Report: Jihlavská 24 MTB – aj dokolečka nás to baví...

Ako sme si už mohli prečítať v reporte môjho kolegu Jiřího, tento víkend sa v Jihlave konala zľahka masochistická akcia s názvom Jihlavská 24 MTB. V prvom rade šlo o majstrovstvá ČR v 24 hodinovke MTB, ale organizátor myslel aj na tých menej postihnutých a pripravil 12, resp. 6 hodinovú alternatívu. A aby sa tam mohli prísť skutočne zabaviť aj menej „rozbicyklovaní“ jedinci (alebo proste väčší, či menší pohoďáci), mohlo sa súťažiť okrem kategórie solo aj v 2-členných, 4-členných a dokonca aj v 6-členných tímoch. Z toľkých možností si už človek proste musí vybrať...

Bolo to poznať aj na štartovacej listine, na ktorej svietili mená viac ako 430 prihlásených borcov a odhodlaných dám. Pohľad na tento koktejl rôznych kategórií s množstvom prihlásených bikerov dával tušiť, že záverečné odovzdávanie cien pre víťazov bude mať taktiež solídne rozmery.

O kvalitnej práci organizátora nesvedčí len množstvo prihlásených pretekárov, ale aj fakt, že sa tu majstrovstvá ČR šli hneď na druhom ročníku. Ešte si jasne pamätám, ako som si minulý rok povedal: „24-hodinovka v meste? Čo sa zbláznili? Bude to nuda a pozabíjajú nás tam autá..“ Našťastie som sa mýlil a dnes musím priznať, že jihlavská trať (hlavne tá tohtoročná pozmenená) sa mi jednoducho páčila najviac zo všetkých absolvovaných 24-hodinoviek. Určite tomu prospel aj prejazd popri vode, ktorej prítomnosť ja osobne považujem za veľmi osviežujúcu...

Rovnako musím priznať, že pre mňa nie je takáto akcia len o kvalitnom zmasakrovaní organizmu v skrátenom konaní, ale je to proste stanovačka, spoločenská a kultúrna udalosť a kopec zábavy s ľudmi, ktorí majú radi to čo ja. Klasické maratóny mám rád, ale tam každý príde, odbajkuje si svoje a uteká domov. Tu nie...

Tu vidíte v depe niekoho opekať klobásky na prenosnom záhradnom grile, iného popíjať pivko, čítať zaujímavú knižku v stane, hromadne sa rehotať na vtipoch, obchytkávať frajerku/frajera,... Jednoducho je v depe pohoda. A všade sú hromady krásnych bicyklov a jazdí sa na nich a je to proste paráda.. :-)

No ale na takomto podujatí to nie je nikdy len o tej pohodičke v depe, ale treba sa občas pozrieť na trať a pokiaľ možno, pozrieť sa na ňu čo najviac krát za 24 hodín. U mňa to je zväčša tak, že po 4-5 okruhoch začínam nadobúdať pocit, že už na nej poznám každý kameň a po takých 10 kolách by ma to už možno aj začínalo nudiť. Našťastie však prichádza tma a s ňou aj správna zmena atmosféry. Na tátoše a helmy sa nahodia svetlá, tempo sa trošku zvoľní a bikeri si začnú vychutnávať nočný kľud sadajúci si na mesto.

Jihlavská 24-hodinovka je charakteristická tým, že sa atmosféra na jej trati mení viackrát a to pomerne skokovo. Po skončení 6 hodinového preteku zrazu zmizne veľká časť krúžiacich pretekárov a podobná zmena nastane ešte raz, presne o polnoci. Potom už zostanú na trati len 24-hodinovkári a drvivá väčšina z nich si ten pokoj náležite vychutnáva. Predsa len s bikermi jazdiacimi 6, resp. 12-hodinovku sa aj sem vnáša taký ten „maratónsky“ duch so stresom a naháňaním sa za víťazstvom. Našťastie nám zostáva ešte tých ďalších 12 hodín. A tých zaujímavejších! :-)

Je zaujímavé pozorovať, ako sa nad okruhom mení intenzita svetla, naťahujú sa tiene, začne sa postupne ochladzovať a ráno zase naopak. Vďaka týmto drobnostiam je predsa len každý z tých okruhov trošku iný a každý z vytrvalcov môže okrem svojho vnútra pozorovať aj toto tak často prehliadané divadlo matky prírody. Veď kedy naposledy ste si všimli, akú radosť dokáže urobiť prvý slnečný lúč dňa, keď vám padne do tváre a trošku vás zohreje?

Samozrejme, ak chce človek spraviť kvalitný výkon ktorý mu bude v nasledujúcich dňoch robiť radosť, tieto veci idú trošku do ústrania. Na druhej strane však môže spoznávať seba samého. To je ďalšia vec, ktorá sa mi na takýchto podujatiach páči. Človek je „sám so sebou“ a svojím bicyklom a môže rozmýšľať nad vecami, na ktoré bežne nemá čas. „Prečo to robím? Čo z toho mám? A prečo sa sem prihlásim znovu? Čo mi takéto trápenie dáva? Niečo na tom byť proste musí! Ale čo?..“

Jedno z mojich zistení napríklad je, že únava je len stav mysle. Väčšinou si len nahováram, že som unavený a že už ďalej nemôžem. Ak sa mi však predsa len podarí prejsť cez depo a vyraziť do nasledujúceho kola, zrazu zistím, že ešte jedno zvládnem. A potom ešte jedno. A možno aj to ďalšie...

Aj napriek faktu, že som tento rok v Jihlave nebol zdravotne v poriadku a môj výsledok ani nestojí za reč (ako vlastne vždy :-)), som rád, že som tam mohol byť a mohol si vychutnať veci o ktorých som písal. Považujem to za skúsenosť, ktorá sa dá využiť aj v bežnom živote a len málokto/máločo ma dokáže po takomto víkende v pondelok nasr..hnevať..

Takže ďakujem organizátorom za skvele odvedenú prácu a vidíme sa aj o rok. Všetko bolo super, ale porcie jedla poprosím nabudúce trošku väčšie. Predsa len poriadna mašina potrebuje aj palivo do kotlíka.. :-)

Mimochodom, previezli ste sa už niekedy ulicami toho vášho mesta na bicykli o tretej ráno?? ;-)

Autor: Martin Vaško