Author Šela Maratón 2013 - 2 maratóny v jednom „Psychedelický trance alebo aj Psytrance, je forma elektronickej hudby, ktorá je charakteristická hypnotickým usporiadaním syntetických rytmov a komplexne vrstvených melódií vytvorené vysokým tempom riffov. Psychedelický trance má výrazný, rýchly zvuk (obyčajne medzi 140 až 150 BPM), ktorý má tendenciu byť rýchlejší oproti iným formám trance alebo techno hudby. Používa výrazné basové beaty, ktoré sú neustále v celej skladbe, a prekrývanie basov s rôznymi rytmami pochádzajúcimi od funky, techno, EBM a trance pomocou bubnov a iných syntetických nástrojov. Vedenie, rytmus a beaty sa obvykle menia každých 32 beatov. Skladby tohto žánru trvajú obyčajne 6 až 10 minút a využívajú frekvenčnú moduláciu medzného kmitočtu na syntetizátore.“ [zdroj: Wikipedia] Je sobota 4.5.2013, 6:15 ráno. Sedím v Dolfíkovom aute, počúvam psychiatriu popísanú vyššie (on tej hudbe naozaj fandí, ja nerozumiem umeniu) a pozorujem kvapky dažďa padajúce na čelné sklo spolu s displejom teplomera, ktorý ukazuje pri prejazde cez Makov optimistických 5°C. Rozmýšľam, prečo teraz neležím v posteli, ale cestujem niekam, kde bude blato, voda a kopa špiny. Asi preto, že som nad účasťou rozmýšľal posledných pár rokov, ale vždy som si našiel výhovorku, prečo sa nezúčastniť. Tento rok som však dostal voľné štartovné, zabezpečený odvoz a tak nebolo inej možnosti. Navyše všetci hovorili, že je tam parádna trať.. Na hrad Helfštýn dochádzame hodinu pred štartom, kde nás trošku zaskočila teta, ktorá nás hneď pri príchode skásla o 40 kačen za parkovné. Pre mňa na maratóne novinka. Teplota medzitým našťastie stúpla na luxusných 10°C a tak sa mi z auta vylieza o niečo ľahšie. Registráciu sme odbili bez problémov (dlhší rad som si musel vystáť pri čakaní na WCko) a už sme sa aj presúvali do vedľajšej dediny na štart. Boli to 4 km prevažne dolu kopcom, také rozjazdenie sa mi páči. Štart dlhej, 91 km trasy bol rozdelený na 2 vlny a bol naplánovaný na 9-tu ráno. Okrem toho boli v pláne ešte aj 52 km trasa a trasa pre crossové bicykle. Po štarte sme chvíľu fičali po asfalte a potom sa to začalo. Dlhé kilometre singlov a mordovačky v blate. Od svojich súputnikov som sa naučil mnoho zaujímavých termínov spojených s aktuálnym dianím na trati. Uvádzam napríklad: „“mr*ačka, sku*vený bláto, peklo,...“. Viackrát som uvažoval, že borci na prvých miestach tadiaľ museli len preletieť, ale my na konci balíku sme si to vyžrali pekne od podlahy. Túto časť trate som si však aj napriek tomu celkom užíval a myslím, že by to bola ideálna destinácia na víkendový pojazd o pár ľuďoch. Samozrejme za sucha. Po cca. 45 km došlo k zmene a zrazu som mal pocit, akoby som bol na úplne inom maratóne. Trať vyliezla z lesov a zamierila na polia, kde začal test morálky. Podmáčaná lúka hore kopčekom je totiž správna zábavka na sobotné poludnie pre veľkých chlapcov a odvážne ženy. Nezainteresovaný človek by ani nepovedal, že sa jedná o preteky. Rýchlosti pretekárov boli v týchto miestach priam šialené - tá moja bola určite jednociferná. Ťažké chvíle nám však spríjemňovali prekvapenia ako starý železničný tunel s rockovou muzikou a podobne. Vďaka nim som sa aj napriek náročnosti tejto časti trasy celkom dobre zabával. Po niekoľko kilometrovom intermezze sme zase vbehli do lesa a užili si 2 dlhé stúpania, ktoré sa však dali pretrpieť. Hlavne to druhé po asfalte stálo za to. Sklon radšej ani nejdem odhadovať, ten