Pred oficiálny predstavením novej trate budúcoročného Giro d’Italia, ktoré je na programe nadchádzajúcu nedeľu, prezradila talianska tlač niektoré detaily tohto trojtýždenného preteku. RSC Sport už oznámil, že náročný závod sa začne 4. mája v meste Neapol a namiesto Milána bude 26. mája končiť v Brescii. Športové správy periodika Tuttosport prezradili prítomnosť novej etapy na ostrove Ischia. Zaujímavosťou je, že malý ostrov neďaleko Neapolu, ktorý sa budúci rok stane dejiskom časovky, preteky nehosťoval od roku 1959. Rozhodnutie začleniť ostrov do pretekov naznačuje povahu závodu v Neapoli – v pobrežnom meste sa s najväčšou pravdepodobnosťou bude na mestskom okruhu jazdiť cestná etapa. Etapy prvého týždňa Gira majú nesmerované na juh Talianska. Novinky takisto spomínali prítomnosť dlhej časovky naplánovanej po týždni závodenia, ktorá by mohla výrazne premiešať priebežné poradie. Okrem už spomínaných časoviek môžu v 19. etape jazdci takisto očakávať horskú časovku. Celková dĺžka časoviek sa tak blíži ku 100km. Prvý deň oddychu je zatiaľ naplánovaný na 13. máj po odjazdení etapy vo Florencii. Na tipovanie víťaza je síce ešte priskoro, už teraz je však jasné, že domáci jazdec Vincenzo Nibali s novým tímom Astana bude horúci kandidát na taliansky titul. Od Nibaliho sa očakáva, že presvedčí Bradleyho Wigginsa a jeho tím Sky, aby sa snažil o vzácny double Giro d’Italia a Tour de France. Finálová etapa Gira končiaca v Brescii bude začínať v meste Vincenza na počesť 30. výročia smrti talianskeho konštruktéra Tullia Campagnola. http://www.youtube.com/watch?v=Pmhd0jjZwWM Autor: Juraj Mička Zdroj: cyclingnews.com  

Túto sobotu sa konal druhý ročník Púchovského MTB maratónu, pre mňa veľmi vydareného maratónu. Ja so tu bol prvýkrát, takže som bol plný očakávaní. Organizátori na fórach sľubovali, že sa máme na čo tešiť a veru bola to paráda. Ale pekne po poriadku. V piatok večer mi kamaráti na poslednú chvíľu odriekli účasť a tak mi nezostávalo nič iné, ako sa tu dopraviť po vlastnej osi. Celkom som sa na to tešil. Kedysi som v Púchove pracoval tak som sa tešil aj na bývalých kolegov, ktorí mi sľúbili, že sa ukážu. Keďže som šiel na biku, nezobral som si so sebou základnú výbavu (slivovicu). Spoliehal som sa na manželku, ktorá v mieste štartu čapovala ionťák pretekárom, len na môj pitný režim akosi zabudla ;O( Zázemie bolo situované v areáli futbalového štadiónu, čo bolo super kvôli sprchám a toalete. Registrácia prebiehala vonku na parkovisku. Mali tu trochu zmätok. Kázali nám vypisovať tlačiva ktoré nemali, vraj si máme počkať. Našťastie nie dlho. Organizátori si pre pretekárov pripravili dve trate. Dlhšia mala 46km a tá kratšia 27km. Nešťastný, že vyrážam bez aperitívu, som sa pomaly presunul na štart a zaradil som sa pekne na koniec. Čo by som vytkol organizátorom je štart oboch tratí naraz. Presne o 11 zaznel výstrel a približne 350 bikerov vyrazilo do Púchovských ulíc. Pokračovalo sa po hlavnej ceste do Streženíc, za ktorými nás čakalo prvé stúpanie. Tu som oľutoval, že som sa zaradil nakoniec, pretože tu väčšina tlačila. Ani som sa nepokúšal nejako ich obiehať. Nemalo to význam, nebolo kade. Prvý zjazd bol krásny, technický, plný kameňov, defektov a fliaš, čo tu jazdci postrácali. Za Dohňanmi sme opäť prechádzali hlavnou cestou. Páni policajti tu pekne dozerali, aby sme neohrozili vodičov. V ďalšom stúpaní za obcou Ihrište nasledovala prvá občerstvovačka. Na moje prekvapenie ponúkali aj slivovicu. Už som sa bál, že bola prohibícia vyhlásená aj u nás. Hneď som si dal dve. Posmelený som sa vydal ďalej. Ani som sa nenazdal a užíval som si prvý singláč. Bola to jednoducho paráda. Povrch bol super. Ani blato ani prach. Perfektne to držalo. Jeden starší pán predo mnou sa sťažoval na korene, že ho strašne šmýka. Ale keď som videl čo má obuté, niet sa čo čudovať. Stretli sme tu aj regulovčíka. Ten nás odkláňal doľava. Vraj sa tu ešte budeme vracať, lebo tu sa trať spája. Tak pekne pokračujem kadiaľ káže. Ale vôbec by ma nenapadlo takúto zábavnú trať si skrátiť. Ani som sa nestihol spamätať z tej slivovice a už si dávam ďalšiu na ďalšej občerstvovačke. Aby som nezabudol, mali tu aj vodu, ionťák, ovocie a iné potrebné veci. Tie som ale nepotreboval. Skôr by som prijal pohár teplého čaju. Pokračovalo sa po lúke. Tu na nás čakal pán s veľkým zvonom a rohmi. Smeroval nás do diery v lese. Túto časť trate som poznal, pretože je totožná s tou z Udiče. Takmer až