Správy

9.etapa Vuelta a Espaňa 164 km
01. 09. 2013 Reportáže

Záverečné strmé stúpanie na Valdepenas de Jaén s dĺžkou jeden kilometer ktoré bolo miestami až s 28 % stúpaním dnes čakalo na pretekárov v deviatej etape s dĺžkou 164 kilometrov. Víťazom sa stal Daniel Moreno (Katusha Team) pred Alejandrom Valverdem (Movistar Team) a Joaquimom Rodríguezom (Katusha Team). Daniel Moreno vyhral druhú etapu na tohtoročnej Vuelta a Espaňa a po dnešnej etape sa obliekol do červeného dresu.       Priebežné poradie po 9. etape: 1.Daniel Moreno.....Katuscha Team......35h 58' 34'' 2.Nicolas Roche.....Team Saxo - Tinkoff.....+ 00' 01'' 3.Vincenzo Nibali.....Astana Pro Team.....+ 00' 20''     Autor: Milan Majtán

Majstrovstvá sveta MTB XCO
01. 09. 2013 Reportáže

Majstrami sveta MTB XCO sa stali Julie Bresset a Nino Schurter. Obom cyklistom sa podarilo obhájiť vlaňajšie tituly. Na dvadsiatich štvrtých majstrovstvách sveta v juhoafrickom Pietermaritzburgu sa včera rozdávali dúhové dresy v cross - country kategóriach ženy Elite a muži Elite. Dvadsaťštyri ročná francúzska cyklistka Julie Bressetová obhájila dúhový dres majsterky sveta v kategórii ženy Elite. Druhá skončila majsterka sveta z roku 2010, poľská pretekárka Maja Wlosczowská, ktorá zaostala päť sekúnd. Tretia skončila 39. ročná Esther Süss zo Švajčiarska so stratou 1:06 min. V kategórii muži Elite obhájil vlaňajšie prvenstvo z rakúskeho Leogangu Nino Schurter. Švajčiar Schurter, ktorý má už tri tituly MS, sa dostal do vedenia už v prvom kole a nikoho prd seba nepustil. Druhý so stratou sedem sekúnd prišiel Nemec Manuel Fumic. Dvadsaťjeden sekúnd stratil na treťom mieste švajčiarsky cyklista, majster sveta z roku 2010, Jose Hermida. Na solídnom 26. mieste prišiel slovenský pretekár MICHAL LAMI. V piatok bojoval na trati v Cascades MTB Parku v Pietermaritzburgu FRANTIŠEK LAMI v XCO kategórii muži U23. Slovák FRANTIŠEK LAMI skončil na 25. mieste. Majstrom sveta sa stal taliansky pretekár Gerhard Kerschbaumer pred Julianom Schelbom z Nemecka a tretím holandským pretekárom Michielom van der Heijdenom.     Autor: Milan Majtán

Grand Prix Ouest-France Plouay 1.9.2013
31. 08. 2013 Reportáže

Bratia Velitsovci (Omega Pharma - Quick Step) sa spolu predstavia 1. septembra 2013 na pretekoch Grand Prix Ouest-France Plouay. Jednodňový francúzsky pretek sa prvý krát konal v roku 1931. Plouay je okruhový preteky na ktorom sa konali v roku 2000 majstrovstvá sveta. Jeden okruh má 27 kilometrov a pretekári ho pôjdu deväťkrát. Spolu 243 kilometrov. Na 77. ročníku sa predstaví 24 tímov. Devätnásť WorldTour tímov - AG2R La Mondiale, Argos Shimano, Astana, Belkin , BMC Racing, Cannondale, Euskaltel Euskadi, FDJ.fr, Garmin-Sharp, Katusha, Lampre-Merida, Lotto-Belisol, Movistar, Omega Pharma-Quick Step, Orica-GreenEdge, RadioShack-Leopard, Saxo-Tinkoff, SKY, Vacansoleil-DCM a päť kontinentálnych tímov - Bretagne-Séché Environnement, Cofidis, Europcar, IAM, Sojasun. Posledným víťazom je nórsky pretekár Edvald Boasson Hagen (Sky ProCycling).     Autor: Milan Majtán

8.etapa Vuelta a Espaňa 167 km
31. 08. 2013 Reportáže

Po včerajšom víťazstve českého pretekára Zdeněka Štybara (OPQS) dnes zdvíhal ruky vo víťaznom geste ďalší český pretekár. V cieli kopcovitej etapy s cieľom na vrchole Alto de Peňas Blancas dlhej 167 kilometrov sa tešil Leopold König (Team NettApp - Endura). Druhý prešiel cieľom Daniel Moreno (Katusha Team), tretí skončil Nicolas Roche (Team Saxo - Tinkoff). Dvadsaťpäť ročný český cyklista Leopold König pri svojej prvej účasti na pretekoch GrandTour sa radoval zo svojho najväčšieho víťazstva. König sa dnešným víťazstvom posunul na priebežné piate miesto. Dnes sa prezliekal červený dres. Po Vincenzovi Nibalim (Astana Pro Team) pôjde do zajtrajšej etapy v drese priebežného lídra Nicolas Roche (Team Saxo - Tinkoff).       Priebežné poradie po 8. etape: 1.Nicolas Roche.....Team Saxo - Tinkoff.....31h 39' 30'' 2.Christopher Horner.....RadioShack - Leopard.....+ 00' 17'' 3.Daniel Moreno.....Katuscha Team......+ 00' 17''       Autor: Milan Majtán

