Reportáže

Predstavujeme: Discover Cycling – cyklistika pre deti aj dospelých
11. 06. 2021 Reportáže

Discover Cycling – cyklistika pre deti aj dospelých Názov vám možno pripomína neslávne známy profesionálny tím zo začiatku milénia, no nenechajte sa pomýliť, Discover Cycling neposúva hranice možného v športe pomocou nedovolených dopingových látok v štýle Lance Armstronga, snaží sa len posúvať individuálne hranice každého záujemcu, ktorý zatúži objaviť svet cyklistiky a najmä cez šport spoznať samého seba. „S chalanmi z DiscoverCycling.eu som sa dostal v sezóne 2017 do úplne inej výkonnostnej kategórie. Chcelo to len štipku motivácie, cieľavedomosť a silnú vôľu z mojej strany.“ Víťaz pretekov Criterium Du Horný Turiec 2020 Miro Endresl vám pred štyrmi rokmi vystrúhal takúto poklonu, naozaj stačí na taký výkonnostný posun tá štipka motivácieJ? Miro v tom roku urobil naozaj neskutočný výkonnostný skok a bez vlastností, ktoré tam spomenul a ktoré ho v tom čase jednoznačne zdobili, by to len ťažko dokázal. Pevný charakter, jasne stanovený cieľ a hlavne túžba ho naplniť sú základom úspechu, no nemenej dôležitý je tréningový plán pripravený presne podľa možností, predpokladov a cieľov športovca. U Mira sa v tom roku stretli všetky tieto parametre a výsledkom bol výrazný nárast výkonnosti, ktorý mu umožňoval nie len účasť na kvalitných amatérskych pretekoch, ale dával mu rovno šancu pobiť sa v nich o víťazstvo. Objavil úplne novú dimenziu cyklistiky. Kým predtým premýšľal počas pretekov, ako sa udržať v pelotóne, tentoraz už mohol spriadať víťazné taktické plány a zvažovať na ktorom kopci si nastúpi do úniku, či ktorý zo súperov by mu mohol stačiť v záverečnom špurte. Znie to ako pekná americká rozprávka s dobrým koncom. Naozaj je možné za jeden tréningový rok urobiť takýto progres? Postačí, keď si u DC (Discover Cycling) objednám tréningový plán a s trochou tréningu zatnem zuby? Každý človek je jedinečný a na tréningové zaťaženie reaguje rôzne. Čo výborne funguje jednému, nemusí druhému vôbec priniesť želaný efekt. Aj preto je nezmyselné študovať a kopírovať tréningové metódy a prostriedky profesionálov, ktorí majú pre výkon svojho povolania úplne iné podmienky, než napríklad štyridsiatnik pracujúci osem a pol hodiny denne kdesi v kancelárii, čo sa po večeroch a víkendoch zúfalo snaží dobehnúť zameškané. O to väčší význam má pre takéhoto športovca dômyselne pripravený plán, ušitý mu presne na mieru podľa jeho požiadaviek, možností a schopností. Miro Endresl sa medzitým stal otcom, bicykel šiel na čas na vedľajšiu koľaj a teraz sa postupne znova dostáva do niekdajšej formy, kam sa však za tie štyri roky posunul projekt Discover Cycling? Cieľom projektu je naďalej „objavovanie cyklistiky“ vo všetkých podobách, ktoré si pod tým možno predstaviť. Či už je to príprava tréningových plánov pre naozaj široké spektrum záujemcov, organizácia tréningových kempov na Slovensku aj v zahraničí, testovanie výkonnosti alebo príprava a účasť na pretekoch pre členov klubu. V roku 2021 sa nám konečne podarilo rozbehnúť pod hlavičkou DC aj dlhšiu dobu plánované tréningy pre deti a mládež. David (David Lahučký, tréner II. stupňa in making) sa venuje mladým cyklistom v regióne Bratislavy a ja (Erik Toček, tréner I. stupňa) sa po presťahovaní sa na sever Slovenska snažím založiť mládežnícku bunku DC v Liptovskom Mikuláši. Každý nový mládežnícky klub je v dnešnej dobe určite vítaným počinom. Po cyklistickom ošiali, ktorý svojim výsledkami u detí a rodičov vyvolal Peter Sagan, by nemalo byť až tak náročné naplniť členské kapacity. Akým spôsobom sa snažíte zaujať mladých adeptov cyklistiky a aké máte plány pre aktuálnu sezónu? Ciele sú pre tento rok zatiaľ skromné a sú z kategórie esenciálnych – čo najviac rozšíriť členskú základňu klubu. Prijímame deti vo veku od 8 do 18 rokov, ktoré majú vlastný bicykel a vedia sa bicyklovať. Riadené tréningy s trénerom sú dvakrát do týždňa, pričom deti sú rozdelené do dvoch vekovo-výkonnostných skupín pre zabezpečenie homogenity. Po získaní základných zručností a po dosiahnutí istého stupňa výkonnosti by sme sa s deťmi radi zúčastňovali vybraných pretekov slovenského pohára MTB, na ceste alebo aj pravidelných regionálnych pretekov. Starší pretekári budú trénovať podľa pripravených individuálnych tréningových plánov a pre letnú prázdninovú sezónu by sme radi pripravili aj cyklistické denné tábory v oboch lokalitách, teda v Bratislave aj v Liptovskom Mikuláši. V neposlednom rade musím spomenúť aj možnosť kombinovať cyklistiku s inými horskými športovými aktivitami v regióne Liptova pre členov klubu DC alebo aj záujemcov mimo klub. Vynikajúcou formou zimnej prípravy je skialpinizmus, pre ktorý sú v tejto oblasti Slovenska priam ideálne podmienky (projekt Discover Skimo) a počas letnej sezóny je tu možné kombinovať cyklistiku s trailovým behom (Discover Running). To vyzerá ako celkom slušná porcia aktivít. Veríme že sa ciele z veľkej časti podaria naplniť a dresy pretekárov Discover Cycling sa stanú stálou súčasťou slovenského cyklistického pelotónu. Vďaka za rozhovor a good luck.  

SÚŤAŽ o balančnú dosku.
06. 05. 2021 Reportáže

Cenu do súťaže venuje Bike klub LIPA v spolupráci so svojim sponzorom balancboard.com. Sponzor je  Patrik PAUMER ktorý je zároveň aktívny člen klubu, ktorý sa z roka na rok zlepšuje v cyklistike a aj vďaka balančným doskám, ktoré sám vyrába. Mohli ste ho vidieť aj na našom poslednom cyklistickom podujatí, ktoré sme úspešne zorganizovali v minulom roku aj napriek tejto ťažkej dobe a samozrejme stál na bedni. Ako si sa dostal k tomu Paťo? Keď som začal aktívne pretekať za náš klub, pomaly som sa zlepšoval oblasti najmä zimnej prípravy. Veľmi mi pomohli rozhovory s našim pretekárom Lukášom Gladičom a najmä sledovanie najmä inštruktážnych videí svetových jazdcov MTB najmä Nina Schurtera. Sám mám firmu pre výrobu nábytku a tam bol len krôčik od spojenia práce s koníčkom. Aký typ dosiek vyrábaš? Každá balančná doska je ručne vyrobená z čisto prírodných a plne recyklovateľných materiálov. Každý kus je neopakovateľný originál, vyrobený s maximálnou láskou ku balanceboardingu. Dosky sú vhodné pre všetky typy športovcov, najmä si ich objednávajú hokejisti, florbalisti, cyklisti a iní. V ponuke sú dosky aj čisto pre horskú cyklistiku. Ďalej ešte vyrábam balančné pomôcky pre deti.   Samozrejme najväčší záujem je o dosky z vlastnou potlačou. Aký je záujem o Tvoju ponuku? Sám som bol z toho prekvapený ale posielam svoje práce už aj mimo európsku úniu. Zrejme aj covid spôsobil, že ľudia viac cvičia doma a tak som musel prekopať doslova výrobu vo svojej firme. Aký máš cyklistický sen pre túto sezónu, teda ak začne, čo všetci veríme? Čo najviac bední na zúčastnenom podujatí :-D   Otázka do súťaže znie: Na prvých majstrovstvách Európy v 24 hodinovej súťaži MTB na Slovensku (1.-3.6.2018 FESTINA 24 HOUR WEMBO MTB EUROPEAN CHAMPIONSHIP, Nižné Kamence) sa Bike klub LIPA v kategórii 4ka MIX umiestnil na mieste? a) Vyhral uvedenú kategóriu. b) Umiestnil sa na 3.mieste. c) Tesne mu ušla mu bedňa a skončil na 4.mieste. PS súťaže sa nezúčastnia členovia klubu ani ich rodinný príslušníci. PODMIENKOU ÚČASTI V SÚŤAŽI JE: správna odpoveď a aj zdieľanie tejto súťaže! Svoje odpovede dávajte do komentáru tohto článku!!!https://www.facebook.com/bikepoint.sk Prípadne ich zasielajte na adresu bikepoint.sk@gmail.com Súťaž trvá do 31.5.2021 Viac na www.balancboard.com

