Report: Author Šela Marathon 2014
Niektoré udalosti sa v živote človeka cyklicky opakujú. Sú síce vždy trochu iné, ale napriek tomu mávame pri ich prežívaní pocit déjà vu. Organizátor Author Šela marathonu v Lipníku nad Bečvou si niečo podobné uplynulú sobotu zažil už po 15. krát...
Celý týždeň sledujem predpoveď počasia, aby som sa priebežne uisťoval, že počasie v sobotu bude fakt na ho.no – má pršať, má byť zima a má fúkať nepríjemný vietor. Po pár telefonátoch s kamošom Ľubom sa to však zrazu všetko javí ako banalita a do popredia sa presúva príjemné očakávanie toho, že ho na 92 kilometrov dlhej trati strašne zahanbím.. :-)
Takže máme prvú sobotu v máji a ja opäť sedím v nekresťansky skorú rannú hodinu (5:30) v kamarátovom aute, opäť pozerám na zamračenú oblohu a občasne padajúce dažďové kvapky na čelné okno auta a opäť raz premýšľam, čo ma vlastne na tej cyklistike tak baví. Déjà vu. Čoskoro sa to opäť dozviem..
Tento maratón je pre mňa charakteristický viacerými vecami, pričom jednou z nich je istá „roztrieštenosť“ – prezentácia pred pretekom a samotný štart je v centre Lipníka nad Bečvou, cieľ a vlastne celé zázemie preteku je na hrade Helfštýn cca. 4 km odtiaľ. V praxi to pre nás znamená pred štartom celkom slušné manévre, ale keďže chodíme pekne načas a so slušnou časovou rezervou, vôbec to nevadí a v pokojnom tempe stíhame všetko, čo treba.
Predpoveď počasia neklamala a po vystúpení z auta je fakt slušná kosa. Na parkovisku okolo áut postávajú pretekári a očividne špekulujú, do čoho sa obliecť. Pred pár dňami bolo slušne cez 20 stupňov, teraz je takých 5 a nie sú veľké šance, že sa to v priebehu dňa zlepší. Niektorí sa na to však očividne spoliehajú a vyrážajú na štart v krátkom – až ma strasie. Iní volia serióznu zimnú výbavu a volia neprefuk bundy a návleky na všetky možné končatiny. To je tak, keď je zimný maratón na začiatku leta...
Na štarte sa neplánovane stretávame ešte s 2 kolegami z tímu a prehodnocujem svoje šance. Tomáš a Fero sú našlapaní, tých nedám, ale Ľuba zarežem za každú cenu! Takže spoločné foto a o 9:10 už štartujeme všetci štyria z druhej vlny (makači sú už 10 minút na trati) na 92 km dlhú trať. Prvých 300 metrov a všetci traja sú fuč. Čo to..? Nahadzujem radšej vlastné tempo a nechám ich odísť. Veď sa ešte ukáže, kto na čo má – je zbytočné hrotiť to hneď od začiatku.
Po pár rýchlych kilometroch schádzame z asfaltu a radosť preveliká – práši sa. Oči štípu, bodrel škrípe pod zubami, takto to máme všetci radi (teda okrem Dolfíka z nášho tímu, ale on sa neráta do normálnej populácie). Ak to v tomto duchu vydrží až do cieľa, budem na cieľovej fotke fešák ako zo škatuľky.
Na tomto mieste by som chcel spomenúť 3 najsilnejšie stránky tohto podujatia:
1.) Trať,
2.) Trať,
3.) Trať.
Už počas minuloročných bahenných zábalov som vedel, že to je jedna z najzábavnejších tratí, aké som kedy išiel a kvôli ktorej sa sem oplatí chodiť opakovane. Teraz, keď bola navyše suchá a rýchla to bolo ešte lepšie. Samozrejme sa pri účasti cca. 600 pretekárov nedá zabrániť špuntom, lievikom a iným zdržovadlám, ale to už patrí k veci. Kilometre na singloch neodsýpajú tak rýchlo ako na nejakej zvážnici, najlepšie ale je, že to vôbec nevadí. Človek stále preraďuje, mení tempo, sleduje chodník a súperov okolo seba a ani si neuvedomí, že počas prvých 15-20 kilometrov nemal čas napiť sa.
Apropo, po nejakých 15 km prechádzame cez hrad Helfštýn a tu prichádza moja chvíľa – Ľuba vidím kúsok pred sebou v stúpaní, vidím ako mu tečú sliny na Zubr prémiu (krátky strmý úsek pred hradom s kopou vreštiacich ľudí, kto to dá až hore, fasuje v cieli krabicu piva Zubr). Ľubo bojuje, Ľubo láme prevody, ale nakoniec hádže ukážkovú papuľu (vykotiť sa hore kopcom, hehe... :-) ) a ja ho predbieham. A nepustím pred seba až do konca. On sa síce potom vyhovára na technické problémy, defekt a iné blbosti, ale ja mu samozrejme neverím ani slovo. Jedine, že by rozšliapal výplet svojho 29era a nedokončil, na to ale nemá gul..odvahu.
Po 40-50 kilometroch bavkania sa na singloch prichádza môj obľúbený úsek s názvom Moravská brána, kde sa opäť raz môžem vytrápiť na otvorenom poli, do mierneho kopca kde vidím 150 kilometrov pred seba, samozrejme v príjemnom letnom (6°C) protivetre. Keby na tomto mieste chcel niekto kúpiť môj bike, dostane fakt dobrú cenu...
Potom už je to len pár krát hore-dole kopcom (teda hlavne hore, jeden kopec sa tam tuším volá Peklo :-) ), niekoľko km pred cieľom všetci povinne prebehnúť cez rozbahnenú zvážnicu, aby sme v cieli vyzerali ako správne MTB zvieratá a po 92 km prichádzame do cieľa na hrade Helfštýn... O umiestnení sa tu nebudem rozpisovať, hlavne že sme všetci zdraví... :-)
Tomáš s Ferom mi podľa predpokladov pekne naložili, ale z Ľuba si budem zase celý rok robiť prču. A za to to stojí!
Resumé: Nenormálne zábavná trať + kopa zábavy na bicykli + kopa zábavy mimo bicykla + zima ako v ruskej rozprávke + krásna zelená príroda + hafo známych = vymakaná sobota. Už viem, prečo mi nevadilo vstávať tak skoro ráno...
Najväčší makači na trati:
- 92 km, muži – Pavel Boudný, čas 3:42 (aj ja chcem taký rýchly bicykel!!!),
- 92 km, ženy – Pavlína Šulcová, čas 4:17,
- 50 km, muži – Břetislav Rohel, čas 1:51,
- 50 km, ženy – Tereza Rudolfová, čas 2:16.
Autor: Martin Vaško
Foto: Peter Pasztor