do cieľa. Je to zároveň aj najkrajšia časť trate. Po poslednom stúpaní za Salašom sme sa vrátili k starému známemu regulovčíkovi a ten nás nasmeroval do Púchova na sídlisko. Poslednýkrát sme preťali hlavnú cestu a popri Váhu, nešťastní že to končí, dorazili do cieľa. Na výsledky a tombolu som nečakal, keďže som mal ešte 40 kilákov pred sebou. Boli k dispozícii aj wapky, ale bike som mal takmer čistý. Dal som si ešte pivko s kolegami a vyrazil som domov popri Nosickej priehrade cez Milochov. Odporúčam ako výlet s deťmi. Pretek hodnotím na jedničku s hviezdičkou (tá je hlavne za trať). Značenie bolo v poriadku, občerstvovačky takisto. Možno keby sa dalo, tak budúci rok by mohli dať trať aj dvakrát, ako dlhú. Ja by som šiel určite. Verím, že by sa našlo viacero záujemcov. Autor: Erik Kubík

Finále Valašskopovažskej MTB série tento rok hostil Púchovský maratón, ktorý si túto sobotu pripísal na svoje konto druhé pokračovanie. Nízky vek tohto podujatia ale nič neuberá na jeho kvalite, práve naopak. Kvalitu tohto podujatia azda najlepšie dokazuje takmer dvojnásobný počet štartujúcich v porovnaní s premiérovým ročníkom. V porovnaní s prvým ročníkom sa zmenilo zázemie maratónu. Štart a cieľ sa tento raz presunul do areálu futbalového štadióna v Púchove čo bol od organizátorov určite výborný ťah. Drobné zmeny doznali aj trasy. Bajkeri si mohli vybrať z dĺžok 46 a 27 kilometrov. Oproti minulému ročníku trasa ešte viac opeknela, keď pribudol nový úsek v podobe jazdivého „singláča“. Staviteľovi trate Tonymu Podstránskemu a partii nadšencov okolo neho treba jednoznačne pogratulovať k výbornej práci. Úvodné kilometre sa idú na rozohriatie za doprovodným vozidlom, ale ako náhle pelotón opustí mesto, začína sa naostro pretekať. Prvé stúpanie vystrieda rýchly, ale dosť zradný zjazd, kde nebýva núdza o defekty a nepríjemné pády. Nasleduje rovinatá pasáž po asfalte v okolí Dohnian, dejisku minuloročných ME v XC, kde si prídu na svoje hlavne bajkeri odrastení na cestných bicykloch. Tento rok nám túto „cestársku“ časť spestril aj celkom nepríjemný protivietor, takže ani tieto relatívne jednoduché kilometre neboli vyslovene zadarmo. Po prejazde cez obec Ihrište nasleduje to, čo robí Púchovský maratón Púchovským maratónom, teda krásne jazdivé traily. Trať má priam až XC charakter, striedajú sa krátke prudké stúpania, rýchlejšie pasáže po krásnych lesných chodníkoch, zaujímavé zjazdy a nájdeme tu samozrejme množstvo singletrackov, ktorých celková dĺžka je až 11 kilometrov. V tomto „traildoráde“ sa musí každý správny bajker cítiť doslova ako v siedmom nebi. Technicky zdatnejší jazdci tu vedia získať drahocenné sekundy a naopak tí čo sa s bicyklom nedokázali až tak zžiť zase čo to stratia. Niektoré úseky sú totožné s ďalším pekným maratónom, Maratónom Maríkovskou dolinou, takže občas si treba dať pozor, aby ste si všímali to správne značenie a nenechali sa v kľúčových momentoch pomýliť. Celkovo bolo ale značenie trate kvalitné a občasné zablúdenie niektorých pretekárov by som skôr pripísal ich nepozornosti. Úsek maratónu, ktorý veľmi dobre poznám z Maríkovskeho maratónu, sú aj lúky nad Hoštinou. Je to jedno z mála miest, kde sa jazdci môžu pokochať peknými výhľadmi. Kúsok po hoštinských lúkach nasleduje ďalší singletrack končiaci až nad kúpeľmi v Nimnici. Krátkym stúpaním a následným rýchlym zjazdom sa dostávame do Horného salaša, kde sa nachádza posledná občerstvovačka, na ktorej ale čelo pretekov ani len nespomalí a posledným stúpaním sa dostávame na začiatok posledného „singláča“. Chodníček sa vlní po vrstevnici, takže kilometre na ňom nenazbierame zadarmo. Na záver sa ale chodník zváži smerom dole a začína krásny záverečný zjazd do Púchova okorenený zaujímavými „padákmi“ a serpentínami nad mestským amfiteátrom. Na záver prídu ešte posledné rovinaté kilometre cez mesto a po dvoch hodinách majú tí najlepší porciu 46 kilometrov za sebou. Víťazom maratónu a rovnako aj celej Valašskopovažskej série sa stal Pavel Žák (TROB cyklo o.p.). Medzi ženami v maratóne a rovnako aj v celej sérii triumfovala Šárka Vojtková (BMC - SAVO racing). Ideálne počasie, skvelá trať a kvalitná organizácia urobili z Púchovského maratónu veľmi dôstojnú bodku za Valašskopovažskou sériou. Verím, že sa budúci rok v Púchove uvidíme zase a konečne aj na pravej dlhej maratónskej trati. Autor: Juraj Meliš Foto: Luboš Dupkala