Predstavujeme: Bike klub LIPA, amatérsky klub s pretekárskym duchom
23. 04. 2021 Reportáže

Bike klub LIPA, amatérsky klub s pretekárskym duchom Dnes Vám predstavíme amatérsky cyklistický klub s profesionálnym prístupom, ktorých členov ste už určite videli na podujatiach cyklistiky najmä tej horskej po celom Slovensku ako aj v zahraničí. Ich dresy sú neprehliadnuteľné a v mnohých prípadoch ich vidíte na stupňoch víťazov, kde radosť zo súťaženia  a vášeň pre pohyb v prírode koluje v krvi členov tohto tímu. Heslo ktoré je aj na dresoch ich vystihuje „Go hard or go home“, predstavujeme Vám Bike klub LIPA. Čo nám poviete o začiatkoch klubu? Klub oficiálne vznikol v roku 2002, kde na jeho začiatku stáli bikeri z mesta Lipany. Samozrejme jeho začiatky siahajú do 90 rokov minulého storočia avšak nie v takej oficiálnej podobe. Klub vznikol ako občianske združenie na podporu rozvoja cyklistiky na hornom Šariši. Vášeň pre horskú cyklistiku v danom regióne vznikla oveľa skôr ako aj spoločné aktivity. V hlave mám mnohých priateľov, známych ako aj nadšencov horskej cyklistiky z uvedeného regiónu. Vymenovávať všetkých nebudem, aby som náhodou na niekoho nezabudol, ale viem, že pri tomto čítaní sa všetci nájdu a pospomínajú si na prekrásne začiatky. Za všetkých len musím spomenúť Gabiho Kuchára, ktorý to celé nadšenie v mestečku LIPANY rozpútal a trvá doteraz. Spomeniem len rok, tuším 1986,  kde predal svoje auto SAAB a kúpil si a doviezol prvý horský bicykel z Nemecka značky SHOGUN postavený na Deore 500, kde sme sa na to všetci pozerali ako na výtvor z iného sveta. Ale o tomto človeku by bolo málo písať v tomto malom článku (možno nabudúce kniha :-D ). Od roku registrácie klubu ako občianske združenie pre športovú činnosť, boli aktivity smerované najmä v regióne vzniku. Do roku 2006 sme priamo podporovali mládež a deti pri ich športových aktivitách, či už turistických alebo aj náročnejších pretekárskych. Od roku 2003 sa klub zúčastňoval pretekov Slovenského pohára XC MTB v kategóriách kadet, junior, master,  kde sme dosahovali kvalitné  výsledky a to hlavne vďaka samotnému nadšeniu a presvedčeniu všetkých aktérov. Každoročne sme organizovali (do roku 2007) pretek XC MTB Špárová cross country LIPANY na vybudovanom okruhu MTB severne od mestečka Lipany v doline Špárová, na ktorý si dnes mnohí pretekári nielen z východného ale aj stredného Slovenska dodnes pamätajú ako kvalitné a vydarené podujatie. V roku 2008 sa začali aktivity klubu na 24 hodinových maratónoch v ČR, kde klub začal svoje nové pôsobenie. V danom roku sa rozhodlo, že klub začne vyvíjať väčšie aktivity, ale jeho pôsobenie bude neobmedzené vzhľadom k teritóriu. Prišlo obdobie, kedy sa viacerí zakladatelia presťahovali kvôli práci alebo rodine po celom Slovensku ako aj za hranice, ale stále sme chceli pretekať, samozrejme popri svojej práci.  Od tohto obdobia sme prešli viac menej na klub s celoslovenským pôsobením, kde rôznou formou podporujeme členov  pri ich športových aktivitách. Keďže sme presiahli hranice regiónu, jeho názov sa zmenil na Bike klub LIPA. Ako je to s podporou členov vo Vašom klube? S veľkými finančnými prostriedkami nerátajte (úsmev na tvári-poznámka autora). Dres, servis ako aj zľavy na náhradné súčiastky sú samozrejmosťou. Finančné prostriedky sú vo väčšine použité pre zaplatenie štartovného, ktoré najviac máme z 2% odvádzania daní, malé sponzorské, vlastné vklady a členské. K tomu patrí zimné sústredenie, poradenstvo ako aj  koordinácia pretekov. Podporu jednotlivým členom schvaľuje výbor klubu a manažérstvo a financie má na starosti moja žienka, ktorá je v tom pedantná. Filozofia  je jednoduchá, pomáhame si sami navzájom a v klube je dôležitý priateľský duch. Samozrejme nemôžme opomenúť, že z mnohých členov sa stali profesionálni cyklo servismani, výrobcovia fitness pomôcok či výživový poradca, ktorí priamo pomáhajú klubu. Ako je to s deťmi a mládežou vo Vašom klube? S deťmi treba pracovať systematicky. Nemáme žiadne ambície ohľadom systému, alebo zavádzania nových pravidiel v klube. Systém je už nastavený, myslím si, že aj správne. Realizácia je samozrejme ťažká ako v každom športe v súčasnosti. Tým, že náš klub má silné korene v Prešove, Dolnom Kubíne, Trenčíne a najnovšie aj v Pezinku, pracujeme s detskými nadšencami skôr individuálne, kde tréner, mentor vedie svojho zverenca.  Naučíme ich základy, zlepšenie koordinácie, príprave pred sezónou  a systematickosť.  Následne ich už odporúčame do centier talentovanej mládeže. Vieme svoje limity a práca s deťmi a mládežou je oveľa lepšia a kvalitnejšia v kolektíve. Koľko členov má Váš klub? V súčasnom období má klub 21 aktívnych členov, rôznych vekových kategórii,  ktorí sa zúčastňujú hlavne na maratónoch MTB a pretekoch cross country. Aké máte ciele v blízkej budúcnosti? V prvom rade sa to týka situácie, ktorá tu je.  Tu to vôbec nechcem rozoberať, len si prajem, tak ako asi každý, aby sme mali najmä zdravie a vrátili sa do normálu aj v oblasti športu.  Ďalšie ciele sa odvíjajú od tohto, ale máme už pár aktivít rozbehnutých. Pripravujeme sa na majstrovstvá Európy 24 hodinového maratónu horskej cyklistiky  v Jihlave, ktorý je zatiaľ plánovaný na koniec júna, kde najmä v kategórii 4ka mix chceme zamiešať karty J Ďalej pokračovať v podpore mládeže v našom klube a v tomto roku chceme vrátiť aj niečo mestečku Lipany tým, že chceme postaviť s mestom detský aktívny park LIPA, kde sa už začali kroky pre jeho vybudovanie. Hlavným cieľom je baviť sa cyklistikou Tak len na záver...... Dúfam, že sa čoskoro uvidíme a opäť zažijeme ten pocit  súťaženia, priateľstva a radosti na cyklistických podujatiach. Viac na www.bikeklublipa.sk alebo na sociálnych sieťach.   Autor: Luboš Terry Dupkala, Katarína Feltovičová Zdroj: Bike klub LIPA