jednociferný určite nebol. Potom to už bol pomerne rýchly dojazd do cieľa so záverečným bonusom vo forme stúpania k hradu Helfštýn, kde sa človek ešte musel trochu hecnúť, aby pred divákmi nevyzeral ako troska. Aj keď sa tak určite nejeden z nás cítil... Ak mám zhodnotiť toto podujatie, musím potvrdiť slová známych, ktorý mi ho odporúčali – najväčšou devízou maratónu je jednoznačne skvelá a zábavná trať a parádne zabezpečenie. Viac krát som na trati využil služby ako umývanie biku a jeho následné namazanie, namazanie žalúdka rôznymi dobrotami, prípadne namazanie unavených nôh sympatickou masérkou priamo počas tlačenia spomínaných dobrôt do krku. A na jednej občerstvovačke sa mi to podarilo dokonca súčasne. Palec hore! (Dokonca mi tie zasvinené hnáty predtým aj vyumývali.. :-) Zázemie taktiež originálne. Využiť na športové podujatie tohto typu hrad zo 14. storočia je nápad za sto bodov. Obzvlášť ma zabávala po dojazde kombinácia hip-hopových beatov od úradujúceho DJ-a v spojení s kamenným prostredím, kde by sme viac očakávali nejaké sláčikové kvarteto, prípadne princa Bajaju s citarou v rukách... Takže čo na záver? Nezmokli sme, dobre sme sa povozili na bikoch, zabavili sa, postretávali nejakých známych a hlavne sme nemuseli v túto krásnu sobotu vysávať obývačku.. Takže o rok znova (len predtým nesmie spadnúť kýbeľ vody na meter štvorcový).. :) A áno, po ceste domov sme zase počúvali v aute psychedelický trance...   Autor: Martin Assouvi Vaško Foto: Rado Tilandy Dolfik

Dnes čakala na pretekárov etapa ktorá svojim profilom dávala šancu na víťazstvo šprintérom. Podľa predpokladov po 169 kilometroch rozhodol o víťazovi hromadný šprint. Najrýchlejší bol Mark Cavendish (OPQS) pred Eliom Vivianim (Cannondale Pro Cycling) a Matthewom Gossom (Orica GreenEdge). Mark Cavendish vyhral už druhú etapu na tohtoročnom Gire. V priebežnom poradí nenastali žiadne zmeny.     Priebežné poradie po 6. etape: 1.Luca Paolini.....Katusha Team.....23h 52' 42'' 2.Rigoberto Uran.....Sky ProCycling.....+ 00' 17'' 3.Benat Inxausti.....Movistar Team.....+ 00' 26''     Autor: Milan Majtán

Piata etapa viedla po rovine a merala 203 kilometrov. Preteky ovplyvnil dážď a pád pred cieľom. O víťazovi rozhodol šprint a z víťazstva sa tešil John Degenkolb (Team Argos - Shimano) pred Ángelom Viciosom (Katusha Team) a Paulom Martensom (Blanco Pro Cycling). Na prvých troch miestach sa nič nezmenilo.       Priebežné poradie po 5. etape: 1.Luca Paolini.....Katusha Team.....19h 56' 39'' 2.Rigoberto Uran.....Sky ProCycling.....+ 00' 17'' 3.Benat Inxausti.....Movistar Team.....+ 00' 26''     Autor: Milan Majtán  

Vrchol druhého stúpania druhej kategórie len šesť kilometrov pred cieľom čakal dnes na cyklistov v najdlhšej etape tohtoročného Gira. Za dažďa sa z víťazstva v etape dlhej 246 kilometrov tešil Enrico Bataglin (Bardiani Valvole-CSF Inox). Druhý prišiel Fabio Feline (Androni Giocattoli) a tretí Giovanni Visconti (Movistar Team). Talianský pretekári obsadili všetky tri stupne pre víťazov. Luca Paolini (Katusha Team) ostáva v ružovom drese.         Priebežné poradie po 4. etape: 1.Luca Paolini.....Katusha Team.....15h 18' 51'' 2.Rigoberto Uran.....Sky ProCycling.....+ 00' 17'' 3.Benat Inxausti.....Movistar Team.....+ 00' 26''     Autor: Milan Majtán

Žilinský samosprávny kraj v spolupráci so spoločnosťou Kia Motors Slovakia Vás dňa 10.05.2013 pozývajú na otvorenie pilotného úseku pripravovanej cyklotrasy HRAD BUDATÍN - HRAD STREČNO. Trasa: Vodné dielo Žilina - Hrad Bdatín Bližšie info: http://www.regionzilina.sk/ Autor: Iveta Klinčáková

