Ako každoročne v zime dve akcije, potom dlhé tri mesiace nič a nakoniec tri akcie v jeden deň. Rozhodovanie bolo ťažké. Záhorie – klasika, kopec známych bikerov. Pálava – sklípky, cerky ale 50km a rovina, za dve hodiny po všetkom, ale to som tu vlastne opísal aj minulý rok :). Takže úprimne, samozrejme som bol rozhodnutý na 12hod do Podlesí už po 4 krát. Dôvody sú jasné. Super partia ultrabajkerov, šialencov, ktorí chodia 1000 míl, bajkovať do mrazov Alijašky, horúceho pekla Austrálie na crocodiletrophy, či maroka na titandesert a veľa tých čo sme radi, že sme s nimi, ťaháme z nich info o týchto extremeeventoch a pokúšame nejaké miniextrémy a posúvať ďalej svoje hranice ako hovorí Sváťa Božák, jedinný Čechoslovák čo dal RAAM. Už vopred som bol dohodnutý s Denisom, treningovým spring partnerom a samozrejme Miškom, majiteľom & topservismenom MB sportu, ktorý dáva nielen moje tátoše dokopy pred a po každej akcii. Aso z nášho bikepoint.sk klubu chýbať tiež nemohol, aj keď išiel po vlastnej osi. Keďže piatok deň odchodu pripadal zrovna na moje narodeniny, bolo jasné že bude veľmi veselo už na ceste a kamaráti vedia, že darčeky pre mňa sa musia dať vypiť :), takže až na šoféra bola „ruka hore“ už na ceste. Predsavzatia, že pôjdem spať o 22hod a vyspím sa sa rýchlo rozplynula. Srdečné zítanie s organizátormi a ich slivovicou, sexi moravskými bajkerkami, či kámošmi z valašska predurčili, že ráno bude kruté. Zlanárili sme aj „serióznych“ bajkerov, keďže sme sa rok nevidela a ešte aj narodky mám. Joooj bolo že veselosti, tém, aj životných múdrosti s pribúdajúcim časom či promile v krvi. Ani som sa nenazdal a bolo ráno 3:30 . Snáď poďme spať aspoň na hodinu . O 5hod sa rozsvecuje svetlo a my vstávame vyspaný do ružova :). Dávam si klasické raňajky, štyri redbuli, dva do seba a dva do bidonu, jeden keksik a v ešte dobrej nálade vyrážam na štart. Taktika je jasná, hore kopcom do pohody, dole bez brzd. Rozlučka s kategóriou nad 100kg „musí“ vyjsť vo veľkom štýle :). Môj „sviatočný“spešl po generálke ešte voňal, tak som sa tešil. Po krátkom rozjazde pri +2 stupňoch sa dostávam do najvyššieho bodu odkiaľ viac menej len dolu, takže hrubá píla a poďmeeee, asfalt atakujem 60km/hod, v teréne tiež šetrím brzdy, je to nejaké rozbité, ale však nejako sa dole dostaneme. Zrazu sa predné kolesa zasekne a ja letím ako gagarin do vesmíru, rozsekaný na šutroch. Je cca 20 minút po štarte a teda koniec. O chvíľu stoja pri mne bajkerky aj Mišo s tým, že či som celý, snažia sa mi pomôcť. Kašlem na to, beriem bajk na plecia, keďže sa ani tlačiť nedal a smerujem do cieľa. Miša poprosím aby mi nachystal môjho ťažšieho 29“ tátoša, síce je ťažší ale zato všetko znášajúci stroj. Samozrejme, ťažkotonážny súperi mi uchádzajú v nedohľadne tak skúsim klasiku. Staviť na vytrvalosť a ísť nonstop, čo až na jednu obednú pauzu dodržiavam. Približne dve hoďky pred koncom ma dobieha Miška, ktorá už vie že bude prvá, prispôsobuje sa môjmu tempu a vykecávame. Dole kopcom jej zmiznem a hore ma elegantne dorazí. O 17:10 sa rozhodnem ísť ešte posledné kolo s touto fešandou. Nakoniec to bolo moje najrýchlejšie kolo, pre ňu pohodička (však mi aj naložila 4 kolá). Druhá fešanda Silvia napriek rečiam ako to dnes nedá dala 13 svižnejších kôl ako ja takže rešpekt aj pred ňou. Fotíme sa, tešíme sa zo vzájomnej prítomnosti, nalievame zaslúženým pivkom a pomaly zisťujeme kto ako dopadol. Z našej parite bol najlepší Denis 15 kol, teda niečo cez 235km a skoro 4000 výškových metrov. Šokoval ma Bábor junior, v školskom veku dal to čo ja. Prvý borec cca 250km a 6000 výškových metrov, ale ten zas s nami nehýril, takže ten sa nepočíta :). Nasledovalo vyhodnotenie. Klobúk dole pred všetkými. Milí usporiadatelia ma vyzvali aby som informoval ultrabajkerskú verejnosť aké akcie na našej strane rieky Moravy organizujeme. Ako top podujatie som spomenul 24hodinovku v krásnom lone Belianskej prírody neďaleko Terchovej ktorá sa koná 6-7.6.2015, verím že mnohí z nich prídu nielen preto že to je súčasťou Československého série (šialenstva 24 hodinoviek). Negatíva akcie zo strany organizátorov a účastníkov žiadne. Ale tak ako aj po minulé roky cez kopirák. Zvyčajne je takáto akcia 1 krát 1 deň v roku, všetci o tom vedia tak prečo po ca 9km v rámci preteku idú prechádzať či bajkovať do protisemeru aj s rodinkou, či trochu autoturistiky po trati. Každý sme nejaký ja by som to strieľal :). Jááj no a o rok zas ako inak, ak prežijem, a samozrejme všetky podujatia našej bikepoint.sk . Autor, foto: Rado Tilandy
