Kto sa odváži, vyhráva!
motto: „KTO SA ODVÁŽI, VYHRÁVA!“
Richo Ultracycling Slovakia
Je koniec sezóny 2014, a je potreba urobiť čiaru a zosumarizovať to, čo sa podarilo, ale aj to, o čo sa muselo tvrdo bojovať, a pohľad tých, ktorí mi pri samotných pretekoch pomáhali, ale aj tých čo fandili.
Oslovil som ľudí, ktorí makali v ultra v tíme, zopár priateľov, kamarátov cyklistov, a aj ľudí z oblasti zdravotníctva, aby okorenili túto retrospektívu 2014.
Tána Zongorová – tím - doktorka : Neskutočné a nepredstaviteľné z pohľadu fyzickej zdatnosti vydržať šliapať tak dlho a v takom tempe. Prešiel si v rámci prípravy veľký kus cesty a nebyť Tvojej dravosti všetci ostatný v tíme by boli nanič. Takže všetci na Teba pozeráme s veľkým rešpektom a úctou voči Tvojej odvahe a viere že to dokážeš. To nemá s medicínou nič spoločné.
Nuž, takéto korenie je zdravšie ako známe Habanero.
Sezóna začínala skoro už klasicky v máji, kedy v Slovinsku prebieha ultra pretek DOS RAS 1234km. Na tento pretek sa mi podarilo dať dokopy skvelý tím. Závod bol ako sínusoida. Začínal podľa predstáv a v štýle aký som si naprogramoval. Asi tak v polovici pretekov ma dobehla únava, kde hlavnú úlohu prevzala moja hlava a zavelila k odpočinku-nútenému spánku na zhruba 2 a pol hodiny. S najväčšou pravdepodobnosť únavu zapríčinili krátko pred pretekom doužívané ATB a liečený ťažký zápal priedušiek. Tretia časť preteku bol nádherný súboj so súpermi o pozície, kde po odpočinku sme sa ocitli na 22.mieste. Veľkou vôľou a bojovnosťou nie len mňa, ale celého tímu sme sa posunuli na konečné 12.miesto. Nádherný pretek prešpikovaný výkonom, krízou, taktikou, čistým športom a spevom z doprovodného auta. Moji ľudia za mojim chrbtom: Majdžo-Zuzka-Lucia-Patrik. Počasie na dvojku, trošku pršalo a spomienka na tento pretek, idilické spanie celého tímu v aute, a zjedená Gouda J
Zuzka – tím : Ako už samotný názov hovorí, preteky DOSRAS sú vážne EXTREM. Na začiatku preteku sú v aute starostlivo uložené veci, všetko má svoje miesto, aby sme mali rýchlo prichystane to čo Riško potrebuje od návlekov na tretry cez rukavice všeho druhu, šatky, čiapky, kratase, vesty až po iontáky a iné cyklistické mlsky. Po 48hodinach na ceste neviete v aute nájst samých seba. Preteky sú úžasné a za ten pocit, ktorý v sebe máte, keď vidíte ako Vám ľudia fandia o 3ráno, poskakujú pri ceste a kričia Richove meno a držia mu palce, tak ten pocit vážne stojí za 48hodin bez spánku, takisto ako halucinácie, ktoré majú na svedomí vtipné situácie na ktoré sa nedá zabudnúť. Teším sa na budúci rok.
Lucia - tím: Môj postreh z tejto súťaže. Môžem skonštatovať ako pozitívny, ale v tom momente som to až tak nepociťovala. Nevyspatá, obsedená, ale s dobrým pocitom spolupatričnosti a zodpovednosti sme to spolu zvládli.
Lukáš – best veslár - cyklista: Myslím si o tom, že je to niečo naozaj brutálne, a že človek čo sa na takéto niečo dá, musí byť ujetý. Drať si vajcia 24hodín, alebo 1200km na biku, a aby to človek zvládol, musí byť v dobrom zmysle slova na hlavu. Ale zároveň je to niečo, čo ma svojím spôsobom láka, pretože je to úžasný príklad ľudskej vytrvalosti. Či už po tej mentálnej alebo fyzickej stránke je to pre mňa popiči výkon.
