Report: Force Chřibská 50MTB 2017

vložené 27. 04. 2017 o 09:42

...šialené tempo, šialene dobré zjazdy, proste šialený pretek.

Presne tieto slová som si počas preteku v duchu stále opakoval. Celý čas strávený v zázemí pretekov ako i na trati bola bomba, môžem povedať, že si zaraďujem Chřibskú 50MTB medzi mojich TOP 5 pretekov aké som kedy absolvoval. Ale pekne poporiadku.....

Na úvod sezóny som si chcel zapísať do kalendára jeden ľahší pretek, aby som sa „aklimatizoval“ do závodného tempa. Pri mojich necelých dvoch tisícoch najazdených kilometrov bola Chřibská 50-tka určite správna voľba, kdeže v propozíciách udávali 50 km a 920 výškových metrov. Nikdy som nebol na pretekoch v Čechách, ale určite sa sem ešte pár krát vrátim.

S kamarátom Mirom sme sa dohodli, že vyrazíme v sobotu o šiestej ráno aby sme všetko postíhali, mali časovú rezervu a postavili sa na celkom solídne štartovacie miesto. Ako inak, nepodarilo sa. Cesta bola super, tých 150 km prešlo ako voda a už sa ocitáme na parkovisku pred areálom Floria, ktorý slúžil ako zázemie pretekov. Hneď pri vystúpení z auta som nechápal...všade samé karbónové rakety, žiadny hliníkáč. Každý hovorí, že Česi sú v tomto o krok pred nami no až tu som sa o tom presvedčil sám na vlastné oči. Každý druhý bike bol domáci Superior, nechýbali S-Works, BMC a podobné stroje. Pripadal som si so svojim Ghostom ako looser :D

Prešli sme sa hneď k prihlasovacím okienkam, nebolo tam, jedno, dve ale hneď tri. Takže prihlasovanie bolo naozaj bleskovo rýchle! V štartovnom balíčku sme si našli číslo, čip, prospekty a ponožky s logom preteku. Takže teraz sa len prezliecť, zložiť z kufra bicykle a pomaly sa rozcvičiť.

V to ráno bola naozaj veľká zima, fúkal silný studený vietor, tak rozhodovať sa čo si človek na seba oblečie bolo veľmi ťažké. Každý okolo mňa nahadzoval dlhé gate, dlhý dres a prípadne ešte bundu. S Mirom sme sa dohadovali čo si obliecť, aby sme sa nevarili, ale aby nebola zima...no šak ja som sa v zime otužoval, tak davaj: krátke gate, dlhý dres a tenučká vesta. To mi musí stačiť!

Ideme sa pomaly niekde povoziť, samozrejme ako vždy na každom preteku ani tento nebol iný...nestíhali sme. Štart dlhej strate bol o 11:00 a my sa ideme o 10:40 ešte len voziť. No nič, otáčame sa a valíme sa zaradiť. Hmm, lenže 20 minút pred štartom bol celý koridor úplne natrieskaný. Neostávalo nám nič iné len sa postaviť akurát tak dozadu. Naša chyba, ale nevadí. O nič mi nejde, som prvý krát v Čechách. Toto som si stále opakoval...chyba!

Posledné minúty nám organizátori spestrovali skvelou hudbou, ktorá všetkých určite riadne namotivovala a dodala ten správny šmrnc.

Posledné sekundy s ACDC – Highway to Hell a ŠTART!!!

Prvé sekundy naozaj tlačenica, tak dávam pozor aby som nespravil kolíziu a o pár chvíľ už sme na hlavnej ceste. Tu sa už predieram a nasadzujem svoje tempo. Čelo pelotónu ani len nevidím, toľko ľudí bolo predo mnou. Prvých pár kilometrov vedie po asfaltke, ľudia okolo povzbudzujú, tlieskajú, proste atmoška ako má byť. Po pár minútach vidím ako sa trať zdvíha na prvé stúpania, tempo však nepovoľujem lebo sa mi ide naozaj perfektne. Ďalšie kilometre sa ťahajú po poliach, lúkach a popod les. Terén zvlnený, stále malý stúpačik a zjazd, stúpačik a zjazd. Proste super na úvodné kilometre.

Tento rok ma kamarát Heňo učil skvelú vec. Každý kopec, ktorý je predo mnou a či je krátky alebo má 2 kilometre, vždy ho idem v stoji, ale svoje tempo. Takže si pri tom oddýchnem a viem ísť rýchlejšie ako v sedle. No človek čo to netrénuje na preteku po chvíli vykape. Preto toho využívam a každý jeden kopec idem po stojačky v riadnom tempe.

