Reportáž: Cyklomaratón Topoľčianky

Cyklomaratón Topoľčianky

Netradične v nedeľu 23.9.2018 sa konal tretí ročník MTB maratónu v Topoľčiankach. Zúčastnil som sa zatiaľ všetkých ročníkov a vždy som z Topoľčianok odchádzal pozitívne naladený.

Nemohol som si ani tento rok odpustiť účasť, aby som bol presný ani nemohol. Bolo tu Finále Slovenského pohára a aj záverečné kolo Slovak XCM Tour. Keďže v sérií XCM som mal dostatok bodov išlo už len o kozmetické úpravy poradia na stupni víťazov.

Na preteky som vyrazil ráno z Ba, nemám to ďaleko takže ani ranné vstávanie nebola veľká tragédia. Z Ba ma vyprevádza dopredu avizovaný studený front s miernym mrholením.

Po príchode do zázemia pretekov bežím na prezentáciu tá prebehla na jednotku a aj počasie sa tvárilo dobre. Nahadzujem predsa len návleky na ruky a idem kúsok roztočiť nohy po okolí.

O desiatej stojím na páske a zišlo sa nás na dlhej vcelku dosť. Vyše 70 pretekárov je super číslo v porovnaní s takým Dubničákom kde nás bolo okolo 20.

Pán farár nám požehnal a ide sa na to. Na začiatku ideme ostré tempo a všetci sa zrejme tešia na prémiu Kráľ Hrušova. Keďže nie som žiaden šprintér a zavariť sa nemám záujem vystupujem si z vlaku a idem si svoje. Na Hrade strata okolo dvoch minút, ma nijako nerozhodila. Šlapem si svoje a len obraciam oči na oblohu a prosím nech nezačne pršať. Je skutočne chladno, miestami mi ukazuje garmin  teplotu pod osem stupňov a to je pre mňa ozaj málo.

Po cca 18 km počas ktorých sme väčšinou len stúpali sme v krásnom prostredí okolitých lesov a trať vedie po zvážniciach kde treba stále dupať. To mám rád a tak nezastavujem ani na občerstvovačkách, nech nevytuhnem a vodu dostávam všade za jazdy ochotne do ruky od obsluhy OS. Fakt to tu majú vymakané, vidieť že tu cyklistikou žijú.

Sem tam ma prekvapí menšia stojka ktorá mi dá zabrať ale väčšinou už ideme dlhými lúkami kde to ide riadne na morál, čo ma vyrušilo viac bol ale dážď ktorý nebol veľmi intenzívny  ale na pohode mi to nepridáva. Stále mi je zima ale v hlave mám len cieľ a tak sa opieram do pedálov a nič iné nevnímam. Začínajú sa už trúsiť pretekári ktorý zvolili vyššie tempo na začiatku a tu prichádza môj čas. Poslednú OS prechádzam bez zástavky len beriem vodu do ruky ktorou sa oblejem samozrejme neúmyselne  a mám pred sebou stojku na ktorej je obrovský kríž. Tam obieham ďalšieho spolubojovníka.

Do cieľa to už nie je ďaleko a sypem do seba z vačku všetko čo zostalo. Zbiehajú sa trate z polmaratónu a z mini maratónu.

V cieli zaznamenávam skvelý čas 3:47:16 a už mi nezostáva nič len počkať ako sa darilo mojim súperom a ako si rozdelíme posledné body.

Víťazom sa  stal v čase 3:27:26 Hojdík Vladimír a zo žien to najlepšie absolvovala Koscová Kristína – gratulujem.

Mne sa nakoniec ušlo celkovo siedme miesto a v Slovak XCM Tour vyšla konečne bedňa, tretie miesto potešilo a namotivovalo do ďalšej sezóny.

Zázemie preteku je situované do štátneho dostihového závodiska, kde boli aj sprchy s teplou vodou čo sme všetci ocenili nakoľko nebola zima na trati len mne

Rizoto chutilo a vyhlasovanie výsledkov prebehlo celkom svižne.

Celkovo si u mňa tento maratón zachoval svoj vysoký štandard, ale predsa sa mi trať zdala krátka a náročnosť by mohla byť vyššia. Keďže budúci rok sa tu majú konať MS v XCM určite by som prehodnotil dĺžku a prevýšenie trate. 77 km a niečo málo cez 2200 metrov je skutočne na spodnej hranici. Na druhú stranu technické zabezpečenie a značenie tu majú zmáknuté dobre.

Ďalší ročník určite nevynechám a už teraz sa naň teším.

Dovidenia na ďalšom ročníku v Topoľčiankach.

Autor a foto: Tomáš Tomašek