Report: DEMA PEDÁLovník 2016

Pedálovník 2016

Sezónu máme v plnom prúde a chudáci cyklisti často nevedia, kam skočiť skôr. Dať si cez víkend maratón? Rozbiť sa na 24 hodinovke? Vybehnúť s kamošmi na pivko do vedľajšej dediny a pri návrate domov sa stratiť v lese? Vysávať doma obývačku a umývať okná?

Minulú sobotu v tom malo zopár stoviek bikerov a bikeriek jasno a zúčastnili sa akcie, kde okrem výsavača a handry na okná mohli mať všetko spomenuté. Mohli si zazávodiť, uštvať sa, dať si pivo s kamošmi a stratiť sa pri troche snahy tiež nebol problém. Pedálovník v Rajeckých Tepliciach a ich pomerne širokom okolí...

Formát akcie je jednoduchý, ako to máme cez víkendy radi - každý účastník nafasuje pri prezentácii mapu s vyznačenou trasou a na kontrolných stanoviskách zbiera razítka. Trasa má 3 okruhy a jazdec si sám vyberá, ktoré okruhy dá a v akom poradí. Proste čistá anarchia.

Keďže s kamošom Peťom jazdíme aj Vrchársku korunu Žilinskú, potešilo nás, že na trase Pedálovníku boli hneď 4 jej vrcholy. Parádička veliká, berieme to ako motiváciu a preto sa hneď na úvod púšťame do okruhu, kde žiadna z nich nie je. Nech to je zaujímavejšie. Lov na razítka začína!

Drvivá väčšina účastníkov sa o 9:00 vybrala do Súľovského okruhu, kde v miestnej krčme Slavo Strečanský rozdával pečiatky s hrochom. Je pochopiteľné, že sa skoro všetci milovníci prírody vybrali hneď tam. My, ako správni renegádi, sme sa rozhodli vyraziť opačným smerom a valili sme na kontrolu nad Ďurčinú, kde sme síce hrocha nedostali, ale Erik tam mal iné dobroty. Ešte, že zelené žabičky z policajného zboru nestávajú aj na zvážniciach a nedávajú fúkať slušne sa promenádujúcim cyklistom-turistom. To by Erika asi pekne nasr..li. Ja som si dal samozrejme len chleba s oškvarkovou pomazánkou a mňamózny bio koláč s čučoriedkami z Martinských holí. Gut!

Po následnom stúpaní a parádnom zjazde prichádzame ku gejzíru pri Rajeckej Lesnej a začíname zvažovať, či Pedálovník nie je akcia pre gurmánov na bikoch. Dušan nelení a vypeká zemiakové placky. Pohlreich by na jeho high-end technológiu určite čumel ako krtko na betónovú podlahu. Jednu hodím do seba, mastné paprče umyjem vodou z gejzíru (inak to má brutálny tlak) a valíme k Betlehemu. To je kúsok dolu kopcom, takže 2 razítka hneď po sebe relatívne bez námahy. Super.

Operatívne sa dohadujeme, že ďalší okruh bude ten žilinský - s Polomom a Starhradom, ktoré sú aj na zozname VKŽ. Začína lov na selfíčka (rozumej svojky :-). Predtým však chceme dať poriadny obed a prichádzame k prvému (našťastie aj poslednému) problému dňa. Kde? V Ďurčinej nič. V Kamennej Porube síce nejaký podnik je, ale chystali nejakú oslavu a dali nám len kofolu s lentilkami. Síce lepšie ako klincom do oka, ale za obed to nepovažujeme. Aspoň nás ochotne presmerovali do najbližšej reštaurácie v Rajeckých Tepliciach. To však bolo mimo trasy, takže ideme ďalej. Kunerad, nič. Teta v miestnom podniku sa síce šla spýtať do kuchyne, či môžu dačo spraviť nejakým chudákom pred dverami, ale po chvíli len vyšla von a zakývala hlavou, že ostaneme hladní. OK, ešte mám lentilky, môžeme pokračovať. Zachraňuje nás milá slečna v krčme v Turí, ktorá na otázku, či varia odkývne, že určite nie, ale keďže vyzerám dostatočne zbedačene, spraví nám hranolky. Tu kulinársky Pedálovník končí a tlačíme do seba hranolky mastnejšie ako reťaze na našich bikoch. Cez Polom sa ale už určite dostaneme.. :-)

Na vrchole robíme foto do VKŽ, v sedle Javorina orážame mapu (na pečiatke vrtuľník :-) a hurá na kompu v Strečne. Tu trochu podvádzame a necháme sa previezť. Je to síce pomalšie ako cez most, ale folklór treba dodržať. A navyše ukážeme motoristom, že aj cyklisti na to majú. Nie sme žiadny chudáci, že? 50 centov za osobu, mimochodom..

Na Starhrade ďalšia gastrozóna pod vedením šéfkuchára Martina a jeho kamoša. Opečená slanina s chlebom a horčicou je k tým hranolkám slušné kombo. Ďalšie razítko, ďalšia foto do VKŽ a valíme na Lietavský hrad. Tu trošku improvizujeme a dávame chodník, ktorý všetci zjazdovali v protismere. Od Lietavskej Svinnej po 100 kilometroch slušná stojka, ale sme chlapáci a pol hoďku pred západom slnka dorážame na hrad. Tóno a jeho chleba s masťou a cibuľou nikde! Chvíľu hodnotíme situáciu, a keďže nám skupinka opekajúcich turistov nechce odovzdať ich psa na opečenie, zvažujeme, či dáme aj Súľov a sedlo Roháč, alebo ideme radšej na normálnu večeru. Bolo by síce fajn prejsť kompletnú trasu, ale všetky razítka mať aj tak nebudeme a tak si hovoríme, že prdíme na to a doklepneme to cez Kňazovú Lehotu do Rajeckých.

Nakoniec teda za súmraku prichádzame do cieľa. Živí, zdraví a vyšportovaní do sýtosti. Bolo to síce bez súľovského hrocha, ale zisťujeme, že celú trasu dalo aj tak len asi 9-10 bikerov, takže sme neutreli až takú hanbu.

Chcel som Terrymu navrhnúť na ďalší rok nejakú strašnú zverinu v podobe novej trasy, ale ešte si to premyslím. Zatiaľ som nedal ani túto.. :-)

Autor: Martin Vaško

Foto: Dávid Pernický, Divina Racing Team