7.etapa Vuelta a Espaňa 206 km
30. 08. 2013 Reportáže

Zdeněk Štybar si dnes pripísal svoje prvé víťazstvo v závode GrandTour. V dnešnej siedmej zvlnenej etape ktorá merala 206 kilometrov sa čakal hromadný záverečný šprint. S očakávaným dojazdom sa nezmieril osem kilometrov pred cieľom Philppe Gilbert (BMC Racing Team) a spolu so Zdeněkom Štybarom (OPQS) zaútočili. S minimálnym náskokom pred pelotónom sa tešil z víťazstva Štybar ktorý zvíťazil o galusku pred Gilbertom. Tretí so sekundovou stratou prešiel cieľom Robert Wagner (Belkin Pro Cycling). Vincenzo Nibali (Astana Pro Team) zostáva v priebežnom vedení.     Priebežné poradie po 7. etape: 1.Vincenzo Nibali.....Astana Pro Team.....27h 29' 35'' 2.Christopher Horner.....RadioShack - Leopard.....+ 00' 03'' 3.Nicolas Roche.....Team Saxo - Tinkoff.....+ 00' 08''     Autor: Milan Majtán

Report: Kellys Green Bike maratón
29. 08. 2013 Reportáže

Je zamračené augustové ráno, pozerám von oknom a v duchu si hovorím "počasie vydrž". Silno rozmýšľam, čo si dať na seba a popritom tlačím cestoviny. Mám také zvláštne pocity, nervozita a do štartu Green Bike maratónu zostáva hodina a pol. Tradične sa na blízke akcie v rámci okolia Bratislavy presúvam na biku, tak ani dnes nerobím výnimku. Na Partizánsku lúku v Bratislave sa dostávam dobre rozjazdený za pol hodinku. Zázemie pretekov je situované do oddychovej zóny v Bratislavskom lesoparku na Železnej Studničke. Organizátor si toto miesto vybral dobre, nakoľko je tu perfektný dojazd do cieľa, ktorý si diváci určite radi pozrú. V neposlednom rade treba spomenúť aj amfiteáter, ktorý bol nedávno zrekonštruovaný, bufety a ostatné vybavenie, bez ktorého by sa takéto veľké akcie nezaobišli. Tento rok sa na štart postavilo celkovo 653 účastníkov. Z toho na dlhú trať sa prihlásilo 172 borcov, pre ktorých pripravili 75 km trať s prevýšením 1767 m. Na krátku 34 km s prevýšením 736 m bolo pretekárov samozrejme viac, a to v počte 376. Štartovali v dvoch vlnách, aby sa zamedzilo štuplu, ktorý sa pravidelne vytvára už v prvom stúpaní. Zvyšní závodníci tvorili skupinku najmenších, ktorí si to rozdali v detských pretekoch. Opäť som si vybral dlhú trať, pár minút pred desiatou sa radím niekde v druhej polovici pelotónu a netrpezlivo čakám na štart. Po odštartovaní sa už sústredím na premotivovaných, ktorí si svoju desaťminutovku slávy snažia odkrútiť na rovinke hneď po štarte a na začiatku stúpania vytuhnutí odpadávajú - prípadne štuplujú v prvom výšlape na hrebeň. Nejaká tá šklbnutá reťaz a biker v reklamnom pútači po štarte, to je nič. Tento rok sa úvodné stúpanie ide plynulo, nestojí sa. Na hrebeni smerom na Kačín sa začínajú utriasať pozície a samozrejme sa dupe čo to dá. Je to mierne do kopca až na hravú slučku, ktorá vie pekne pobaviť. Slučka zavedie pretekárov z hrebeňa dole k peknej lúčke, ktorú si následne aj každý vyšlape naspäť na hrebeň. Keďže nám nepieklo na hlavu, bola to pohodička. Postupne sa dostávam popri Malom Slavíne už do priebežného stúpania na Biely Kríž, kde nás čakala prvá občerstvovačka. Niektorí ani nezastavujú, ja si hrozienko a melónik dám. Posilnený idem po tých, čo nezastavili. Už za salašom dobieham skupinku, ktorá sa mi utrhla na os. V stúpaní sa začínajú trúsiť hlavne tí, ktorých vysoké tempo po štarte heclo, ale nejak zabudli, že pretek má 75 km. Začínam sa rozbiehať a niektorých nechávam za sebou. Nezadržateľne sa blížime po červenej diaľnici na Pezinskú Babu. V tomto období sucha je červená značka vyjazdená komfortne. Pred Pezinskou Babou nás čaká najvyšší bod trate - Konské Hlavy (654 mnm) odkiaľ je to až na Babu viacmenej zjazd. Na občerstvovačke si opäť nenechám ujsť hrozienko. V servisnej časti mali aj pumpu, olej a duše, čo by ma potešilo v prípade problému. Nezdržujem sa a valím dole do Slnečného údolia. Je to stále dolu kopcom, tak oddychujem. Po dlhšom zjazde sa dostávam asfaltkou do Limbachu. Odtiaľ sa začína najdlhšie stúpanie na tomto maratóne smer Medvedie údolie. Stúpanie má z Limbachu cca 7 km a prevýšenie 350 m. Celé sa to ide po zvážnici až pod hrebeň, kde začína zvážnica mierne klesať. Postupne sa dostávam na hrebeň, odtiaľ ma regulovčík navádza smer dolinka a nudnou asfaltkou pod Hviezdu. Po pár nudných km prichádzam opäť do lesa a dorážam na Biely kríž. Doplnil som vodu a ide sa smer cieľ. Z Bieleho sa ide rýchlymi pasážami údolím vydrice až po Spariská, kde sa napájam v miernom stúpaní na červenú značku, ktorá ma dovedie až na singel. Mal som šťastie, nik ma tam nebrzdil, pokračujem vo vysokom tempe až zisťujem, že nevidím značenie. Fu čo to? Ale niekoho som zazrel vpredu, tak idem ďalej. Samozrejme, že som správne neodbočil ako niekoľko ďalších desiatok pretekárov kvôli chýbajúcemu značeniu, ktoré si nejaký inteligent zobral asi domov. Regulovčík to už vedel, tak nás už neriešil, veď sme si asi aj nadbehli. Posledné stúpanie bolo nejakých pár výškových na Kamzík odkiaľ sme až na pár hrbčekov zjazdovali do cieľa. Dojazd do cieľa sa mi, ako som už spomínal, veľmi páči tak som si ho patrične užil. V cieli som bol so sebou spokojný - čas 3:40 spolu s priemerkou nad 20 km znamenal dobrý pocit z výkonu. Ale opäť sa našli pretekári, ktorí to poňali športovejšie a dokázali mi, že trénovať treba viac a viac. Najrýchlejší Muž na dlhej Vokrouhlík Tomáš z teamu BMC-SAVO Racing to dal za 2:47:34. Zo žien bola najrýchlejšia Juhásová Zuzana s časom 3:38:00. Na krátkej šprintérskej 34 km trati bol v mužoch najrýchlejší, síce iba o chlp, ale predsa, Kaktusák Kubek Tomáš za 1:15:16. Najrýchlejšia žena na 34 km Juhásová Andrea s časom 1:27:13. Každopádne, tento rok to bol z mojej strany najrýchlejší maratón, čo do priemerky. Myslím, že aj počasie všetkým prialo, keď nám pripravilo ideálne maratónske podmienky. Organizátor sa posnažil ako každý rok a pretekárov na trati zabezpečil na jednotku. Verím, že každý, kto sa v sobotu zúčastnil neľutuje. Ďakujem za super strávenú, športom nabitú sobotu. O rok stojím na štarte tohto maratónu opäť.   Autor: Tamáš Tomášek Foto: Melu