A máme tu pomaly, ale isto záver sezóny a taktiež aj záver  GELACTIV VALAŠSKOPOVAŽSKEJ MTB SÉRIE 2012. Keďže oficialne vyhlásenie je na programe až 20.10.2012 v Strečne asi na poslednej MTB akcii tohoto roka rád by som oznamil zatiaľ neoficiálnych víťazov série za rok 2012 v jednotlivých kategóriach. Juniori 15-18 rokov Jakub Vančo, CK aluplast team Muži 19-29 rokov Pavel Žák, TROB cyklo o.p. Muži 30-39 rokov Martin Sovadina, Rusava Bike Team Muži 40-49 rokov René Slánsky, VSK Vsetín Muži 50-59 rokov Pavel Petruj, VSK Vsetín Muži nad 60 rokov Jilji Krkoška, MTB Ondřejník Juniorky 15-18 rokov Táto kategória nebola obsadená pretekárkami na predpísanom počte 5 maratónov do celkoveho hodnotenia série Ženy 19-39 rokov Šarka Vojtková, Ostravice Ženy nad 40 rokov Bohunka Petrujová   Tieto výsledky sú neoficiálne. Tie oficiálne budú k dispozícii po 28.9. podľa pravidiel seriálu. Pre informáciu sa na maratónoch zaradených do GELACTIV VALAŠSKOPOVAŽSKEJ MTB SÉRIE zúčastnilo 4806 prtekárov. Najväčším podujatím série bola RUSAVSKÁ 50-ka na ktorej štartovalo takmer 1200 pretekárov.   Autor: Luboš Dupkala

Celý týždeň som mal bajkersku dilemu tak ako aj väčšina kámošov z blízkeho či vzdialeného okolia, kam v sobotu ísť bajkovať: "Púchov" klasická MTB milá akcijka nedaľeko Trenčína a Žiliny alebo skúsiť niečo neznáme, podľa mnohých na rýchlo pripravené a teda na MTB Skalka pri Kremnici organizovaná obľúbeným speakerom väčšiny MTB eventov Romanom Barénym. Do piatku som zisťoval cez facebook či niekto ide autom na Skalku. Na druhej strane celá "mtb banda" tam bude holky Juhásky a spol. zo Svätého Jura, Helenka Beňová, Danka Pilná, "môj" anjel strážny = Janka Konopinská. Samozrejme doživotný bike-rival Riško Duda, naviac "Skalka" je súčasťou CMS a body treba :) a okrem iného je to súčasťou a vyvrcholením Slovenského pohára, takže stretnem bikestars :). OKEY. Tak teda idem na Skalku. Vstávam 5:30 uff. Odchádzam trochu s obavami či nebude "kosa" a po príchode o ôsmej zisťujem, že kosa je a to strašná. Zúfalé pohľady ostatných zúčastnených v čapiciach, zimných bundách. No sme v vo výške cca 1300mnm, prvý jesenný deň, tak asi aj pre to je normálne že 5 stupňov, chvála Bohu nad nulou :) Idem sa registrovať, teším sa že stretám mojich bajk-kámošov, utekám za Romanom Barénym, ktorý všetkých milo víta, s dotazom, či mám ísť na dlhú trať. Roman tak čo mám ísť? :) odpoveď: Dolfo choď strednú, lebo zamrzneš za tých 7 hodín, v horách je rýchlo tma :). Prehlasujú skoro všetci aj Andrejka Juhaska, Helen, Rišo ... no dobre tak idem aj ja. S pokorou a obdivom pozerám na Janku Konopinskú a Majku Stankovičovú, ktoré ako jediné dve idú na dlhú. Preberám čiselko, pekné darčeky, trošku nahnevaný na seba že zvíťazila lenivosť, pohodlnosť a vízie bahnenia sa vo welnese, že nejdem na dlhú však, a ja jazím predsa i keď dlho dlhé :) Začína prvá, neoficiálna pre mňa samozrejme veľmi obľúbená časť, "downhill zo Skalky do Kremnice" wau maximálka cez 80, priemerka cez 40, hmm som majster sveta, keby to nebolo dole kopcom :))). Prichádzame do centra, podľa mňa jedného z najkrajších miest na Slovensku Kremnice. Krásna história dýcha zo všetkých strán na nás. Začíname kolektívny striptíz, zhadzujem teplé veci a v letných čakáme na štart. Mamžoretky, fotíme sa ako o život, je to predposledná MTB akcia z CMS-ky, pre mňa keďže odchádzam do teplých krajín úplne posledná :( samozrejme ak nepočítam uphill "Šprintpolom“ a pár recesisticko-alkoholických výjazdov :). Poďme k preteku o 10:00 štartuje dlhá 80ka s cca 3000 výškovými metrami, o chvíľu my na 43ku s 1401 metrami. Veľká pohodička, nikto nikomu nezavadzia nakoľko prvých 10km je z cca 650m na 1200m, aspoň sa zahrejeme. Vôbec mi neprekáža, že prvá časť ide po spevnenej ceste. Nepatrím k "ortodoxerom", že MTB je len keď je blato, šutre aspoň zopár zlomenín. Po hodinke sa dostávam "hore" na viac-menej trať bežkárov. Potešujúce, že mám za sebou 700 výškových takže to bude rýchle ako že aj bolo. Krásne výhľady, pekné cestičky, nie veľa singlov, ale je kde zjazdovať a zlepšiť priemerku :) Strašná zima v zjazdoch, no dúfam, že nezmrzneme.3 občerstvovačky dobre rozmiestnené s milými ľuďmi, trať s vyznačenými kilometrovníkmi potešili asi každého. Keď už idem 40ku tak aspoň makám na doraz. Skúsim pod 3 hoďky a obehnúť čo najviac bajkerov a bajkeriek. Čím viac sa predieram dopredu tým viac sa znižuje veková hranica a zvyšuje sexepíl bajkeriek, čo je samozrejme veľmi motivujúce a potešujúce, minimálne pre našu chlípnu chlapskú