Report: ABB MTB CUP 2015

ABB MTB CUP

Je to jeden naozaj z mála pravých horských závodov v okolí Jablonca nad Nisou. Každoročne sa koná v krásnej kopcovitej krajine Jizerských hôr. Trasa vedie cez päť jizerských rozhľadní – Bramberk, Slovanku, Královku, Tanvaldský Špičák, Černú Studnicu. Každý rok päť rozhľadní láka cca 500 bikerov odhodlaných zdolať skoro nedobytnú zjazdovku na Špičák a pokoriť dlhé kameňmi posiate, (v daždivom počasí sa pridá aj zurčiací potôčik) technicky náročné stúpanie na Čiernu studnicu.

Ako každý rok aj tento sme sa rozhodli pridať k bláznom čo sa nenechajú zastrašiť pár „kopčekmi“ , naviac by bola škoda sedieť doma keď sa na nás usmieva slniečko. Štart závodov je pred usporiadateľskou firmou ABB (zaoberá sa výrobou spínačov, zásuviek..). Dlhá trasa 54km s prevýšením 1600m štartuje pol hodinku pred krátkou 33km s prevýšením 940m. Ja a Sam sa lúčime s naozajstnými borcami (na „dlhú“ tento rok nemám „bikerské telo“ :) ) a držíme päste aby odhodlanie zdolať obávaný Špičák bolo úspešné. Každoročne sa to podarí len pár vyvoleným a ľahkým chrtom.

Po štarte míňame priehradu Mšeno kde sa konajú závody dračích lodí a lúčime sa s poslednou závodnou rovinkou. Potom sa v podstate stále stúpa okolo lyžiarskych tratí (kde trénujú české olympijské biatlonové hviezdy) až na prvú rozhľadňu Bramberk. Tu sa delí krátka a dlhá trasa. Krátka obchádza dve z rozhľadní Slovanku a Kráľovku – tento rok organizátori málinko pozmenili už aj tak náročné stúpanie na ešte náročnejšie a bezpečný zjazd na „trošku“ adrenalínové pobavenie sa medzi kameňmi (na 54-ke). Stúpania sú neskutočne vyčerpávajúce, oddychovať sa nedá ani v náročných kaministo - korenistých zjazdoch, kde treba dávať pozor na nevyspytateľných bikerov čo nezvládajú techniku. Nohy našťastie poslúchajú (narozdiel od dychu) a bez väčších problémov sa zakusujú do ďalšieho kopca. Po trati stretávame ľudí čo nás povzbudzujú „Slovenskóóóó do toho“ a ani náhodou si neurobím hanbu a nezleziem (aj keď fučím s „pupendom“ ako parná lokomotíva, a nebudem tlačiť do kopca) z toho biku. Mladému už nevidím ani zadné koleso a to som si naivne myslela že by som ho mohla po trati „kaučovať“ a znepríjemňovať mu aj tak už dosť náročnú trať :) svojimi neoceniteľnými radami. Pri občerstvovačke v Josefovom Dole (už je na niektorých vidieť že nechali na trati okrem potu aj „kúsky seba“) sa znova spájame s borcami z dlhej a vypočujem si ešte pár povzbudzujúcich slov na moju trikolóru na drese a samozrejme znalci si všimnú aj „delo“ (bike) pod mojím neprehliadnuteľným telom.

Asfaltová cesta sa kľukatí raz v miernom inokedy v prudšom stúpaním, míňame časomieru a ja pociťujem celkom radosť že nemusím ísť bojovať a „tlačiť“ bike hore zjazdovkou. V momente ma obieha štvorkolka horskej služby s majákom a ja mám husiu kožu čo ak to idú pre Sama, blížil sa celkom prudký zjazd. Pridávam na tempe, čím viac sa blížim tým mám horšie predstavy ale našťastie to čo sa bál zjazdiť bezpečne odkráčal (konečne som ho dobehla). Pod najprudším sklonom zjazdovky nasadá a míňame „rozhodenú“ pani na zemi ktorá nezvládla prejsť odvodňovacie kanáliky (nič vážne sa jej nestalo lensa žiaľ občerstvila trávou a hlinou). Ešte stihnem v rýchlosti zamudrovať mladému a letím ďalej. Dobehne ma až na asfaltke a takto sa naťahujeme až do cieľa. On mi uteká na rovinkách a v kopcoch ja ho dobieham a predbieham v zjazdoch.

Do cieľa prídeme za cca 2:25. Som spokojná, stále dva v jednom, Sam si zlepšil čas o 15min. oproti minulému roku. Peter je tiež spokojný s výkonom, síce nezlepšil čas ale zvládol vybikovať „Špičák + Čiernú“ a zvládnuť to je lepší pocit ako mať lepší čas.

Autor: Krajňákovci

Foto: Krajňákovci