6.etapa Vuelta a Espaňa 175 km
29. 08. 2013 Reportáže

Hrdinom šiestej zvlnenej etapy ktorá merala 175 kilometrov sa stal Tony Martin (Omega Pharma - Quick Step). Nemec Tony Martin zaútočil dva kilometre po štarte a do víťazstva v etape mu chýbalo necelých dvadsať metrov keď ho prevalcoval pelotón. O víťazovi v meste Cáceres rozhodol šprint v ktorom zvíťazil dánsky cyklista Michael Morkov (Team Saxo - Tinkoff) pred Maximilianom Richezeom (Lampre - Merida) a Fabianom Cancellarom (RadioShack - Leopard). Dvojnásobný majster sveta v časovke Tony Martin prešiel nakoniec cieľom na siedmom mieste. Vincenzo Nibali (Astana Pro Team) naďalej oblieka červený dres pre vedúceho pretekára.     Priebežné poradie po 6. etape: 1.Vincenzo Nibali.....Astana Pro Team.....22h 38' 07'' 2.Christopher Horner.....RadioShack - Leopard.....+ 00' 03'' 3.Nicolas Roche.....Team Saxo - Tinkoff.....+ 00' 08''     Autor: Milan Majtán  

Report: Babylon Bike Night
29. 08. 2013 Reportáže

Sobota, 24. august 2013. Pre niekoho deň ako každý iný. Slnko je už na obzore a presviedča ma, aby som vyliezol zo spacáku, zbalil si veci a vydal sa na cestu. Už týždeň cestujem západnou hranicou Čiech a zdolávam kopce, ktoré sa mi objavia na obzore. Posledné dva dni prechádzam pohorím zvaným Český les. Tunajšia príroda má svoj pôvab a prirodzenú krásu, ale zároveň mi naháňa hrôzu. Les je tu až neskutočne hustý. Aj slnečné lúče majú často problém preraziť si cestu cez koruny stromov a navigácia neustále stráca signál. Aj s návštevnosťou je to tu slabé. Človek tu stretne viac lesnej zveri ako bikerov a turistov. Proste divočina!   Dnes som sa rozhodol zdolať vrch Čerchov, ktorý je najvyšším v pohorí. Po dlhom stúpaní sa dostávam pod vrchol. Pol siedmej večer a na les sadla tma. Ešte dvesto výškových metrov a som hore. Les však s príchodom noci ožíva. Rôzne škreky a zvuky z lesa mi zvyšujú tep. Najskôr mi prebehne cez cestu líška, pár minút po nej ďalšia. Od strachu je len na krok k panike. Skupinka rozbehnutých sŕn je posledným klincom do truhly. Kašlem na to a otáčam bike. Rýchlosť, ktorou zdrhám z lesa je proti všetkým mojim zásadám bezpečnej jazdy. Keď po siedmich kilometroch celý udýchaný vybehnem z lesa a zbadám pred sebou autokemp Babylon, s úsmevom len skonštatujem: „Tak do tohto lesa ma už nikto nedostane.“ V kempe, ktorý je len pár kilometrov vzdialený od mesta Domažlice, je nezvyčajný ruch. Muzika vyhráva, nejaký borec sa vykecáva do mikrofónu, prebieha registrácia. Ale hlavne je tu dosť bikerov. Hneď ako ma zbadajú, začnú ma volať: „ Pojď na závod. Trať nenáročná, startovné symbolické. Bude sranda.“ Rýchlo si prebehnem propozície a zisťujem, že ide o nočný MTB maratón s názvom Babylon Bike Night organizovaný miestnym občianskym združením. Má len 25 kilometrov (čo môže byť po mojich urazených 80-tich vcelku problém) a nemá jedinú občerstvovačku. Zato má po celej trati rozmiestnených 60 reflexne označených plechoviek piva a tak sa všímaví bikeri môžu popri jazdení aj trošku vypiť. Ale čo je hlavné… trať vedie tým desivým lesom, z ktorého som pred chvíľou so strachom v očiach vybehol !!! Mám obavy, no na dlhé rozhodovanie nie je čas. Miestni borci ma presviedčajú, že ide o pohodovú akciu a väčšina pôjde tak či tak pohromade. Asi vedia, o čom hovoria. Veď už štartujú deviaty ročník. Idem. Rýchle postavenie stanu, zhodenie báglov z bicykla, namontovanie svetiel a štartovného čísla a už stojím na štarte. Voči svojmu čínskemu svetlu mám značnú nedôveru a tak si ešte do vrecka hádžem čelovku (veď keď dokáže zasvietiť z jednej strany stanu na druhú, musí v prípade núdze stačiť aj na jazdenie) a po vzore skautov aj zápalky a vreckový nožík. Na štarte nás stojí len 33 odvážlivcov. Z bikerov cítim predmaratónsky ošiaľ a je mi jasné, že až tak na pohodu to nebude, ako tvrdili. Tri, dva, jedna…. A je