28.7.-29.7.2012 INTERSPORT Stupava Trophy & Markíza RUN Asi týždeň pred začatím akcie INTERSPORT Stupava Trophy som sa začal pohrávať s myšlienkou, že absolvovať MTB pretek a terénny beh môže byť celkom zaujímavý nápad, ako stráviť posledný júlový víkend. Dlho som teda nad tým neuvažoval, nahovoril som kámoša Miša (aby nám bolo veselšie v tej ďalekej Stupave :-) ) zarezervoval som ubytovanie v Stupave, zaplatili sme štartovné, ale už nezostávalo veľa času na tréning – víkend sa blížil. V sobotu ráno som si privstal, narobil jonťáky do Camelbaku a fliaš (čo sa nakoniec v priebehu dňa ukázalo, ako veľmi správne rozhodnutie) a vyrazili sme do Stupavy. Na miesto registrácie sme prišli s dostatočným časovým predstihom, takže vyzdvihnutie št. čísel a čipov prebehlo svižne, keďže som sa prihlásil na kombináciu, tak som obdržal ešte jednu sadu všetkého (teda okrem čističa reťaze), čo považujem troška za zbytočné, mať všetko 2x rovnaké... Keďže som sa rozhodol pre 42 km trať, aby som na druhý deň zvládol behať, tak som sa na štart postavil o 10,30 hod., nakoľko sa v koridore za nafukovacou bránou už zhromažďovalo kopec pretekania chtivých bikerov, aj keď štart prvej vlny bol až o 11,00 hod. Rozdelenie štartového poľa na 3 vlny bol veľmi rozumný ťah od organizátorov a tak už asi po 2. km sa štartové pole pekne roztiahlo a ja som mohol komfortne jazdiť po veľmi peknej trati. Značenie bolo pomerne dobré, až na križovatky... Síce už z diaľky bolo vidno, že v križovatke sa bude musieť niekam odbočiť, ale ten smer sa dal vydedukovať až keď som bol už v križovatke, takže takmer vždy som musel spomaliť a hľadať, ktorým smerom je ďalej značená trať (veľmi často boli križovatky, kde sa dalo ísť až tromi rôznymi smermi), ale tento nedostatok by ľahko vyriešila šípka na zemi, alebo na strome pár metrov pred križovatkou. Kvalitu, ani zásobenie občerstvovačiek posúdiť neviem, keďže ich na 90% maratónoch vôbec nevyužívam, a tak si radšej všetko nosím sám. Vždy sa nájde niečo, čo tam niekomu nevyhovuje – raz je to slabý jonťák, inokedy silný jonťák, alebo moc teplý nápoj, alebo moc studený nápoj, atď., takže po sklamaniach na rozličných iných podujatiach som si zadovážil batôžtek a ten ma zatiaľ nesklamal – vždy si tam nájdem to, čo si tam nabalím. Trať bola veľmi pekná, vôbec jej neublížili dažďové zrážky v priebehu týždňa a tak som trať absolvoval za prijateľné 2 hodinky. V cieli som obdžal nápoj, problém s umývaním bikov nebol, jedlo chutné. Nasledovalo nekonečné čakanie na vyhlasovanie výsledkov a tomboly, kde som ako vždy nič nevyhral, tak som si začal uvedomovať blížiaci sa pretek nasledujúceho dňa, takže namiesto večere som sa ešte s kámošom vybral do parku a zľahka sme vyklusali, aby sme trocha urýchlili proces regenerácie Nasledovala ľahká večera, motivačné pozretie súhrnu olympijského dňa a išli sme spať. Keďže sa nám moc nechcelo vstávať a nechcelo sa nám hľadať v nedeľu ráno v Stupave obchod, tak sme si dali improvizované raňajky – 2ks Horalky a išli sme hľadať, kde je vlastne tá TV Markíza, odkiaľ mal byť štart 17 km behu. Miesto štartu sme našli až priveľmi ľahko, boli sme tam medzi prvými, tak nám zostávali takmer 2 hodinky do štartu. Pomaly prichádzali bežci a slniečko začínalo nepríjemne páliť. Začali sme mať obavy, že 17 km trať bude priveľké trápenie, ale nejaká vyššia moc sa nad nami asi zľutovala a 20 min. pred štartom už bola obloha seriózne zamračená, jemne sa ochladilo, dokonca