dušu. Dobieham Helenku a asi 3km pred cieľom aj Danku Pilnú. Gentleman na pretekoch asi nie som, posledný výšľap cieľová rovinka a Noro z časomiery ako sa patrí: hurá som tu. Vítajú ma kámoši. Riaditeľ pretekov mi oznamuje, že medzi Tirákmi som druhý, neskôr sa ukázalo že tretí. Aj tak fajn, bedňa je doma :))) čas 3h rovné :) O 14:00 prichádzajú finalisti z dlhej, Milan Barényi s Mišom Lámim asi 20metrov! jeden za druhým. Frajeri za 4h dlhú veľký rešpekt a obdiv, samozrejme gratulácia. Za cieľom ešte prijemné prekvapenia: plnohodnotná občerstvovačka, skvelý obed v útulnej chate s obsluhou a možnosťou výberu, teplá sprcha a nakoniec absolútna bomba: welnes v cene, stretávam tam Milana Barényho s rodinkou vo výrivke. Utekám do sauny, kde stretám sexibajkerky, no užívame si to. Cykloraj na zemi :) s komentárom všetkých zúčastnených, že takto by to malo byť na každom MTB. Samozrejme súhlasím :) O 4tej vyhlásenie víťazov. Nič nové. Na strednej prvá Aďka Juhaska, na dlhej Mišo Lámi, viac na www.casomiera.sk. A vlastne v kategórii TiR som bol na bedni ako 3tí, Riško prvý, v senioroch 19ty TIR kategória je fajn, ale i tak, dúfam, že posledný krát, rád by som od ďalšej sezóny ťahal hore kopcom menej ako 000kíl živej váhy, no uvidíme... Záverom: Plusy: nadšenie organizátorov, trať vynikajúco značená, krásna príroda, ako aj miesto štartu, cieľa a zázemia, určite o rok sem pôjdem zas, tak ako aj väčšina opýtaných Mínusy: len dva, nepochopím prečo 2 MTB akcie, ktoré sú v sériách na ktoré ľudia chodia sú v 1 deň, keď napr. minulý týždeň nebolo na Slovensku nič, hľadať vinníka nebudem. Druhé mínus neskutočná zima, ale za to ozaj nikto nemôže (osobne ma nezaujíma či ej bohatá tombola, aké sú ceny, preto toto nehodnotím...) P.S. nedá mi to, aj keď to možno úplne nesúvisí, odkaz pre organizátorov CMS, na rok už nikto z tých ktorých som sa pýtal túto sériu jazdiť nechce, zhluk pretekov od špičkových, cez nadšenecké až po úplne zlé asi nie je to pravé orechové, ale to už je iná téma... Autor: Rado Dolfík Tilandy Foto: Rado Dolfík Tilandy

Ak ešte nemáte program na zajtra!!!

Dlho očakávaný deň D MS 2012 prišiel a už od samotného úvodu tohto veľkolepého sviatku bolo cítiť veľké vzrušenie z každej strany. Nemusíme pripomínať, že zálusk na dobré umiestnenie si robila minimálne pred začiatkom pretekov aspoň polovica tímov. Časť najväčších favoritov oprávnene myslela na prvú desiatku či medailu. Medzi nimi prirodzene nechýbal ani Peter Sagan.Slovenská reprezentácia odštartovala v strede pelotónu vedľa českého národného tímu. V neutrálnej časti hlavného balíka sa konala menšia oslava minuloročného víťaza - Marka Cavendisha. Jeho britskí kolegovia začali preteky po boku holandského tímu. Klasickým znakom prvých kilometrov takýchto jednorázových významných pretekov je fakt, že v úvodných kilometroch sa zvykne rodiť viacero atakov. A tak to bolo aj v pretekoch Elite. Atak striedal atak a každý chcel okúsiť to, aký je to pocit byť v úniku. Prvý vydarený útok sa podaril dvojici: Lammertink (Holandsko) a Roy (Francúzsko), najmä druhý menovaný je fanúšikom úvodných útokov. Boli to však persóny zo silných štátov, a tak šancu na dlhodobý pobyt vpredu nemali.Prvý pád nastal 245 km pred cieľom. Na ľavej strane vozovky sa zo zeme zviechal trojnásobný majster sveta Óscar Freire. V nasledujúcich momentoch atakoval ČechStanislav Kozubek. Zväčša sa jednalo o nástupy menej prestížnych tímov.Naši pretekári jazdili rozdelení. Niektorí na čele balíka, iní až v závere. V kolóne sa dnes nachádzalo slovenské auto až na 18. mieste, s čím samozrejme neboli Slováci spokojní. Mechanické auto šoféroval Ján Valach a starali sme sa aj o srbského pretekára Jovanoviča. Žiaľ, napriek veľkej snahe mať v aute televíziu s prenosom pretekov, nepodarilo sa to, a tak sa naši museli spoliehať najmä na Radio Tour.Najväčší úvodný únik, ktorý vydržal v začiatkoch najdlhšie mali na svedomí dvaja jazdci: Buts (Ukrajina) Smukulis (Lotyšsko). Vypracovali si približne minútový náskok. Predtým sa ale viacero jazdcov snažilo dotiahnuť dopredu, medzi nimi bol aj náš Matej Jurčo, ktorý si vtedy myslel, že by mohol zaútočiť aj Chavanel, pre neho to bolo však príliš skoro na únik. Po čase sa tak vytvorila hlavná vedúca skupina, k prvým dvom jazdcom sa podarilo doskočiť ďalším deviatim jazdcom, a tak vznikla vedúca skupina, ktorá bola dlhé kilometre spolu vpredu: Lastras (ESP), Cataldo (ITA), Duggan (USA), Howes (USA), Coppel (FRA),Anacona (COL), Mezgec (SLO), Isaičev (RUS), Buts (UKR), Ferrari (URU) a Kangert(EST).200 km pred cieľom bol náskok vedúcej jedenástky približne na hranici štyroch minút. V pelotóne sa situácia mierne upokojila a jazdci si dopriali aj menšiu prestávku. O niekoľko kilometrov neskôr bolo sympatické vidieť ako vyše desať kilometrov ťahal hlavný balík vlaňajší šampión Cavendish. 