odštartované. Štart je prudký ako rána z dela. Snažím sa držať krok s borcom, ktorý by svojimi svetlami mohol osvetľovať Spišský hrad. Rafinovanými spôsobmi sa snažím rozprúdiť konverzáciu a tým si zabezpečiť parťáka a osvetľovača až do cieľa. To sa mi pekných pár kilometrov darí. Trať ide zatiaľ do kopca a rýchlostne mám navrch. Jeho zdrhnutia sa báť nemusím. To sa však mení s prvým prudkým zjazdom. Chalan sa rozbehol a ja mám problém ho dobehnúť. Dupem do pedálov, keď tu zrazu „BLIK“ a môj reflektor zhasol. Parťák zmizol v zákrute a nastala dokonalá tma. Žiaden mesiac, alebo hviezdy. Žiaden svetelný smog z blízkeho mesta či dediny. Proste nič. Tma. Okamžite skúšam resuscitovať svetlo. Vypnúť, zapnúť.... a nič. Nesvieti. Z vrecka vyťahujem náhradnú batériu a vymieňam ju. Vypnúť a znovu zapnúť.... a nič. Stále nesvieti. Sú len dve možnosti. Buď sa svetlo nadobro pokazilo alebo studené noci v stane úplne vybili baterky. To je však teraz jedno. Tak či onak som v peknej ..... Vyťahujem z vrecka svoju dvojdiódovú čelovku a dúfam, že som podcenil jej schopnosti a bude postačovať na jazdu touto nočnou divočinou. Nepodcenil. Žiaden zázrak sa nekoná. Svetielko dosvieti maximálne na predný dezén. Je to však svetielko nádeje, že sa pohnem dopredu. Nasadám na bike a krokovou rýchlosťou sa posúvam dopredu. Hľadám po stromoch reflexné fáborky, ktoré by som za normálnych okolností videl už z diaľky. Z času na čas zastavím a zohnem sa k zemi, aby som si overil, či som stále na chodníku. Ide to pomaly, ale hlavne že napredujem. Zrazu sa za mnou objavuje jeden z pretekárov. Osvetlený ako vianočný kamión Coca-Coly si to valí dole kopcom na plné obrátky. Toho nezastavím. Je to však moja šanca dostať sa čo najrýchlejšie do cieľa. Nastupujem po jeho pravici a snažím sa s ním držať krok. To je ale rýchlosť !!! Ale nie !!! V tom zhone som si nevšimol kamenného odtoku vody, ktorý križoval lesnú cestu. Borec ho preskočil a zmizol v diaľke. Ja som tu v skoro tme zaflekoval s preseknutou prednou dušou. A montpáky zostali ležať v stane. Pomaličky sa predieram čiernym lesom s bikeom na pleci a rozmýšľam ako ďaleko je to ešte do cieľa. Už ma dlho nikto nepredbehol. Asi sú už všetci v cieli, napchávajú sa gulášom a pivom, kým ja tu trčím bohviekde. Moje úvahy len občas prerušia divné zvuky z tmy, ktoré ma prinútia pridať do kroku. Kráčam už dlho. Možno 20 minút, možno pol hodinu. Ťažko povedať. Zdá sa mi to ako večnosť. V zúfalstve už zvažujem využitie zápaliek a nožíka a vyrobenie si pochodne. Keď tu zrazu sa to za mnou rozbliká ako na letisku. Skupinka siedmich bikerov ma za pár minút dobieha a zisťuje čo sa stalo. Montpáky tiež nemajú. Dávajú mi však jedno zo svojich svetiel a zdrhajú do cieľa. Nádej stále žije. Konečne vidím kam smerujem a môj krok je hneď svižnejší. Prichádzam na križovatku, kde stojí regulovčík. „Ako sa dostanem najrýchlejšie do cieľa? Ako je to ďaleko?“ horlivo vyzvedám. „Sedm kilometrů“ hovorí s úsmevom a ukazuje na cestičku do tmavého lesa. „A trať vedie kadiaľ a koľko má ešte kilometrov?“ pokračujem vo vyzvedaní. „Sedm“ a ukazuje na tú istú cestu. Predstava sedemkilometrového tlačenia nie je veľmi príjemná. Nič však nie je stratené. Regulovčík, statný to chlap, chytá do rúk moje prázdne koleso a po pár minútovom zápasení s drôtenou obručou sťahuje holými rukami plášť. Nahodiť novú dušu je už malina. O pár minút už sedím na bikeu a snažím sa dobehnúť stratený čas. Do cieľa prichádzam s úbohým časom 1 hodina, 47 minút. Tu ma už čaká chutný guláš a studená kofola. Atmosféra je tu skvelá. Každý s každým si mení dojmy z trate. Víťaz to dal za 50 minút, ale ten si určite na cestu nesvietil dvojdiódovou čelovkou. Posledný však nie som. Za mnou prichádzajú ešte štyria zblúdení bikeri. Všetci s úsmevom na tvári....   Autor: Peter Chovanec Foto: Peter Chovanec

