Reportáž: Stupava Winter Trophy MTB&RUN 2019

Je po sviatkoch a začal nám nový rok, rozbieham novú sezónu a k jej začiatku už neodmysliteľne niekoľko rokov patrí akcia ktorú mám tak povediac za rohom v Stupave.

V sobotu 19.01 smerujem do parku ve Stupavje kde si pomeráme sily na 25 km trati s prevýšením 500 m čo je v zimných podmienkach tak akurát na porovnanie toho ako sme sa pripravovali v zime a zároveň preverí odolnosť každého účastníka v zimných podmienkach na biku.

Prezentácia v Park Hotel INTENZÍVA prebehla na jednotku ešte nahodiť číslo na bike, 11:00 stojím na štarte a klepem sa ako lacný pes. Pome už na to!

Po štarte sa ide asfalt až do Borinky kde pred tabuľou obce spraví nejaký premotivovaný jedinec vlnu a pelotón ide k zemi ako domino. Ja som sa držal dostatočne na špici takže pohodka. Nastupujeme do prvého stúpania kde sa tvorí skupinka 15-tich pretekárov a ideme smer Biely kríž kde je aj jediná os na trati. Nohy idú, cítim sa výborne ale podmienky na trati sa začínajú ukazovať jemne povedané na dve veci .... len nie na bike. Prvý menší zjazd mi pomaly naznačuje ako asi vyzerá zbytok traťe. Stúpanie na Malý Slavín je skôr o udržaní na biku, ľadové koľaje a zamrznutý sneh. Super balančný tréning ... Prestávam pretekať a hľadám spôsob ako čo najdlhšie vydržať v sedle biku. Nedarí sa ... bežím skáčem na bike a ten ma stále zhadzuje. A tak dokola. Je pravda že som zatiaľ nehodil držku a to si zatiaľ beriem ako malé bezvýznamné plus. Pred os na BK ideme suchý asfalt, paráda konečne môžem dupať ale to trvá približne iba 5 minút. Najvyšší bod trate 504 mnm prechádzam neberiem na os nič veď mám vo fľaši vodu ???? To sa ukázalo ako blbý nápad, lebo samozrejme zamrzlo hrdlo a tak pri tlačení biku pri vodárni suším hubu. Zasa ideme peši a pretekáme sa kto vie lepšie utekať vedľa biku. Je už radostnejšie nakoľko o 10 km sme v cieli a je to v podstate len dole kopcom. (len ???? ) Nič nové, stále ľad a pozorujem pády svojich spolubojovníkov ktoré by sa kľudne mohli aj bodovať, pretože niektoré boli po dopadnutí na zem aj s peknou otočkou takže tam bol aj kus toho čo sa boduje v krasokorčuľovaní.

Stále som ale neskončil na zemi ja, takže si pripadám ako nesmrteľný a idem dole ako keby som mal hroty na kolesách. Tvorím dvojičku s Peťom a nejak komicky sa snažíme dostať do cieľa a pri tom pretekať. Peťo si ale nevybral najlepšiu stopu a opäť ide k zemi, musím povedať že elegantne aj s peknou otočkou už po dopade. To čo povedal nemôžem zverejniť .... ???? Konečne sa dostávam do záverečného žľabu kde je to už bez ľadu a snehu. Bomby smer cieľ.

Do cieľa prichádzam v čase 1:33 ale najrýchlejší Trnka Peter to stihol skôr a to v čase 1:21

Medzi ženami dominovala Janka Keseg Števková, ktorá sa dokorčuľovala v čase 1:52 a v cieli vyzerala šťastne asi ako všetci ktorý do dali bez väčšej ujmy na zdraví.

Samozrejme treba povedať že podmienky sú každý rok iné a to je jednoducho zima, nikdy nevieš čo ťa na trati čaká. Zázemie v parku je super každý tam nájde všetko čo potrebuje, čistenie bicyklov ako aj výdaj stravy bolo super. Rizoto chutilo a posedenie s kamarátmi v teple bola ako odmena.Treba spomenúť aj bežcov ktorý si to rozdali na rovnakej trati a najrýchlejší Žigo Dávid bol v cieli za 1:43:13 myslím že mu veľa cyklistov závidelo keďže niektorý si to na biku, alebo skôr vedľa biku užívali vyše troch hodín. Ale každý kto prišiel do cieľa a nevzdal to si zaslúži pochvalu.

Ja osobne hodnotím túto akciu na jednotku a určite ak zdravie vydrží budem stáť o rok na štarte znova. Veľká vďaka patrí aj organizátorom za to že nám pripravili skvelý program na sobotu a verím že sa tu všetci stretneme aj o rok.

Športu zdar

Autor: Tomáš Tomašek