Nasledoval mesiac pauzy pred veľkou skúškou: Tri 24-hodinové preteky v jednom mesiaci.
1.Slovakia Ring. 24-hodinovka na motoristickom okruhu. Zaujímavý rovinatý pretek, kde je veľmi dôležité jazdiť so skupinami z tímov. Je to pretek, ktorý má svoju atmosféru, takže som sa tešil. Začiatok super. Okolo 22.hodiny som začal mať problémy so spánkom a miernou bolesťou žalúdka. Všetky tieto záležitosti, ako únava, bolesti, kríza sú normálne, a každý si ich prežíva počas závodu. Samozrejme ak nastúpi pretekár v 100% forme, ľahšie sa takéto nepríjemnosti prekonajú. Niekomu by sa zdalo, že krúžiť na okruhu, ktorý má cca 6km, môže byť dosť nudné, a je to na palicu. Nebol čas to takto vnímať, a skôr si pretekár pri toľkých prejazdoch naučí prejazd všetkých zákrut čo najefektívnejším spôsobom. Nakoniec som vybojoval 3.miesto. Veľkou nevýhodou tohto preteku, je to, že na potrebu musíte odbiehať niekde ďaleko do boxov a strácate v podstate akýkoľvek kontakt so skupinou. Naopak veľkou výhodou je ukazovateľ celkového času, jednotlivých kôl, a aj poradie jazdcov. V boxoch mi pomáhali: Matej-Lucia-Ingrid. Počasie na jednotku a spomienka na tento pretek, nádherný západ a východ slnka.
Ľubica -kamoška: Keď som zistila na Slovakia ringu, že niekto ide 24hodín vkuse na bicykli, tak mi skoro padla sánka. Pre mňa je to nemožné a preto klobúk dolu pred každým, kto to dá. Je úžasné, čo človek dokáže, ak chce.
Matej - tím: Keď sa začínajú preteky, tak mám chuť nespať, zažívať to, teším sa na všetky tie hodiny adrenalínu ... no na konci pretekov sa všetko obráti a vždy si poviem, že na ďalší pretek už pomáhať nejdem. Lenže vždy keď dostanem ponuku zúčastniť sa ďalšieho, tak hneď hovorím áno. Možno práve pre tú neopakovateľnú atmosféru, ktorá vás dostane aj keď ste úplne bez energie.,,
2.-3.Grieskirchen-Kaindorf. Začiatok dvoj dielnej série 24-hodinoviek. Na úvod treba poznamenať, že tieto dva preteky majú najvyšší ranking v rakúsku, spomedzi ostatných podnikov. Nádherné preteky v členitom teréne v Rakúsku, s Európskou špičkou pretekárov a s veľa fanúšikmi pri trati, ale aj v boxoch. Na tieto závody sa dá len tešiť, bez ohľadu na umiestnenie. Každý štart na tomto podujatí, má veľkú športovú hodnotu. V prvej časti v Grieskirchen sme zaplatili za neznalosť miestnych podmienok pri obsluhe pretekára. Za túto chybu som zaplatil hlavne ja, kde som si dával pekne do tela, keď som po občerstvovačke pri veľkej rýchlosti musel spomaliť a dotiahnuť rozbehnutú skupinu stálo veľa síl. Každopádne pri týchto pretekoch nie je čas pozerať často na hodiny, koľko ostáva do cieľa. Stále sa závodí, stále sa niečo deje. V 1.časti CUP-u boli so mnou, Matej-Ingrid-Lukáš. Počasie na jednotku a spomienka na pretek, úžasný prejazd cieľovým mestom cca 50x.
Ingrid - tím: Ľudská pokora, disciplína, vytrvalosť, prekonanie seba samého.