Pozvánka: VALAŠSKA 5O-ka
29. 08. 2013 Reportáže

Už 7.septembra sa kúsok za hranicami odohrá už siedma epizóda z ARTHROSTOP VALAŠSKOPOVAŽSKEJ MTB SÉRIE. Tento krát sa stretneme vo Vsetíne na VALAŠSKEJ 50-ke. Prekrásna príroda Javorníkov Vám ak iste prichystá super bikerske zážitky. Sezóna sa blíži pomaly, ale isto k svojmu záveru a tak si nenechajte újsť tento pekný maratón Pokiaľ budete mať chuť stráviť na Javorníkoch celý víkend tak už 6.9. ten istý organizátor pre Vás pripravuje aj šprint s názvom VALAŠSKÝ KRPÁL...... Organizátor Vás srdečne pozýva. Bližšie informácie nájdete http://www.andelsport.cz/akce/v50.php Autor: Luboš Dupkala

Majstrovstvá sveta MTB 26.8. - 1.9. 2013
29. 08. 2013 Reportáže

V juhoafrickom Pietermaritzburgu sa včera prvými pretekmi začali Majstrovstvá sveta MTB. Na dvadsiatich štvrtých MS ktoré sa premiérovo konajú na africkom kontinente sa predstaví 831 pretekárov zo 46 štátov. Slovensko reprezentuje pätica pretekárov. Michal Lami (cross - country muži Elite, Eliminátor), František Lami a Jozef Bebčák (obaja cross - country muži U23, Eliminátor), Filip Polc a Martin Knapec (obaja muži DHI). Na slovenskú dvojicu František Lami a Jozef Bebčák čakajú na XCO trati v kategórii muži U23 preteky v piatok 30.8.2013. Michal Lami v kategórii XCO muži Elite sa predstaví v sobotu 31.8.2013. Závody Eliminátor (XCE) a zjazd (DHI) sa konajú v nedeľu 1.9.2013. Včera sa na Majstrovstvách sveta konal pretek štafiet. Štvorčlenné družstvo štafiet sa skladá z juniora, pretekára do 23 rokov (U23), ženy Elite a muža Elite. Vlaňajšie prvenstvo sa podarilo obhájiť Taliansku pred Francúzskom a Nemeckom.     Autor: Milan Majtán

5.etapa Vuelta a Espaňa 174km
28. 08. 2013 Reportáže

Behom piatej etapy Vuelta a Espaňa ktorá merala 174 kilometrov cyklisti nastúpali takmer 3000 metrov. Pelotónu sa podarilo dostihnúť posledných uprchlíkov štyri kilometre pred cieľom. Z víťazstva sa v meste Lago de Sanabria tešil v šprinte austrálsky cyklista Michael Matthews (Orica GreenEdge). Druhý došprintoval Maximiliano Richeze (Lampre - Merida) a tretí Gianni Meersman (Omega Pharma - Quick Step). Červený dres majiteľa nemenil, ostáva Vincenzovi Nibalimu (Astana Pro Team).       Priebežné poradie po 5. etape: 1.Vincenzo Nibali.....Astana Pro Team.....18h 43' 52'' 2.Christopher Horner.....RadioShack - Leopard.....+ 00' 03'' 3.Nicolas Roche.....Team Saxo - Tinkoff.....+ 00' 08''     Autor: Milan Majtán    

