Report: 8. Oravský cyklomaratón Dolný Kubín

Vychýrená akcia známa široko-ďaleko, o čo sa postarali skvelí organizátori dobrou reklamou.

Do Dolného Kubína sme dorazili v predstihu. Bolo dosť času sa vybaliť a zaregistrovať. Rozhodol som sa pre Trasu C – polmaratón (krátka trať 43 km). Po preteku sa to ukázalo ako správna voľba. Kto sa vydal na Trasu B – maratón (dlhá trať 80 km), bol samovrah, takže veľký rešpekt chlapci a samozrejme aj dvom dievčatám čo sa vydali na 80-ku!

Od rána nás „Oskar“ nespúšťal z očí a pridával na intenzite. Každému bolo jasne, že dnes ten dojazd do cieľa nebude zadarmo. Teplota na slnku bola ďaleko za 30-tkou. Štart bol naplánovaný na 10:00 hod na námestí P. O. Hviezdoslava a veru som mal aj pocit, že som tam niekde zazrel jeho stopy z dávnych čias. Nedočkaví jazdci sa začali radiť už hodne skoro a tak sme sa ocitli cca v polovici štartového poľa. Po výstrele z pištole sa mi rozbehli kútiky. Nastala situácia, ktorú každý šofér veľmi dobre pozná. Na semafore svieti zelená a autá pred vami sa stále nehýbu :) Štart bol sprevádzaný klasickým rachotom, keď sa všetci snažia rýchlo zacvaknúť tretry do pedálov. Na čele bol jazdec Rely Dakar Štefan Svitko na svojom bezpedálovom stroji. Som pevne presvedčený, že sa mu čkalo počas celých pretekov, pretože aj ja som si na trati v tých stúpaniach v duchu predstavoval, že aké by to bolo vybehnúť si to na motorke.

Prvé kilometre boli fajn, tempo nebolo najpomalšie a pomalinky sa ta asfaltka začala dvíhať. Stúpali sme prvé metre. Miesta v okolí Dolného Kubína sú pre mňa španielska dedina, tak som len dúfal, že predo mnou bude vždy nejaký pretekár, alebo že trať bude dobre vyznačená. Ako sa neskôr ukázalo, všetko bolo na jedničku. Dovoľujem si tvrdiť, že aj ja s mojím zlým orientačným zmyslom by som tam nezablúdil. Pre mňa bolo bonusom značenie na trati každého piateho kilometra. Priebeh trate Vám podrobnejšie popisovať nebudem, pretože ju sám nepoznám, išiel som to raz v živote.

Museli ste byť neustále v strehu. Ak boli predo mnou tiahle stúpania, mal som chvíľku čas si poobzerať krásnu okolitú krajinu. Dokonca aj na rovinkách ste museli dávať pozor, pretože mne sa tam v jednom mieste podarilo skoro zapichnúť predným kolesom. Viem, že na trati ide každý za seba, ale v ramci fair play som aspoň ja zakričal tým za mnou: „pozor jama.“

Je mi jasné, že na Orave sú pracovití ľudia, pretože sa tam obrába skoro každý meter a z toho vyplýva, že väčšina trate išla po lúkach a prašných cestách. V jednej debate pred pretekom organizátor spomínal, že pri peknom počasí dochádza ku kolíziám a pádom viac ako v blatistom teréne. Niečo na tom pravdy bude, sám som bol svedkom pádu, ale borec sa hneď postavil a išiel ďalej.

Na trati boli tri, myslím, že požehnané občerstvovačky s ochotnými ľuďmi. Stačilo pristaviť a hneď sa pýtali: „čo si dáte, treba Vás obliať?“ Ak Vás obliali, tak voda na Vás len tak zasyčala, ako keby ste ju vyliali na lávové kamene. Po poslednej občerstvovačke som čakal na to obávane stúpanie na Vendelín. V tom čase bol „Oskar“ najvyššie na oblohe a tak som uvítal každý centimeter v tieni. Tento kopec nesklamal. Ja som si ho užíval, aj keď celý vo vlastnej šťave. Stúpaniam dávam prednosť pred zjazdmi. Potom sa na trati už nič dramatické nedialo a klesalo sa pomaly až do cieľa, kde ma to zas o niečo viac chytilo na tých rýchlych asfaltových cestách, len škoda, že nebolo sa s kým naháňať. Všetko mi to v zjazde tradične ušlo. Po dojazde som si hned prebehol údaje z GPS zariadenia. Trať mala dĺžku 43,10 km a nastúpaných 1 199 m.

Bola to v skutku krásna trať, budúci ročník ju vrele odporúčam každému, ale neurobte to čo ja, že na pretek pôjdete priamo z nočnej, bez spánku. Najazdené kilometre sa nepočítajú a vy sa potom v takom teple poriadne trápite, ako chlapec z reklamy: „keď si hladný, nie si to ty!“ Takže ani so svojím výkonom som nebol vôbec spokojný. Dávam si ale predsavzatie, že budúci rok to bude oveľa lepšie.

Pretože, nemám toho moc pojazdeného, tak Oravský cyklomaratón sa mi do pamäti zapísal krvopotnými písmenami a touto cestou by som chcel poďakovať bikepoint.sk, pretože bez nich by som sa nezúčastnil, nenabral by som si toľko zdravého Oravského vzduchu do pľúc a bol by som chudobnejší o kopec krásnych výhľadov.

Trať bola pre mňa charakteristická tým, že v tých pozvolných stúpaniach ste stále videli pred sebou toho hadíka, ako sa pomaličky plazí na vrchol.

Celý pretek bol dokonalý a ak sa v tých miestach cez týždeň bude niekto bajkovať, bude vo vzduchu ešte cítiť pot z pretekárov. V sobotu dostalo poriadne na frak telo každého jedného bikera, no ten zážitok si v obchode a ani na e - shope nekúpiš.

Celej akcii dávam 9 bodov z 10 a to len preto, že som nevyhral krásny fosforový bike Cube v tombole.

Autor: Peter Krajči

Foto: Anton Ďurina