Vrchárska koruna žilinská štartuje 13. mája
15. 03. 2021 Reportáže

Len aby sa nezabudlo začíname 13. mája 2021 už 6. ročník populárnej Vrchárskej koruny žilinskej! Prihlasovanie na Vrchársku korunu žilinsku je spustené na tradičnej stránke https://www.bikepoint.sk/vkz/prihlasenie/ Zverejňovanie tohtoročných vrcholov začneme v polovici apríla!!! Podstata tejto akcie je zdolanie 20 predpísaných vrcholov alebo zaujimavých miest v regione Žilina, Čadca, Kysucké Nové Mesto, Bytča, Martin, Turčianské Teplice a Orava. Pr kategóriach rodinných tímov stači zdolať ľubovoľných 10 bodov. Všade je nutné toto zdokumentovať fotograficky a fotky uložiť do svojho profilu na stránke bikepoint.sk/vkz Viac informácii nájdete na stránke https://www.bikepoint.sk/vkz/ Tešíme sa na Vašu účasť a prípadne tento odkaz zdieľajte. Ďakujeme bikepoint.sk

2% z dane - rok 2020
08. 02. 2021 Reportáže

  Podporte nás formou poukázania 2% zo zaplatenej dane z príjmu.   IČO: 42391075 Právna forma: Občianske združenie Obchodné meno (názov): Žilinský pedál Sídlo - ulica: Hečkova Súpisné/orientačné číslo: 24 PSČ: 01001 Obec: Žilina   2% z dane pre Občianske združenie Žilinský pedál sa poukazujú prostredníctvom špeciálnych tlačív, v závislosti od toho, kto poukazuje: ZAMESTNANEC - používa Vyhlásenie o poukázaní podielu zaplatenej dane z príjmov fyzickej osoby a Potvrdenie o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti FYZICKÁ OSOBA, ktorá podáva daňové priznanie: a) Daňové priznanie fyzických osôb TYP A) b) Daňové priznanie fyzických osôb TYP B) PRÁVNICKÁ OSOBA – daňové priznanie právnických osôb

KALENDÁR MTB CROSS COUNTRY 2021
08. 02. 2021 Reportáže

Kompletný kalendár známych akcii nájdete na našej stránke https://www.bikepoint.sk/kalendar/ Pevne veríme. že sa v tejto neistej dobe uskutoční čo najviac podujatí!!! Autor: Luboš DUpkala Zdroj: SZC

KRÁSNÉ A POKOJNÉ VIANOCE A ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK 2021
23. 12. 2020 Reportáže

KRÁSNÉ A POKOJNÉ VIANOCE A ŠŤASTNÝ NOVÝ ROK 2021

CYKLONOVINKY Z RAJECKEJ DOLINY
11. 12. 2020 Reportáže

Od januára tohto roku sme v Oblastnej organizácii cestovného ruchu Rajecká dolina usilovne pracovali na legalizácii a neskôr aj označení novej cyklotrasy v Rajeckej doline pod názvom „Rajeckou dolinou na dvoch kolesách“ (RDn2K). Táto nová cyklotrasa je súčasťou nového projektu pod názvom CykloRAJ, ktorý má ambíciu realizovať legalizáciu a označenie ďalších cyklotrás, ktorú už jestvujú a sú využívaná miestnymi cyklistami tak, aby ich mohli využívať aj návštevníci, ktorí do Rajeckej doliny zavítajú.   Cyklotrasa RDn2Ko dĺžke 37,9 km a s prevýšením 640 m vás prevedie najkrajšími miestami Rajeckej doliny. Je zokruhovaná, čiže štart/cieľ je možný v akomkoľvek bode trasy.Variabilita trasy umožňuje vyskúšať jeden veľký okruh, prípadne dva menšie okruhy. Je len na vás, pre ktorý sa rozhodnete. Obtiažnosťou je určená pre začiatočníkova umožňuje napojenie aj na ďalšie značené cyklotrasy. Technické parametre jednotlivých častí trasy sú nasledovné: Rajeckou dolinou na 2 kolesách – časť 1 (Rajecké Teplice, infocentrum– Rajec, družstvo): Farba: modrá Evidenčné číslo: 2440 Dĺžka: 26,5 km Prevýšenie: 425 m Náročnosť/určenie: MTB REKREA Povrch: asfalt, šotolina, lúka Rajec – Malá Čierna – Jasenové – spojovacia časť v roku 2020 (Rajec, družstvo – Malá Čierna, kostol – Jasenové, križovatka v centre obce): Farba: zelená Evidenčné číslo: 5456 Dĺžka: 6,8 km Prevýšenie: 120 m Náročnosť/určenie: MTB REKREA Povrch: asfalt, šotolina, lúka Rajeckou dolinou na 2 kolesách – časť 2 (Jasenové, križovatka v centre obce  - Rajecké Teplice, infocentrum): Farba: modrá Evidenčné číslo: 2440 Dĺžka: 4,6 km Prevýšenie: 35 m Náročnosť/určenie: MTB REKREA Povrch: asfalt, šotolina Počas cyklotrasy si môžete dopriať malé zastávky a načerpať energiu pri spoznávaní zaujímavostí ako napr. zrúcanina gotického kostola sv. Heleny v Stránskom, Mestské múzeum a renesančná radnica v Rajci, vzácna 400 – ročná lipa v Ďurčinej, unikátny Slovenský drevený betlehem a Kalvária v Rajeckej Lesnej, vodná nádrž Košiare, Múzeum dopravy v Rajeckých Tepliciach. Dobré jedlo padne tiež určite vhod – odporúčame zastaviť sa v Meritte v Rajeckých Tepliciach, U Hromadov v Rajeckej Lesnej, či na Farme Bardy v Jasenovom. Nezabudnite ani na regeneráciu síl a vymedzte si určite čas aj na relax v Kúpeľoch Aphrodite či vo Wellness Hoteli Diplomat v Rajeckých Tepliciach. Legalizáciu tejto cyklotrasy sme realizovali s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby SR z prostriedkov štátnej dotácie a samotné značenie cyklotrasy vďaka finančnej podpore Krajskej organizácie cestovného ruchu Žilinský turistický kraj. Zároveň treba spomenúť aj fakt, že táto naša plánovaná aktivita viedla k ďalším neplánovaným aktivitám, keď sa Slovenský cykloklub rozhodol uvoľniť finančné prostriedky z dotácie Ministerstva školstva aj na preznačenie ďalších súbežných trás v Rajeckej doline o celkovej dĺžke 50,3 km. Preznačené boli tak cyklotrasy 026 - Rajeckácyklomagistrála (úsek Poluvsie - Malá Čierna)  - červená, 2410 - Malá Čierna - Súľov - Podhorie - modrá,5406 - Poluvsie - Kuneradský zámok- zelená a8405 - Kamenná Poruba - Porubská dolina - Rajec  - žltá. Skvelou cyklonovinkou je určite tiež vybudovanie cyklochodníka Rajec – Šuja s dĺžkou 500 m, ktorý umožní odklonenie cyklistov a peších účastníkov cestnej premávky z cesty I. triedy I/64 Žilina – Komárno, čím sa zvýši podiel cyklistickej prepravy na cestovaní do práce, školy, či za občianskou vybavenosťou. Projekt bol realizovaný prostredníctvom dotácie Ministerstva dopravy a výstavby SR, ktorú získalo Mesto Rajec na podporu rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky. A na čo sa môže cykloverejnosť tešiť v najbližších rokoch? V rokoch 2021-2023 sa chceme oveľa viac zamerať na ďalší rozvoj cykloturistiky v Rajeckej doline – legalizáciu a značenie ďalších cyklotrás a trailov, budovanie cyklochodníkov a rozvoj infraštruktúry súvisiacej s cykloturistikou. Radi by sme zlegalizovali a označili cyklotrasy a trialy v okolí Kuneradu (Omegová, Slatiny, Medzihorská), Medvedí a Jelení okruh, Hepnár a Vajnar, Borošovec, Vojtovú – Jasenové, Turie – Medzihorská a prepojili Rajeckú dolinu s Turcom (Rajecká Lesná – Valča). Existujúci cyklochodník Rajec – Šuja by sme chceli predĺžiť až do Rajeckých Teplíc (Rajec – Jasenové, Jasenové – Zbyňov – Rajecké Teplice) a tak prepojiť tieto dve mestá mimo cesty I. triedy. V rámci cykloinfraštruktúry chceme vybudovať nabíjacie stanice pre elektrobicykle, oddychové zóny, či podporiť revitalizáciu ďalších studničiek a prameňov ako miest na občerstvenie a osvieženie. Uvažujeme tiež spolu s partnermi nad vybudovaním pumptrackovej dráhy, pričom predbežne už máme vytipovanú vhodnú lokalitu. Našim zámerom je totiž vybudovať z Rajeckej doliny obľúbenú cyklodestináciu v duchu „cyklistika pre všetkých“ – pre profi, či rekreačných cyklistov, pre rodiny s deťmi, návštevníkov a domácich obyvateľov tak, aby nám prepojenie cykloturistiky a cyklodopravy bolo nápomocné pri prezentácii Rajeckej doliny a jej atraktívnych miest. Projekt je realizovaný s finančnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.  

