Report: ČERGOVSKÁ STOPA 2017
Mojím druhým pretekom v sezóne sa stal maratón Čergovská stopa, ktorý sa konal už po 12. krát v malej dedinke s názvom Raslavice, nachádzajúce sa v Prešovskom kraji. Aj napriek jeho dlhej histórií, som až dňa 11.02.2017 mala možnosť zažiť tú perfektnú atmosféru, ktorú mi kamarát Heňo opisoval, keď ma na túto akciu volal. Po krátkom zvážení dĺžky trate tohto šprintu - 18 km a vzdialenosti (240 km) medzi Žilinou, odkiaľ sme vyrážali a miestom, kde sa pretek koná, som sa rozhodla tohto maratónu zúčastniť. A dobre som urobila!
Ranné vstávanie nie je nič pre mňa, ale aby som bola nachystaná odštartovať o 10 hodine bolo potrebné vyraziť zo Žiliny o pol 6 ráno. Jedna vec na tom bola perfektná. Čarovný východ slnka, ktorý sme spolu s dvoma kamarátmi z klubu Bikepoint.sk videli počas cesty. Po necelých troch hodinách sa pred nami objavila spomínaná dedinka a Kultúrny dom, odkiaľ sme štartovali a kde sa konala aj registrácia. Štartovací balíček bol prekvapujúco bohatý, nakoľko cena štartovného bola len 10 €. Okrem klasických lístkov na jedlo a pitie, sme dostali: tričko s logom maratónu, svetlo na bicykel, cereálnu tyčinku a k tomu nám ponúkali iontový nápoj v neobmedzenom množstve.
Chystanie sa pred štartom bolo veľmi rýchle, keďže teplota na teplomery ukazovala 8°C pod nulou. Takúto nízku teplotu som veru na východe naozaj nečakala. Ešte pred odštartovaním približne 240 pretekárov, vyrazilo na trať vozidlo vezúce naše suché veci do cieľa, ktorý bol na Čergovskej chate. Komornú atmosféru, ktorá v areály pretekov vládla počas celej doby, zapríčinilo ticho z nezabezpečeného ozvučenie na štarte. Výhodu som však videla v tom, že nevznikal na štartovnej čiare stres z odpočítavania. Rovno nás vypustili na trať výstrelom z pušky. Keby sa pelotón nezačal hýbať vpred, nejeden pretekár by si povedal, či náhodou nepoľujú miestni poľovníci.
Prvé kilometre, sprevádzané krásnymi slnečnými lúčmi, viedli po miestnej asfaltovej komunikácií. Každý pretekár si chcel získať čo najlepšie poradie, a tak bolo tempo hneď zo začiatku dosť svižné. Asfaltová pasáž prechádzala piatimi susediacimi dedinkami, preto si všetci cyklisti hľadali skupinu, ktorá by im najviac vyhovovala a pomohla im tento úsek trate prejsť čo najrýchlejšie. Radenie sa do háku a malé štuchance zo strany pretekárov spôsobili pád dvoch cyklistov hneď na úvode.
Vaniškovce
Prechod z Raslavíc do druhej dedinky Vaniškovce bol pre mňa príliš náročný. Cyklista, ktorého som sa chcela držať čo najdlhšie, nasadil tak rýchle tempo, že môj organizmus začal štrajkovať. Bolesť brucha a nevoľnosť z preťaženia nenechali na seba dlho čakať. Keďže vypadnutie z tempa neprichádzalo do úvahy, snažila som sa tento stav prekonať.
Osikov
Pri vstupe do tretej dedinky Osikov bolo očividné, že sa mi oplatilo vydržať a prekonať nepríjemný stav, pretože predbehnutie pretekárky, ktorú som zazrela na štarte niekoľko radov predo mnou, ma posunulo o jednu priečku hore.
Fričkovce
Nepovoliť nasadené tempo mi znemožňovali kŕče v pravom lýtku, ktoré ma začali trápiť približne v strede štvrtej dedinky s názvom Fričkovce. Musím poznamenať, že doteraz som pri jazde na bicykli nikdy kŕče nemala.