190 km pred páskou mali jazdci vpredu k dobru konštantný náskok štyroch minút.Ešte pred nájazdcom na mnohými spomínané okruhy vo Valkenburgu si o minútu 11-členný únik náskok zvýšil. 170 km ostávalo vedúcej skupinke do cieľa a ich náskok opäť stúpol, tentoraz nad hranicu šiestich minút, v pelotóne sa pomaly, ale iste začínalo pracovať, veď už zostávalo v tom čase len pár kilometrov do cieľového mesta vo Valkenburgu. Fantasticky ťahal pelotón Mark Cavendish, ktorý ukázal svoju cyklistickú vyspelosť.Pred nájazdom na záverečných desať okruhov sme mohli vidieť zaujímavý fakt, ako sa pelotón nachvíľku rozdelil na tri časti. Po prvom okruhu mal únik náskok stále prijateľný, päť minút strácal teda pelotón, v ktorom sa začali zoskupovať najväčšie a najsilnejšie tímy: Belgičania, Španieli, Holanďania či Taliani. Za dve a pol hodiny bola priemerná rýchlosť jazdcov nad hranicou 44 km/h, čo iba predznačovalo to, že sa išlo podľa očakávania nesmierne rýchlo a v posledných kolách avizovali viaceré tímy, že sa budú snažiť stupňovať tempo.140 km pred koncom ťahal vpredu stále famózny Cavendish, ktorý neustále ukazoval to, že sa vie taktiež prispôsobiť profilu a pomôcť prípadne svojim kolegom z Veľkej Británie. V slovenskom tíme vládla od prvého kilometra pohoda a všetko išlo podľa plánu, jedine Martin Velits mal na dvadsiatom kilometri menší technický problém - defekt, keďže to však bolo na samom začiatku, žiadny veľký problém to nebol.130 km zostávalo do cieľa pre pelotón a v ňom sa stále držal Cavendish na prvých priečkach. Medzitým náskok úniku mierne začal klesať späť k štyrom minútam. Do úniku sa z pelotónu snažil vydať skúsený Španiel Flecha, ku ktorému sa pridali ďalší piati pretekári. Medzi nimi bol napríklad aj Brit Cummings. Náskok aj vďaka ataku z pelotóna klesol na 3:20. 115 km pred cieľom sme videli kolumbijskú nádej na zemi - Quintanu, nebolo to však nič vážne. Z Flechom teda odišli - Bouet (FRA), Nocentini (ITA), Matthews (AUS), Cummings (GBR), Meersmann (BEL), Fuglsang (DEN), Schar (SWI), Beppu (JAP).Po tomto úniku sa zoskupilo sedem Belgičanov a snažili sa kontrolovať situáciu na čele pelotónu. Flechova skupina si za desať kilometrov získala na pelotón minútu. Vtedy však ešte strácali na hlavný únik ďalšie dve minúty. Strata pelotónu nebola veľmi výrazná, približne 3:30 na hlavný únik. Bohužiaľ tesne pred métou 100 km pred cieľom sme sa dozvedeli smutnú správu, že Martin Velits odstúpil.100 km pred cieľom už pelotón poriadne dupol do pedálov a celkovo na popredný únik strácali jazdci v hlavnom balíku už len 2:15. Na odídenú Flechovu skupinu strácal pelotón 30 sekúnd. 90 km pred cieľom nastúil na čele pelotónu Contador a snažil sa trošku zvýšiť tempo v ťažkých úsekoch Caubergu. Všetci naši boli v tých momentoch v pelotóne. Contadorovo úsilie však malo aký-taký zmysel, balík sa mierne delil.  Pelotón strácal už len 1:35.Peter Velits stratil po treťom kole čip a jazdil po štvrtom kole v druhej polovici pelotónu spolu s Jurajom Saganom a Marošom Kováčom. Zrejme Peťo Velits pred dvadsiatimi kilometrami menil aj bicykel, stále bol však v pelotóne a tak v tom čase boli naši pretekári v pelotóne v päť-člennom zoskupení. V týchto momentoch sa mierne rozpršalo, nebol to však žiadny veľký lejak.85 km pred koncom sa do dostali Holanďania do čela pelotónu a začali pracovať na odstránení náskoku, a tak balík strácal na vedúcu jedenástku už len 30 sekúnd a po piatom kole bol náskok takmer zneškodnený. V závere piateho okruhu zaútočil Contador, ktorý sa opäť snažil, ako už pred pretekmi vravel, čo najviac rozdeliť pelotón a vyšťaviť pretekárov.Maroš Kováč nestačil a s Wigginsom tiež  odpadol a vytvorila sa tak zaujímavá partia, v ktorej boli aj Froome a J. Sagan.Atak Contadora spôsobil, že sa dopredu dostala silná asi 30 členná skupina jazdcov, ktorí najprv dorazili vedúcu jedenástku a niektorí pretekári stíhali tempu nastupujúcich jazdcov a zostali vpredu. Vpredu teda boli napr. títo jazdci: Porte, Contador, Gesink, Voeckler, A. Davis a mnohí iní favoriti.Pád v pelotóne, v