Report: Púchovský MTB maratón
alebo bajkerky sú najsexi keď sú zablatené :)
Po minulotýždňovom dukáte na Vsetíne, kde väčšina bikerov potvrdila účasť v Púchove a naviac prídu aj festiňáci tak bolo rozhodnuté, že idem aj keby bolo pekne.
Skvelééé, že pekne nebolo! Paráda celá sezóna teplo a sucho tak už bol čas na zmenu. Zisťujem či niekto nejde aj z Trenčína, nakoniec sa ozval kamarát Pali, ktorý ma aj odviezol. Prichádzame na miesto činu. Aj hľa, stánkov viac ako účastníkov ale nálada úplne pohodová, taká rodinná atmosféra a aj uvítanie „ welcomedrinkom“ ako v drahom hoteli.
Hneď na úvod sa dozvedám, že kvôli počasiu zrušili dlhú a bude len 42-ka. No nakoniec sa tomu veľmi teším, keď konfrontujem moje sliky s blatovou realitou.
O 12:00 vyrážame všetci pokope za nami pár juniorov na 20km trať. Naša bikepoint.sk star Braňo zisťuje, že si zabudol čip v aute, no aspoň sa zahreje ako nás bude dorážať.
Ako zvyčajne na úvod pohodička po asfalte. Všetci pekne za doprovodným vozidlom. O chvíľu však dbočujeme mimo civilizáciu a na „prekvapenie“ extrémne veľa blata. Kúsok idem, kúsok tlačím, nakoniec nesiem a moje predposratejšie JA ma nahlodáva či to nevzdať. Ale nie, čistíme bajky a pomaly sa to rozbieha, ale veľmi pomaly. Ako zvyčajne som na chvoste, za mnou na prvých km zopár čo to vzdali. Obieham symaptický pár v continental drese, kde sa na počudovanie ženská polovička stále usmieva aj napriek blatovému terénu, ktoré by mohli aj v Piešťanoch závidieť. Stúpania všetko jazditeľné, samozrejme za podmienky, že by bolo sucho ktoré ani zďaleka nebolo. Horšie je, že aj dole to šmýkalo a padalo a dokonca aj keď som išiel vedľa bajku. Keďže nikde žiadne skaly, tak som sa v podstate na tom bavil. Čaká ma parťák Palo a ulieva repáku. Ide sa ďalej, dorážam mladú devu a hneď je to radostnejšie. Dole kopcom ju obehnem, hore ona mňa. Štýlový make up viac a viac dopĺňal ten bahenný kúpeľ . A naozaj bola veľmi sexi. Prvá občerstvovačka veľmi dobre zásobená, keďže predpokladám že organizátori čakali stovky, nie stovku bikerov. Tak bolo všetkého dosť a k tomu mi ešte čistia reťaz, okuliare, mňa a pokračujem ďalej. Krásne dlhé nie veľmi prudké singláče, povzdbudzovanie okolo stojacich s obrovským zvoncom, proste super náladička. Po cca 4 hodinách dobieham nejakého juniora s kŕčami. Ťaháme sa navzájom až skoro k cieľu, kde sa konečne dalo ísť rýchlejšie. Aspoň trochu sa rozbehnem cez hrádzu, mesto do cieľa. 5h 5 min. Pred 3-mi rokmi o 2hodky menej, takže progres je :).
Kája Hartl na pódiu mi máva. Jeho skromnosť v kombinácii s neskutočnými cyklo-výkonmi vzbudzujú veľký rešpekt. Neskôr som sa dozvedel, že si dal trať skoro 2krát, však treba sa aj vyjazdiť, tak prečo nie rovno na preteku, však Kájo :).
V cieli musím konštatovať, že okolo samé usmievavé sexi zablatené i keď zimou sa trasúce bajkerky, ako aj postraší pán nad 60rokov v letnom drese. Len tí moji kamaráti armádni nikde, nejazdia keď fúka či trochu zaprší, dúfam že nás nikto nenapadne a keď áno aby bolo teplo a sucho :).
Prečo si Púchov zopakovať? No lebo bolo všetko veľmi fajn, značenie, organizácia, občerstvovačky trať pre každého kto sa bajkovaním baví. Díky mooc bajkeri z Púchova.
Počasie ako negatívum. Za to ozaj nikto nemôže ,alebo áno?:)
Autor: Rado Tilandy