Nibali: Nie som superman
28. 08. 2013 Reportáže

Vincenzo Nibali naznačil, že možno nemá dostatočnú formu na celkovú výhru Vuelty a España. Talian i napriek tomu dúfa v čo najlepšie umiestnenie zaručujúce mu vedúcu pozíciu talianskeho tímu na nadchádzajúcich Majstrovstvách sveta vo Florencii. Nibali síce bojoval so svojou konkurencieschopnosťou na augustovej Tour of Poland, jeho forma sa zato ale ukázala byť omnoho lepšia na nedávnych pretekoch Vuelta a Burgos, kde skončil tretí. Taliansky cyklista tvrdil, že sa pomaly dostáva na vrchol formy (podobnej ako na májovom Gire), a vyjadril svoje sebavedomie zvládnuť dve veľké tour počas jednej sezóny. Vincenzo zároveň aj povedal, že nie je žiadny superman a možno nebude schopný o víťazstvo bojovať s cyklistami ako Alejandro Valverde, Joaquim Rodriguez, Samuel Sanchez či Talian Ivan Basso. „Viem, že som na ceste stať sa takým jazdcom, akým som bol na Giro d’Italia a úprimne, nikdy som nepochyboval, že by sa mi to nepodarilo. Na druhej strane, nikto, vrátane mňa, nie je robot,“ povedal pre športové správy Nibali. Talian na Vuelte naposledy zvíťazil v roku 2010, pričom v tom istom roku skončil na domácom Gire tretí. Odvtedy sa ale tlak na jeho podstatne osobu zvýšil a ten spolu s takmer mesačnou prestávkou od cyklistiky (spôsobenou výhrou Gira) spôsobili, že cyklista bude musieť i napriek zlepšujúcej sa forme riadne zabojovať. Nibali sa po tretej odjazdenej etape Vuelty momentálne nachádza na druhom mieste so stratou troch sekúnd. Jeho priaznivci naňho môžu i naďalej podávať svoje športové tipy. Autor: Juraj Mička Zdroj: cyclingnews.com    

4.etapa Vuelta a Espaňa 189 km
27. 08. 2013 Reportáže

Vo štvrtej zvlnenej etape ktorá merala 189 kilometrov čakal tak ako včera cieľ na vrchole 2,5 kilometrového stúpania. Dvadsať kilometrov pred cieľom si museli cyklisti poradiť s dvojkilometrovým stúpaním ktoré malo miestami 28%. Po 4:37 hod zvíťazil španielsky cyklista Daniel Moreno (Katusha Team) pred Fabianom Cancellarom (RadioShack - Leopard) a Michaelom Matthewsom (Orica GreenEdge). Christopher Horner (RadioShack - Leopard) dnes vrátil po jednom dni červený dres Vincenzovi Nibalimu (Astana Pro Team).       Priebežné poradie po 4. etape: 1.Vincenzo Nibali.....Astana Pro Team.....14h 15' 30'' 2.Christopher Horner.....RadioShack - Leopard.....+ 00' 03'' 3.Nicolas Roche.....Team Saxo - Tinkoff.....+ 00' 08''     Autor: Milan Majtán  

