MTB maratón GALAXY PETYŠA TOUR v Rožňove pod Radhoštěm som absolvoval prvýkrát. Rok 2012 znamenal už 9. ročník tohto MTB preteku. Je zaradený do GALAXY TOUR 2012. Súčasné je po Karlovskom PEPI maratóne a Fatranskom MTB maratóne tretím maratónom valašsko-považskej MTB série.
Po takmer dvojtýždňovom nevydarenom počasí s množstvom prehánok som mal mierne obavy, či to nebudú poriadne „blatové kúpele“. Dozvedel som sa však, že na trati je veľa asfaltových úsekov, minimum lúk, takže občasná mláka by nemala robiť problém. Ako zázrakom sa v piatok počasie umúdrilo a v sobotu na pretekárov čakal teplý a slnečný deň.
Po bezproblémovej ceste sme dorazili do Rožnova pod Radhoštěm. Zvýšená hustota áut s bicyklami na strechách nasvedčovalo tomu, že sa tu niečo koná. Hneď po príjazde na parkovisko, ktoré sa nachádzalo pred miestnym kúpaliskom, k nám pohotovo pribehla pani a zinkasovala parkovné. Takéto niečo sa mi stalo prvýkrát - na iných maratónoch som sa s tým ešte nestretol. Malé mínus pre organizátorov. Prezentácia prebehla bez problémov. V štartovom balíčku sa nachádzali ponožky, reklamné prospekty, müsli tyčinka a nealko pivo, čo viac si môže človek priať.
Na dnešný maratón boli prichystané pre cyklistov dve trasy. Prvá jednoduchšia v dĺžke 30 km s prevýšením 800 m, druhá v dĺžke 58 km a slušných 1730 výškových metrov. Štart krátkej trate bol naplánovaný o 12:30 hod. Do štartu dlhšej trate o 12 tej ešte ostával čas 1 a pol hodiny, takže som mal dostatok času na prezlečenie, rozjazdenie a postavenie sa do štartového poľa. Na štart sa spolu postavilo približne 470 cyklistov. Nasledovalo predstavenie maratónu, pospomínanie na cyklistov, ktorí tu naposledy vyhrali a podobne.
Posledná minúta pred štartom, adrenalín narastá podobne ako pocitová teplota, neviem odhadnúť koľko bolo na priamom slnku. Naposledy som mal také slniečko na minuloročnom Dubničáku, ale nebolo tak vlhko. Každopádne som si pomyslel, že dnes to nebude ľahké. Podľa informácií, profil dlhšej trate obsahoval tiahle stúpania, po ktorých nasledovali väčšinou technickejšie a náročnejšie zjazdy plné kameňov a koreňov. Hneď po štarte sa celý „Balík“ vydal svižným tempom najprv po asfaltke, ktorá prešla do lesnej cestičky. Prvá mláka a blato zaručili, že môj pohľad už nebol taký čistý. Ale to malo na svedomí určite aj teplo, ktoré spôsobilo, že prvých 10 kilometrov som sa iba trápil, nohy ťažké, horšie dýchanie. Takýto stav väčšinou prichádza minimálne po 50. kilometri. Ako morálnu a fyzickú podporu som siahol po géle, ktorý ma nakopol a konečne sa začalo dobre šliapať. Zrazu vidím prvých jazdcov zápasiacich s defektom, v duchu som bol rád, že som bezdušový. Moja spomínaná (ne)výhoda sa bohužiaľ prejavila hneď po prvom zjazde. Obidve kolesá poloprázdne, takže vynútená prestávka, dofúknutie a ide sa ďalej. Táto situácia sa nanešťastie opakovala po každom zjazde. Skupinka, v ktorej som išiel, mimochodom v zložení, ktoré mi robilo spoločnosť aj na Fatranskom MTB maratóne, už bola ďaleko. Vedel som, že ma čaká výstup na Veľký Javorník, skupinu už nedobehnem, takže som išiel sám a dopredu ma hnala iba vidina najbližšej občerstvovačky. Prvá iba „pitná“ mi extra energie nedodala. Poriadna aj s jedlom mala nasledovať okolo 32. kilometra. Po vyšliapaní druhého najvyššieho úseku nasledoval dlhší zjazd na Dolní Paseky (u mňa opäť fúkanie) a pokračovanie po asfaltovej ceste popod Radhošť. Zrazu zhruba v polovici úseku vidím na ceste nápis 500 metrov, čoskoro 200 metrov a viem , že vytúžené doplnenie energie je blízko. Na cyklistov čaká bohatý výber, ochotní ľudia, takže opäť plný síl pokračujem ďalej. V tomto u mňa na jednotku, osobne by som však prvú a druhú občerstvovaciu stanicu vymenil. Pomaly sa dostávam na najvyšší bod trasy, telo sa už na počasie aklimatizovalo takže mi nič nebránilo pokračovať ďalej v jazdení a fúkaní J. Po slušnom zjazde vidím druhú občerstvovačku, na ktorej iba doplním vodu a idem ďalej. Výživné stúpanie na Buřov dalo slušne zabrať, ale vedel som, že sa pomaly blížim do cieľa. Záver maratónu som išiel po cyklistikých chodníkoch, po ktorých sa veselo premávali aj malé deti, čo nebolo extra bezpečné pre obidve strany. Posledné kilometre bol pripravený ešte slušný blatistý úsek pre tých, ktorí náhodou ostali čistí. Príjazd do cieľa cez golfové ihrisko, potom ešte asfaltka a vidím pred sebou oblúk.
Nasleduje umytie bicykla - k dispozícii boli hadice s vodou s krátkym čakaním a sprchy pre pretekárov. Na jedlo bolo na výber kuracie stehno alebo guláš - v tomto nemám, čo vytknúť. Nasledovalo rýchle vyhlásenie výsledkov a tombola. Na dlhšej vyhral medzi mužmi Ondřej Fojtík, druhý došiel Nikola Ivanov, tretí slovák Branislav Kacina. Prvé miesto pre nežnejšie pohlavie obsadila Lucie Macíková. Na krátkej trati vyhral Daniel Rubič. V tombole bolo dosť cien, niečo sa ušlo aj pre mňa, takže môžem spokojne odísť domov.
Mám za sebou ďalší maratón z valašsko-považskej série, solídne zničené nohy, ale ruky z fúkania boli na tom horšie. Od plánovaného výsledného času rozdiel pol hodiny. V mojom prípade sa pod to podpísalo teplo, technické problémy - dnes som nemal svoj deň. Mne to však nevadí, ďalší v poradí Súľovský maratón dopadne lepšie, je to „domáca pôda“, viem čo ma čaká.
Spokojný a s dobrým pocitom z peknej, ale ťažkej trasy odchádzam a teším sa opäť o rok.
Autor: Ján Raždík
Copyright © 2012-2024 BikePoint.sk Tvorba web stránok Trenčín - Ján Ďuriga
