KAKTUS BIKE Bratislavský MTB maratón

Ubehol iba týždeň od posledného maratónu v sérii Slovak XCM tour a nadšenci horskej cyklistiky sa opäť stretávajú, tentokrát v Bratislave.

Organizátor nám pripravil druhý ročník tejto podarenej akcie, kde sa tento rok stretlo na troch tratiach slušných 466 pretekárov. Nesmieme zabudnúť na detičky, ktoré si to rozdali v detskej Tour Petra Sagana.

Počasie sa nám krásne vylepšilo, a tak sme sa všetci tešili na plnú hubu prachu. Lenže ráno o 5:30 ma zobudila kvalitná búrka, a to som už len tak uvažoval, ako to stihnem ráno prezuť. Po riadnom prebudení som sa už neplašil, gumy nechal do sucha. Devínska Kobyla, kde sa konali dnešné preteky, netvorí výrazné riziko bahenných zábalov, aj sa to z veľkej časti potvrdilo.

Štartujeme z Líščieho údolia, kde je aj zázemie preteku. O deviatej stojí na štarte 62 km trasy 117 pretekárov.

Po štarte sa ide po asfaltke k záhradám a tam sa to už búcha do prvého ostrého stúpania, ktoré končí prudkým výšľapom - dnes rýchlim výbehom. Držím sa niekde okolo prvej tridsiatky, ale tempo je deštruktívne (musím ešte čo to potrénovať). Zvolil som vyčkávací mód a čakal, kto sa začne trúsiť. Stúpania sa zvoľnili a vozím sa hore dole. Také zábavné. Po prvom singlovom zjazde, ideme moju, nie príliš obľúbenú dolinku, kde búrka nechala riadne stopy. V druhej dolinke už vidím adeptov na súťaženie a teším sa na hec. Dorážam skupinku šiestich borcov a pomaly sa blížime k os. Fľašu mám prázdnu, tak stojím a borci nič. Nepijú, nedopĺňajú - idú ako stroje. Fú idem zase po nich.

Po stúpaní cez vinohrad, kde som bol šťastný, že Oscar bol k nám dnes dobrotivý a nepiekol, sa dostaneme na okruh okolo Devínskej Kobyly. Zvážnica nás vlastne dovedie k druhej os a tam po asfaltke zase hore k vojakom. Išlo sa dobre, bavil som sa prejazdmi technických pasáží, ktoré nám spestril zapratávač, známy medzi domácimi bikermi.

To už vchádzame do druhého kola. Značenie ok, nemám nikde pochybnosti o správnom smere. V ostrejšom stúpaní predbieham pretekára z dlhej, ktorý na mňa kričí - koľko ešte do cieľa. Neznášam túto otázku, chalan mal už zrejme riadne vymaľované, preto som ho nechcel vystrašiť informáciou, že práve doráža prvé kolo. Snáď to nakoniec dal v pohode.

V druhom kole sa nám už začali motať aj pretekári z krátkej, a tak bolo o zábavu postarané. Bol to slalom, ale samozrejme bezpečnosť na prvom mieste. (hlavne držať tempo :) ) Darí sa mi dobehnúť pár spolubojovníkov z dlhej, a teda morálne posilnený idem, čo to dá. Cieľ už cítim vo vzduchu, ale nejak som pozabudol na blato, ktoré sme mali miestami na trati. V poslednom zjazde ma to plesklo o zem a otrasený sa snažím rýchlo eliminovať škody a doraziť cieľ. Haraburda (môj bike) sa opäť ukázal ako nezničiteľný tank a nič mi nebráni dobojovať maratón s úsmevom (ten úsmev ma prešiel doma v sprche, keď som zbadal následky pod elasťákmi).

Čas v cieli 3:22 takže som sa tešil, že bedňa sa oproti minulému roku priblížila.

Najrýchlejší pretekár Hartl Karel trať preletel za 2:44:39.

VÝSLEDKY Z AKCIE

Minulý rok som mal zmiešané pocity, nemám rád okruhové závody, ale opäť som sa prehovoril a neľutujem. Dnes sa mi veľmi páčilo, aj čo sa týka zázemia. Vapky s nevýraznou radou, občerstvenie pre pretekárov v podobe bagety a nejakej špeciálnej vody. Voda bola ok, ale bagetu som nechal hladošom, čo prídu po mne.

Pretekári si to užívali ,pár ľudí som sa pýtal počas závodu a všetci s úsmevom na tvári vraveli, že je to paráda.

Verím, že ten úsmev im vydržal až do cieľa a budúci rok sa tu na Bratislavskom maratóne opäť stretneme.

Autor: Tomáš Tomašek