Druhá časť Cup 24hodín v Kaindorfe. Už som bol zvyknutý z roku 2013 na super atmosféru. Celý pretek poznačil slnečný úpek hneď na úvod, a aj v priebehu. Horúca noc 16st., kde nebolo treba dávať návleky, a opäť horúci deň. Tieto preteky začínajú o 18.hodine, takže koniec pretekov je veľmi náročný, a horúčava bola neznesiteľná 36st. Všetko išlo podľa plánov, len ako sa hovorí „to je život“, začali problémy s prednou prehadzovačkou, no a to mi robilo vrásky na čele. Prepadol som sa o pár miest dozadu. Michal v úlohe mechanika všetko vyriešil a točilo sa ďalej. Pri konci preteku som musel ísť podlahu, aby som sa vrátil do hry o celkové pódium. Stálo to za to. Len tak okrajovo, za prvé miesto je dvojlitrová fľaša piva, ale ten pocit v samotnom závode je na nezaplatenie. V súčte oboch 24-hodinoviek som obsadil strieborné miesto, takže spokojnosť. V 2.časti CUP-u boli so mnou, Michal-Janka. Počasie na dvojku vďaka prudkému a horúcemu slnku. Spomienka na pretek, utrhnutá prehadzovačka a jasný nesúhlas organizátorom, že pokračujem ďalej aj napriek technickému problému.
Michal – tím : 24 hodín… Pre niekoho den. Pre Riša 24 hodín nonstop driny na biku. Avšak Rišo ako jediný zo zúčastnených bol viac ako 24 hodín v sedle (na nohách). Nikto necestoval tolko km aby sa mohol zúčastniť tohto náročného preteku. Rešpekt.
O tejto sezóne nie je potrebné viac písať. Tie kratšie preteky a časovky boli prípravou na ultra, také TETRIS v mojej sezóne. Z môjho pohľadu sa podarila. A ako som už spomínal na sociálnej sieti, sezóna začala časovkou dlhou 1234km a skončila časovkou na 5km. Iba som sa utvrdil v tom, že sa viem pripraviť na obe dištancie. Veľké POĎAKOVANIE patrí samozrejme mojim hlavným partnerom/NADress, Direct Real, KM Inovation/, ale aj všetkým tým, čo nosím na drese, a všetkým čo pričuchli k nonstop pachu iontáku.
Palo – cyklista : Normálny bežný človek si myslí že ste banda sfetovaných šialencov a rozmýšľa, ako je to možné ísť na bicykli 40hodín nonstop. Normálny človek netuší čo ľudské telo vydrží.
Andrea -kamoška : "normálny" človek si takéto preteky vie len ťažko predstaviť. tú námahu, pevnú vôľu, keď pretekár ide až na dno svojich síl. nepredstaviteľné a neuveriteľné, čo pretekár dokáže.
Mišo – cyklista : Je to veľmi pozoruhodné. Ide o úžasný výkon a výdrž.
Párek – cyklista : drina.
Soňa – psychológ : Ultramaratóny sú určite veľmi náročné po fyzickej, ale aj po psychickej stránke. A na fyzický výkon do veľkej miery vplýva aj psychika. Už len odhodlanie ísť na takýto pretek, kde človek dosiahne na svoju hranicu síl a odhodlania je úžasné a každé úspešné dokončenie pretekov človeka posúva ďalej a je pre neho malým víťazstvom.
Luboš Dupkala – cyklista – organizátor : 24-ky sú očistením tela aj ducha. Ak chápeme filozofiu ultramaratónov tak prichádzame na to, že naše hranice sú prakticky obmedzene jedine časom. V ponímaní amatérskeho bikovania je 24-hodinovka, víkend ktorý je stretnutím bikerov rovnakej krvnej skupiny. Samotný maratón je o taktike, boji, ale aj partii v tímoch či spolupráci jazdca a jeho podporného tímu. Ako organizátor 24-iek sa snažím, aby mali všetci účastníci postarané o všetko to čo maratón potrebuje(kvalitné zázemie, super občerstvovačka, servis, strava ako aj zdravotné zabezpečenie). Verím že si ultramaratóny aj na Slovensku nájdu čo najviac priaznivcov.
Pre zaujímavosť, tieto štyri preteky-etapy mali dokopy dĺžku: 3556km!!!
Autor, foto: Richo Ultracycling Slovakia :)
