Quick Sport Jarný Šprint - súboj so stúpaním a vetrom

Krásne slnečné jarné počasie prilákalo uplynulú nedeľu do Bystričky pri Martine celkom 217 bajkerov na 3. ročník Jarného šprintu. Organizátori z beer inside teamu pripravili peknú, 9,3 km dlhú trať s prevýšením 320 metrov, známu už z posledných 2 ročníkov.

V rámci rozjazdenia sme skoro ráno vyrazili na dvoch kolesách zo Žiliny cez domácimi bajkermi milovaný Polom do Bystričky. Podľa mojich výpočtov sme mali štart stihnúť úplne v pohode, lenže cesta sa nám trošku natiahla tak sme boli nútení použiť žolíka „priateľa na telefóne“, aby nás odprezentoval (light tempo a nejaké tie snehové a stromové zátarasy na horách spravili svoje). Do Bystričky sme dorazili tesne po desiatej a tachometer mi ukázal ujdenú vzdialenosť 48 km. Vyfasoval som veľmi vysoké štartové číslo, takže do štartu mi ostával ešte kopec času. Na námestí pred obecným úradom, kde bol štart pretekov bolo rušno a všade plno známych tvári. Vďaka dostatku času som stihol ešte natočiť pár kilometrov ako vyjazdenie po rozjazdení a ešte zopár ďalších kilometrov ako rozjazdenie pred ostrým štartom. Čas ubehol ani neviem ako a už som nervózne prešľapával pod štartovým oblúkom a čakal kedy ma tety časomeračky vyšlú na trať v ústrety trápeniu a bolesti ako to býva pri každej časovke, ktorej sa zúčastním.

Prvé metre po štarte boli veľmi svižné. Začiatok na „hrubej“ najprv po rovine, potom do mierneho kopčeka, rýchlosť niekde okolo 40 km/h. Po pár ďalších metroch ale prišlo rýchle vytriezvenie, zaradenie strednej placky a nastal boj s krutým protivetrom. V porovnaní s minulým rokom sa mi zdalo, že sa dopredu posúvam zúfalo pomaly. Po tom ako som dorazil na známu tankovú cestu a odbočil vľavo prestal fúkať vietor a začal fúkať strašný vietor. Miestami som mal pocit, že som na testovačke aerodynamiky vo veternom tunely. Skúšal som znížiť odpor vzduchu tým, že som sa snažil schovať niekam za predstavec a štartové číslo, ale musím povedať, že to pomáhalo pramálo. Vykúpenie prišlo až po opustení tankovej cesty po vjazde do lesa. Tu sa mi začalo ísť celkom dobre a začal som stupňovať tempo.

S pribúdajúcimi kilometrami som sa dostával do akéhosi tranzu a prestával som vnímať okolie. 2 kilometre pred cieľom som mal už celkom dobre nakúpené, nohy pekelne pálili a pľúca mi išlo roztrhnúť, ale stále sa mi darilo držať celkom solídne tempo. Na posledné stovky metrov som hodil zase „hrubú placku“ a asi len silou vôle som sa odhodlal k finišu. V totálnej agónii a polomŕtvy som v čase 00:23:39 preťal cieľovú pásku. Čas síce v porovnaní s minulým rokom o 21 sekúnd horší, ale z mojej strany aj tak spokojnosť, veď ten vetrík nám to pekne spestril. Pár minút som bol úplne mimo a neschopný triezveho vnímania okolia. Z dobre zásobenej občerstvovačky som si zobral akurát pohárik ionťáku, aby som si ovlažil vyprahnuté ústa. Pri pohľade na všetko ostatné sa mi z neznámych dôvodov dvíhal žalúdok. Po chvíľke oddychu som sa zbalil a vychutnal som si zjazd späť do Bystričky, kde som si dal výborné cestoviny a v družnej konverzácii pri pivečku a kofole sme čakali na vyhlásenie výsledkov a tombolu a popri tom chytali typicky bajkerský bronz.

V kategórii mužov sa stal tesným víťazom Pavol Sivák z Triatlon teamu Žilina a medzi ženami suverénne triumfovala Matina Šichtová z KPHC Turčianske Teplice. Absolútnym víťazom sa stal aktuálny majster SR v časovke do vrchu Ján Gálik z KHC Kaktus bike BA s časom 00:22:21. Moje snaženie mi nakoniec vynieslo 2. miesto čo mi celkom dostatočne vynahradilo ďalší neúspech v tombole. Po tombole mi už neostávalo nič iné, len si nabrať do bidóna vodu, sadnúť na bicykel a vydať sa na cestu domov. Na záver by som chcel poďakovať organizátorom z beer inside teamu za skvelo zorganizovanú akciu a krásne strávený deň. Napriek tomu, že časovky z duše neznášam sa tu vidíme určite o rok znovu.

Autor: Juraj Meliš