Dnes v tretej etape na 222 kilometrovej trati čakali na cyklistov dve stúpania. Prvé stúpanie druhej kategórie bolo 69 kilometrov pred cieľom a druhé stúpanie tretej kategórie 20 kilometrov pred cieľom. Z vrcholu druhého kopca trať už len klesala do cieľa. Šesť kilometrov pred cieľom zaútočil talianský pretekár Luca Paolini (Katusha Team) a zvíťazil o 16 sekúnd pred druhým Cadelom Evansom (BMC Racing Team) a tretím Ryderom Hesjedalom (Garmin - Sharp). Do ružového dresu sa do zajtrajšej štvrtej etapy oblečie víťaz dnešnej etapy Luca Paolini z Katusha Teamu.       Priebežné poradie po 3. etape: 1.Luca Paolini.....Katusha Team......9h 04' 32'' 2.Bradley Wiggins.....Sky ProCycling.....+ 00' 17'' 3.Rigoberto Uran.....Sky ProCycling.....+ 00' 17''     Autor: Milan Majtán

Cadel Evans do Gira síce nenastúpil v takej vrcholovej forme ako iní cyklisti, neznamená to však, že v trojtýždňových náročných pretekoch bude závodiť bez ambícii. Výsledky po úvodných dvoch etapách ale zatiaľ nehovoria v jeho prospech. Na nedeľnej časovke sa očakávalo, že tím Cadela Evansa BMC sa umiestni medzi najlepšími tímami. Na 17.4-kilometrov dlhej trati ale BMC za prvým Sky výrazne zaostalo a stratilo až 37 sekúnd. Ani overený líder tímu Taylor Phinney nedokázal v pretekoch s časom zabezpečiť tímu lepšie ako 12. miesto. „V tíme sme mali množstvo špurtérov, čo je zvyčajne v časovkách veľmi žiaduce. Táto trať bola ale obzvlášť kopcovitá. 37 sekúnd je o dosť menej ako som očakával, ale tak to je a musíme to akceptovať,“ povedal pre športové správy Evans. „Jazdci do toho dali všetko. Napríklad Klaas Lodewyck urobil všetko čo mohol, a preto od neho ani nemôžem žiadať viac,“ dodal jazdec BMC. Riaditeľ tímu Max Sciandri mal na vec podobný názor ako Evans, odvolávajúc sa na profil trate. V tíme Sky mal Wiggins okolo seba na pomoc mnohých vrchárov, a preto Sciandri verí, že v prípade rovinatejšej trate by mohli byť výsledky veľmi odlišné. Evans sa po dvoch etapách nachádza na priebežnom 60. mieste, odkiaľ na prvého Salvatore Puccia stráca 37 sekúnd. Po sérii ďalších etáp sa uvidí, či priaznivcom tímu BMC a Evansa vyjde tipovanie na jazdcove lepšie výsledky. Autor: Juraj Mička Zdroj: cyclingnews.com

Druhú etapu Giro d´Italia dnes privítal ostrov Ischia. Na malom ostrove so 60 tisíc obyvateľmi čakala na pretekárov tímová časovka na trati s dĺžkou 17,4 kilometra. S časom 22:05 a priemernou rýchlosťou 47,27 km/h došiel do cieľa ako prvý tím Sky ProCycling. O deväť sekúnd zaostal Movistar Team a o štrnásť sekúnd za víťazním tímom zaostal Astana Pro Team. Do ružového dresu sa prezliekol po dnešnej tímovej časovke Salvatore Puccio z víťazného tímu Sky ProCycling.       Priebežné poradie po 2. etape: 1.Salvatore Puccio.....Sky ProCycling.....3h 20' 43'' 2.Bradley Wiggins.....Sky ProCycling.....+ 00' 00'' 3.Sergio Luis Henao Montoya.....Sky ProCycling.....+ 00' 00''     Autor: Milan Majtán    

V prístavnom meste Neapol dnes odštartovala prvá Grand Tour v tomto roku Giro d´Italia. V prvej etape 96. ročníka čakal na cyklistov najprv šestnásť kilometrový okruh ktorým cyklisti prešli štyri krát aby pokračovali na druhom osem kilometrovom okruhu ktorým prešli osem krát. O víťazovi rozhodol šprint v ktorom bol najrýchlejší Mark Cavendish (OPQS). Druhý bol Elia Viviani (Cannondale Pro Cycling) a tretí Nacer Bouhanni (FDJ). Mark Cavendish sa oblečie do zajtrajšej druhej etapy, tímovej časovky, do ružového dresu.   Výsledky 1. etapy: 1.Mark Cavendish.....OPQS.....2h 58' 38'' 2.Elia Viviani.....Cannondale Pro Cycling.....+ 00' 00'' 3.Nacer Bouhanni.....FDJ.....+ 00' 00''     Autor: Milan Majtán  

