Advertisement
 
Report: Stupavské peklo 2013 - bikepoint.sk

Report: Stupavské peklo 2013

vložené 31. 07. 2013 o 11:04

Posledný júlový víkend nám do Bratislavy dorazil africký vzduch. To by vôbec nevadilo - veď je leto, len keby sa v ten istý víkend nešiel aj maratón Stupava Trophy. Extrémne teplé počasie, ktoré panovalo v okolí Bratislavy už samo o sebe predpovedalo, že tento rok to bude veľmi náročné hlavne pre ľudí, ktorí teplo horšie znášajú.

Organizátor dal už v predstihu vedieť, že tento rok nenechá nič na náhodu a k "cirkusu", ktorý už tak nejako k tomuto maratónu patrí, sa občerstvovacie stanice stanú našimi oázami a o každého bude postarané nielen v parku v Stupave odkiaľ sa štartuje, ale aj na trati tohto preteku.

V sobotu sa štartujú závody na štyri trate: 25 km, 42 km, 76 km a maratónska trať 105 km, ktorú som si opäť vybral aj ja... 105-ka sa tento rok išla druhý krát v histórii Stupavského maratónu, s malými zmenami k lepšiemu oproti minulému roku, kedy to bola jej premiéra. Spomienky z minulého roka mi napovedali, že ľahké to nebude, kvalitná porcia kilometrov a k tomu pekelné teplo - uuf.

V piatok večer som sa ešte trocha povozil po trati v okolí Stupavy, pozrel značenie a musím povedať, že pripravené to bolo dokonale - len aby prežilo v takom stave aj noc.

V sobotu ráno sa na štarte 105 km trate zišlo 67 pretekárov nielen zo Slovenska. O 9:00 počujem výstrel z pištole, hurá ideme na to.

Nikam sa nehrniem, času dosť. Plán bol dopredu jasný, rozložiť si správne sily a hlavne neprepáliť začiatok. Prvé stúpanie zo Stupavy sa ide dobre, kde tu hodím reč so známymi, taká pohodička. Ani neviem ako a bol som v prvom prudšom stúpaní z Malého Slavína smer Kačín. Vedel som, že hore sú zaujímavé rovinky a rýchle pasáže, tak som sa snažil rýchlo niekoho dotiahnuť, nech sa zveziem. A zrovna som dotiahol známeho pretekára, s ktorým som prišiel do cieľa na Fatrane. Citrón (čo je jeho prezývka) začal poriadne nakladať a rúbali sme to jedna radosť ,až som zabudol na svoj plán . . .

Dorazili sme pod Kolibu, a tam začínalo prvé dlhšie stúpanie, ale za pár minút sme boli hore na prvej občerstvovačke.

Niečo som do seba nahádzal a valím ďalej. Na Biely Kríž, kde je druhá občerstvovačka, to je pre mňa notoricky známe a nudné. Ale o to viac sa teším, čo nás čaká za Bielym Krížom. Pokračujem ďalej, striedajú sa krátke zjazdy so stúpaniami, ktoré ma priviedli až do Medvedieho údolia, kde sa napájame na vojenskú asfaltku a opäť stúpame hore. Bolo teplo, miestami som mal pocit, že sa tá cesta načisto roztopí. Idem pomalšie a pomalšie a sledujem, ako sa za mnou vlečú ďalší pretekári. Pred koncom asfaltky na občerstvovačke som zhodnotil, že kríza je tu, ale nejako skoro. . .

Jediné, čo som mal v tom momente v hlave je doraziť za každú cenu na Pezinskú Babu, tam sa trať točí už naspäť, tak snáď sa morál napraví. V stúpaní na Babu nohy celkom išli, ale v hlave sa mi to varilo. Na Babe som si ani neuvedomil, že tam nebola občerstvovačka, až keď mi následný zjazd vytriasol hlavu a trocha ma dostal k sebe, som začínal riešiť vodu. Ale po chvíli som zbadal oázu v lese s dobre naladeným personálom, tak som sa opäť poriadne nabil.

Rovno malá píla a hurá do kopca, ktorý končil brutálnym stúpaním na Konské hlavy (649 mnm). Pešia prechádzka znamenala, že ma dorazil Citrón (po defekte) a opäť začal na červenej značke nakladať ako keby ani necítil únavu. Túto stíhaciu jazdu u mňa skončili kŕče pod Somárom a ďalej som len dúfal, aby som ich rýchlo rozjazdil.

Na Prepadlom bolo už dobre, začal som sa opäť rozbiehať. Išlo sa ľahko nakoľko to bolo viacmenej, až na jeden kopček po lúčke, zjazd až do Lozorna. :)

Na občerstvovačke mi dali nealko - chladený radler, fantázia. V tom teple to bola ako živá voda. Spomínal som ho až na koniec ďalšieho stúpania k Červenému domčeku, kde som si grgol posledný krát.

Na šiestej občerstvovačke, ktorá bola na Košariskách ako posledná, ma doviedla asfaltka. Trochu som doplnil zásoby, ale už som toho veľa nepotreboval. Veď ďalšia zastávka - cieľ. Z Košarísk pretekárov preverili tri elegantné stúpania na hrebeň, ktoré vedeli vyžmýkať aj posledné sily. Ten, kto tam nechal aj posledné, mal smolu v poslednom ozaj strmom, nechutnom a rozpálenom stúpaní z Borinky na hrebeň. S kamarátmi to voláme borinská výzva a radi sa tam navzájom hecujeme.

Teraz to bolo len o tom, aby som sa na biku dostal až hore. Podarilo sa a cieľ je už blízučko.

Zabúdam na teplo, na únavu a valím dole smer cieľ. Do cieľa prichádzam veľmi spokojný, veď som sa aj zlepšil oproti minulému roku o hodinu a pol.

Aj napriek zlepšeniu, bedňu obsadili iní pretekári, ktorí boli samozrejme lepší. :) Najrýchlejší pretekár na 105-ke bol Hartl Karel, ktorý trať doslova preletel v čase 4:39:35.

 

výsledky: http://www.sportsofttiming.sk/cs/zavod/results/966?rid=1049&eventid=3&genderid=1

 

Počet účastníkov 1106 z toho:

MTB 725 z toho KOMBINACIA MTB + BEH 41 ucastnikov

BEH 110 z toho KOMBINACIA MTB + BEH 41 ucastnikov

Deti v kategoriach:

JUNIORI 68

DETI 203

 

Až na teplo, ktoré bolo ozaj pekelné to bolo super. Táto veľká akcia zahŕňa aj preteky jednokoliek, v nedeľu bežcov a v neposlednom rade nezabúdajú aj na detičky.

Osobne som si maratón naozaj užil, technické zabezpečenie na trati bolo perfektné. Zázemie v parku nevyužívam, ale počul som len chválu.

Tento rok páni organizátori veľké vďaka. O rok stojím na štarte znova a verím, že na maratónsku trať sa prihlási viacej bikerov ako tento rok.

 

Autor: Tomáš Tomášek

Foto: Rado Dolfík Tilandy

Diskusia