Cyklopotulky po regióne Bad Gleichenberg (Štajersko)
03. 12. 2020 Reportáže

Tentoraz sme zavítali na juh Rakúska do regiónu Bad Gleichenberg s cieľom naučiť naše dieťa ísť samostatne popri nás na bicykli. Áno, už sme cyklovozík nechali doma a aktívne sme zapojili do šliapania do pedálov aj dieťa. Vzhľadom na dĺžku trás sme využívali aj závesnú tyč na bicykel, ktorú sme mohli kedykoľvek odpojiť. Turistická oblasť Bad Gleichenberg sa nachádza v termálno-sopečnom regióne Štajerska. Leží juhovýchodne od mesta Graz, ktoré je hlavným mestom tejto oblasti. Mierne podnebie v tejto kopcovitej krajine robí tento región jednou z najúrodnejších oblastí v Rakúsku. Región láka dovolenkárov na oddych pri kúpaní v termálnych kúpeľoch, či športové vyžitie pri jazde na bicykli alebo turistike. Pri nich objavujete remeselnícke a kulinárske špeciality typické pre tento región, vychutnávate víno z miestnych viníc, či spoznávate históriu pri návštevách hradov a zámkov. K dispozícií je cez 1700 km cyklistických a 14 turistických trás. Trasy sú križované nádhernými výhľadmi na polia, lúky, lesy a vinice.   1. Cyklotrasa - Bairisch Kölldorf – Bad Gleichenberg – Waldsberg – Dirnbach – Grubberg — Trautmannsdorf – Bad Gleichenberg — Bairisch Kölldorf cca 37,5 km Všade naokolo vládne ticho a nerušene môžete vychutnávať okolitú prírodu. Asfaltová cyklotrasa vedie cez dedinky, či usadlosti. Je výborne značená s miernymi kopcami a kľukatí sa pomedzi kukuričné a pšeničné polia, či miestne vinice. Dlhšie úseky sú ideálne i pre menších cyklistov. Nevýhodou je, že väčšina trasy je bez možnosti občerstvenia. V Bad Gleichenbergu sa na jednom z našich tátošov odtrhol ventil a tak muselo prísť k výmene duše. Keďže bol len začiatok našich cyklopotuliek, okrem spoznávania okolia sme si pridali i úlohu kúpiť náhradnú dušu. A nebolo to veruže také jednoduché. V hoteli sme sa dozvedeli, že najbližší obchod je až vo Feldbachu, približne 20 minút autom. Úspešní sme boli až v druhom športovom obchode v spomínanom meste.   2. Cyklotrasa k Slovinským hraniciam - Bairisch Kölldorf — Steinbach – Holzbauern — Waltra – Pichl – Egg – St. Anna am Aigen – hranice so Slovinskom cca 25,5 km. Trasa vedie kopcami cez menšie dediny, väčšinou prudšími stúpaniami a klesaniami. Cyklotrasa je výborne značená a tiahne sa po cestnej komunikácii s ohľaduplnými vodičmi, s malou alebo skoro žiadnou premávkou. Za dedinkou Waltra, kde sa blízko cyklocesty nachádza i detské ihrisko, odbočíte mimo cyklotrasu a po miestnej komunikácii cez Pichl sa dostanete opäť na cyklotrasu FB5  (Weintour) v dedine Egg. Za Eggom sa spája cyklotrasa FB5 s cyklotrasou R12 (Thermenradweg) a ňou sa dostanete až do mesta St. Anna am Aigen a pokračujete ďalej až k slovinským hraniciam. Cyklotrasa R12 pokračuje až k usadlostiam na hraniciach so Slovinskom. Nezabudnite sa cestou kochať krásnymi výhľadmi, či už na mesto St. Anna am Aigen alebo na kukuričné polia, vinice, či sady čiernej bazy. Späť sa môžete vrátiť tou istou trasou.   3. Cyklotrasa do Feldbachu - Bairisch Kölldorf – Gossendorf – Neubergen – Petersdorf – Műhldorf bei Feldbach – Feldbach cca 29,5 km. Cieľom bola i kúpa náhradnej duše, nakoľko práve vo Feldbachu bol najbližší športový (cyklo) obchod. Z Bairisch Kölldorfu sa vydáte smerom na Peckl a Stein po cyklotrase FB 5 (Weintour) a smerujete k napojeniu na cyklotrasu FB 12 (Kastanientour) až do mestečka Gossendorf. Na križovatke cyklotrás FB 1 (Riesentour) a FB 8 (Aulandtour) pokračujete smerom na Neubergen, Petersdorf až do Műhldorf bei Feldbach. Práve tu sa pri cyklotrase nachádza i detské ihrisko (morbídne pri neďalekom miestnom a vojenskom cintoríne). Z Műhldorfu bei Feldbach do Feldbachu je konečne rovina. Dovtedy sa striedali prudké stúpenia a tiahle klesania. Z Műhldorfu bei Feldbach nás cyklotrasa zavedie rovno do centra mesta, na nákupné ulice Bürgergasse a Ungarstraße. Ak sa chcete vyhnúť nekonečným stúpaniam a klesaniam, tak späť odporúčame vrátiť sa rovnakou trasou do Műhldorfu bei Feldbach a odtiaľ pokračovať po cyklotrase R45 (Gleichenberg Radweg), ktorá vás popri hlavnej ceste zavedie až do mesta Bad Gleichenberg. Nie je to síce rovina, ale stúpania sú tiahle a mierne a najmä v tieni okolitých stromov. Cyklotrasa R45 vedie po samostatnom úseku, bezpečne popri hlavnej ceste.   4. Cyklotrasa - K zámku Poppendorf cca 22,5 km Do tejto malej dedinky na kopci so zámkom Poppendorf máte možnosť sa dostať i oficiálnymi okružnými cyklotrasami. Ale môžete zvoliť spoznávanie neobjaveného okolia krížom cez cyklotrasy. Trasa vedie po asfaltových cyklotrasách FB8 (Aulandtour) alebo FB1 (Riesentour), po lokálnych cestách (L230, L217) s minimom áut a s ohľaduplnými vodičmi. Kde-tu sme križovali lesné, či poľné cesty. Užitočným pomocníkom je i mobilná aplikácia so stiahnutou mapou okolia. Cestou späť od zámku, ak sa vyberiete smerom na dedinu Poppendorf po cyklotrase FB 8 (Riesentour), natrafíte na detské ihrisko pri futbalovom štadióne. Trasa je nenáročná, asfaltová s výnimkou lesných a poľných ciest s miernymi stúpaniami a klesaniami, zvládnuteľná i pre deti.   5. Cyklotrasa - K vyhliadkovej veži v Gießelsdorfe cca 20,5 km Z Bairisch Kölldorf po FB 5 (Weintour), v Holzbauerne odbočka na FB 1 (Riesentour), následne odbočka na turistickú trasu a po turistickej červenej značke popod vysielač Stradner Kogel lesnou cestou až k vyhliadkovej veži. Trasa po turistickej značke je pohodová, nenáročná, dobre značená (nápomocná je aj navigácia v telefóne), v tieni stromov. Vyhliadková rozhľadňa je vysoká 41 metrov a nachádza sa vo výške 479 m. n. m. Do veže je zabudovaných vyše 20 ton ocele a 2000 skrutiek. A po zdolaní 180 schodov vás odmení nádherným výhľadom na juhovýchodné Štajersko až ďaleko za štátne hranice so Slovinskom. Vyhliadková veža sa nachádza asi 1 km severozápadne od mesta Frutten Gießelsdorf a je magnetom pre návštevníkov, vedľa veže sa nachádza i bufet s možnosťou občerstvenia teplým jedlom i nápojmi. Späť po asfaltovej ceste do Grenzlanhofu a napojenie na cyklotrasu FB 1 (Riesentour), prudké klesania, pri Hochstradene prudké stúpania. Napojenie na FB 5 (Weintour) až do Bairisch Kölldorfu. Odmenou sú krásne výhľady na vinice.   6. Cyklotrasa - Menší okruh v okolí Bad Gleichenbergu, detský okruh 14,5 km Z Bairisch Kölldorfu najprv cyklotrasou FB 5 (Weintour) pekne po rovine cez Graben odbočiť na cyklotrasu FB 8 (Aulandtour) smerom na Merkendorf. Odtiaľ pokračujete smerom na Haag, Waldberg a napojíte sa na cyklotrasu R45 (Gleichenberger Radweg) až do Bad Gleichenbergu. V Bad Gleichenbergu sa spája z každého smeru hneď niekoľko cyklotrás, ktoré sú ideálne pre tých najmenších, začínajúcich cyklistov. Ideálna cyklotrasa pre najmenších sa nachádza i v miestnom kúpeľnom parku.   Záver: Všetky cyklotrasy sú výborne značené, či už vo forme dopravnej značky alebo piktogramu priamo na ceste s označením trasy a šípky v smere jazdy. Cyklomapy nájdete v každom dobrom ubytovacom zariadení a predpokladám, že aj v Informačnej kancelárii. Vypomáhali sme si aj stiahnutými mapami v telefóne s vyznačenými cyklotrasami daného regiónu, nakoľko sme si mnohé okruhy skrátili alebo prispôsobili našej kondícií a výdrži nášho dieťaťa. Cyklotrasy sú vhodné pre rodiny s cyklovozíkom ako aj pre začínajúcich malých cyklistov. Niektoré cyklotrasy viedli po miestnej komunikácii cez dediny, či usadlosti, ale s ohľaduplnými vodičmi. Región je síce kopcovitý, ale dajú sa nájsť aj rovinaté úseky, ktoré dieťa odbicykluje samo. A pri stúpaniach môže byť pripojené na ťažnú tyč ako naša cyklistka. Záleží od veku, kondície a zdatnosti detského cyklistu.   Text a foto: Janka Šulhánková

