Report: Košický ŠKODA MTB maratón 2014

2-krát nevstúpiš do tej istej rieky, 2-krát nepôjdeš na ten istý nudný maratón. To boli moje slová, keď ma pozývali moji skvelí košickí kamaráti Rišo a spol. na MTB do Košíc. Východ, východniarov a úplne najviac východniarky mám veľmi rád, ale ak ma niečo nebaví tak sa toho nezúčastňujem. Nakoniec ma Riško prehovoril a tohtoročného maratónu na Jahodnej som sa zúčastnil.

Cesta bola dlhá keďže som z Trenčína. Popri pracovných povinnostiach na východnom Slovensku som sa tešil na tradičnú pohostinnosť Riškovej rodinky ako aj na veselé historky jeho známych.

Ráno vyrážame na Jahodnú. Zdravím zopár známych, ktorý sa tak ako ja ešte raz rozhodli tento maratón vyskúšať.

O 10:00 je štart 50-ky a 80-ky, neskôr 25-ky, bike run deti atď. Najprv som to nechápal, ale nakoniec som sa tomu tešil, pretože som mal spoločnosť cca 45km a nebolo mi smutno :)

Po dlhom výjazde kde sa to krásne potrhalo a kde nikto nikomu nezavádzal začali nádherné singláče aké som za 20 rokov čo sa venujem MTB nikde nezažil. Krása, nebolo úseku, kde by som sa nudil v nekonečnom stúpaní či nezmyselnom znášaní bajku čo v týchto zemepisných šírkach je zvykom.

Konečne prvý slovenský MTB maratón, ktorý je pre každého kto sa chce nielen zničiť ale aj baviť. Konečne prvý MTB maratón, kde som nemusel na gps kontrolovať či trať nieje preznačená (od hlavného organizátora som sa dozvedel, že to bolo samozrejme preznačené, ale ráno pred pretekom o 7hod to motospojka všetko doznačila). Jednoduché a geniálne zároveň.

Občerstvovačiek bolo dosť aj keď diétne zásobených :-( . Soľ by mala byť samozrejmosťou. Banán so soľou je obľúbená delikatesa :). Nie všetci pretekári sú vegáni (na väčšine občerstvovačiek len ovocie), ale to sú drobnosti. Čo veľmi kvitujem okrem už spomínaného je množstvo regulovčíkov rozdelených symetricky po celej trati. (nie 20-ti na kope a potom 15km nič ako inde). Zabezpečenie zdravoťákmi v každej extrémnejšej časti.

Ale poďme späť k preteku. Po 46km sa dostávam na time limit 30 minút pred, hurááá. Pokračujem už len ako dlhý. Trošku som začal frflať, že ubudlo singláčov a pribudlo monotónnych stúpaní (len aby bolo dosť nastúpaných metrov). Pre objektivitu, pôvodne malo byť výrazne viac singlov aj k záveru, ale inkriminovaná časť trate bola zdevastovaná veternou kalamitou.

Po 70km zisťujem, že za mnou už nikto nieje. Napriek tomu ešte ma vítajú s úsmevom na dvoch občerstvovačkách. Na trati zažívam to čo na Slovensku len na Orave (v Rakúsku samozrejmosť) a to že miestni povzbudzujú a aj pivo podajú :). Trať mala mať 76km, takže od 70km som tomu pekne prikúril. Na 76-tom kilometri mi oznamujú že do cieľa je už len 6-8km, viac menej do kopca. No srandičky. Prichádzam do cieľa, kde ma vítajú kamaráti ako aj cudzí pretekári. Všetko v limite. Takže paráda. Naviac dostávam cenu najväčšieho bojovníka, keďže 6hod 48min na trati v limite som vydržal iba ja. Dlhú trať zvládli len 37-mi pretekári a jedna pretekárka.

Vyhlásenie výsledkov prebehlo vo veľkom štýle a v 3 jazykoch. Mnohé pobrali kámoši z maďarska, niečo Ukrajinci, ale niečo ostalo aj na slovensku.

Nebudem písať pozitíva. Negatíva v podstate ani neboli. Napíšem len svoje želanie organizátorom, ktorým prajem, aby sa tento MTB event stal súčasťou top podujatí v Strednej Európe s patričnou účasťou 1000 pretekárov, ako aj silnejších sponzorov. Pre mňa bolo toto podujatie určite najkrajším MTB zážitkom z klasických MTB, ktoré ustupujú u mňa pred 12 hodinovkou a 24 hodinovkou a viac extrémom. Čo sa týka budúceho roka, moja účasť na Jahodnej je istá, nielen kôli pohostinnosti Riškovej rodiny či krásnym východniarkam :).

Autor: Rado Tilandy Dolfík

Foto: Rado Tilandy Dolfík