Report: MERIDA Zelená stopa SNP 2014
Po dvojtýždňovej maratónskej pauze, ktorú som venoval hlavne tréningu a regenerácii, som sa rozhodol s partiou znova navštíviť obec Selce pri Banskej Bystrici. Spomienky na minulý ročník boli plné pozitívnych zážitkov, a preto sme sa na sobotu veľmi tešili. Odjazd v piatok, skoro hodinové zdržanie na výjazde z Ba, ale potom už bez komplikácii až do našej "obľúbenej" ubytovne SAD, kde sme tento rok zvolili radšej vyšší štandard izby ako minulý rok (dobre sme urobili).
V sobotu ráno žiaden stres, štart máme slabých 10 km. Po príchode na štadión v obci Selce ideme hneď na prezentáciu, zdržíme sa slabých 15 min, a potom už len zložiť bicykle.
Času dosť, štartujeme naraz 10:30 na trať Hobby 30 km (915 vm) a Maratón 55 km (1350 vm). "Dlhá" musela byť kvôli ťažbe skrátená asi o 4 km. Pred pol jedenástou sa už radím na štarte, prichádzam na poslednú chvíľu a musím sa uspokojiť s miestom niekde v polovici. Nebola žiadna tlačenica, ale po štarte sa ide ostrá vpravo a dobré miesto na štarte je dôležité.
O pol jedenástej počujem výstrel a ide sa z ostra hneď prvý kopec. Predbieham pomalších jazdcov a snažím sa dostať aspoň na dohľad so špicou. Prichádzam na lúčky a pozerám na povrch pod kolesami, waw bude sa prášiť. Po ďalších dvoch km sa už dostávam do dnešnej reality, kaluže plné smradľavej vody a kľučkovanie medzi nimi. :)
Začínam sa dobre rozbiehať a úvodné kilometre po okolitých mokrých pasienkoch sú zábavné.
Krátkym úsekom asfaltky sa dostanem do Čachova, známeho lyžiarskym areálom. Prečo ho spomínam? Preto, lebo sa tu nachádza moja najobľúbenejšia časť trate, výšľap po zjazdovke. Zvoľňujem a sústredím sa hlave udržať v sedle. Nechávam si odísť dvoch pretekárov, ale zjazdovka zdolaná. Hore sa opäť opieram do pedálov s úmyslom stíhať skupinku dvanástich pretekárov, ktorí tvoria dnes špicu. Náladu mi ihneď pokazil prešmyk, ktorý sa rozhodol, že nebude fungovať. Radenie nereaguje, drapol som lanko a silou ho presvedčil o poslušnosti. Nasleduje široká zvážnica, na ktorej sa mi darí predbehnúť jedného pretekára. Mierne stúpanie sa strieda s klesaním a takto po zvážnici sa dostaneme až do dedinky Baláže. Tam máme občerstvovačku, beriem iba ionťák a pokračujem ďalej. Začína najdlhšie stúpanie smerom na Kališťe, ktoré tento rok obchádzame kvôli lesákom.
Začínam si uvedomovať, že som už asi pol hodinu nestretol nikoho na biku so štartovým číslom. Zvláštne, ale idem určite správne, lebo nejaký pán pri trati mi vraví, že dvanásť a aj os som prešiel.
Osem kilometrové stúpanie sa ide ľahko, stúpanie je mierne a aj výškové metre pribúdajú len pomaly. Nakoniec prichádzam k prepoju urobeného tak narýchlo, aby sme sa dostali na pôvodný variant trate a pokračovali po hrebeni ako minulý rok. Ten kúsok po nevyjazdenom teréne mi ubral veľa síl, keďže som sa ho snažil ísť v sedle. Ani prešmyk, ktorý som z polovice ovládal nohou a rukou mi náladu nezlepšoval.
Nič to, už som hore, výška okolo 1000 mnm a dorážam na poslednú os. Tu už veľa nepotrebujem, ide sa skoro len dole kopcom.
Jazdu po hrebeni s malými stojkami zdolávam alebo sa snažím zdolávať na veľkej 44 zubovej píle. Prešmyk už nereaguje ani na nohu. Pár nadávok, prípadne poklus vedľa biku a už idem dole. Hurá, ide sa smer cieľ. Po chvíli stretávam konečne niekoho s číslom, ktorý opravuje defekt. Po dlhom zjazde sa stáčam smer zjazdovka a skvelý technický úsek, ktorý ma definitívne posiela smer Selce. Ešte stretávam ďalšieho nešťastného bikera s defektom, ale ten už neopravuje a beží smer cieľ. Posledných 1,5 km po asfalte a som v cieli.
Takúto sólo jazdu som ešte na maratóne nezažil, skoro dve hodiny sám, a to na štarte na 55 km trate stála skoro stovka pretekárov.
Na "dlhej" päťdesiatke prišiel do cieľa prvý Martiška Jozef v čase 2:21:08, ja som sa v cieli objavil o dvanásť minút neskôr, čo mi vynieslo celkovo desiate miesto.
výsledky: http://sportsofttiming.sk/sk/zavod/results/1363?rid=1549&eventid=1&genderid=1
Tento ročník bol organizačne zvládnutý na jednotku. Značenie na trati z môjho pohľadu bezchybné. V cieli si mohol každý umyť bike, dve hadice na počet účastníkov stačili, keby si niektorý svoje tátoše negruntovali ako na výstavu. Sprchy s teplou vodou boli super, aj keď ja mám po preteku radšej studenú vodu. Teplú som ušetril pre ostatných.
Jedlo mi chutilo, ja som si dal cestovinky a mäsité bolo na výber dva gulášiky. Počasie všetkým, ktorí túto septembrovú sobotu zavítali na Zelenú stopu prialo, bolo ideálne - 20 stupňov pod mrakom a bezvetrie. Tých sedem kvapiek, čo mi padlo na hlavu bolo ako osvieženie.
Škoda, že sa v jeden dátum išlo niekoľko ďalších bikových akcii. Viem, že nájsť správny dátum na maratón je ťažké. Verím, že budúci rok sa v Selciach stretneme opäť a na štarte nás bude viac.
Viac fotografií v albume od Janky Kirdajovej.
Autor: Tomáš Tomášek
Foto: Tomáš Tomášek, Janka Kirdajová