O projekte Wave s Tomášom Slavíkom!
14. 11. 2020 Reportáže

Tomáš Slavík patrí medzi najlepších jazdcov vo fourcrosse a downhille (hlavne mestskom) na svete. V projekte Wave vyzval virtuálnu realitu – v nočnej Prahe aj na trati v Jablonci nad Nisou. Tu si prečítajte celý článok. VIDEO Zdroj:https://www.redbull.com/sk

Report: Gerlaching na Karvaša a Blahovca
08. 11. 2020 Reportáže

„Čo je doma, to sa počita!“ Stúpanie hore vrútockou ulicou Karvaša a Bláhovca (bývalou Hlbokou cestou) mi začína 300 metrov od domu. S celkovou dĺžkou 2,53km, priemerným sklonom 7,8% a 199 nastúpanými metrami patrí medzi moje obľúbené. Po úvodnom zahrievacom kilometri medzi 2% a 6% sa cesta zodvihne a ďalej rovnomerne stúpa okolo 10% s krátkymi rampami do 15%. Po tom, čo som videl optimistickú predpoveď počasia (16 stupňov Celzia, polooblačno, bezvetrie) na utorok 3.novembra, bolo rozhodnuté, že na ňom ešte stihnem Gerlaching v tejto končiacej sezóne. Plán znel jasne: 14x, vytrvalostne a retro (na milovanom oceľovom zimáku Fort a retro palivo).     Auto s proviantom som odparkoval na začiatku stúpania. Po 7km rozjazdení sa cez Turčianske Kľačany a Lipovec som o 10. hodine vyrazil v 10 stupňoch Celzia do hmly, cez ktorú sa začínalo nesmelo predierať slnko. Prvé 4 výšlapy som sa v druhej polovici stúpania strácal v hustej hmle, ale neskôr ma tam už naopak väčšinou vítalo inverzné slnko a sľubovaných 14 až 16 stupňov Cezia.     Pocitovo som si užíval svoju tradičnú koncosezónnu formu na vytrvalostných tepoch okolo 140-150 bez náznaku krízy. Po šmyku na konci 2. zjazdu na mokrom lístí, som zadné koleso podhustil na 5 atmosfér a v zjazdoch išiel skôr opatrne na pomaly schnúcej vlhkej ceste s napadaným lístím a tvrdšími prechodmi po plynových prípojkách. Energiu z auta som dopĺňal na štyrikrát a na posledných 5 výšľapoch aj čo to zo seba zhodil. Hoci pôvodne mi malo stačiť vyjsť na kopec 14x, kvôli silnej hmle na začiatku mi nastúpané metre nesedeli. Poistil som si teda Gerlaching 15. výstupom, čo sa nakoniec ukázalo ako rozumný a rozhodujúci ťah.     Suma sumárum: 15x kopec, 75km, 2736 nastúpaných metrov, čistý/hrubý čas 4h/4h21m, priem./max. tepy 130/155. (2 banány, 1 slivková šatôčka, 1 sójový rez, 1 tyčinka Milena a 1 tyčinka Margot, 3l vody).     Okrem všetkých miestnych mačiek a psov, som sa stihol zoznámiť aj s dvomi sympatickými chlapíkmi, ktorí stavali plot na konci 1. kilometra stúpania. Zjavne ma nepovažovali za exota čo len tak márni čas a míňa energiu. Po ich otázke či robím Everesting alebo Gerlaching a po tom, čo som si všimol cez cestu odparkovanú dodávku s logom bikepoint.sk, mi to docvaklo! Ďakujem za vaše povzbudzovanie, záverečné foto a pokec. Dobre padlo. A po zahrievacom kole, na budúci rok už pri väčšej výzve .     Text a foto: Filip Lašut

