Report: OKOLO MARTINSKÝCH HOLÍ

OMH (okolo Martinských holí) 2013

Minulý víkend sa konalo na Slovensku hneď niekoľko akcií, takže bolo ťažké sa rozhodnúť kam sa vybrať. Najskôr som plánoval ísť do Dubnice, ale na poslednú chvíľu som sa rozhodol pre OMH 2013 (okolo Martinských holí). Dôvodov bolo viacero. Je to bližšie, v Dubnici to už poznám a keďže ja si jazdu skôr užívam ako by som pretekal tak pre mňa aj atraktívnejšie. Dúfal som, že niekto zo známych sa ku mne pridá ale všetci boli buď v práci, alebo na dákej oslave. Nevadí však niekoho tam stretnem, alebo sa k niekomu pridám, veď biker si partiu vždy nájde.

Ráno o šiestej mi zvoní budík, po výdatných raňajkách sadám na bike a za východu slnka vyrážam smer Žilina- lesopark Chrasť. Tam bol štart a prezentácia. Poplatok za účasť bol symbolických 5 eur s gulášom a 3 bez. Pomaly sa to začalo zapĺňať. Účasť bola slabšia ako po minulé roky, ale to nepokazilo príjemný zážitok. Celkovo nás zo Žiliny odchádzalo okolo 50.

Tí čo poznali cestu na Polom vyrazili skôr a celý čas sa šlo po skupinkách. Ku mne sa pridal jeden chalan z Tvrdošína a celu trasu sme šli spolu. Ľubo bolo jeho ctené meno. Hneď na začiatku sa ma pýtal či to dá na krosovom bicykli, tak som ho uistil že na pár krátkych úsekoch síce potlači, ale zvyšok bude v pohode. A tak vyrážame hrebeňom ponad Rosinu do Višňového. Nad dedinou sa napojíme na lúke na úsek všetkým známi z bývalých ročníkov Fatranského maratónu a stúpame až do sedla Javorina. Tu sme mali zraz ale keďže sme prišli medzi prvými šiel som Ľubovi ukázať pamätník a výhľady z Polomu.

Počkali sme na ostatných a vyrazili sme smerom do Vrútok. Opäť som sa raz pokúsil pokoriť ten zákerný výšlap na Saračníky, ale opäť pokoril on mňa. Nasledoval oddych v podobe dlhého zjazdu. Na 19km sme odbočili doprava, chvíľu mierne stúpali a opäť zjazdovali až na asfaltku ktorá vedie na Martinské hole. Potom prišiel konečne aj jeden technický úsek po chodníku do Lopušnej doliny. Ďalej sa išlo striedavo po asfalte alebo zvažnicami ponad Martin, Podstráne, Bystričku, Trnovo a Trebostovo. Tu sme sa rohzhodli spraviť si menšiu zachádzku do dediny, lebo nám došla voda. V celej dedine nebolo krčma tak aspoň v potravinách boli také ochotné a doplnili nám vodu. Dali sme si ešte po pive vyrazili ďalej. Pokračovalo sa cez Valču. Na lúke nás ešte ponaháňal pes, ale ukázalo sa, že pes ktorý šteká, fakt nehryzie. Dorazili sme do Kláštora pod Znievom, kde bola povinná zastávka v Gazdovskej krčme.

Konečne čapované a slivovička k tomu. Pokecali s ostatnými a varili na posledné dlhšie stúpanie do Sedla pod Úplazom. Chvíľu trvalo kým sme sa tam dostali, ale nebolo to náročné, len dlhé. V sedle sme sa stretli asi desiati a začala sa dilema kadiaľ ďalej. Väčšina šla cez Úplaz do Kamennej poruby, ale my sme chceli prejsť celú trasu tak sme šli zjazdom do Rajeckej Lesnej. Aspoň so objavil novú cestu do Ďurčinej. Zvyšok trasy bola už len príjemná jazda lesom z Kunerádu až do Turia. Tu sme našu púť ukončili a šli po ceste na pizzu a pivo na brod.

Najedli sme sa, doplnili tekutiny a pobrali každý svojou cestou. Ľubo na Hájik a ja do Lietavy. Na záver mi nezostáva nič iné len sa poďakovať organizátorom za vydarenú akciu, ktorú by som definoval dvomi slovami ,,Zážitok zaručený“. O rok sa zúčastním opäť a dúfam, že ukecám niekoho zo svojich známych.

Autor a foto: Erik Kubík