ktorom boli zapojení dvaja českí cyklisti, Kreuziber a Bárta, najmä ten prvý si poškodil tretry a potreboval ich vymeniť a strácal tak desiatky sekúnd. Ešte že tam je Kolumbia, konkrétne Rigoberto Uran, ktorý rozprúdil tempo v pelotóne a chytili sa ho Gilbert, Rodriguez a náš Peter Sagan!Medzitým aj vďaka snahy Kolumbie Contadorova skupina mala k dobru už len niečo bezmála 40 sekúnd. Do konca šampionátu zostávali tri okruhy a opäť bol hromadný pád v pelotóne, síce sa mu vyhol Sagan, ktorý bol v pelotóne, no Contadorova skupina mala 46 km pred cieľom náskok na stíhajúcu hlavnú skupinu 45 sekúnd, teda naozaj ešte celkom slušný náskok.40 km pred koncom bol náskok Contadorovej skupiny, v ktorej bolo okolo 20 pretekárov, pred prenasledujúcou skupinou (70 jazdcov) asi 35 sekúnd. Teda konštantný náskok. Na trati sme už evidovali iba dvoch jazdcov - Petra Sagana a Mateja Jurča, ktorý strácal veľa sekúnd po páde.Práca Nemcov, Kolumbijčanov a ostatných tímov spôsobila, že náskok opäť mierne klesol na hranicu 20 sekúnd.Následne sa skupiny spojili. V predposlednom Caubergu atakoval Nibali, jeho atak však nebol víťazný. Skupina sa znovu spojila, a tak bolo asi 45 adeptov na víťazstvo. Tesne pred Caubergom to už bolo na každom jednotlivcovi. V samotnom závere očakávane na prvých metroch zaútočil svojim Gilbertovským spôsobom sám Philippe a nedal nikomu šancu, famóznym spôsobom tak vsadil na svoju výnimočnú akceleráciu a na Caubergu mal dostatočný náskok, ktorý si v záverečných 1 700 m udržal. Druhý skončil atakujúci Nór Edvald Boasson Hagen a bronz získal skúseným spôsobo Valverde zo Španielska. Zemiaková medaila zaiste nepotešila Degenkolba. Sagan v závere nestačil, zrejme mu na Caubergu nezostali sily a v samotnom špurte o bronz nedokázal zareagovať. Peter Sagan bol v cieli napokon evidovaný ako štrnásty. ZDROJ: http://cycling-info.sk

Na ďalšej dnešnej MTB akcii na Skalke pri Kremnici sa na dlhej 80-ke poriadne ponaháňali Michal Lámi s Milanom Barenyim, kde viťazne o 5sekund skončil víťazne Mišo Lámi. U žien si prvenstvo na dlhej odniesla Jana Konopinská. Na polmaratónskej trase zvíťazili Milan Damek a Andrea Juhásová. Výsledky z akcie nájdete na tomto mieste. Report z akcie najdete na bikepoint.sk onedlho... Autor: Luboš Dupkala

Dnes sa na malom Slovensku konali dva maratóny. Jeden sa konal na Skalke pri Kremnici a ten druhý v Púchove. Počtom zvíťazil ten v Púchove, kde sa na štart postavilo bez pár bikerov štyristo štartujcich. Púchovský MTB maratón bol zároveň posledným z maratónov v GELACTIV Valašskopovažskej MTB sérii. Víťazmi na dlhej 47-ke sa stali Pavel Žák a Šarka Vojtková, ktorí sa stali zároveň aj celkovými víťazmi vo svojich kategóriach V GELACTIV VALAŠSKOPOVAŽSKEJ MTB sérii.   Celkové oficiálne výsledky z VPS budú kdispozícii o pár dní. Report z Púchovského MTB maratónu bude čoskoro k dispozícii. Na záver je len škoda, že oba maratóny v Púchove a na Skalke sa nedohodli na rozdielných termínoch. Pretože na oba maratóny sa ak iste oplatí vybrať zabajkovať. Autor: Luboš Dupkala Foto: Iveta Klinčáková

Tomáš Kozák vyhrál dvě 24 hodinovky v Itálii a Německu V uplynulých dvou týdnech se Tomáši Kozákovi, českému specialistovi na 24 hodinové závody na horských kolech, povedlo vyhrát dvě poměrně velké a prestižní čtyřiadvacítky. První vítězství bylo na německém závodě Rad am Ring na Nürburingu (1.-2.9.2012 - , www.24cup.org), kde se jely současně, jak silniční, tak i MTB. Každá 24 hodinovka měla svůj okruh, dohromady startovalo několik tisíc účastníků. Závody se konaly přímo v areálu místního automobilového okruhu a atmosféra tam prý byla neskutečná. Český mistr republiky vyhrál jsem výkonem 484 kilometrů s převýšením přes 10 000 metrů. Druhým triumfem člena týmu Focus Rapiro byla italská 24 ore di Roma (15.-16.9. 2012 - www.24hroma.it), což je jedna z největších akcí tohoto typu v Itálii. Na startu bylo 1700 účastníků a přes 200 jednotlivců, závod se jel zároveň jako finále italské soutěže, který se skládá z šesti závodů. V Římě Tomáš Kozák vyhrál výkonem 540 km. "Trať byla sice rovinatá, ale foukal dost vítr a byly tam poměrně dlouhé přejezdy přes zorané pole. Vítězství si opravu cením, protože na startu byl i loňský vítěz a vítěz celého italského seriálu 24hodinovek Morgan Pilley z Austrálie," svěřil se český biker.   ZDROJ: http://mtbs.cz

