Report: ŠKODA Svätojurský MTB maratón 2016
Skoré ranné vstávanie...to je údel pretekov, ktorý pozná každý biker. Toto neminulo ani mňa 30.4. kedy som vstával na Svätojurský MTB maratón, ktorý je medzi bikermi všeobecne známy ako veľmi rýchly a svižný pretek. Už zavčas rána som mal nepríjemný pocit, že nie je dobrý nápad postaviť sa na štart a dupať v tempe 70 kilometrov práve v tento deň, no po dohode s kamarátom som už nemohol cúvnuť. Zo Žiliny sme vyrazili o niečo skôr aby sme sa poriadne nachystali, nestresovali pred štartom a mali na všetko dostatok času a to nám aj krásne vyšlo. Prišli sme do Svätého Jura niečo po pól deviatej a hneď sme sa šli prihlásiť, to ako vždy prebehlo hladko a rýchlo. Po otvorení tašky so suvenírmi som vygúľal oči, keď som zbadal fľašku vína s nadupanou etiketou, tu si u mňa organizátori naozaj šplhli, v balíčku bol carbogél a bidón od Škody ale vínko potešilo najviac ;-) . Niečo také sa vidí naozaj málokedy. Ale teraz už k preteku...
Zúčastnil som sa na ňom prvýkrát minulý rok, ale len na krátkej trati, na ktorej som skončil na 13. mieste no tento rok som si povedal, že vyskúšam najdlhšiu a najnáročnejšiu trasu vo Svätom Jure. Jednalo sa konkrétne o 70km/2000m čo nie je príliš veľa, no dva roky som pretekal len krátke trate, ktoré sa vyznačujú prudkým štartom a výbušnosťou a tu sa musím pripraviť na to aby som 70 kilometrov vydržal makať v tempe.
Začal som sa rozjazďovať a asi 10 minút pred štartom prichádzam na námestie, kde je už nachystaných niekoľko desiatok mojich konkurentov. Na čelo pretekov som sa nepostavil, tú výsadu som radšej prenechal dupačom akými sú napríklad Karel Hartl, Martin Imrich a pod.
Ešte prehodím pár slov a onedlho to prichádza, ŠTART!!!
Prvé kilometre sa ťahali po asfaltke okolo viničom, no na moje nešťastie stále do mierneho kopca, tu sa predieram cez balík a snažím sa vydobiť si akú takú pozíciu, keďže som štartoval asi až niekde z polovice zúčastnených. Dupem v pomerne dobrom tempe ale snažím sa neprepalovať to, pretože ma čaká ešte 70 km. Po asi troch svižných kilometroch sa vnárame do prvého lesíka, kde prichádzame na prvé zjazdíky po širokých zvažniciach. Práve zjazdy obľubujem, pretože tu si dokážem nahnať nejaký čas oproti stúpaniu do kopca. Predieram sa cez súperov a ťahám čo to dá. Onedlho však začínajú ťahavé kopce a kopce a ešte raz kopce. Nie strmé ale ťahavé a neskutočne dlhé. Väčšina trasy sa tiahne po širokých a kamenistých zvažniciach a lesných cestách. Nejaký čas sa držím v skupinke celkom namakaných bikerov, držím sa ich ako kliešť, lebo sú naozaj dobrí v kopci a to ma veľmi motivuje pridávať do pedálov. Po 16 kilometroch prichádzam na prvú občerstvovačku, ktorú však obchádzam a snažím sa urobiť si pred skupinkou náskok no to som práve nevedel, že po tejto občerstvovačke začína najdlhšie stúpanie preteku. Niekoľko kilometrov neustále do kopca aby ste si to vedeli predstaviť, tak asi 2x na Polom ale v menšom sklone. Tu sa totálne vybíjam, skupinka ma predbehla a na moje prekvapenie ma povzbudzujú aby som to nevzdával a pridal lebo toto stúpanie sa pôjde ešte raz! Nechápal som ako to mysleli, pretože pred štartom som si nestihol pozrieť profil ani mapu trate. No ku všetkému sa postupne dostanem.
