Report: Horal Tour

Prvá polovica augusta sa v slovenskom maratónskom kalendári už tradične nesie v znamení kultového Horala a prvého a zatiaľ aj jediného etapového MTB preteku na Slovensku Horal Tour. Po minuloročných veľmi pozitívnych skúsenostiach z mojej premiérovej Tour bolo jasné, že tento rok si túto skvelú akciu nemôžem nechať ujsť.

1. Etapa – Kráľova hoľa

Prvá 42 km dlhá etapa začína a končí na Pustom poli neďaleko Telgártu a zavedie bajkerov na 1946 metrov vysokú Kráľovu hoľu. Do tejto etapy som nastupoval s veľkým otáznikom, keďže od stredy som sa trápil so žalúdočnými problémami. Hneď po úvodnom krátkom stúpaní ale otázniky zmizli a bolo jasné, že dnes to nebude v mojom podaní žiadna veľká sláva. Hlava chcela, ale nohy boli ako z olova a k tomu sa časom pridali ešte nepríjemné kŕče v žalúdku. Jedinou ambíciou bolo teda len dôjsť do cieľa. Azda najväčším zážitkom, hlavne pre zahraničných účastníkov, býva už tradične v prvej etape prejazd rómskou osadou v Telgárte. Tento rok malé cigánčatá opäť nesklamali a vytvorili tu atmosféru hodnú Tour de France.

Keďže pretekanie vypadlo zo zoznamu úloh na tento deň, v stúpaní na Kráľovku som si dokázal vychutnať pekné výhľady a panorámy a ešte popri tom som stihol prehodiť zopár slov s kamarátmi na trati. V zjazde z Kráľovky tento raz rýchlostné rekordy nepadali, vietor bol tak trochu proti, takže maximálka len nejakých 77 km/h. Azda jediné miesto, kde ma jazdenie v tento deň bavilo bol zjazd po turistickom chodníku do Telgártu. Brzdy a odpruženie tu dostali pekne do tela. Do cieľa som dorazil po 2 a pol hodinách, čiže o 15 minút pomalšie ako vlani. Víťazom prvej etapy sa stal najväčší favorit, český borec Ondřej Fojtík. Na Pustom poli sme ešte v príjemnom horskom prostredí absolvovali Gril párty a vyhlásenie víťazov a neostávalo nič iné len sa pripraviť na nasledujúci náročný deň.

2. Etapa – Krejzi

Druhou etapou Horal Tour je už tradične maratón a na výber sú trate Krejzi, Lejzi alebo Senzi. Ja som si napriek nie práve ideálnemu víkendovému rozpoloženiu vybral Krejziho. Riešiť umiestnenie nemalo v mojom prípade žiaden zmysel, takže som celý maratón poňal vyslovene výletne. Celú trasu som si rozložil na jednotlivé kratšie, ľahšie zdolateľné etapy, začínajúce a končiace na občerstvovačkách. K tomu všetkému som mal k dispozícii ešte elitného domestika Romana, ktorý celý maratón absolvoval so mnou a morálne ma podporoval, za čo si zaslúži bobríka trpezlivosti a niekoľko pív. Ihneď po štarte som zaujal miesto na konci štartového poľa a začal sa boj ani nie tak s traťou, ale hlavne so samým sebou. Kilometre pribúdali len veľmi pozvoľna, v prudších úsekoch nasledovala turistika. Na prvej občerstvovačke som sa posilnil čistou vodou, keďže nič iné mi do žalúdka ísť nechcelo a vydal som sa do boja s najdlhším stúpaním dňa do Madejovho sedla. Tempom závodného slimáka a v jemnom daždi som sa šťastlivo dostal až hore. Aj keď do kopca mi to moc nešlo, tak v zjazdoch som sa celkom bavil. Keby bolo počasie bývalo trochu lepšie, tak to mohol byť pekný výlet, lenže v hmle a daždi som si moc pekných výhľadov neužil. Postupne som ale začal cítiť určité oživenie a každá ďalšia „etapa“ sa mi šla lepšie.

Na Horalovi som si odkrútil aj jednu premiéru. Prvý raz v živote som na preteku opravoval defekt, našťastie ale nie môj. Keďže mi nešlo o nič, tak som s defektom pomáhal kolegovi na trati. V momente, keď som sa konečne dostal do akého takého tempa sa na nás ale spustil dážď a psychika išla rapídne dole. Dážď v kombinácii s teplotou vzduchu 7°C nám posledné desiatky kilometrov veľmi spríjemnili. Navyše úvodných 70 kilometrov som pil len čistú vodu a zjedol som asi tak 2 banány, takže ma chytil celkom slušný hlaďák. V najhoršom momente som si už myslel, že začnem spásať okolité lúky. Z posledných síl a totálne vymrznutí som zozjazdoval s Romanom na občerstvovačku do Vikartoviec, kde sme si na dlhšiu dobu „rozložili tábor“ a doplnili energiu na posledné kilometre. Posledné kilometre sa mi šli už celkom dobre a aj napriek dažďu, zime a blatu som si ich celkom užil. Nakoniec som do cieľa došiel v čase tesne pod 8 hodín, čo považujem kvôli všetkým okolnostiam za veľkú výhru. Víťazom Krejziho sa stal Ondřej Fojtík, ktorý aj napriek tomu, že mal v nohách piatkovú etapu na Kráľovu hoľu dokázal zdolať majstra SR v maratóne Michala Lamiho.

Môj druhý štart ma utvrdil v tom, že Horal je jednoznačne a podľa môjho názoru s veľkým náskokom, najlepší maratón na Slovensku. Základom je ťažká ale krásna trať. Nájdete tu dlhé stúpania, kruté stojky, ťažké zjazdy, jazdivé traily, v dobrom počasí geniálne výhľady a to všetko v krásnej prírode Nízkych Tatier. Organizácia je v každom ohľade špičková. Značenie trate je bezchybné, ragulovčíci sú na každom kroku. Na občerstvovačkách nájde hladný bajker všetko čo potrebuje a to ešte k tomu s veľmi príjemnou a ochotnou obsluhou. Pod nebezpečnými zjazdmi sú pripravené zdravotnícke tímy. Umývanie bicyklov a strava je zabezpečená a ako bonus SMS s výsledkami v cieli. Horalovi dávam jednoznačne 10 bodov z 10.

3. Etapa – XC

Tretej etapy, ktorou je XC závod som sa zúčastnil už len ako divák, keďže som už nenašiel dostatok psychických síl podstúpiť 3. utrápený pretek za 3 dni. Navyše aj bicykel dostal v predchádzajúcej etape zabrať a vyžiada si opäť raz väčší servis. Aj nedeľné XC vyhral suverénny Ondřej Fojtík a stal sa jednoznačným víťazom celého etapového závodu Horal Tour 2012.

Horal Tour boli proste 3 dni skutočnej horskej cyklistiky so všetkým čo k tomu patrí a výrok usporiadateľov: „Horal – zážitok zaručený“ sa opäť do bodky potvrdil. O rok som na Tour určite opäť a verím, že mnohí z Vás tiež spolu so mnou.

Autor: Juraj Meliš

Foto: Luboš Dupkala