemienim riskovať prejdenie ťažobnou technikou alebo lesníkovým džípom. Navyše v tomto lejaku by ma určite zobrala voda.     Vyrážam teda dopredu. Naberanie výškových metrov ide pomaly, ale aspoň ma táto aktivita zahrieva a necítim tak veľké studené kvapky dopadajúce na moje telo. Vysoké skaly okolo mňa tiež nepomáhajú. Dažďová voda sa nemá kam vsiaknuť a všetka končí na rozbitej asfaltke. Intenzita dažďa vôbec neutícha a už po pár minútach šliapem v niekoľkých centimetroch valiacej sa vody. Najhoršie na celej situácii je, že moja batožina nie je nepremokavá. Popri šliapaní sledujem, ako kvapky dažďa dopadajú na moje brašne a hneď v nich miznú. Spacák, karimatka a stan na tom tiež nie sú lepšie a kým sa dostanem opäť na hrebeň, sú úplne premočené. Dnešná noc bude krutá.     Na hrebeni sa prostredie radikálne mení. Hustý les je vystriedaný krásnymi lúkami s ostrovčekmi ošľahaných briez a ihličnatých stromov. Za ideálneho počasia miesto, z ktorého človeku padá sánka na zem. Teraz len miesto, kde sa do mňa opäť opiera vietor a prefukuje moje premoknuté telo naskrz. Najradšej by som si rozložil stan, ale stráviť noc v premočenom spacáku na premočenej karimatke ma vôbec neláka. Prichádzam do dedinky Nové Hámry a informujem sa o možnostiach ubytovania. V tomto zabudnutom kraji žiadne zázraky neočakávam. Zázraky sa však dejú... Domáci mi ponúkajú ako nocľah indiánske teepee. Veľký kožený kužeľ je v mojich očiach ako päťhviezdičkový hotel Ritz. Moje nadšenie je ešte väčšie, keď dostávam prístup aj k neďalekej kôlničke a môžem si v mojom obydlí rozložiť oheň a usušiť telo aj veci. Po niekoľko nezdarných pokusoch vidím prvé plamienky a premrznutým telom sa mi preženie neskutočná eufória. Všetko moje vybavenie končí rozvešané po obvode rozsiahleho teepee, uprostred ktorého už horí krásny a hlavne teplý ohník.     Zvaľujem svoje zničené telo na staré palety a do pár sekúnd upadám do spánku. Týchto 40 kilometrov ma neskutočne znavilo. Keď sa preberiem, vonku je ešte svetlo. V miestnom obchodíku si kupujem chlieb, klobásky a niekoľko cibúľ. Svoje prístrešok mienim maximálne využiť a tak dnes bude opekačka. Popri opekaní si pospevujem české piesne, aby som aspoň trošku prehlušil neutíchajúci dážď padajúci na steny teepee. Napokon s plným bruchom pri plápolajúcom ohníku odchádzam do ríše snov... Ráno ma prebúdza túžba po čerstvom vzduchu. Na skoro nahom spotenom tele (všetko oblečenie som dal sušiť) sa prichytilo množstvo čierneho popola z ohniska. Navyše teepee úplne nasiaklo pachom klobások a dymom a ja samozrejme tiež. Vyzerám a voniam ako ostravská klobása. Sprchu si ale dať nemôžem. Tak ako aj minulé noci, opäť som na mieste bez sociálnych zariadení. Minerálkou si aspoň umyjem zuby, aby som sa zbavil divnej pachuti v ústach a vyliezam von. Neprší, ale obloha je stále zlovestne zatiahnutá.     Nepoučený udalosťami minulého dňa si balím všetky veci a pokračujem vo svojej púti. Moja cesta vedie okolo riečky Černá Voda až na Krušnohorskú Magistrálu. Všade je mŕtvo a opusteno. V hlave prepočítavam dni, aby som zistil, ktorý deň v týždni vlastne je. Nakoniec zisťujem, že je streda. Štvrtý deň na ceste. Štvrtý deň bez poriadnej sprchy. Až na tú včerajšiu prírodnú.     