Na tomto stúpaní si vybíjam svoje baterky ale snažím sa čo to dá aby som zbytočne nestrácal no kopce sú mojou veľmi slabou stránkou. Po dovŕšení vrcholu ma nečakal vytúžený prudký zjazd, korene ale neskutočné singláče, na ktorých by som sa vybláznil ale len pozvoľna ťahavé klesanie. Miestami si ale pripadám, že organizátori asi šetrili fáborkami, pretože niektoré pasáže trate som prechádzal intuitívne keďže sa niekedy stalo, že šípky alebo spomínané fáborky nebolo naozaj dlho vidno. To ma trošku hnevalo, že niekedy som sa obzeral za seba či idú za mnou ďalší, aby som sa zbytočne nestratil. No po nejakom čase sa po serpentínach dostávam až ku druhej občerstvovačke na 29 kilometri, tu do seba hádžem iba jahody, kúsok banánu, ionťák a prášim ďalej a dočkal som sa! Poriadne svižné zjazdy, po širokých cestách, samé kamene a šotolina, zjazd si užívam a driapem to čo najrýchlejšie ako sa len dá, aby som dohnal stratený čas. Popri celej trati vídam ako ľudia fúkajú defekty, je ich naozaj nespočetné množstvo, na týchto tratiach majú skutočne výhodu „bezdušový jazdci“. Pri kľudnejšom teréne otváram energy gél a zapíjam ionťákom, prichádzam na úsek kde sa nám spájala trať s pretekármi s kratšej trasy. Tu som si pripadal doslova ako vlk medzi ovcami. Viem, že niektorí pretekári nešli na víťazstvo ale šli si len vyskúšať pretekársku atmosféru a dôstojne prejsť celý pretek no aj tak ma to vyhecovalo a neskutočne motivovalo. Nabral som druhý dych a obieham nespočetné množstvo ľudí. Začínam iba hlasno oznamovať ĽAVÁ, PRAVÁ, PRAVÁ, ĽAVÁ...............obieham čo to dá či z kopca alebo šprintujem do kopca, naozaj skvelý pocit Po nejakom čase však prichádza problém v podobe gélu, ktorý som pred chvíľou do seba dal, začína mi byť hrozne zle od žalúdku, doslova až na zvracanie a to som len v polke trate! Práve prichádzam na tretiu, resp. prvú občerstvovačku, ktorá oznamovala, že začínam druhé kolo s hnusným stúpaním. Povedal som si, že tú bolesť brucha musím nejako zahnať jedlom a čistou vodou a nie energy somarinami, tak jem ovocie a pečivo, ktoré nám pripravili. No v duchu viem, že mi to nezaberie, zacvaknem sa do pedálov a pokračujem napospas osudu. Mixujem s páčkami na najmenší prevod a zľahúčka šlapem do nekonečného stúpania, obiehajú ma pretekári zo strednej ale aj s dlhej trate ale to je mi už jedno, chcem sa len dostať do cieľa, ľahnúť si na zem a odpočinúť od hroznej bolesti. Nejako sa vypínam a prestávam vnímať trať, okolie a ľudí iba šlapem a čumím pred koleso. Po dokončení okruhu nás čaká už len 8 km do cieľa, tak pozbieram posledné sily, ktoré v sebe ešte mám a zo stoja sa púšťam do kopcov, obieham ľudí ale ešte stále s kamenným a uboleným výrazom tváre. Neštastie ma však nenechalo len tak prísť radostne do cieľa, ale ešte na to všetko sa púšťam do kopca, chcem si prehodiť ale naprázdno, pozriem sa dozadu na prehadzovačku a zisťujem, že som odtrhol lanko od zadnej prehadzovačky. Nejdem radšej písať aké slová som použil keď som to zistil. Reťaz mi padla na najťažší prevod, takže šlapanie do kopcom sa stáva nemožné. Zosadám z bicykla a posledné kopce idem vedľa neho, nasadám len pri zjazdoch a nie som ani nahnevaný, pretože už viem, že je celá snaha dokončiť závod v prvej 50-tke nemožná.
Zarmútene sa dostávam na posledný kopec, nasadnem na bike a pustím sa dole. Obieham čo to dá a prichádzame na mne známu asfaltku za viničmi, ktorá predpovedá, že sa blíži cieľ. Radiť sa mi nedá, tak rozdupávam si ťažký prevod a zaháknem si jedného makača, ktorý mi však o chvíľu uchádza, obzerám sa za seba a nevidím nikoho, tak len pozvoľna dorážam posledný kilometer a smerujem na ihrisko kde je celé stredisko a cieľ pretekov. Sklamaný z celého výkonu a z bicykla si sadám na zem a so slzou v očiach vytáčam na mobile priateľkine číslo aby som oznámil, že som v poriadku došiel do cieľa.
Finálny čas som mal 4:07:47 a môžem len podotknúť, že víťazom sa stal opäť ikona československého MTB sveta Karel Hartl s časom 2:49:27, takže v strate som bol za víťazom hodinu a 18 minút, no približne 30 minút som stratil kvôli poruche bicykla no to ma určite neospravedlňuje, pretože sú to preteky. Medzi ženami zvíťazila Zuzana Juhásová s časom 3:26:42
Celý pretek môžem zhodnotiť naozaj veľmi kladne, obed bol vynikajúci, pivko taktiež, vyhodnotenie prebehlo veľmi rýchlo a tiež aj tombola. Prvú cenu CTM fatbike si neodnášam ani ja ani kamarát, tak nasadáme a vyrážame domov. Pretek určite vrelo odporúčam, veľmi pekná trať, síce nie dostatočne označená ale povzbudzovanie na trati, občerstvovačky, sprchy, obed.....všetko na výbornú!
Autor, foto: Tomáš Chabada
