SLOVAK WINTER MTB & RUNNING TROPHY 2015
Je pár dní po Novom roku, akurát som vynuloval počítadlo kilometrov na svojom computeri a rozmýšľam, čo spravím s nadchádzajúcou sezónou. Asi si spravím kalendár akcií, ktorých by sa patrilo zúčastniť, keď zrazu zvoní telefón a na druhom konci šéf Terry. Že či chcem ísť na zimný maratón do Bratislavy.
Na maratóne som už dlho nebol, bike je pojazdný, cez víkend mám upratovať - jasné že chcem ísť. Super, mám prvú položku do novovznikajúceho zoznamu. Po minuloročnej absencii si aspoň pripomeniem ako sa jazdí v okolí nášho hlavného mesta.
Rýchlo sa prihlasujem a obvolávam zopár kamošov zo Žiliny, aby som zasadil ťažkú ranu naftárskemu priemyslu – nepôjdeme predsa v autách po jednom. Po pár minútach je všetko vybavené a už ostáva len sledovať predpoveď počasia. Tá je na túto ročnú dobu skôr jarná, takže niekoľko hodinový boj o život z roku 2013 sa pravdepodobne opakovať nebude.
17. január 2015, deň D. Ráno naskakujeme s Robom a Radom (mimochodom sú to bratia ) do auta a na D1-tke predbiehame prvých súperov. Vo výsledkovej listine to síce nevidno, ale takto zrána nám to aspoň zdvihlo náladu. Na Železnú Studienku prichádzame hodinu a pol pred štartom, takže registráciu zvládame s ťažkým prehľadom a stíhame aj štart tohtoročnej novinky - 29 kilometrového BEHU na rovnakej trati, ako idú cyklisti.
Bežci štartujú hodinu pred nami a je jasné, že organizátor to má spočítané tak, aby sa do cieľa prichádzalo približne naraz. Takže nebudeme predbiehať len pomalších súperov na bikoch, ale aj posledných bežcov. Aspoň bude viac zábavy, predbiehanie sa mi páči.
Po ich odštartovaní pripravujem bike, pripevňujem štartovné číslo, zisťujem že mám vybité baterky v computeri, omrknem stánky vystavovateľov, mobilné hajzlíky a iné atrakcie a pár minút pred jedenástou sa staviam na koniec štartovacieho roštu (prečo to tak vlastne voláme? priestor na názory a odborné vysvetlenia sú možné v diskusii pod článkom..). Popri tom obdivujem pretekárov, ktorí tam stáli už minimálne pol hodinu pred štartom. To by som ja nemohol, toľko motivácie v sebe pri pár stupňoch nad nulou nenájdem.
Napätie sa stupňuje, muzika reve, moderátor kričí do mikrofónu ako keby ho za to platili a nad hlavami nám vrčí čudo s kamerou na diaľkové ovládanie. Jeden z najlepších okamihov týchto podujatí. Testosterón niektorým strieka z uší – proste kľudná pohodová sobota po hektickom pracovnom týždni.
Výstrel z pištole a ideme na to. Trasa je známa z predchádzajúcich ročníkov: cca. 29 kilometrov a okolo 600 nastúpaných metrov. Prvá polovica prevažne hore kopcom, druhá časť po občerstvovačke na Bielom kríži zase dole. Pri pol metri snehu z pred 2 rokov survival na niekoľko hodín, pri tohtoročných podmienkach pomerne rýchla (a nielen z mojho pohľadu naozaj zábavná) záležitosť. Niektoré pasáže boli suché, častejšie však bolo popadané lístie a blato. Doma mám inak krásne blatníky. Pekne uložené v skrini – aby som si ich nezašpinil náhodou.
Každopádne, blato tu nelepí, takže nemá veľký vplyv na funkčnosť techniky, akurát čo zlepšuje fotky účastníkov podujatia. Dôkazom je aj čas najrýchlejšieho pretekára, Tomáša Višňovského z PROefekt Teamu, ktorý mal vybavené za hodinu a necelých desať minút. Chalanovi asi nenamotávalo reťaz na prevodník...
Po dojazde som ocenil celkom svižné fungovanie umývarky bicyklov, keď som mal popri čakaní na hadicu čas akurát na vypitie nafasovaného Red Bullu od milých slečien (baby, prosím vás, nevykajte mi, deprimuje ma to) a zaregistrovanie skutočnosti, že môžem vyskúšať jazdu na fat biku. Túto možnosť som využil hneď potom, čo som zo seba spravil človeka a najedol sa. Celkom zaujímavé čakanie na vyhlásenie výsledkov a záverečnú tombolu z toho bolo nakoniec.
Ako by som na záver túto akciu zhodnotil? Pre mňa prvá organizovaná bike akcia tohto roku, prvé odjazdené súťažné kilometre v 2015, prvý tiger v 2015, prvé hromadné stretnutie podobne postihnutých jedincov, proste prvá akcia.. Prvá a dobrá. Určite sa oplatilo a o rok pokojne znovu...
A to už nehovorím o tom, že v nedeľu sa ešte behalo. Takže dlhý názov akcie nie je len tak..
A ešte jedna poznámka úplne na záver: Zaštuplované uši plné rytmickej muziky sú na takejto hromadnej akcii fakt blbý nápad!
VÝSLEDKY AKCIE
Autor: Martin Assouvi Vaško
Foto: Robo Majtán