Prechádzam cez mesto Kraslice, ktoré na mňa pôsobí ako úplne odrezané od sveta. Nezastavujem. Nie je ani dôvod. Nohy vládzu, žalúdok je ešte plný od raňajok. Ďalej pokračujem v kopírovaní česko-nemeckej hranice až sa predo mnou objavia skalné monumenty známe pod názvom Vysoký Kámen. Tieto 20 metrové kamenné veže umožňujú návštevníkovi výhľad do širokej krajiny. To je ideálne miesto na krátku prestávku. Vyťahujem posledné zbytky jedla z mojej dymom nasiaknutej batožiny a púšťam sa do neho. Je zvláštne jesť vyúdený chlieb. Ale v porovnaní so mnou ten chlieb vonia ako čerstvo upečený. Nakoniec ešte pár záberov na pamiatku a už si to valím ďalej. Na oblohe stále ani náznak slnka. Prechádzam okolo mesta Luby, a pár minút na to sa mi po pravici objavuje aj mesto Plesná. Mestá nie sú ničím atraktívne a nezlákali ma k ich návšteve. Moje predné koleso má jasný cieľ a dnes nemieni nikam uhnúť. Vedie ma do Františkových Lázní...     Františkove Lázne ma lákali odjakživa. Spolu s Karlovými Varmi a Mariánskymi Láznami sa pre mňa na základe článkov stali nejakým prototypom kúpeľného mesta. Karlove Vary som po prvýkrát navštívil minulého roku a bol som z nich viac než sklamaný – chaos, špina, Vietnamci, Rómovia a Rusáci. Nenašiel som tam jedinú vec, kvôli ktorej by som sa tam rád vrátil. Som zvedavý, ako na mňa budú pôsobiť Františkove Lázne. Prechádzam mestečkom Skalná a definitívne opúšťam Krušné Hory. Kúpeľné mestečko vidím už z diaľky. Prekvapivo nejde o nijak zvlášť rozsiahle kúpele. Maličká dedinka sa dostala do povedomia, už v 15. storočí vďaka účinkom liečivých prameňov, ktoré tu vyvierajú. Voda z prameňov bola predávaná po celom Nemecku. V 18. storočí ju cisár František I. vymenoval za prvé slatinné kúpele na svete a odvtedy tu chodia každoročne tisíce rekreantov (hlavne z Nemecka). Na počte obyvateľov sa to však neprejavilo, a stále ide o maličké mestečko (skôr dedinku) na západe Čiech.     Symbolom Františkových Lázní je socha Františka – malého chlapca s rybou. S ním je spojená jedna legenda, podľa ktorej každá pacientka, ktorá sa dotkne palca jeho ľavej nohy otehotnie. Táto socha sa stala mojim prvým cieľom. Popri tom si pozerám krásnu architektúru miestnych budov, ochutnávam miestne pramene a kochám sa aj peknými slečnami, ktoré tu pobehujú po vydláždených uliciach. Po prehliadke mesta zakotvujem v neďalekom parku zvanom Amerika, kde sa nachádza kemp. Ceny prekvapivo vysoké sú porovnateľné s Krkonošami. To bude určite množstvom zahraničných turistov, ktorí túto lokalitu navštevujú. Mojimi susedmi v kempe sa stávajú holandskí offroadáci, ktorí to majú namierené na Slovensko, pretože sa dopočuli, že tam môžu plieniť horskú prírodu bez problémov. Kým ja si staviam stan a dávam osviežujúcu sprchu, oni grilujú kuriatka. Prekvapivo ma pozývajú k sebe a kráľovsky ma hostia. Vysvetľujú mi, že ako mladí tiež jazdili na bicykloch po Európe a mnohokrát ich ľudia pohostili a tak túto tradíciu posúvajú ďalej. Po skvelej večeri so super spoločníkmi uľahám unavený do stanu. Zajtra ma čaká ďalší deň a ďalšie dobrodružstvá...   Autor: Peter Chovanec Foto: Peter Chovanec

prvá | predošlá 1|2 ďalšia | posledná