Už mám v nohách asi 15 kilometrov a ešte ma nikto neobehol iba ja stále skalpujem :D Uvedomujem si, že štartovať od konca bol veru veľký nezmysel. No už pomaly cítim, že by sa patrilo aj niečo zjesť, veď u seba nemám nič, akurát mobil a fľaše s vodou. Ako som si to povedal, tak prichádzam na prvú občerstvovačku. Prišiel som sem naozaj v pravú chvíľu. Nepoviem vám čo nám na nej organizátori pripravili, pretože som si toho nevšimol ale čo ma veľmi potešilo bolo to, že niekoľko ľudí stálo okolo cesty s banánmi v rukách. Slečna mi podala jeden, hneď za jazdy si ho šúpem, natlačím do úst a prášim ďalej. Veď nechcem predsa stratiť bilanciu obiehania a taktiež keby som zastavil, tak mi môžu stuhnúť nohy a to veru nepotrebujem. Banán mi bohato stačí...

Na 30 kilometri sa vrháme do lesa na zvážnice. Neustále sa ide do mierneho kopca no pozerám na tachometer a tam 35 km/h, nechápem že čo sa deje, veď sa ide do kopca! Zaraďujem najväčší prevod a dávaj takmer štyridsiatkou! Celý čas sa mi šliape naozaj skvele, mám silu v nohách, energie dostatok a chuť stále zbierať skalpy :D Počujem ako sa na mňa niekto zavesil a dychčí mi za zadkom. Zvážnica je naozaj veľmi dlhá ale nepovoľujem a stále si to deriem vo svojom tempe no týpek je stále za mnou, nie a nie sa ma pustiť. Tak sa trochu uhnem naľavo a ukazujem mu aby ma predbehol a trochu ma potiahol aj on. Približuje sa z pravej strany na peknom Specialized a to bola žena! Chvíľu sa zakecáme, povie mi, že ide na bedňu a potiahne ma. S tým však nesúhlasím a opäť sa „ujímam vedenia“.

Prejde ďalších pár km a opäť ďalšia občerstvovačka, znova nezastavujem len beriem banán a pokračujem. Celý pretek si moc nepamätám no viem, že prvých 40 km bolo naozaj veľmi rýchlych. Samé lúky, polia, cesty, proste naozaj super! No posledných 10 km ma prekvapilo. Toľko singláčov, zjazdov, pumptrackov a všakovakých hravých pasáží! Naozaj extrémne som si ten pretek užíval!

Prichádzam na prudký výšľap a pred sebou vidím 5-6 chlapov na bikoch ako si to v sedle derú hore kopcom. Kričím „pravá!“ a obieham ich z pravej strany v stoji ale svoje tempo, keď som ich obehol, tak vidím ako sa všetci postavili a dupali za mnou, obehli ma ale pred koncom kopca všetci vykapali a zase si to ťahali v sedle. Ja som svoje tempo nezrýchlil ani nepovolil a opäť som ich s prehľadom obehol. Na vrchole kopca si sadám na bike a Amigo! Už som ich nevidel.

Myslel som si, že do cieľa povedie dlhá asfaltka a budem mať s niekým finálny šprint ale mýlil som sa. Tie nádherné rýchle singláče viedli až takmer do cieľa! Proste predstavte si skoro 10 km singlov a krásne upravených cestičiek pomedzi stromy! Bomba!!!

Do cieľa prichádzam s časom 2:07:10 so stratou 28:41 na prvého a priviezol som si priemerku niečo cez 23 km/h.

Takže už sa idem len rýchlo prezliecť aby som nenachladol a čakám Mira kým príde do cieľa. Prichádza s časom 2:33:40 čo je tiež veľmi dobré. Na obed sme mali viac možností cestovín a rizoto, beriem studené a Miro teplé cestoviny. Fantázia! Už dlho som nemal na pretekoch, tak dobré jedlo! Takže ďalšie plus pre organizátorov.

Dojedali sme a moderátor vyhlásil, že na pódium zvoláva najväčšie hviezdy českej horskej cyklistiky. Maratónu sa totiž zúčastnili aj také mená ako: Pavel Boudný, Jan a Ondřej Fojtík, Filip Adel, Karel Hartl, Tereza Němcová.....

Po krátkom interview s niektorými z nich moderátor vôbec nezdržiaval a vrhol sa na vyhlasovanie výsledkov, potom ihneď na tombolu.

Tento pretek hodnotím skutočne veľmi dobre, rýchla registrácia, skvelá rýchla trať, prehľadné značenie trate, výborné jedlo a žiadne zdržiavanie. Takže na budúci rok určite znova!