Report: Kráľovský MTB, alebo keď extrém tak absolútny
27. 08. 2013 Reportáže

Po minuloročnom absolvovaní všetkých možných i nemožných mtb eventov, sérií.. som sa pre tento rok rozhodol odignorovať akúkoľvek sériu, vyberať si akcie ktoré sú zaujímavé a niečím sa odlišujúce od priemeru :). Čo sa týka východu pokiaľ nerátam skvelý horal (ale Svit je ešte akoby stred :)) padlo rozhodnutie , že na kráľovský mtb na spiš určite pôjdem a skúsim šťastie na dlhej. Strednú som bol 3krát vždy fajn, len akosi po cca 3,5- 4hodinách v cieli, pre mňa divné :) aritmetika 50km za 4hod čiže 90ka za 8hod mi akosi nevyšla :(.  Zaregistrovaný, potvrdené z bikepoint.sk že treba aj report napísať, už som nemal a nechcel nikam cúvnuť. Poďme k štartu. Po zvítaní sa s kamarátmi z ktorých mnohí sú mojim vzorom, som sa postavil spolu s ďalšími cca 60mi na štart dlhej. 9hod odštartované, za policajtmi ideme 3km v kope a svižne nikto nepredbieha, družná debata :), odbočka z asfaltu, pokrik kámošov čakjúcich na svoj štart a začína pretek. Kopce, ešte väčšie kopce, potoky, skaly, singláče viac a viac, hore hodinu dole 3minútky, prichádzajú prvé pády :). Na prvej občerstvovačke od štartu cca 10km som strácal na prvého pretekára len 44minút :), miestni či fernet na 4kolke, všetci veľmi povbudzovali, dokonca aj mňa na konci :). Prvých 30km náročných ale nádherných, bez chýb, potom prišiel prvý zasadný mordor na smrekovicu, z cca 400m do 1200m. Ako do neba, na 40tom km mám 2000 výškových metrov!!! Stúpam asi do 1100m potom radšej tlačím, nesiem bike, fotím fernetovskú „trať“ :) stále pomaly, v kľude, však dole to pustím. Je jasne že timelimit nestíham, ale mal som prísľub, že môžem isť ďalej, len na vlastné riziko, takže pohoda :). Prichádzam k prvým „šutrom“, kde rozmýšľam ako cez ne preniesť bike. Stretávam turistov ktorí veľmi nechápu prečo som tam s bikom, padám, zase padám. Nesiem bike dole kopcom, padám aj tak, skúšam tlačiť, sklon kopca odhadujem na 40%, logicky dostávam ranu od vlastného bajku, asi ani jemu sa tu nepáči. Dole kopcom rýchlosťou 2. Tak to sme ešte nemali :). Konečne sa dá trochu isť, zrazu odbočka doprava a hore, nejako som mal zafixované že sa pôjde až na „chvála bohu“ dole kopcom a potom slubica. Fernet ma upozorňoval, že na úseku budú šípky obojsmerne nech to neriešim, lenže mne už vypína mozog a prepadá ma panika. Je 15:00 na 47km to už som mal byť dole. Tak to otáčam, že pôjdem po tých druhých šípkach dole. Dostávam sa na tú istú trať, nikde nikoho pri tabuli „boldigáň“ volám na info linku usporiadateľa, ktorý veľmi netuší kde som. O chvíľu mi volá, že asi som ok. Iidem dole, hore, kade tade, dostávam sa tretí krát na trať, po ktorej som už išiel, nemám vodu, jedlo, stretávam prvých ľudí, ktorí netušia čo chcem, na otázku ako do Granč Petrovce, Spišské Podhradie nič, skúšam Spišský hrad nech ma usmernia. Dvaja nevedeli cestu, tretí občan nevedel že tu také majú :). No nič idem dole kopcom na asfaltku, z auta sa ma pýtajú či je všetko v poriadku, moja reakcia je že ani nie, hurá vedia kde som, majú číslo na usporiadateľa som zachránený :).    Som niekde pod diaľnicou, Fryčovce či tak dáko. Po chvíľke Riškovi (kamarát bajker a veľký mecenáš cyklo akcií na východe) synovia nakladajú bajk aj mňa a odvážajú do cieľa. Na kompe 62km 2300 výškových, čas ... noo :). V cieli mi kámoši berú pivo, rodina sa teší že má vidí :), fotím sa s Kajom Hartlom, ktorý samozrejme to dal za 5hodín a ako inak vyhral. Gratulujem aj Petrovi Linekovi, ktorý to skončil za 7,5hodky a na bedni (rozmýšľam, keby som nezablúdil koľko by som to asi šiel ja? 10-11h :) ) No čo už, asi sa očakáva že nenapíšem nikdy viac, práve naopak, o rok prídem určite a pokúsim sa zas o nemožné, viac potrénujem, možno si zoberiem mapy, cepín, mačky, chrániče, buzolu :). Pozitíva akcie: napriek zablúdeniu veľmi dobre značená trať, veľké nadšenie organizátorov ako aj dobrovoľníkov, fantastické výhľady, keďže mám rád extrémy, tak aj extrémy beriem ako pozitívum, nikdy som neriešil ceny v tombole ani ceny, ale treba pochváliť organizátora, že bol naozaj štedrý, ceny - vesta do 45miesta na dlhej, či šatka pre každého na strednej, pricemoney ... A nezabudli ani na deti. Tie moje do cieľa došli :). Tešili sa že sme zase boli na východe. Negatíva akcie: samozrejme subjektívne :) Určite by som viac zdôraznil náročnosť - nebezpečnosť trate, takýto mtb povrch kde odchádzajú brzdy, nejazditeľné úseky smerom nadol (ani top borci nešli všetko!!!) a najmä by mala byť možnosť zásahu záchranárov v každej časti preteku, najmä najextremnejšíc. A prosím gps súradnice, gps nie je len o orientácii ale aj o rozpoložení síl !!! Výsledky: www.kralovskymaraton.sk Záverom: klobúk dole pred všetkými ktorí sa zúčastnili preteku a veľká vďaka oragnizátorom   Autor: Rado Tilandy Foto: Rado Tilandy