Giro d’Italia je prvá z troch Grand Tours v tomto roku a druhý najslávnejší cyklistický závod na svete. Preteky Giro d’Italia sa konajú pravidelne začiatkom mája a za vznikom stoja noviny La Gazzetta dello Sport. Na štarte prvého ročníka v roku 1909 stálo 127 pretekárov na ktorých čakalo 8 etáp s dĺžkou 2448 km. Do cieľa ich došlo 49 a z víťazstva sa tešil Luigi Ganna prezývaný Kráľ blata. Najviac celkových víťazstiev majú na svojom konte traja pretekári. Alfredo Binda, Fausto Coppi a Eddy Merckx tu zvíťazili päť krát. Mario Cipollini má na svojom konte najviac víťazných etáp, na pódiu stál 42 krát. Kanibal Eddy Merckx mal oblečený 77 dní ružový dres pre vedúceho pretekára. Riaditeľ pretekov Michele Aquarone pri prezentácii 96. ročníka Giro d’Italia 2013 uviedol "Tohtoročná trasa neznevýhodňuje žiadneho pretekára, vytvorili sme 21 úplne odlišných závodov v 23 dňoch." Giro d’Italia 2013 má dĺžku 3405,3 kilometrov. Sedem etáp je rovinatých, šesť etáp kopcovitých, päť horských a tri etapy sú časovky (tímová, individuálna, individuálna do vrchu). Medzi etapy ktoré by mohli rozhodnúť tohtoročné Giro patrí siedma zvlnená 177 kilometrová etapa, individuálna časovka v ôsmej etape na 54,8 kilometra, desiata horská 167 kilometrová etapa, štrnásta 168 kilometrová horská etapa, pätnásta 149 kilometrová horská etapa, 20,6 kilometrová individuálna časovka do vrchu v osemnástej etapa, 139 kilometrová devätnásta horská etapa a 203 kilometrová dvadsiata horská etapa. Na štarte prvej etapy v Neapole bude 19 UCI Pro Tímov - AG2R La Mondiale, Astana Pro Team, BMC Racing Team, Cannondale Pro Cycling, Euskaltel – Euskadi, FDJ, Blanco Pro Cycling Team, Garmin - Sharp, Katusha Team, Lampre - Merida, Lotto Belisol Team, Movistar Team, Omega Pharma - Quick Step, Orica GreenEdge, RadioShack - Leopard, Sky ProCycling, Team Argos - Shimano, Team Saxo - Tinkoff, Vacansoleil - DCM a 4 Kontinentálne Tímy - Androni Giocattoli, Bardiani Valvole-CSF Inox, Colombia a Vini Fantini ktoré dostali divokú kartu. Vedúci pretekár má oblečený ružový dres (Maglia rosa) podľa farby novín La Gazzetta dello Sport, červený dres má vedúci pretekár bodovacej súťaže, modrý dres patrí najlepšiemu vrchárovi a biely najmladšiemu pretekárovi do 25 rokov. Mezdi favoritov na celkového víťaza patria Bradley Wiggins (Sky ProCycling), Vincenzo Nibali (Astana Pro Team), Ivan Basso (Canonndale Pro Cycling), obhajca vlanajšieho víťazstva Ryder Hesjedal (Garmin - Sharp), Joaquim Rodriguez (Katusha Team), Samuel Sanchéz (Euskaltel - Euskadi), Robert Gesink (Blanco Pro Cycling Team).     Autor: Milan Majtán  

Shimano pre rok 2014 inovovalo svoju druhú najvyššiu mechanickú cestnú sadu Ultegra. Ultegra 6800 prebrala po najvyššej sade Dura - Ace 11 pastorkovú kazetu, lepší výkon a zväčšený brzdný výkon. Nová Ultegra prináša osvedčené technológie pre cyklistických nadšencov.         Zdroj a foto: Shimano Autor: Milan Majtán

