Viac rokov som chodil pozerať na Znievske dni cyklistiky, až som sa tento rok rozhodol zúčastniť na pretekoch. Trať poznám, pár krát do roka si ju prejdem, tak viem čo ma čaká. Štvrtok, dva dni pre pretekom. Cestou z práce beriem z pivnice krabicu so starými kolesami. Doma vyberám zadné koleso, nahadzujem kazetu, dušu a plášť a po troch týždňoch sa chystám na cestný bicykel. Tri týždne mám totiž nové zadné koleso v predajni kde som ho kúpil, keď mi po štyroch mesiacoch praskla špica. Tri týždne je špica objednaná a nič. Asi chlapi zo Shimana niekde hľadajú kus drôtu... Pred domov sadám na svojho Lapierra a ešte som nevyšiel ani z mesta a už ma bolia nohy. No fasa. Krútim si svoj obľúbený prevod "veľká - veľká". Tí čo ma poznajú vedia, aký to je, tým čo ma nepoznajú to prezrádzať nejdem lebo by sa začali zamýšľať nad mojím duševným zdravím. Je to veru trápenie. Pri predstave na stúpanie na Vyšehrad sa mi tlačia slzy do očí :-). V jedinom dnešnom stúpaní skúšam či nebude treba nastaviť prehadzovačku ale Ultegra radí dobre. Po tridsiatich kilometroch som rád že sedím doma pred telkou. Piatok, jeden deň do pretekov. Po práci beriem bicykel a idem sa previesť. Cestou sa zastavím pozrieť grilujúcich kolegov. Odmietam núkané iontové nápoje :-) a dávam si nealko pivo. Celý čas odháňam muchy ale osu ktorá mi vbehne do plechovky nevidím. Popri tom ako ju vypľúvam ma ešte stihne asi pohrýzť na peru. Bolí to celý deň ale našťastie mi to neopúcha. Sobota, deň D. Desať minút pred tým ako som sa chystal do Kláštora pod Znievom na bicykli sa mi podarilo zohnať odvoz na štart. Niežeby Kláštor pod Znievom bol od Martina nejako ďaleko, len sa mi nechcelo zavčas ráno krútiť lebo sa mi zdalo že je zima. Po prezentácii sa zahrievam a zabíjam čas do štartu. Čaká ma 51 kilometrov. Medzi cyklistami registrujem tímového kolegu Braňa Fučeka. Teší ma že sme tu z tímu dvaja, ale na druhú stranu mi je jasné, že nebudem prvý z bikepoint.sk v cieli :-). Štart sa oneskoril o pol hodinky a celkovo nás v kategórii neregistrovaný, polygrafi a novinári stojí 51. Hneď po pravotočivej zákrute nasleduje rovinka ku hlavnej ceste, ktorá je len troška z kopca. Nechce sa mi hneď po štarte tlačiť v balíku a držím si mierny odstup. A to bola chyba. Na tachometri 48 km/h a pelotón sa mi vzďaľuje. Som si myslel, že letecký deň bude až za týždeň na Sliači. Od hlavnej cesty už som sám a skoro posledný. V diaľke pred sebou zbadám Sagana a jeho sprievodné vozidlo. Po stíhacej jazde ho dobieham. Pár krát sa prestriedame. Po jednom krátkom stúpaní v ktorom som prvý a následnom zjazde som zrazu sám. Obzerám sa, ale Sagana niet. Pred sebou v diaľke vidím Kreuzigra. Zas idem časovku. Ani sa nenazdám a míňam Budiš. Pred Nitrianskym Pravnom dobieham Kreuzigra a spolu mierime pod Vyšehrad. V stúpaní ho nechávam za sebou, a aj pár ďalším cyklistov v netímových dresoch. Po tretej zákrute v zjazde ma zrazu obieha Kreuziger aj Sagan. Pozerám na tachometer, 65 km/h. Púšťam brzdy, vypínam mozog, nepozerám na tachometer a dobieham dvojicu predo mnou. Pri odbočke na Kľačno už tvoríme trojičku. Pri stúpaní do Kľačna dobiehame Kittela a pár odpadlíkov zo skupín pred nami. Pár krát sa aj prestriedame a už sme za Kľačnom v stúpaní na Diel. Po pár metroch stúpania sa trháme. Kreuziger a Sagan sa mi vzďaľujú a ja sa vzďaľujem ostatným. Prvý krát si volím svoje tempo a konečne spomaľujem. Občas sa obzriem ale prenasledovateľov nevidím. Len Sagana so svojím autom občas zazriem pred sebou. Z radosťou konečne vidím vrch stúpania Diel a viem že nasledovať bude už iba zjazd do cieľa. Medzi Predvríckom a Kláštorom v zákrutách vidím Sagana ako sa vezie sa svojím sprievodným autom. Asi chcel byť o nejakú minútku v cieli skôr ako ja.... Po 1:31 hod. som konečne v cieli. Víťazom sa stal Jozef Mazán z Veľkého Krtíša, Braňo Fuček prišiel na peknom 18. mieste. Dám si kofolu a keďže sa nejako nič moc v cieli nedeje idem domov na bicykli. Až teraz som si v protivetre uvedomil že ma bolia nohy. Štyri kilometre od domu nabehnem na kameň a psssssst. Defekt. V duchu zašomrem, a vyberám dušu, že ju vymením. Úplne novú dušu z podsedlovej taštičky chcem trocha nafúknuť aby sa ľahšie nahodila. Fúkam, fúkam a nič. V náhradnej duši je väčšia diera ako v tej čo som prerazil. Tak pekne zoberiem bicykel a tlačím štyri kilometre domov. Pekná prechádzka v cestných cyklistických tretrách. Len pre upresnenie, menovaný profi cyklisti samozrejme preteky nešli, len amatérsky cyklisti mali dresy tímov v ktorých jazdia menovaný cyklisti. V nedeľu sa konal 53. ročník SLOVENSKÝCH PYRENEJÍ v kategórii muži ELITE, U23, masters A,B,C,D,E,F a ženy + dorastenky. V kategórii muži ELITE ktorí išli tri okruhy (153 km) zvíťazil slovenský pretekár Marek Čanecký z rakúského tímu RSC Amplatz. Foto je z nedeľných pretekov. Autor: Milan Majtán Foto: Milan Majtán