Report: Istrofinal Snežnický maratón 2020
10. 09. 2020 Reportáže

Krutý Istrofinal Snežnický maratón Počasie rozhodne nesklamalo cyklistov, ktorí si prišli užiť a zmerať sily na snežnický MTB maratón konajúci sa 5. 9. 2020. Aj napriek obmedzeniam v súvislosti s  ochorením Covid 19, slnečná sobota prilákala do areálu miestneho futbalového ihriska viac ako 600 pretekárov. Vďaka šikovným organizátorom, prihlasovanie a registrácia prebehla na počudovanie extrémne rýchlo, keďže meranie teploty, dezinfekcia rúk a označovanie návštevníkov náramkami hneď pri vstupe bolo nemožné obísť. Ešte ani prvý "šťastlivci" na 50 km trati nestihli odštartovať a už sa vytvárala rada s pretekármi na 20 km okruhu, kde som sa nachádzala aj ja. Konkurencia bola taka vysoká, že každý si chcel zabezpečiť čo najlepšie odpichové miesto. Kysucká vrchovina v sebe stále skrýva neobjavený potenciál, preto sa organizátori snežnického maratónu snažia každý rok priniesť pretekárom niečo nové. Ani tento rok nebol výnimkou. Čakalo na nás niekoľko zaujímavých zmien.  Na 51 km trati si pretekári preverili svoje technické zručnosti a prehnali sa enduro trailom, ktorý bol pripravený pre Majstrovstvá Slovenska v Endure, konajúce sa 3 týždne dozadu. Na  nás, ktorí sme štartovali na krátkej trati, čakala okrem prejazdu  novým krátkym single trackom prechádzajúcim cez Vreteň, tiež  kompletná zmena pozície občerstvovacej stanice, keďže sa asfaltový prejazd v Kotrčinej lúčke nahradil trávnatým úsekom, ktorý prechádzal poza domy. Taktiež bol pridaný zábavný mostík na ceste zo Stránika, prechádzajúci popod cestu spestrujúci túto už i tak mimoriadne zaujimavú trať. Úvodná asfaltová časť, ktorá je asi jediná na celej trati, sa ani tento rok nemenila. Dvojkilometrový zahrievajúci úsek priviedol peloton na kamenistý koridor ústiaci do prvého stúpania smerom do Zástrania a končiaci až pri poľnohospodárskom družstve, kde sme čelili opäť náročnému lesnému výšľapu. Prvá polovica maratónu, tiahnuca sa okolo vrcholu Kučerovka, si zaslúži názov krutá, keďže pretekárom nedala vydýchnuť ani len na sekundu. Tu sa ukázalo, kto zanedbal prípravu. Neustále sa vynárajúce nové a nové kopce, zanechali v nejednom cyklistovi pocit frustrácie. Nekončiace stúpania žmýkajúce každého do poslednej kvapky sily, vytvorili pomyselné syto, ktorým boli pretekári pretriedení a rozdelení do skupiniek. Počiatočné nadšenie z nasledujúceho zjazdu mieriaceho ku miestnej Kaplnke v Kotrčinej lúčke sa pominulo v sekunde, keď som zistila, že moja terajšia mušia váha nemá dostatočnú príťažlivú silu a moje slimačie tempo bolo na smiech. Nie každý mal však tento problem. Strmý zjazd si vyžiadal aj niekoľko pádov, ohnutých riadítok, či dokonca pristáti v miestnom chraští. Nejeden divák by si povedal, že slnečné počasie nám naozaj prialo. No neznesiteľné pálivé lúče, pred ktorými nebolo úniku pri lúčnom výšľape, vysávalo z účastníkov preteku i tú poslednú energiu, ktorá im ostávala. Nedodržiavanie pitného režimu v takýto horúci deň sa nekompromisne trestá. Samozrejme, že som ho podcenila a moja poloplná fľaša zivala prazdnotou už niekoľko km pred občerstvovacou stanicou, ktorá bola premiestnená z hlavnej cesty, nakoľko celá trať bola odklonená a tiahla sa poza domy v dedinke Kotrčina Lúčka, odkiaľ sme pokračovali pozdĺžnym šutolinovým stúpaním okolo futbalového ihriska.  Rada by som vám opísala, aké dobroty tam mali, ale mojim jediným cieľom bolo, aby som si čo najrýchlejšie doplnila svoj bidon a dostala sa späť na trať. Nakoľko nie som technický typ, z nasledujúceho pridaného singláča, ktorý na nás čakal po prechode okolo Stánika,  som nebola moc nadšená. Šmýkajúce sa kolesá na mokrých koreňoch ma spomaľovali a neraz som stratila nad nimi kontrolu i balans. Obiehajúci pretekári, ktorí si to rúbali okolo mňa cez neupravený les, nemali očividne žiadne z mojich problémov. Zdanlivo jednoduchšia druhá polovica trate nebola pre každého ľahko jazditeľná. Krásne zjazdy striedajúce sa s krátkymi, ale za to ostrými výšľapmi, vytrápili nejedného súťažiaceho. Pohľad na chlapov tlačiacich svoje bicykle mi dodávalo silu do posledného stúpania, po ktorom sme sa dostali do lesného single treku ústiaceho nad dedinou Snežnica, odkiaľ si mohli pretekári vychutnať pohľad na všekým dobre známu "cieľovú rovinku". Môj "kid bike" o veľkosti trojkolky mi neumožňoval rýchle zjazdy, a preto som musela zaťať zuby pri pohľade na obiehajúce pretekárku. No kto je dobrý v zjazde, nie vždy je dobrý aj v kopcoch. Moja teória sa potvrdila pri poslednom krvopotnom stúpaní k cieľovému check pointu. Nenechala som sa odradiť páliacimi stehnami a udržala som si svoje tempo, ktoré odrovnalo dve dievčatá, dýchajúce mi na krk. V posledných metroch už nešlo o boj na výsledkovej listine, ale o boj samej proti sebe, ktorý som vyhrala na plnej čiare. I keď som sa umiestnila až na 6. mieste, chuť víťazstva nad sebou mi nikto nezoberie. Príjemnú atmosféru v areali pretekov vytvárala talentovaná hudobná skupina Wasted Strings. Okrem počúvania skvelej hudby, si pretekári mohli spríjemniť čakanie na vyhlasovanie výsledkov návštevou stánkov, medzi ktorými nemohol chýbať všetkým dobre známy Eleven, kde sa dalo kúpiť športové veci od výmyslu sveta.   Spracovanie i vyhlasovanie výsledkov bolo perfektne zorganizované. Netrvalo dlho a dozvedeli sme sa, komu patrili prvé miesta. Na stupeň víťazov sa postavil Martin Kostelníčak, ktorý sa stal aj celkovým víťazom na dlhej trati. Ďalším zvučným menom bol Erik Meliš, ktorý si vybojoval prvenstvo vo svojej kategórii, i celkovo na krátkej trati. Medaile odovzdával starosta obce Snežnica MvDr. Milan Hlavatý a vecné ceny boli prevzaté od krásnych dievčat v nádherných ľudových krojoch. Nie nadarmo sa hovorí, šťastie praje pripraveným a na bedňu sa postavila moja kamarátka Maťka Michelčíkova, ktorá si po krvopotnom boji s jej menovkyňou a taktiež mojou kamarátkou Maťkou Hablakovou  vydrela 2. miesto. Ako prvá skončila Grančičová Martina, s dvojminútovým náskokom. Som veľmi šťastná, že Bikepoint.sk si našiel taktiež zastúpenie v klube víťazov. Naša mladá členka Nina Urbanová si vybojovala krásne prvé miesto v kategórii kadetky, za čo jej patrí veľká gratulácia. Celkové výsledky nájdete TU (https://sportsoft.cz/cs/zavod/prehled/5404). Vernou tradíciou ostáva vyhlásenie miestnej súťaže okolo Snežnice, kde sa zohľadňuje rýchlosť a počet najazdených okruhov. V tejto špecialnej súťaži sa umiestnil aj samotný riaditeľ pretekov Michal Gábor. Organizátori nezabudli  ani na najmenších a pripravili pre nich malý okruh, na ktorom sa mohli vyblázniť a zmerať si svoje sily s ostatnými drobcami. Snežnický maratón je jeden z najlepších maratónov na Slovensku, ktorý sa teší veľkej popularite. Každým rokom brány futbalového ihriska v Snežnici vítajú viac a viac pretekárov, pripravených objavovať čaro Kysuckej vrchoviny. Tento jedinečný maratón zaujal špeciálne miesto v mojom srdci a budem sa snažiť, aby som bola jeho súčasťou každý rok. Veľká vďaka patrí nie len hlavným organizátorom Tomášovi Beňadikovi a Michalovi Gáborovi, ale i celému tímu, ktorý sa zaslúžil na zorganizovaní opäť úžasného preteku s perfeknou a priateľskou atmosférou. Autor a foto: Monika Sedliačková