Porubajk 2013 – Príjemné pojazdeníčko, ktoré nikoho neurazí Trať porubského maratónu je ako vianočný darček pre každého správneho bikera. Dlhé singletracky striedané krátkymi stúpaniami. Vlnitý terén, ktorý človeka vyzýva „Pridaj a uži si ma naplno“. Ale aj náročné úseky vyžadujúce technickú zručnosť a fyzickú kondíciu. Stúpania do výšin, ale aj prudké padáčiky. Prach, ale aj blato. Tráva, ale aj asfalt. To všetko poprekladané zaujímavými výhľadmi na Moravskoslezský kraj. Tejto trati tento rok neodolala skoro tisícka pretekárov a 27. 4. 2013 sa postavila na štartovnú lajnu staro-nového maratónu s názvom Porubajk 2013. Maratón donedávna známy ako Škoda Bike Maratón prešiel tohto roku vážnou krízou, keď ho hlavný sponzor Škoda Plzeň hodil cez palubu. Avšak organizátori ukázali bojovnosť a maratón zažil fenixovské znovuzrodenie s novým názvom. Navyše tak ako organizátori sľubovali, tento krutý čin plzenskej automobilky nebolo nijak badať (až na trochu vyššie štartovné a absenciu pamätného hrnčeka v registračnej taške).   Maratón sa ako aj po minulé roky konal na Hlavnej triede v Ostrave-Porube. Pretekári si mohli zvoliť medzi dvoma traťami dĺžky 35 km a 68 km. Navyše bola pripravená aj krátka trojkilometrová trať určená pre detičky a tak sa mohli zabaviť aj tí najmenší. Neviem, koľko početná bola reprezentácia Slovenska na tomto podujatí, ale boli sme minimálne štyria: Ja, môj tímový kolega Assouvi a kamaráti Vlado a Juraj. S výnimkou Juraja, ktorý ma v záľube prechádzať cieľovou páskou až po zotmení, sme sa rozhodli všetci pre dlhú trasu. Desiata hodina odbila a pretekári boli odštartovaní. Prvé kilometre po odstavenej, policajtmi riadenej cestnej premávke sa postarali aspoň o čiastočné potrhanie húfu nažhavených bikerov. Vďaka tomu nevznikajú žiadne výrazné špunty pri vchádzaní do Porubského lesíka a pri prejazde Vřesinským kúpaliskom, ktoré je najväčším vonkajším kúpaliskom v Strednej Európe. Čaká nás však veľká prekážka vo forme 300 metrov dlhej zjazdovky Skalka. Mnoho odvážlivcov ju zdoláva v sedlách, ale väčšina sa rozhodla vyjsť to po boku svojich tátošov. Každopádne pohľad na lyžiarsku zjazdovku preplnenú stovkami funiacich bikerov je pohľad, ktorý sa človeku nenaskytá každý deň.   Komu sa podarilo dostať až hore a rozdýchal infarktový stav, čaká ho zaslúžená odmena – singletrackový zjazd do Mexika a odtiaľ pohodový výjazd k sanatóriám v Klimkoviciach. Žiadne depresie z trate sa nekonajú. Trasa je tak hravá, že ani nemajú z čoho. Ani slnko, najväčší nepriateľ maratóncov, dnes nekomplikuje závodenie. Nasleduje občerstvovačka u Pánskeho dvora, kde sa trať vetví na krátku a dlhú. Ľudia prichádzajú s vysmiatymi tvárami a jediné, čo im chýba k dokonalému šťastiu je pomaranč v ústach a pár deci jonťáku v cykloflaši.   Ta pravá zábava však ešte len prichádza. Občerstvovacia stanica za nami, a pred nami bahenné kúpele pozdĺž riečky Setina. Úzka cestička pokrytá bahnom a popretkávaná hustou sieťou koreňov dáva bikerom zabrať. Situáciu komplikuje aj niekoľko brodov, ktoré musí každý z nás prekonať. Mokré spestrenie trate však trvá len niekoľko kilometrov a hneď potom si nasleduje prudké, ale našťastie suché stúpanie až k dedinke Jakubčovice. Tato dedinka je so svojimi necelými 500 metrami nad morom najvyšším bodom celého maratónu a mnoho pretekárov vôbec neskrýva radosť z jej zdolania. Ako hovorí ľudová múdrosť: „Kto si neváži zdolania 500 metrového kopca, na kilometrový si šľapať nezaslúži... “   Dlhý, skoro sedem kilometrový zjazd do Nových Sedlíc je najlepším liekom na naše upotené hlavy a zablatené nohy. Každý si užíva vietor vo vlasoch a snaží sa vytočiť svoju dnešnú maximálku. Drncajúce