Report: Slovenské Pyreneje 2013
27. 08. 2013 Reportáže

Viac rokov som chodil pozerať na Znievske dni cyklistiky, až som sa tento rok rozhodol zúčastniť na pretekoch. Trať poznám, pár krát do roka si ju prejdem, tak viem čo ma čaká. Štvrtok, dva dni pre pretekom. Cestou z práce beriem z pivnice krabicu so starými kolesami. Doma vyberám zadné koleso, nahadzujem kazetu, dušu a plášť a po troch týždňoch sa chystám na cestný bicykel. Tri týždne mám totiž nové zadné koleso v predajni kde som ho kúpil, keď mi po štyroch mesiacoch praskla špica. Tri týždne je špica objednaná a nič. Asi chlapi zo Shimana niekde hľadajú kus drôtu... Pred domov sadám na svojho Lapierra a ešte som nevyšiel ani z mesta a už ma bolia nohy. No fasa. Krútim si svoj obľúbený prevod "veľká - veľká". Tí čo ma poznajú vedia, aký to je, tým čo ma nepoznajú to prezrádzať nejdem lebo by sa začali zamýšľať nad mojím duševným zdravím. Je to veru trápenie. Pri predstave na stúpanie na Vyšehrad sa mi tlačia slzy do očí :-). V jedinom dnešnom stúpaní skúšam či nebude treba nastaviť prehadzovačku ale Ultegra radí dobre. Po tridsiatich kilometroch som rád že sedím doma pred telkou. Piatok, jeden deň do pretekov. Po práci beriem bicykel a idem sa previesť. Cestou sa zastavím pozrieť grilujúcich kolegov. Odmietam núkané iontové nápoje :-) a dávam si nealko pivo. Celý čas odháňam muchy ale osu ktorá mi vbehne do plechovky nevidím. Popri tom ako ju vypľúvam ma ešte stihne asi pohrýzť na peru. Bolí to celý deň ale našťastie mi to neopúcha. Sobota, deň D. Desať minút pred tým ako som sa chystal do Kláštora pod Znievom na bicykli sa mi podarilo zohnať odvoz na štart. Niežeby Kláštor pod Znievom bol od Martina nejako ďaleko, len sa mi nechcelo zavčas ráno krútiť lebo sa mi zdalo že je zima. Po prezentácii sa zahrievam a zabíjam čas do štartu. Čaká ma 51 kilometrov. Medzi cyklistami registrujem tímového kolegu Braňa Fučeka. Teší ma že sme tu z tímu dvaja, ale na druhú stranu mi je jasné, že nebudem prvý z bikepoint.sk v cieli :-). Štart sa oneskoril o pol hodinky a celkovo nás v kategórii neregistrovaný, polygrafi a novinári stojí 51. Hneď po pravotočivej zákrute nasleduje rovinka ku hlavnej ceste, ktorá je len troška z kopca. Nechce sa mi hneď po štarte tlačiť v balíku a držím si mierny odstup. A to bola chyba. Na tachometri 48 km/h a pelotón sa mi vzďaľuje. Som si myslel, že letecký deň bude až za týždeň na Sliači. Od hlavnej cesty už som sám a skoro posledný. V diaľke pred sebou zbadám Sagana a jeho sprievodné vozidlo. Po stíhacej jazde ho dobieham. Pár krát sa prestriedame. Po jednom krátkom stúpaní v ktorom som prvý a následnom zjazde som zrazu sám. Obzerám sa, ale Sagana niet. Pred sebou v diaľke vidím Kreuzigra. Zas idem časovku. Ani sa nenazdám a míňam Budiš. Pred Nitrianskym Pravnom dobieham Kreuzigra a spolu mierime pod Vyšehrad. V stúpaní ho nechávam za sebou, a aj pár ďalším cyklistov v netímových dresoch. Po tretej zákrute v zjazde ma zrazu obieha Kreuziger aj Sagan. Pozerám na tachometer, 65 km/h. Púšťam brzdy, vypínam mozog, nepozerám na tachometer a dobieham dvojicu predo mnou. Pri odbočke na Kľačno už tvoríme trojičku. Pri stúpaní do Kľačna dobiehame Kittela a pár odpadlíkov zo skupín pred nami. Pár krát sa aj prestriedame a už sme za Kľačnom v stúpaní na Diel. Po pár metroch stúpania sa trháme. Kreuziger a Sagan sa mi vzďaľujú a ja sa vzďaľujem ostatným. Prvý krát si volím svoje tempo a konečne spomaľujem. Občas sa obzriem ale prenasledovateľov nevidím. Len Sagana so svojím autom občas zazriem pred sebou. Z radosťou konečne vidím vrch stúpania Diel a viem že nasledovať bude už iba zjazd do cieľa. Medzi Predvríckom a Kláštorom v zákrutách vidím Sagana ako sa vezie sa svojím sprievodným autom. Asi chcel byť o nejakú minútku v cieli skôr ako ja.... Po 1:31 hod. som konečne v cieli. Víťazom sa stal Jozef Mazán z Veľkého Krtíša, Braňo Fuček prišiel na peknom 18. mieste. Dám si kofolu a keďže sa nejako nič moc v cieli nedeje idem domov na bicykli. Až teraz som si v protivetre uvedomil že ma bolia nohy. Štyri kilometre od domu nabehnem na kameň a psssssst. Defekt. V duchu zašomrem, a vyberám dušu, že ju vymením. Úplne novú dušu z podsedlovej taštičky chcem trocha nafúknuť aby sa ľahšie nahodila. Fúkam, fúkam a nič. V náhradnej duši je väčšia diera ako v tej čo som prerazil. Tak pekne zoberiem bicykel a tlačím štyri kilometre domov. Pekná prechádzka v cestných cyklistických tretrách. Len pre upresnenie, menovaný profi cyklisti samozrejme preteky nešli, len amatérsky cyklisti mali dresy tímov v ktorých jazdia menovaný cyklisti. V nedeľu sa konal 53. ročník SLOVENSKÝCH PYRENEJÍ v kategórii muži ELITE, U23, masters A,B,C,D,E,F a ženy + dorastenky. V kategórii muži ELITE ktorí išli tri okruhy (153 km) zvíťazil slovenský pretekár Marek Čanecký z rakúského tímu RSC Amplatz. Foto je z nedeľných pretekov.   Autor: Milan Majtán Foto: Milan Majtán