Report: Rusavská 50-ka

Na Rusavskú 50-ku som sa tešil, pretože sa ku mne donieslo, že sa jedná o veľmi jazdivú a peknú trať. Rusavská 50-ka je už šiestym pretekom v poradí, v rámci 2012 Valašskopovažskej MTB série. Po vyše mesačnej pauze od posledného MTB maratónu v Udiči, čakala na pretekárov trať v dĺžke 50 km s prevýšením 1150 metrov. Tento profil trate, suchý terén a ideálne počasie predstavovalo predpoklad pre veľmi rýchly maratón. Po príchode do Rusavy nám veľké množstvo stojacich áut dalo o sebe vedieť, že tohtoročná účasť pretekárov bude naozaj „nabitá“.

Registrácia prebehla bez problémov, do štartu ostávali ešte dve hodiny, takže sme sa mohli v kľude prezliecť, rozjazdiť, najesť a pomaly sa postaviť na štart. Na štartový oblúk sme ledva dovideli, s kamarátom sme sa nachádzali v zadných radoch z obrovskej masy štartujúcich ľudí. Spolu sa ich na štart postavilo 1170. Asi 10 minút pred štartom, pozornosť posledných prichádzajúcich pretekárov zaujalo parkovanie istej dámy, ktorá sa s tým naozaj nepárala. Myslím si, že ani kaskadér by to nedokázal lepšie.

Vráťme sa ale naspať k maratónu. Ihneď po odštartovaní na mňa čakalo niekoľko sekundové čakanie kým sa celý „pelotón“ pohol a ja som sa mohol pustiť do predbiehania. Začiatok predstavovalo stúpanie po asfaltke a neskôr spevnenej ceste, ale masa ľudí neumožňovala dobre predbiehať, takže som sa cítil ako na pohodovom cyklo-výlete a nie na MTB maratóne. Toto je jedna z vecí, ktorú by som vytkol organizácii, takéto množstvo ľudí treba dať minimálne do dvoch vĺn a nie takýto hromadný štart. Predišlo by sa tak mnohým pádom, strkaniciam a nadávaniu. Niektorí pretekári to prehnali hneď na začiatku, a po pár stovkách metrov im dochádzali sily. Prvé štvorkilometrové stúpanie na Klapinov trošku „preriedilo“ cestu, nasledoval pekný zjazd a následné stúpanie na najvyšší bod preteku Tesák (720 m.n.m.). Toto stúpanie už bolo dlhšie, ale mne osobne takéto trasy vyhovujú som na ne zvyknutý. Nasledoval pekný zjazd potom mierne stúpanie a občerstvovačka. Tie boli na Rusavskej 50-tke dve, ale veľmi slušne zabezpečené, dostatok ovocia, sladkého a pitia.

Zabudol som pripomenúť, že na viacerých miestach, popri trati skandovalo a povzbudzovalo veľké množstvo domácich a okoloidúcich čo vytvorilo naozaj super atmosféru. Značenie tak isto výborné nikde nebol problém, perfektne zvládnuté. Trasa bola naozaj pekná, väčšinou sa jednalo o suchý povrch, mnoho prašných úsekov, občas sa objavila mláka, alebo blato, všetko sa však dalo bez problémov zvládnuť. Mne osobne sa stal osudným posledný dlhší zjazd pred druhou občerstvovacou stanicou. Ostrý kameň mi presekol plášť a už som len videl ako všade strieka tmel zo zadného kolesa. Smola, bolo to na 35. kilometri. Dúfam, že šťastie na defekty som na tento rok vyčerpal a budúca sezóna bude bez nich. Nasledovalo tlačenie, a na 42 kilometri sa mi podarilo defekt opraviť. Samozrejme sa ma pýtalo veľa pretekárov či nepotrebujem pomôcť, čo sa mi páčilo a bol som prekvapený ochotou pomôcť. Defektov bolo ale počas preteku veľa, mnohokrát som videl pri trati zápasiť cyklistu s pumpou a dušou.

Zvyšných asi 7 kilometrov som zvládol bez problémov, veď som sa predtým v pohode poprechádzal.:) Cieľ bol situovaný na futbalovom ihrisku, kde boli postavené aj stánky s občerstvením a pitím, samozrejme aj miesto na očistenie bicyklov. Čistenie bicyklov bolo veľmi rýchle. Občerstvenie však bolo druhou vecou čo mi vadilo. Čakať na kofolu pol hodinku a to isté si vystáť aj na klobásku je naozaj priveľa. Smäd a hlad však robia zázraky. Takže si to musel každý odstáť.

V cieli bola aj autogramiáda českej cyklistky Terezy Huříkovej ktorá bola najrýchlejšia medzi ženami časom čase 01:58:29.1. Medzi mužmi dominoval Pavel Žák, ktorý vytvoril nový rekord v čase 01:48:43.3!

Na záver musím skonštatovať že sa jednalo o veľmi podarenú akciu, na ktorej sa s radosťou zúčastním aj o rok, pretože atmosféra a trať si ma naozaj získali.

Autor: Ján Raždík