XCM-novopečení Majstri Slovenska pre rok 2020
21. 08. 2020 MTB

Uplynulý víkend sa v Granč Petrovciach na Kráľovskom maratóne konali konali Majstrovstvá Slovenska v XCM. Prinášame Vám jednotlivých víťazov / Majstrov Slovenska/ po kategóriach.   Muži Elite + U23 HARING Martin - DUKLA Banská Bystrica Ženy Elite+U23 rokov KESEG ŠTEVKOVÁ Janka - OUTSITERZ   Juniori 17-18 rokov KOREN Matúš Jakub - KAKTUS BIKE-TEAM Bratislava Juniorky 17-18 rokov KURNICKÁ Tereza - Slávia ŠG Trenčín Kadeti 15-16 rokov LIPNIČAN Matúš - CYKLISTICKÁ TOUR Kadetky 15-16 rokov CIRIAKOVÁ Terézia - CyS - Akadémia Petra Sagana Muži Masters A 30-39 rokov ROVNÝ Rastislav - Cyklistický klub Svätý Jur Muži Masters B 40-49 rokov BRÁZ Ladislav - HORAL CYKLOMAX Muži Masters 50 rokov a viac BUCHTÍK Jaroslav - Športservis Team Ženy Masters A 30-39 rokov JUHÁSOVÁ Zuzana - Bike Team Juhasky Ženy Masters 40 rokov a viac KOSCOVÁ Kristina - P2R Bike Team   ZDROJ: SZC Autor: Luboš Dupkala

Každá žena môže byť Ironmankou. Zažije smiech cez slzy, ale aj slzy šťastia.
19. 08. 2020 Reportáže

