Report 2: Púchovská lahôdka

Túto sobotu sa konal druhý ročník Púchovského MTB maratónu, pre mňa veľmi vydareného maratónu. Ja so tu bol prvýkrát, takže som bol plný očakávaní. Organizátori na fórach sľubovali, že sa máme na čo tešiť a veru bola to paráda. Ale pekne po poriadku.

V piatok večer mi kamaráti na poslednú chvíľu odriekli účasť a tak mi nezostávalo nič iné, ako sa tu dopraviť po vlastnej osi. Celkom som sa na to tešil. Kedysi som v Púchove pracoval tak som sa tešil aj na bývalých kolegov, ktorí mi sľúbili, že sa ukážu. Keďže som šiel na biku, nezobral som si so sebou základnú výbavu (slivovicu). Spoliehal som sa na manželku, ktorá v mieste štartu čapovala ionťák pretekárom, len na môj pitný režim akosi zabudla ;O(

Zázemie bolo situované v areáli futbalového štadiónu, čo bolo super kvôli sprchám a toalete. Registrácia prebiehala vonku na parkovisku. Mali tu trochu zmätok. Kázali nám vypisovať tlačiva ktoré nemali, vraj si máme počkať. Našťastie nie dlho. Organizátori si pre pretekárov pripravili dve trate. Dlhšia mala 46km a tá kratšia 27km.

Nešťastný, že vyrážam bez aperitívu, som sa pomaly presunul na štart a zaradil som sa pekne na koniec. Čo by som vytkol organizátorom je štart oboch tratí naraz. Presne o 11 zaznel výstrel a približne 350 bikerov vyrazilo do Púchovských ulíc. Pokračovalo sa po hlavnej ceste do Streženíc, za ktorými nás čakalo prvé stúpanie. Tu som oľutoval, že som sa zaradil nakoniec, pretože tu väčšina tlačila. Ani som sa nepokúšal nejako ich obiehať. Nemalo to význam, nebolo kade. Prvý zjazd bol krásny, technický, plný kameňov, defektov a fliaš, čo tu jazdci postrácali. Za Dohňanmi sme opäť prechádzali hlavnou cestou. Páni policajti tu pekne dozerali, aby sme neohrozili vodičov. V ďalšom stúpaní za obcou Ihrište nasledovala prvá občerstvovačka. Na moje prekvapenie ponúkali aj slivovicu. Už som sa bál, že bola prohibícia vyhlásená aj u nás. Hneď som si dal dve.

Posmelený som sa vydal ďalej. Ani som sa nenazdal a užíval som si prvý singláč. Bola to jednoducho paráda. Povrch bol super. Ani blato ani prach. Perfektne to držalo. Jeden starší pán predo mnou sa sťažoval na korene, že ho strašne šmýka. Ale keď som videl čo má obuté, niet sa čo čudovať. Stretli sme tu aj regulovčíka. Ten nás odkláňal doľava. Vraj sa tu ešte budeme vracať, lebo tu sa trať spája. Tak pekne pokračujem kadiaľ káže. Ale vôbec by ma nenapadlo takúto zábavnú trať si skrátiť. Ani som sa nestihol spamätať z tej slivovice a už si dávam ďalšiu na ďalšej občerstvovačke. Aby som nezabudol, mali tu aj vodu, ionťák, ovocie a iné potrebné veci. Tie som ale nepotreboval. Skôr by som prijal pohár teplého čaju. Pokračovalo sa po lúke. Tu na nás čakal pán s veľkým zvonom a rohmi. Smeroval nás do diery v lese. Túto časť trate som poznal, pretože je totožná s tou z Udiče. Takmer až do cieľa. Je to zároveň aj najkrajšia časť trate. Po poslednom stúpaní za Salašom sme sa vrátili k starému známemu regulovčíkovi a ten nás nasmeroval do Púchova na sídlisko. Poslednýkrát sme preťali hlavnú cestu a popri Váhu, nešťastní že to končí, dorazili do cieľa.

Na výsledky a tombolu som nečakal, keďže som mal ešte 40 kilákov pred sebou. Boli k dispozícii aj wapky, ale bike som mal takmer čistý. Dal som si ešte pivko s kolegami a vyrazil som domov popri Nosickej priehrade cez Milochov. Odporúčam ako výlet s deťmi.

Pretek hodnotím na jedničku s hviezdičkou (tá je hlavne za trať). Značenie bolo v poriadku, občerstvovačky takisto. Možno keby sa dalo, tak budúci rok by mohli dať trať aj dvakrát, ako dlhú. Ja by som šiel určite. Verím, že by sa našlo viacero záujemcov.

Autor: Erik Kubík