Report: Maratón Medzihorím Partizánske
MTB Maratón Medzihorím 2013, alebo mordor, natur, megablato, alebo ako som bol dlho na nedlhej.
Keď som sa dozvedel, že mi zrušili kôli tohtoročnému „krásnemu“ počasiu prvý 12 hodinový ultramaratón v Podlesí, bol som vytočený, že nemôžem dať extrém. Tak som začal hľadať náhradu a v kalendári som našiel jedinú akciu MTB Maratón Medzihorím.
Klasický MTB, žiadny ultra, žiadny extrém, fňuk, fňuk. Na druhej strane, však po dlhej zime stretnem opäť kámošov aj kámošky. Nuž bol som tam tri-krát, vždy vytrápený, nedokončený alebo vytrápený. Moc chuti som nemal ale hádam nebudem doma vysávať.
Terry mi volá, že o 20min ma berie do auta, nech sa chystám. Nahádzal som veci do tašiek, bedničky a kýbla. Sto vecí, z ktorých som potreboval možno štvrtinu. Zato prilbu som samozrejme nechal doma. Hlavne že máme fernet. Už necelú hodinu pred štartom sme boli na mieste letisku Malé Bielice. Išiel som sa odprezentovať, ale hneď som sa aj prehlásil z dlhej na strednú, keďže všetci tvrdili, že blato nebude. Myslel som si že za 3 hodinky to dám a budem v cieli (omyl).
O 10:00 vyrazili na dlhú 70km trať jedenásti rytieri a jedna amazonka (Majka Stankovičová). Však by som to možno za ňou aj uvisel a možno aj nie. Vtedy ma trošku zamrzelo, že som na dlhú nešiel aj ja. Po ich odštartovaní som sa zvítal so všetkými známymi a vtedy som zistil, že mi chýba prilba a moje plášte rozhodne niesú do blata (hlavne že som mal dve sady kolies). V tom začala veľmi spontánna akcia. Usporiadateľ Oliver Klampárik mi požičal prilbu. Chalani zo stánku Kellys mi prehodili plášte do blata. Terry ma zásobil energiou, no bikovať som žiaľ musel sám. A tak som sa postavil na štart.
Bez stresu som sa vyvážal za poslednými, však je to len 50-ka. Za krátko prišiel mordor. Blato, blato, hlboké jamy, miestami som si myslel, že sa utopím. Šmýkame sa, padáme, trápime, tlačíme... Vcelku som začal uvažovať prečo som neostal doma vysávať. Avšak vykúpenie prišlo a cykloorgazmom bolo, keď sme dorazili na naturálne singláče kde sa dalo pekne vyblázniť, ale samozrejme si aj pekne ustlať. Čo som si náležite užil aj ja. Na trati som stretol aj takých, čo robili defekty aj nejaký ten menší úraz, či technický problém.
Vcelku však hodnotím ako veľmi náročný naturálny MTB pretek. Extrémny bol najmä počasím a dlhou zimou, ktorá zanechala na trati svoje stopy. Náročný bol nad moje očakávania, teda aspoň tie moje.
Rád by som ocenil povzbudzovanie personálu na občerstvovačke a hlavne aj výrazné zlepšenie značenia na trati. A počasie? Bolo úplne aprílové, termín sedí, teplo, zima, slnko, dážď, krúpy, silný vietor, bezvetrie už len sneženie chýbalo. Dorážam viacero rozčarovaných a vytrápených, ktorí si siahli na svoje dno.
Po príchode do cieľa, keď už to mám za sebou som nakoniec rád, že som v Partizánskom bol. Veď ako sa hovorí, ťažko v Partizánskom, ľahšie na tých ostatných... Takto si to aspoň myslím. Do cieľa som dorazil po piatich hodinách, rozhodne to neboli tri tak ako som si myslel pred štartom. Takmer všetci aj z dlhej už boli po mojom príchode vysprchovaný a navoňaný. Dnes to malo výhodu, že takmer každý kto dokončil bol na bedni.
Na dlhej vyhral Kajo Hartl (nečudo) však od novembra už najazdil 11 tisíc kilometrov!!! (všetky kilometre pre zaujímavosť dal vonku, bez akéhokoľvek trenažéru či spinningu). Majka asi jediná po preteku mi povedala, že čakala horšiu trať. No je asi z inej planéty ako mi ostatní.
Na päťdesiatke vyhral Tomáš Višňovský, a medzi ženami dominovali sestry Juhasky.
Ejhľa nasledovala tombola. Čo sa nestalo. Prilbu, ktorú mi zapožičal organizátor som nakoniec aj legálne vyhral. Neuveriteľné. Konečne začínam byť na MTB v pluse.
Zaujímavosťou akcie bol sprievodný program Festina Chrono Bike Tour, kde si mohli už aj tak po vyčerpávajúcej akcii doraziť svoje sili súťaživí jedinci na trenažéroch. Najlepší čas dňa a hodinky z Partizánskeho do Festiny si odniesol s časom 01:03 Tomáš Suchár (s Festinou sa môžete stretnúť aj na ďalších akciách http://www.festinatour.sk/)
Na záver:
Pozitíva: jednoznačne obrovská snaha vylepšiť oproti minulostiť. Dokonca aj ľudia na občerstvovačkách sa pýtali pretekárov, čo by sa dalo na akcii zlepšiť. Samozrejme aj šéf akcie Oliver Klampárik myslel na všetko aj na to že si niekto zabudne prilbu. Preto celej partii aj jemu želám, aby na jeho akciu si našlo odvahu zúčastniť sa viac bikerov ako bolo v tomto roku. Značenie veľmi dobré, adrenalín 200%, preverenie kondičky, ukájanie sa v extrémnom blate 300%.
Mínusy: absolútne najhnusnejšie počasie, ale za to organizátor naozaj nemôže. Motorkári hlavne k záveru vcelku otravovali svojím predbiehaním a riskantnou jazdou a to nieje len môj názor ale aj postreh iných bikerov.
Áno dnes to nebolo pre každého, bolo to len pre vyvolených šialencov, ale mi extrémov chtiví čo to máme radi prídeme aj o rok a tešíme sa.
Výsledky nájdete na http://cyklo.sao-tatry.sk/
Autor: Rado Tilandy
Foto: Rado Tilandy