pole je vystriedané dokonalým asfaltom, za ktorý by vo väčšine dedín na východnom Slovensku dali aj posledný cent. Človek skoro necíti odpor vozovky. Od Nových Sedlíc je to však iná muzika. Stúpanie lesom, rovinka po lúke, stúpanie lesom, rovinka po lúke. Ešte že dnes nepáli slnko, inak by sme zistili pravý zmysel spojenia „varený, pečený“. Po tomto najdlhšom a podľa mňa psychicky najnáročnejšom stúpaní sa pred nami objavuje dedina Pustá Polom a v nej pár šikovných dievčat a plno jedla a pitia. S plným žalúdkom sa predsa len lepšie šliape. Hlavne, keď to je odtiaľto do cieľa len 15 kilometrov a trať má silne klesajúcu tendenciu. Pravé toto je ten správny úsek na vyžmýkanie posledných síl. Každý šliape, čo to dá. Je jedno, že víťazi sú už dávno v cieli a my bojujeme o tristé miesto. A prečo?? Neviem. Nie všetko musí mať racionálne vysvetlenie. Do poslednej minúty valíme na plné obrátky. Na záverečných dvesto metroch bojujem o umiestnenie s jedným neznámym borcom. On s polomäkkým deravým kolesom, ja s ulomeným sedadlom. Nikto z nás sa však nemieni vzdať. Už len pár metrov ... Tak už sme v cieli. Môj súper ma dal o pol kolesa. Ale to mi náladu nemôže pokaziť. Tak isto mi nepokazí náladu ani guľáš, za ktorý by pán kuchár hviezdu Michelin určite nedostal. Človek tu však nie je kvôli jedlu, ale kvôli zábave a pojazdeniu. A toho si každý z nás užil vrchovate... Kompletné výsledky, kopec fotiek a videí z trate nájdete na: www.porubajk.cz   Autor: Peter Chovanec Foto: Petra Chmurová

Nedeľné ráno, pohľad z okna, sychravé počasie, dážď. Pre istotu som skontroloval ešte radarové snímky a tie tiež nepredpovedali práve najsuchší pretek. Celkom som sa už zmieril s faktom, že predsavzatie o nepretekaní v daždi sa mi zase raz nepodarí dodržať. Hovorím si, veď je to len pár kilometrov a niečo cez 20 minút utrpenia, to sa predsa za pretek ani považovať nedá. Nakoniec bolo našťastie všetko inak. Teda skoro všetko. Blato a dážď sa síce nekonalo, ale tých 20 minút utrpenia ostalo. Ale pekne po poriadku. Tradične posledný aprílový víkend sa v Bystričke pri Martine konal už 4. ročník MTB časovky do vrchu pod názvom Jarný šprint. Kvalitnú organizátorskú prácu našich pivných kamarátov z Beer inside teamu potvrdil po štvrtý raz za sebou posunutý rekord v počte účastníkov. Tento rok sa na štart postavilo celkovo 223 štartujúcich vo všetkých výkonnostných, vekových a dokonca aj v jednej hmotnostnej kategórii. Napriek neúmerne predĺženej zime a do poslednej chvíle nie práve ideálnym podmienkam na trati sa nakoniec súťažilo, rovnako ako posledné 3 ročníky, na trase A s dĺžkou 9,2 km, na ktorej sme nastúpali 320 výškových metrov. Jarným šprintom ako prvým pretekom v sezóne sa začal môj typický sezónny stereotyp. Skorý ranný budíček, zbalenie bajku a vybavenia do auta a cesta na miesto činu. Nasledovala prezentácia, ktorá sa kvôli veľkému počtu štartujúcich trochu natiahla, ale aspoň mal človek trochu času na podelenie sa so zážitkami z jarnej prípravy so starými známymi maratónskymi harcovníkmi a pripravenie „víťaznej stratégie“ na pretek. Postupne aj počasie začalo spolupracovať s organizátormi. Mrakov začalo ubúdať a slnečných lúčov pribúdať a tým sa začala vylepšovať aj nálada organizátorov a hlavne bajkerov. Pred štartom som si dal ešte pohodových pár kilometrov na rozohriatie a o pol 12 som spolu s mojimi tímovými spolubojovníkmi pod štartovým oblúkom čakal na chvíľu s veľkých CH.     