Report: Klondike Bike Maratón Bojná

Keď som pred mesiacom prvý krát čítal propozície na tento maratón, nedá sa povedať, že by ma nejakým spôsobom výraznejšie zaujal. Hlavne kvôli dĺžke "dlhej" trate, ktorá predstavovala cvičných 50km a 1660 nastúpaných metrov. Ale udiali sa veci a padlo rozhodnutie, že sa prídem pozrieť na nultý ročník tejto akcie.

Z domu to mám niečo málo cez 100km, tak z toho nerobíme žiadnu celo-víkendovú akciu, aj keď ja takéto akcie silno môžem.

Ráno niečo po siedmej vyrážame, za hodinu a pol prichádzame na ranč Pod Babicou (230mnm), kde je aj zázemie maratónu.

Musím povedať, že hneď po príchode sa mi okolie veľmi zapáčilo. Bežíme na prezentáciu, cestou ma svojím revom zdravia obrovské mačkovité šelmy, ešteže boli v klietke. Na prezentácii sa domáci nechali počuť, že vraj budú vypustené za poslednými pretekármi, tak to bude chcieť po štarte vysoké tempo. :)

Prezentácia trvala 5 minút, paráda ideme skladať bicykle. Štart bol o desiatej na trať Focus, ktorá mala dĺžku 50,4 km a o jedenástej trať hobby s dĺžkou 27,2 km (prevýšenie 620 vm).

Na štarte žiadna masovka, veď bol to aj nultý ročník, tak si musí ešte spraviť meno a dostať sa do povedomia viacerých bikerov. O desiatej je odštartované, celkom kultúrne sa rozbiehame, žiadne lakťovačky a premotivované tlačenie dopredu. Po štarte ideme na mierne stúpanie po širokej zvážnici s perfektným povrchom. Tam sa začali rozdeľovať pozície podľa výkonnosti. Po prvom polhodinovom stúpaní prichádzame do výšky 600 mnm, kde už konečne začína aj pre mňa zábava v podobe veľmi pekných a rýchlych zjazdov. Keďže bolo dosť teplo a moje brzdy nemajú rady moje kilá navyše, spojené s vysokou okolitou teplotou - mal som problém to v dvoch úsekoch udržať pod kontrolou. Pomalší pretekári mi to nejak veľmi neuľahčovali, tak som musel predbiehať - nebrzdiť (chladiť) kde sa len dalo.

Veľmi sa mi páčil zjazd, ktorým sme sa dostali až na Podhradie, kde som doslova preletel zjazdovku a s úsmevom na tvári sa teším na ďalšie kopce.

Z Podhradia stúpame pod Smutný vŕšok, odtiaľ sa strieda také hocičo dole hore popod Čierny vrch a zjazdom prichádzame na prvú občerstvovačku. Tam hlásime pretekára, ktorého sme stretli (viacerí), zdravotníkom. Držal sa za rameno a tvrdil, že mu nič nieje, zdravotníčka - berieme protišokovku a ideme za ním.

Dúfam, že je v poriadku. Zjazdy lákali pretekárov k hrdinským rýchlostným výkonom, ale povrch v podobe jemných kamienkov až piesku vedel bez varovania plesknúť o zem aj skúsených borcov.

Z občerstvovačky pokračujeme po nudnej asfaltke do Novej Lehoty. Pokračujem ďalej a príjemným stúpaním sa opäť pomaly dostávam pod Smutný vŕšok. Trať sa mi začína viac a viac páčiť. Zjazdíky striedajú prudké výšľapy, niektoré aj po lúkach, kde to bolo ozaj na morál. Lúky neboli dlhé, ale niektoré ozaj strmé. Najvyšší bod trate mi ukázal môj vševed na rajdách v okolí Bezovca vo výške 662 mnm. Prechádzam cez lyžiarske stredisko a po ceste sa dostávam na druhú občerstvovačku. Tam ma navigujú na správny smer dopravní policajti, vyzeralo to najprv, že ma v poslednom zjazde na občerstvovačku namerali.

S úsmevom odchádzam posilnený doraziť trať. Prechádzame cez lúky s peknými výhľadmi, viac menej po hrebeni. Nasleduje zjazd okolo družstva, kde dostávam defekt a s nadávkami zastavujem pri regulovčíkovi a nejakom bikerovi. Musím povedať, že som tak rýchlo vymenenú dušu ešte nemal (vďaka za pomoc ). Mne sa stačilo len pozerať a zaháňať ovady.

Trocha som stratil, ale to nevadí, veď do cieľa to bolo viac menej dole kopcom. Po 45-ty km to až na pár hrbčekov valím dole a naháňam čas, ktorý som stratil. Išlo sa dobre po širokej lesnej ceste, bezpečne obieham aj pretekárov z krátkej. Podľa propozícií ma ešte čaká nejaký ten kopček na záver, tak som zvedavý. Stále ideme po lesnej ceste, pozerám si okolitú prírodu, je tu naozaj pekne. Zrazu kričí regulovčík, posledný veľký kopec!!! Tak sa opieram do pedálov a dorážam posledné výškové metre. Z veľkého kopca nič nebolo, ale na záver keby bol hec, tak to mohlo byť zaujímavé (len nebolo s kým, všade okolo len oranžové čísla).

Zjazd do cieľa a ako čerešnička ešte pred cieľom, brod ktorý diváci určite ocenili. Ja mám takéto veci rád.

Čas v cieli ma potešil, tak ako aj hravá trať. Najrýchlejší pretekár Turan Dominik prešiel "dlhú" 50-ku za 2:14:43 a zo žien bola najrýchlejšia Juhásová Zuzana v čase 3:01:42

výsledky: http://www.sportsofttiming.sk/cs/zavod/results/1030?rid=1105&eventid=1

Počul som po maratóne, že vraj mali podaktorí problém so značením, ale mňa to nejak opäť obišlo (asi to nebolo až také zlé). Na každom maratóne sa občas stane, že niekto zablúdi, nie je to vždy vina organizátora. Na to, že to bol nultý ročník, značenie ok. V cieli bola jedna sprcha pre mužov málo. Pri väčšej účasti (horšom počasí), by to bol určite problém. Čistenie bikov som ani nehľadal, nakoľko nebolo čo čistiť (vyzeral ako pred štartom - používaný).

Určite neľutujem, že som sa zúčastnil tohto maratónu. Zázemie výborné, ZOO pre detičky, frajerky, manželky a nesúťažný doprovod. Na Ranči príjemné posedenie pri dobrom jedle a keď sa k tomu pridá aj pekné počasie, tak z toho vyjde super sobota.

PS: chcelo by to aj maratónsku trať, len nie dva okruhy. Okolie má veľký potenciál a veľmi rád by som ho o rok spoznal viac.

Autor: Tomáš Tomášek

Foto: FOCUS-KLONDIKE MARATON