Report: bikepoint.sk CYKLOPOZITÍVNYCH 24 hodín MTB

Na svoju prvú 24 hodinovku som išiel s heslom PREŽIŤ A UŽIŤ. Plán som mal jednoduchý. V sobotu budem krútiť čo to pôjde,v noci dám jeden dva okruhy pre atmosféru, v nedeľu uvidím a aspoň 150 km. Všetko ale podľa plánu nebolo...

Po tropických teplotách po tri večery pred sobotou v Poluvsi a nielen tam riadne pršalo, hrmelo, blýskalo sa a fúkal vietor až tak, že lietali stany a prístrešky niektorým čo prišli do kempu v piatok. Ja s troma kamarátm "priateľmi destilovaného ovocia" som došiel do Rajeckých Teplíc-Poluvsia v sobotu ráno keďže z Martina to nie je ďaleko. Rozhodli sme sa že budeme štartovať každý sám v kategórii jednotlivcov. Po príchode do kempu na rezervované miesta sme sa išli prezentovať. Prezentácia prebehla v priateľskej atmosfére tak ako aj celý pretek jediného 24 hodinového závodu na Slovensku. Do 11-tej hodiny sme postavili stany a altánok, pripravili bicykle a šli sme na poučenie ohľadom pravidiel 24 hodinového preteku.

Presne o 12-tej hodine bol štart systémom Le-Mans. Bicykle sú odstavené na štartovnej čiare a pretekári ku ním musia prebehnúť pár desiatok metrov. Ja som sa nejako v behu netrhal a v pokoji som si došiel po bike. Veď cieľ ma čakal za 24 hodín! Prvý okruh, ktorý mal aj s prejazdom cez depo cca.10km,som si dal ako poznávací s plánom ďalej zrýchľovať. V kľude doma po pretekoch na nete som prišiel na to že prvé kolo som mal najrýchlejšie :-).

Trať bola pekná, prevýšenie na jeden okruh bol cca.200 m. Po štarte sa chvíľu stúpalo po lúke, nasledoval dlhý zjazd tiež po lúke, kde nebola problém 50km rýchlosť. Po prejazde cez mostík nasledoval prudký výšlap (kde aspoň u mňa prišiel na rad najmenší prevodník), cez ktorý sa krútilo stále mierne do kopca po lúkach, kde slnko pieklo ako divé a nedalo sa ani dýchať. Trocha úľavy nastalo až po príjazde do lesa, kde sa sklon terénu nezmenil ale aspoň bol tieň. V príjemnom chládku pár krát hore dole po koreňoch, pomedzi kaluže, nasledoval prudší rozbahnený zjazd, ktorý ale našťastie po prejazde viacerých pretekárov sa postupne vyjazdil. V diaľke už bolo počuť hudbu z kempu a po prejazde cez lúku, na ktorej boli dve veľké vlny bol už záverečný zjazd cez kemp do ďalšieho kola.

Trať bola super značená, cyklopozitívni organizátori sa starali o jej bezpečnosť 24 hodín. Pôvodne som mal v pláne dopĺňať ionťák alebo vodu každé druhé kolo, ale jeden bidon mi vydržal ani nie na jedno kolo, tak som na občerstvovačke, ktorá bola dobré zásobená 24 hodín s milou a ochotnou obsluhou stál každý prejazd cez kemp.

V sobotu do zotmenia som dal 10 kôl s viacerými prestávkami s tým, že keď bude tma pôjdem na trať znova. O 21.hod sa začalo blískať a hrmieť po okolitých kopcoch, ale našťastie dážď obišiel celú trať a kemp. Len vtedy sa mi už prestalo chcieť ísťdo tej tmy a keď som si predstavil ten zjazdík v lese po tme s ktorým som mal problém aj za svetla tak som radšej šiel do sprchy a potom som vegetil pred stanom s kamarátmi. O polnoci bol ohňostroj po ktorom som zaliezol do stanu spať.

O 6:40 ma zobudilo svetlo, vrava a zvuky prechádzajúcich bicyklov okolo stanu. Ráno som zistil, že mám na pravej ruke priesil asi od neustáleho radenia a ledva hýbem viacerými prstami :-). Moc sa mi nechcelo na trať ale nejako som sa premohol a pred 8-mou hodinou som už zas prechádzal cez štart. Prvé dva okruhy boli super. Na lúkach ešte slnko nepieklo a pofukoval príjemný vetrík. V kempe, keď som trochu raňajkoval preberali kamaráti, ani neviem prečo, to či je číslo 13 šťastné či nešťastné. Neskôr som prišiel na to , že pre mňa nešťastné. V 13 kole som sa totiž zapichol predným kolesom v zjazde v lese a preletel som cez riadidla. Našťastie zas len s nejakými modrinami po nohách. Každý okruh som bol unavenejší a každý zjazd som tadiaľ chodil rýchlejšie až som na to doplatil. Posledné dve kolá som si už veru dával bacha a šiel tadiaľ opatrnejšie :-).

Po 15 kolách (150 km) a prejazde cieľom som už do ďalšieho nešiel, lebo by som ho do 12:00 nedošiel a tak som si poslednú pol hodinku užíval pri stane a sledoval pretekárov, ktorí postupne prichádzali do cieľa.

Po hodinke nasledovalo vyhlásenie výsledkov, pred ktorými sme zbalili stany, spáchali hygienu a najedli sa.

Klobúk dole pred všetkými ktorý jazdili v kuse 24 hodín. Víťaz v mojej kategórii Rasťo Balko najazdil 370 km!

Svoju prvú 24 hodinovku hodnotím kladne. PREŽIL A UŽIL som si ju. Len podľa plánu mi ta jazda v noci nejak nevišla. Ak pôjdem za rok zas na trať, tak už určite nejaký ten kilometer v noci za pomoci svetiel prejdem...

Autor: Milan Majtán

Foto: bikepoint.sk