Hertník
Po prejazde poslednou dedinou Hertník sa začal profil trate pomaly meniť zo suchej asfaltky na snehom prikrytú cestu, vnárajúcu sa postupne do lesa, kde prevažná väčšina pretekárov zvolila nižší prevod, a tak sa dostavila konečne možnosť si trochu oddýchnuť. Keďže som nevedela koľko súperiek mám ešte pred sebou, táto možnosť pre mňa nebola moc reálna. O niekoľko metrov ďalej nebolo však inej cesty, ako spomaliť a zaradiť sa za predo mnou idúcich pretekárov do dvoch koľají vyjazdených od áut. V tomto momente mi ostávali dve možnosti - ostať vo svojej koľaji, trmácajúc sa za cyklistami, ktorí poväčšine chytali viac balans ako šľapali, alebo risknúť to a predbehnúť ich stredom. Nechcela som zbytočne strácať čas, preto bolo pre mňa výhodnejšie zvoliť druhý variant. Keď už pred mojím kolesom nikto nebol, chystala som sa to rozbaliť na okolo stojacich divákov, ktorí na mňa začali kričať: „Ide prvá žena!“. Skoro sa mi prestali točiť kolesá, lebo som to vôbec nečakala. Aj napriek povzbudzujúcim informáciám som mala pochybnosti o mojom umiestnení. Čím viac sa cieľ približoval, tým vo mne prekvapujúco rástla energia a nohy sa mi točili oveľa dynamickejšie ako na začiatku preteku. Záverečná klesajúca pasáž ma zaviedla priamo do cieľa, cez ktorý som prebehla ako raketa a zastavil ma až dav cyklistov, ktorí už dokončili trať a kopa ruksakov, ktoré tam na začiatku priviezlo spomínané auto.
V cieli už hrala hudba a konečne bolo počuť hlas komentátora, ktorý mi na štarte trochu chýbal. Hneď po odložení bicykla nasledovalo dobitie energie vo forme vynikajúceho gulášu, nerozoznateľného od nášho domáceho. Južní susedia zo Stupavy by sa od kuchárov z Raslavíc mali čo to naučiť. Nápojový lístok som si vymenila za preso z kávovaru s nadýchanou penou ako z kaviarne a k tomu bol k dispozícií na zahriatie teplý čaj, ktorý sme si mohli neobmedzene nalievať.
V priestoroch vedľa chaty bol postavený Eleven stánok, ktorý ponúkal pestrý sortiment čeleniek, čiapok, ponožiek a veľa iných praktických vecí nie len pre cyklistov. Taktiež bola vytvorená limitovaná edícia čiapok a šatiek s tematikou maratónu Čergovská stopa s možnosťou zakúpenia len v deň preteku.
Čakanie na vyhlásenie výsledkov bolo trochu zdĺhavé, nakoľko sa čakalo na príchod posledného pretekára. Milo ma prekvapilo rozdelenie kategórií, hlavne čo sa týka ženského pokolenia, ktoré boli vyhodnocované až v troch kategóriách. Na väčšine týchto pretekov sú ženy hodnotené len v jednej. Do poslednej chvíle som nevedela, či sa okolo stojaci ľudia na trati nemálili, keď mi kričali: „Si prvá!“, pretože výsledky neboli nike vyvesené. Takže v momente keď odznelo moje meno a ja som sa postavila na stupienok víťazov, som sa cítila trochu prekvapene. Najrýchlejším mužským pretekárov sa celkovo stal opäť Karel Hartl, ktorý zdolal túto trať za necelých 50 minút. Ostatné výsledky si môžete pozrieť na stránke: http://cergovskastopa.sk/evidencia/.
Maratón Čergovská stopa sa mi vryla do pamäte krásnym profilom trate zakončený zasneženým úsekom, ktorý všetkým pripomenul že sa zima ešte nekončí. Výborne zvládnutá organizácia a perfektné jedlo o rok priláka opäť cyklistických nadšencov, medzi ktorými určite nebudem chýbať. Tí, ktorí chcete prežiť krásny deň spojený s jazdou na bicykli, neváhajte a určite sa na tento pretek o rok prihláste aj vy.
Autor: Monika Sedliačková
Foto: Anton Ďurina