Potom to je celé, ako to už na časovkách býva, veľmi jednoduché. 3-2-1 štart. Premotivovaných úvodných pár metrov pre oko divákov a fotografov na hrubej. Rýchlosť 40 km/h v úvode. Tepy zrýchlením formuly 1 idú na maximum. Laktát začína striekať z uší. V tvári výraz psychopata z béčkového Hollywoodskeho filmu. Stehná pália, v pľúcach špendlíky. Z času na čas začuť aj nejaké povzbudzujúce hlasy z okolia, asi od kamarátov čo sa vyskytujú popri trati. Samé stúpanie a žiaden pekný technický zjazd, kde by sa človek trochu zabavil. Do toho všetkého ako to už v Bystričke býva zvykom organizátori zabezpečia ešte kvalitný protivietor, aby sme ani ten kúsok dolekopca na trati nemali úplne zadarmo. V takomto príjemnom rozpoložení človek čaká, kedy to už konečne všetko skončí a polomŕtvy padne v cieli na zem. To všetko sú vlastne dôvody, prečo nemám rád časovky a budem sa radšej 13 hodín motať po kopcoch na A-strecke na Salzke. Ale po tomto všetkom nasledujú aj príjemnejšie veci, občerstvovačka v cieli, chutné cestoviny, čapované pivko, kopec kamarátov, takže vo výsledku to vydá na veľmi príjemný deň. Ešte na doplnenie môj výsledný čas 23 minút a 48 sekúnd. Zase raz brambor na krku. Víťazom hlavnej kategórie sa stal „Veľký ON“, domáci bombardér z Beer inside teamu Rasťo Balko a medzi ženami suverénne triumfovala Martina Šichtová z KPHC Turčianské Teplice. Okrem časovky sa v Bystričke konala aj 3. etapa Festina Chrono bike tour 2013. Medzi mužmi vyhral Marek Legat a medzi ženami dominovala Zuzana Žideková a vybojovali si tak hodnotný darček v podobe hodiniek Festina. Napriek tomu, že nemám rád časovky, tak do videnia o rok v Bystričke na 5. ročníku Jarného šprintu. Autor: Juraj Meliš Foto: Peter Markovič

Tento rok už po štvrtý krát to rozbalili bajkerky a bikeri v Bystričke na QUICK SPORT JARNOM ŠPRINTE 2013. Aj keď ráno niečo spadlo z oblakov a Majka to nebola tak organizátori z BERR INSIDE TEAMU myslel, že dne súčasť nebude bohatá ako minulý roki.Opak bol pravdou a tento rok opäť narástli nie len poštom účastníkov 224, ale aj kvalitatívne. Je už vidno, že partia sa zohralo a všetko išlo ako po masle.  Prezentácia, služby a aj štartovanie pretekárov v intervale 30 sekund odsýpalo úplne v pohode. Okolo jedenástej hodiny si pomedzi mraky prerazilo svoje miesto aj slniečko a tak nálada gradovala do pohody. Trať niestami mokrá avšak v prechode z tz. TANKOVEJ do lesa bolo blatíčko, ale to k MTB patrí. Zvážnica už podľa slov pretekárov bola v pohode a keďže partička Beerakov si deň pred akciou dala prácu s dojazdom do cieľa tak trať bola super.  Celkovými víťazmi dnešného Jarného Šprintu boli Rasťo Balko z domáceho BEER INSIDE TEAMU s časom 22:32 a u žien si prvenstvo z minulého roka obhájila Martina Šichtová z KPHC Turčianské Teplice časom 28:24.... Všetky oficiálne výsledky nájdete TU. Takže ešte raz vďaka za krásnu bikersku nedeľu. Autor: Luboš Dupkala

V Sobotu 27.04. sa konal už piaty ročník MTB maratónu v Skalici - Zlatníckej doline. Pre mňa to je už taká jarná klasika, ktorú som si tretí rok po sebe nemohol nechať ujsť. Čakala nás už rokmi zabehnutá trať, kde sa striedajú stúpania a klesania v dvoch okruhoch po cca 24 km. Takže "dlhá" tu má 50 km. Môžu štartovať aj štafety, v takom prípade ide každý pretekár jedno kolo a časy sa spočítajú. Mám to z domu na skok (100 km), tak žiadne skoré vstávanie, veď štart je až o 11:00. Ráno balím potrebné veci, frajerku a po ceste ďalšieho bikera