to vyzeralo aj na dážď, jednoducho ideálne bežecké podmienky. S približujúcim sa časom štartu sa všetci intenzívne rozcvičovali a zvažovali svoje šance. Víťaz behu bol papierovo jasný, otvorené boli výsledky kombinácie, nakoľko sme nikto nevedeli, kto z bikerov, ktorí boli včera predo mnou sa vlastne postaví na štart a akú mám na neho stratu. O 12,00 hod. pán starosta Záhorskej Bystrice vyslovil pár povzbudivých slov nedočkavým bežcom, nasledovalo odpočítavanie a pokus o výstrel zo štartovacej pištole, no ale štartové pole sa už aj napriek nevydarenému zvukovému efektu pohlo nezadržateľne vpred. Nedočkavcov v prednej línii očividne motivovalo vozidlo, ktoré išlo pred nami, z ktorého trčali kamery, tak zrazu každý chcel byť v telke a troška prepálili tempo. Papierový víťaz Konštantín Kocian od začiatku potvrdil svoje víťazné ambície a nastúpil ostré tempo, ktorému očividne nestačil ani druhý muž v absolútnom poradí Ľubo Pavlík. Ľubo mi síce pred štartom hovoril, že nie je v takej forme ako na zimnom stupavskom behu, ale jeho výhodou bolo, že nemal v nohách 42km MTB zo soboty, čo mu nahrávalo do karát. Prvé 2 km boli vedené po asfaltke, kde som išiel rozvážnym tempom 4min./km, veď sa vôbec nebolo kam ponáhľať. Chalani, ktorí to prepálili to už asi dávno oľutovali a tak som sa ustálil na štvrtom mieste v celkovom poradí. Tešilo ma, že nikto z bežcov predo mnou neabsolvoval včerajší MTB pretek, takže šance na umiestnenie v kategórii kombinácia MTB/beh boli celkom priaznivé. Po úvodných 2 km na asfaltke sme vbehli do lesa, kde začalo plynulé stúpanie, trať bola dobre označená, prvá občerstvovačka sa objavila už na piatom kilometri, tak si dávam hlt vody a začínam sa približovať k juniorskému pretekárovi, ktorý bol najskôr v nedohľadne, ale postupne spomaľoval. Asi na ôsmom kilometri dobieham juniora, a keďže nie je mojim konkurentom v kategórii nenasadzujem žiadne trháky a podobné „finty“, ale bežíme si pekne spolu, občas prehodíme pár slov a kilometre pekne ubiehajú. Z povinnosti absolvujem hlt vody na druhej občerstvovačke asi na desiatom kilometri. Trať je naozaj super, veľmi pekné chodníčky si užívam, nastúpaných 350 výškových metrov ani nebolo poznať. S blížiacim sa cieľom som sa začal obávať zbehu asi na 15. km, nohy po včerajšku boli tuhé a už sa objavovala aj únava, tak som na vlhkom podklade zbytočne neriskoval a junior sa mi vzdialil asi na 200 m a cítil som, že toto manko sa mi už nepodarí zdolať. V cieli som sa objavil po 70 minútach veľmi pekného lesného behu na celkovej štvrtej pozícii, v kategórii na 2. mieste. Sklamaním bolo, že v cieli nás nikto nečakal s jonťákom, alebo iným nápojom, tak ako to bolo v sobotu. Po osprchovaní som si dal rizotko a čakali sme na vyhlasovanie výsledkov a tomboly. Výledky kombinácie MTB/beh sa nejako nechceli objaviť na „nástenke“, tak som netrpezlivo čakal, ako to 2-dňové snaženie dopadne. Stal sa zázrak a kombináciu 42km MTB/ 17km beh sa mi podarilo vyhrať. Dnes to išlo Pinďovi omnoho lepšie ako v sobotu a tak tombola začala už okolo 16,30 hod. Dokonca sa na nás usmialo šťastie a ja som bral 3. cenu a kamarát Michal, ktorý sa najviac zdráhal účasti na tomto podujatí vyhral v tombole 1. cenu! Takže sa nám tento pekný víkend skončil happy endom, cesta domov ubehla rýchlo, ešte sme stihli pozrieť doma v športových novinách na Markíze náš štart na dnešnom behu. Bodaj by bolo takýchto víkendov viac do roka. Autor: Peter Sobek