Veľká jesenná Cylojazda sobota 22. september, 17:00, zraz na Hlinkovom námestí Spoločná jazda otvoreným mestom, ktoré na pár hodín prispôsobí svoju rýchlosť tepu cyklistov. Pre cyklistov často nebezpečné mesto, otvoríme a budeme ho riadiť tempom, ľudskému zmýšľaniu prirodzenejšiemu a hlavne v súčasnej dobe nárastu automobilizmu aj rýchlejšiemu ako sedavému. Zvezte zo sebou aj svoje deti. Budeme sa snažiť ukázať, že mesto je vlastne ihrisko (nie parkovisko) a je len na nás aké bezpečné si ho urobíme. Už nepočítaná cylojazda sa uskutoční v rámci Európskeho týždňa mobility, ktorý sa tento rok zmeriava práve na dopravu školákov. ZDROJ: http://mulica.sk

Pre mladú Francúzsku bola tohtoročná sezóna mimoriadne úspešná. Po úspechoch na Olympijských hrách v Londýne, kde vyhrala zlatú medailu, sa len nedávno stala víťazkou Majstrovstiev sveta v elitnej ženskej horskej cyklistike. Podobný úspech sa podaril v minulosti iba jedinej žene – a to pred ôsmymi rokmi jazdkyni s dlhým menom Gunn-Rita Dahle Flesjaa. „11. august 2012. Toto bol môj to magický deň, kedy som sa stala olympijskou víťazkou v horskej cyklistike v kategórii Cross Country. Finálový pretek bol neskutočný, veľmi som si ho užívala. Nemyslela som si, že vyhrám hneď na svojich prvých Olympijských hrách. Len ťažko sa na to dá prestať myslieť. V ten deň bolo všetko krásne – miesto pretekov, diváci, počasie, môj bicykel aj výstroj. Jednoducho sen.“ Športové tipy na finále olympijského závodu boli vyrovnane smerované na popredné kandidátky. Francúzske sa napokon podarilo vyhrať s tesným jednosekundovým náskokom a okrem medaile si výhrou zaistila i veľkú mediálnu pozornosť. Pozvánky na recepcie, interview, cestovanie a iné akcie boli však len malo cenou za vybojovaný úspech. Julie povedala: „Beriem všetko, čo mi život prináša.“ Len tri týždne po olympijskom sne sa Julie Bresset zúčastnila na Majstrovstvách sveta v rakúskom Saalfeldene. Najmä technickými chybami svojich súperiek sa dostala Francúzska do vedenia hneď po prvom kole a jej aktuálne výsledky stačili na prvé miesto. Po pretekoch sa vyjadrila: „Stále nemôžem uveriť svojmu výkonu. Som veľmi šťastná a nadšená tomuto rozruchu v mojom živote. Ďakujem všetkým okolo mňa, ktorí prispeli k tomuto úspechu. Som rada, že s nimi môžem byť a dúfam, že naše dobrodružstvo bude pokračovať i budúci rok.“ Autor: Juraj Mička Zdroj: cyclingnews.com, uci.ch, london2012.com

Pozrite si záznam /reportáž/ z 24 hodin Le Mans na kole bez řevu motorů a smogu. Reportáž z akcie od 26:10 min. http://www.ceskatelevize.cz/porady/10103510226-sport-v-regionech/312297370070013/ Nech sa páči:-)

Na začiatku štartovej listiny boli prirodzene zaradení jazdci, ktorí nemali toho za sebou tak veľa, resp. nemajú veľké prenikavé výsledky. V okolí Limburgu (Valkenburgu) však nebolo isté počasie a najmä od začiatku trate veľmi pršalo. Dážď sa neumiernil ani pri štarte Petra Velitsa.Náš prvý pretekár, ktorý odštartoval, Matej Jurčo, podával od úvodu svojej časovky sympatický výkon a po prvých pätnástich jazdcov, ktorí dorazili do cieľa, bol na peknom druhom mieste. Prvý pretekár, ktorý bol v začiatkoch tejto časovky na prvom mieste dlhšiu dobu bol Rakúšan Riccardo Zoidl - s časom 01:01:36. Matej Jurčo strácal v tom čase na druhom mieste 59 sekúnd.Výborný výkon podal aj jazdec Slovinska v službách Liquigasu Kristian Koren, po dojazde odsunul nášho Mateja Jurča na tretie miesto. Koren strácal osem sekúnd. Všetci favoriti však začali svoju časovku ihneď po štarte Petra Velitsa. Tesne po štarte slovenskej nádeje dážd opadol a tak mali ďalší pretekári stále lepšie a lepšie podmienky. Vynikajúco zajazdil svoju časovku celkom neznámy Kazach Dmitrij Gruzdev, keď vylepšil čas Zoidla o minútu! Matej Jurčo bol po dvadsiatich pretekároch cieli na peknom piatom mieste.Veľmi zaujímavé medzičasy mali skúsení časovkári, (Fuglsang, Brajkovič, Gusev) keď všetci do jedného strácali už po 15 km jednu minútu! V tých momentoch sa zdalo, že Gruzdev nasadil latku poriadne vysoko a jeho výkon sa približoval prvej desiatke celej časovky. A nestrácali len známi jazdci, ale aj náš Peter Velits, ktorý v čase, kedy prvý medzičas preťali 47 jazdci strácal 44 sekúnd a bol na priebežnom 25. mieste.Gruzdevov čas tak minútu čo minútu bol bližšie a bližšie k veľkému úspechu. O pár minút neskôr ho však prekonal bieloruský rýchlik Kiryienka o jedenásť sekúnd. Chavanel strácal na prvom medzičase 14 sekúnd a Van Garderen bol tretí so stratou 11 sekúnd, tieto rozostupy boli tak znesiteľné a obaja jazdci mali stále