Začiatok cesty Vo svojom živote som mala šťastie na priateľov, ktorí mi dávajú energiu a nové výzvy. Počas rôznych období sa niektoré skupinky trochu menili, ale každá mi dala niečo pozitívne. V jednej z nich boli aj sú priatelia Robčo a Tomino - športovci z Liptovského Mikuláša, ktorí sa rozhodli presedlať zo zimných športov i na letné. Boli zanietenými snowboardistami a medzi prvými na Slovensku ako aj ja. Otvorili si športový obchod na Strednom Slovensku a v lete 2011 sa rozhodli, že zorganizujú prvý Cross Sprint Triatlon na Liptovskej Mare. Ten sa mi stal osudným a zároveň mojou štartovacou dráhou. Na Liptovskej Mare bola predo mnou nová výzva. No keď už som sa prihlásila, musela som začať behať. Beh som nenávidela. Boleli pri ňom nohy. Ešte som aj fajčila, asi tak priemerne 8 až 10 cigariet denne a každé ráno mi pískalo v prieduškách. A zrazu ten deň bol tu. Vtedy, ešte s bývalým manželom Saškom sme celkom nevedeli do čoho ideme. Plávalo sa v priehrade, ktorá mala  17 C. Dokonca sme mali oblečené neoprény na windsurfing a nie na plávanie. Hneď na štarte ma súťažiaci nechtiac kopli do brucha a plávalo sa mi veľmi zle. Do neoprénu sa mi nabrala voda, mala som stiahnuté pľúca a nevedela som poriadne dýchať. Na horskom bicykli som sa ukľudnila a beh som dobehla síce doštípaná, ale nakoniec som skončila celkovo druhá žena. A to bol začiatok. Nastúpila som do vlaku, v ktorom sa veziem dodnes. Tréningové dávky sa začali zvyšovať. Z horského triatlonu, kde som sa stala viacnásobnou Majsterkou SR, som pokročila na klasický triatlon na cestnom bicykli. Najskôr šprint, potom olympijská vzdialenosť, následne vzdialenosť polovičného Ironmana. To všetko za deväť rokov. Zažila som pády, krv na pretekoch, roztrhnutú reťaz, ktorá sa nedala opraviť no aj slzy smútku a šťastia v cieli. Ťažké rozhodnutie, za ktoré zaplatíte nielen peniazmi Už mi chýbala len jedna disciplína. Tá kráľovská. Dlhý Triatlon, dĺžka Ironman trate. Pre mňa v minulosti nepredstaviteľné. Ako môže niekto zaplávať 3,8 kilometra potom ísť 180 kilometrov na bicykli a ešte odbehnúť po tom všetkom maratón? Veď to sa nedá! Ako na to trénujú, tí, čo chodia do práce. Ako je možné, že to zvládnu ? Pýtala som sa sama seba.  Musím povedať, že v rozhodnutí mi pomohol paradoxne COVID. Mesiac sme nemohli chodiť  do práce a potom nasledoval jemne obmedzený režim. Na základe tohto všetkého som sa rozhodla, že pretekov sa zúčastním, alebo minimálne skúsim prísť do cieľa. Nikto v mojom okolí nebol touto myšlienkou veľmi nadšený. Hlavne nie môj priateľ Luki, ktorý mi stále vravel, že sa budem veľmi trápiť a viackrát ma odhováral.  Ale nedala som sa . Aj keď som prihlásenie zvažovala už dlhšie, moje definitívne rozhodnutie padlo len mesiac a pol pred pretekmi.  Bola polovica júna a ja som zaplatila najnižšie štartovné 120 Eur. Čo teraz? Musím začať viac trénovať, veľa bicyklovať a behať. Nič jednoduché. Mala som za sebou naozaj ťažký rok. Úmrtie najbližšieho, veľa povinností, výmena práce. A k tomu všetkému hrozí aj pretrénovanie, presilenie šliach, ochorenie alebo pád z bicykla. Ale kde začať ? Najskôr v hlave. Musíte si celé preteky vedieť predstaviť. Ako sa vám budú cápať hodinu na chrbát plavci, budete 6 hodín na bicykli, kedy máte osemdesiat percentnú šancu, že bude dosť fúkať a maratón v pekelnom teple, ktoré v Piešťanoch v auguste býva. A hlavne si predstavte neustále trénovanie, či sa vám chce alebo sa vám nechce, je zima alebo prší, bolí vás zadok či hlava. Ak už si to viete aspoň trocha predstaviť, prvý krok máte za sebou.   Trénovať, trénovať, trénovať.. Každý deň sa budíte s tým, že musíte cvičiť niečo dlhé, plávanie, beh či bicykel. Častokrát aj dvojfázovo. Trénovať ma našťastie vždy bavilo. Ale toto bolo naozaj niekedy priveľa. Plávanie by nebol problém, ale voda v jazere Horná streda sa nechcela  začiatkom leta otepliť. Zo studenej vody ma boleli uši. Sedlo na bicykli, keďže ste v predklone a opretí v časovkárskej polohe, musíte tiež vymeniť. Nedarilo sa mi. Vyskúšala som tri a aj tak mi bolo po nasadnutí  na cestný bicykel, do plaču. Už som si pomaly nemohla ani sadnúť, tak ma boleli kosti na zadku a preteky sa stále približovali. Tretry ma po sto kilometroch vždy tlačili. Kúpila by som si väčšie, ale objednať nové som už nestihla vzhľadom na dlhé dodávky do obchodov kvôli COVID-u. Zrazu všetci chceli bicyklovať. Ešte som si vravela, beh je v pohode zatiaľ. Samozrejme po viacerých dlhých tréningoch ma začala bolieť šľacha na chodidle. V hlave sa mi premietli najhoršie scenáre. Dostanem zápal a môžem sa s pretekmi rozlúčiť. Dopriala som si pár dní kľudu a noha sa zotavila. Mala som aj obavy o kolená, ako vydržia taký nápor, nemám totiž predné väzy a musím si dávať naozaj pozor. Vnútorný hlas mi však hovoril, že ľudia trpia aj inými chorobami a majú väčšie problémy, ktoré prekonajú a Ironman je oproti tomu úplná malina. Mala som aj pozitívne myšlienky. Prestavovala som si, ako budem stretať na trati všetkých mojich priateľov, spolupretekárov dlhého triatlonu a celé  budú v mojom rodnom meste, ktoré je pre mňa najkrajšie na svete. A potom som sa tešila na ten pocit, keď to zdoláte. Deň D Nastal deň D, prvý august nesklamal. 30 C, vietor a bezoblačno, presne ako som predpokladala a samozrejme aj predpoveď počasia. V duchu som si vravela, že mohlo byť aj 34 C. Pred pretekmi som bola nafúknutá, lebo toľko vitamínov, magnézia a proteínov ako za posledný týždeň som v živote nezjedla. Fuj. Doplnky výživy veľmi neobľubujem. Aspoň som sa vyspala, vravím si. Už len si prichystať veci do depa a hurá do vody. Pred štartom som si opakovala, na čo si mám dávať pozor, aby som nedostala penalty box, ako mám stláčať gombíky na hodinkách, čo mám kedy zjesť aký gél, kade mám ísť do depa a kde mám veci. Na plávaní bola mela ,Na začiatku plávania som na chvíľu nepočula, lebo som stála vedľa dela. Nastala mela, keďže štartovalo skoro 300 pretekárov, stále som dúfala, že sa po kole sa dav roztiahne (plávali sa tri kolá). Ale toto sa nekonalo. Nevadí, hovorím si, pláva sa mi super, nevidím síce na bóje poriadne cez slnko, ale dav ma potiahne. Dostala som pár cez hlavu od plávajúcich pri obiehaní, ale nič vážne. 3,8 kilometra vo vode som dokončila za hodinu a desať minút a jemným poklusom som sa odobrala do depa po bike. Dala som si nasilu dva gély, naozaj ich nemusím, ale keď treba a vybrala som sa na 180 kilometrovú trať do Červeníka a späť 6 krát. Pád na bicykli aj prenášanie Niekomu sa to môže zdať, že okruhy sú otravné, ale ja som sa tešila na divákov, ktorí ma po každom kole v Piešťanoch povzbudzovali a kričali moje meno. Miestami som mala zimomriavky. Naozaj nádherný pocit. Prvé dve sa mi išli skvele. Vietor sa však stále zosilňoval. Chcela som ísť pôvodne rýchlejšie, ale povedala som si, že budem dodržiavať rýchlosť 30 km za hodinu, lebo po bicykli ma čaká ešte maratón. Spomalilo ma aj to, že som počas bicyklovania musela štyrikrát krát zosadnúť a preniesť bicykel v ruke asi 150 metrov, keďže na ceste ostalo sklo z traktora. Tešila som sa, že sa mi nič, po 6 hodinách na biku, nestalo.Videla som i nepríjemný pád, ako bicyklistu zhodil silný bočný vietor, keď sa chcel napiť. Maratón v 30 C Behania som sa najviac bála, ale po poslednom okruhu na bicykli som sa naň vyslovene tešila. Konečne odhodím malé tretry, čo som si v nich precvičovala prsty, aby mi netŕpli a obujem si „veľké“ tenisky. A hlavne zosadnem z tejto neprirodzenej polohy na bicykli a prestane ma tlačiť zadok. Jupíí, bežím. Prvý kilometer tempo 5:10, si vravím, ukľudni sa, je hrozné teplo. A ten asfalt ho ešte sálal. V duchu som si opakovala, že musím stále piť a tak som stála každý 1,5 km na občerstvení. Vravela som si radšej zastať ako byť následne dehydrovaný. V panujúcom teple som spomalila o pol minúty na kilometer a užívala si trať a divákov. Na Lodenici som sa tešila, koho stretnem na vale, v parku a zasa v parku a zasa na vale, na Lodenici a takto dookola. Predstavovala som si, že bežím s kamošmi tréning, okolo sú diváci a bike a plávanie som vôbec predtým nešla.   Pocity v cieli Pretekári, známi i neznámi, ktorí ma povzbudzovali počas pretekov boli úžasní a zanechali vo mne neskutočný pocit radosti z tejto udalosti a nášho mesta. Myslela som si, že počas pretekov príde nejaká kríza, ale našťastie nič také sa nestalo. Dobehla som do cieľa po 11 hodinách a 40 minútach šťastná a usmiata. Cítila som unavené nohy, ale v podstate som bola úplne v pohode. Stala som sa vicemajsterkou Slovenska v dlhom triatlone. Nič sa pocitu dobehnutia do cieľa nevyrovná, zvíťazíte sami nad sebou a z toho môžete čerpať veľa energie. Za tie boľavé dni to stojí. Vážim si, že som trať prešla, že ma moje telo nesklamalo. Pre takéto momenty sa oplatí byť na tomto svete a bojovať až do konca.   Autorka: Jana Beňačková

Miláno - San Remo 2020
08. 08. 2020 Reportáže

Dnes sa konal v Taliansku prvý monument v sezóne, marcová WorldTour klasika Miláno - San Remo. Sto jedenásty ročník bol ale iný. Iný termín konania, iná trať a menej pretekárov v jednom tíme. A to všetko pre známe dôvody. Na štarte v Miláne stálo 27 cyklistických tímov so šesticou pretekárov edzi aj s PETROM SAGANOM (BORA - hansgrohe), na ktorých čakala trať dlhá 305 kilometrov s väčším prevýšením ako obyčajne. Z pôvodnej trati zostalo iba záverečných 40 kilometrov. Najznámejšie kopce Cipressa a Poggio zostali. Hneď po štarte sa do čela najdlhších pretekov v roku dostala sedem členná skupina. Posledného uprchlíka dostihol pelotón 35 kilometrov pred cieľom. Favoriti sa do čela dostali v poslednom stúpaní dňa na Poggio. Do čela sa v zjazde dostal Julian Alaphilippe (Deceuninck - Quick-Step), ktorý riešil na Cipresse defekt, ku ktorému sa dotiahol Wout Van Aert (Team Jumbo - Visma). V špurte dvojice v San Reme bol rýchlejší Wout Van Aert. Belgický cyklista, po víťazstve na Strade Bianche pred týždňom, získal svoj prvý monument. Druhý bol Francúz Julian Alaphilippe. O tretie miesto bojoval v špurte PETER SAGAN ale rýchlejší bol Austrálčan Michael Matthews (Team Sunweb). Slovenský cyklista obsadil 4. miesto.     Autor: Milan Majtán

prvá | predošlá 1|2|3|4 ďalšia | posledná