Mareka, tentokrát je pasovaný za fotografa nakoľko absolvoval nočnú šichtu a zrejme by z bikovania bez riadneho oddychu nemal veľkú radosť. Po ceste stretávame ďalších nadšencov, ktorí smerujú na rovnaké miesto ako my. Dorazili sme hodinku pred štartom, tak akurát. Naše kroky smerujú na prezentáciu, kde sa staviam do rady. Strávil som tam neplánovane 25 minút, lebo veľa pretekárov nebolo dopredu prihlásených a štyri tetušky, čo to tam riešili mali plné ruky práce. Nevadí, číslo a čip mám, letím zložiť bike a hurá na štart. Štartovacia pištoľ vystrelila niečo málo po jedenástej a celý pelotón nadšených bikerov sa pohol vpred. Trošku nepochopiteľne sa ide hneď po štarte ostrá doprava, síce organizátor hovoril, že naplno sa ide až po výjazde z areálu Skaličan, ale všetci to zrejme nepočuli, takže o zábavu bolo postarané. Po výjazde z areálu Skaličan sa dostávame na cestu a už sa dupe 6 km po asfalte alebo čo tam po ňom zostalo. Snažím sa držať optimálne tempo a držať skupinku, čo to vcelku riadne nakladá. Tak kľučkujeme medzi ostatnými pretekármi a hltám prach. Hovorím si dobre to ide, a to sa už dostávame do prvého vážnejšieho kopca, tam sa to riadne potrhalo, tak sa nám ide lepšie. Prichádza prvý zjazd, konečne som vo svojom živle a nakladám čo to dá. Predbieham niekoľko ďalších pretekárov, to sa dostávame cez krásnu lúku k nejakej horárni, kde opäť začíname mierne stúpať a zvlneným terénom sa dostávame na okraj ďalšieho väčšieho stúpania na najvyšší bod trate Čupy 574 mnm. Na vrchole už cítim, že sa rýchlejšie tempo začína prejavovať, a tak som si spomenul, ako mi ostali doma na stole ležať dva gély, dobre im tam je . . . To už valíme dole z Čupy, a tak zabúdam na gély a venujem sa svojej obľúbenej disciplíne. Z Čupy to už je väčšinou zjazd až skoro do cieľa, mám to už najazdené, tak si hovorím, že by ma tu nemalo nič prekvapiť. V poslednom úseku pred výjazdom na asfalt zrazu zmena a organizátor ma veľmi prekvapil zmenou dojazdu do cieľa. Niekoľko nových technických úsekov terénnych prekážok, hovorím si výbornééé, už len pre toto sa oplatí ísť to druhé kolo. Prechádzame prvú a jedinú občerstvovačku v priestoroch areálu Skaličan. Žiadne lukulské hody sa nekonali, ale našiel som si tam niečo, tak pálim ďalej, nech nestratím veľa času. Pri nástupe do druhého kola to už bolo trápenie, pretekár ktorého som sa ako tak držal, bol už v diaľke a vietor neúprosne fúkal do ksichtu. Na to ma predbieha čerstvá sila - štafeťák, neúprosne hákujem a nechávam sa vyviezť pod prvý kopec tam už šlapem za svoje. Energia už klesla na minimu, ale idem a bavím sa parádnou bikovačkou. Keď dorážam druhý krát najvyšší bod trate jediné, čo ma napadá "ty Čupk . . . jedna" a letím smer cieľ. V cieli som bol o cca desať minút lepší ako minulý rok, len tá strata 6 minút v druhom kole mrzela. Najrýchlejší pretekár Višňovský Tomáš to dal za 1:52:24, zo žien najrýchlejšia Juhásová Andrea s časom 2:28:50. Gratulujem! Po preteku bodla sprcha s teplou vodou, niektorí pretekári využili miestny potok. Papanica v podobe párečkov chutila, len škoda, že som párky aj raňajkoval. :) Tombola rozdelená na dve polovice, medzi tým vyhlásenie výsledkov (po dlhšom čase sa niečo v tombole ušlo aj mne). Celkový dojem z tejto akcie bol výborný, počasie nám prialo, tak ideálne strávená sobota. Verím, že organizátorom nadšenie pre túto akciu neopadne a budúci rok sa tu všetci stretneme znova.   Autor: Tomáš Tomášek Foto: Marek Molnár