sľubné vyhliadky do ďalších kilometrov. Cyklisti tak mali náročné podmienky a dôležité bolo zachytiť úvod a udržiavať konštantné tempo od začiatku, kedže bolo evidentné, že na prvom medzičase strácali skúsení časovkári najviac a potom to už nedokázali výrazne vylepšiť či nebodaj znížiť.Taylor Phinney vylepšil čas na 15 km, kde stále viedol Gruzdev o 15 sekúnd, čo bolo vynikajúcej ceste ku výbornému umiestneniu. Konštantne išiel aj Tony Martin, ktorého čas bol o štyri sekundy horší ako čas Phinneyho. Contador strácal 40 sekúnd, a tak bolo veľa pretekárov, ktorí pohoreli. Fantastickú jazdu predviedol Jan Bárta, keď bol po 38 pretekároch v cieli na vynikajúcej tretej priečke. Umiestnenie v prvej desiatke bolo skvelým výsledkom pre tohto českého pretekára.Taylor Phinney zvádzal na trati boj s Tonym Martinom, ktorý ho v pribúdajúcich metroch porážal. Martin išiel tak súmerné a obrovské tempo, že po polovici trate mal za sebou Contadora, ktorému teda nadelil dve minúty. T. Martin mal po treťom medzičase náskok 13 sekúnd a mieril za obhajobou titulu.O niekoľko kilometrov neskôr síce Phinney skresal odstup od Martina, no ten mal k dobru stále 8,5 sekundy. V momente, kedy Van Garderen došiel do cieľa, si mohol byť takmer na 100 % istý Kiriyenka svojou medailou, čo bol obrovský úspech pre tohoto bieloruského reprezentanta. Taylor Phinney bol v cieli prvý, keď prekonal Kiryienku o minútu a tridsaťšesť sekúnd a čakal v cieli ako zajazdí Nemec Martin.Napokon to bol nervy-drásajúci záver, keď Martin trošku opäť stratil, no napokon mu to stačilo na prvé miesto a predstihol Phinneyho o päť sekúnd! Zlato teda putovalo do Nemecka zásluhou obhajcu titulu Martina, zo striebra sa mohol tešiť 22-ročný Američan Taylor Phinney, ten bol však v cieli smutný, kedže to bolo veľmi tesné v samotnom závere. Bronz a zároveň najväčšie prekvapenie časovky, Vasili Kiryienka, získal taktiež vzácnu medailu. Matej Jurčo zajazdil dobrú časovku a za svoj výkon sa nemusí hanbiť, celkovo bol na 30. mieste. Peter Velits bol 34., čo nebolo podľa jeho predstáv a zaiste nebol so svojim výkonom spokojný. Časovky mimo stapových pretekov mu jednoducho neidú a zrejme to už takto ostane.                   1. MARTIN Tony NEMECKO 58' 68''   2. PHINNEY Taylor SPOJENÉ ŠTÁTY + 00' 05''   3. KIRYIENKA Vasil BIELORUSKO + 01' 44''   4. VAN GARDEREN Tejay SPOJENÉ ŠTÁTY + 01' 49''   5. KESSIAKOFF Fredrik ŠVÉDSKO + 01' 50''   6. GRUZDEV Dmitrij KAZACHSTAN + 01' 56''   7. BÁRTA Jan ČESKO + 02' 12''   8. DOWSETT Alex VEĽKÁ BRITÁNIA + 02' 26''   9. CONTADOR Alberto ŠPANIELSKO + 02' 30''   10. MALORI Adriano TALIANSKO + 02' 40''   30. JURČO Matej SLOVENSKO + 03' 56''   34. VELITS Peter SLOVENSKO + 04' 07''   ZDROJ: http://cycling-info.sk

Posledná udalosť svetovej série UCI World Cup tohto roku sa minulý piatok a sobotu odohrávala na strmých svahoch Nórska. Napriek tomu, že sa šampionát jazdil na tomto mieste po prvý krát, snaha organizátorov o uskutočnenie tejto akcie pretrváva už takmer celú dekádu. Nórsky Hafjell ponúka množstvo tratí všetkých obtiažností – od začiatočníkov až po úplných profesionálov. Pred začiatkom preteku bolo o celkovom víťazovi mužov definitívne rozhodnuté. Víťazstvo obhájil Američan Aaron Gwin, ktorému vysoký náskok dovolil v preteku vôbec neštartovať. Naopak, bitka o druhé a tretie miesto bola stále otvorená. Greg Minnaar a Gee Atherton bezpečne atakovali medailové umiestnenia. Celkové striebro sa nakoniec ušlo Athertonovi. Minar sa so stratou 13 bodov musel uspokojiť iba s bronzovou medailou. Aktuálne výsledky pretekov pasovali na prvú priečku nórskeho zjazdu Kanaďana Steva Smitha, ktorému dýchal na chrbát iba s 0.4 sekundovou stratou Novozélanďan George Brannigan. Výkon Brannigana bol o to pozoruhodnejší, že len pred pár týždňami si pri páde na pretekoch v USA polámal rebrá a utrpel ľahké poranenie pľúc. „Som veľmi nadšený. Je to veľká úľava skončiť na takomto mieste. Môj cieľ túto sezónu bol udržať si konzistenciu a skončiť v najlepšej 20. V poslednom závode som sa sústredil a snažil dosiahnuť dobré výsledky. Môj kontrakt s DeVinci sa síce už končí, ale po tejto sezóne nemám žiadny dôvod nepodpísať zmluvu i na ďalší rok,“ povedal pre športové správy celkovo štrnásty Brannigan. V ženskej kategórii obhájila svoje vedenie britská jazdkyňa Rachel Atherton a v záverečnom hodnotení prekonala svoju konkurentku Emmeline Ragot o 40 bodov. Autor: Juraj Mička Zdroj: uci.ch, cyclingnews.com