Tak ako minulý, tak aj tento sa konalo v Slovenskom raji finále Škoda Bike Open Tour. Síce sa mi nepodarilo zúčastniť celej série no tento pretek som nechcel vynechať hlavne kvôli tomu, že som tu ešte nejazdil a taktiež som sa dopočul, že organizátori pozmenili trať a bude zaujímavejšia než minulý rok. Ale pekne poporiadku... Pred troma týždňami sa konal Škoda Horal MTB maratón, prestávku medzi týmito dvoma pretekmi sme s partiou z bikepoint.sk strávili na dovolenke v talianskom Livignu. Na tomto skvelom mieste, ktoré môžem nazvať bez mihnutia oka cyklorajom som mal dostatok priestoru a času na trénovanie. Nejaký čas sme si ešte oddýchli pri chorvátskom mori a dva dni po príchode sme to ihneď napálili do reality. Budíček o štvrtej a o piatej ráno pre nás do Žiliny prichádza Ľuboš Dupkala s polovičkou Ivkou a ich malým drobcom Benjamínom. Vyrážame tak skoro kvôli tomu, že Ľuboš ide na maratón preukázať svoje skvelé moderátorské schopnosti. Takmer celú cestu som samozrejme prespal a asi o siedmej ráno sa zobúdzam a badám ako sa mi pred očami mihla značka z nápisom Hrabušice, zrejme budeme už na mieste, tak sa tvárim, že som nezažmúril oko ani na sekundu. Parkujeme len pár desiatok metrov od centra diania, no oficiálne parkovisko sa nachádzalo len o malý kúsok vyššie kde to zatiaľ úplne zívalo prázdnotou. Registrácia prebehla rýchlo a hladko, veď aby nie keď sme tam boli takmer úplne prvý  Pomaly sa však zbiehajú autá a stretávam známe tváre. V to ráno som bol úplne lenivý niečo spraviť a nechcelo sa mi ani postaviť na štart (asi to ranné vstávanie). Asi o ôsmej sa neviem akým spôsobom dokopem prezliecť sa, vytiahnuť bajky, dokonca vysadnúť a trocha sa povoziť. Škoda Slovenský raj ponúkol pre bajkerov 3 trasy. ELITE – 96km/2818m (2x 48 km) PROFI – 48km/1409m REKRE – 15km/611m Presne o 9:00 vyštartovali makači na najdlhšej trati so sprievodom potlesku a povzbudzovania divákov. Naša trať sa odštartuje presne o 10:00, tak máme ešte nejaký čas na rozjazdenie sa. Motáme sa po okolí, kuknem na hodiny a tachometer mi ukazuje 9:40. Najvyšší čas postaviť sa na štart! Neskoro...Prichádzame na štartovú rovinku a pred nami asi milión bajkerov.   Prepchávame sa čo najbližšie, ale medzier moc nie je, tak ostávame asi 70 metrov od štartu, nevadí veď sa prederieme na trati...O chvíľu sa pozerám za seba a neverím vlastným očiam, za nami ďalší milión bajkerov. Fúha, nechcel by som stáť tam vzadu, pomyslel som si :D. Chvíľu ešte počúvame z reproduktorov známy Ľubošov hlas, malá rozcvička na mieste, nasadám na bajk, s priateľkou a kamarátmi si poprajeme veľa šťastia a hlavne zdravý dojazd do cieľa. 3,2,1 ŠTART!!! No jasné, musíme si ešte počkať malú chvíľu kým sa všetko pred nami pohne a Štart!!! Zacvaknem si tretry do pedálov, všetky myšlienky idú bokom a snažím sa predrať cez tú masu ľudí. Prvé kilometre sprevádza celý pelotón polícia, aby nedošlo ku kolízii s autami po hlavných cestách. Tak najväčší prevod a davaj vpred! Po okrajoch cesty stojí kolóna áut, ktoré nás povzbudzujú trúbením, ľudia stoja povedľa nich, tlieskajú, mávajú...super pocit. Pomaly sa dostávam dopredu, o chvíľu nás polícia odkláňa z hlavnej na vedľajšiu zaprášenú cestu. Predo mnou možno 150 pretekárov vytvorí doslova prašnú stenu, v ktorej nič nevidím, pozerám len prižmúrenými očami pred seba. Počujem ako pískajú brzdy, tak intuitívne pribrzďujem a vidím ako ľudia predo mnou spomaľujú. Na pravej strane došlo k nepeknej kolízii troch cyklistov a až v cieli sa dozvedám, že sa tam škaredo vyrýpal aj kamarát Peťo no aj napriek zraneniu dokončil celú trať. Pokračujeme ďalej až sa dostávame na prvé lúky. Tu sa mi to neskutočne páčilo, niekoľko kilometrov po skvelej suchej lúčnej ceste. Stále zo sedla predbiehajúc čo sa dá. Po asi 10 kilometroch si potrebujem preradiť z veľkej píly na malú, keď v tom počujem nie moc príjemné prasknutie, šliapem do kopca, za ktorým nasledoval zjazd, tak opäť preraďujem na veľkú aaaaaa nič! Prešmyk si povedal, že dnes sa mu nechce a nebude so mnou spolupracovať. Tak vysadám, skúšam ho presvedčiť jemne, potom trochu násilím aby sa uvedomil, ale asi nemá svoj deň. Obieha ma kamarát Ľuboš Litvák, s ktorým sme cestovali zo Žiliny a chceli sme si tu pomerať sily. Vidím ako okolo mňa prefrčí veľké množstvo bajkerov, kamarátov, kamarátok a ja s tým nemôžem nič urobiť. Tak len ručne nahodím reťaz na malú pílu, nasadnem a popri šliapaní sa snažím doladiť prešmyk aspoň pri radiacej páčke s dúfaním, že to trošku doštelujem, ale nič sa nedeje. Uvedomujem si, že pretekanie pre mňa skončilo, so stratou 4-5 minút sa pokúsim aspoň ponaháňať Ľuboša. Nahodím veľký prevod a zvyšných 38 km si to valím iba na ňom. Opäť musím obiehať tých, ktorých som už dávno vyškrtol zo zoznamu súperov. Trať je naozaj veľmi rýchla, svižná a ponára sa do hlbín Národného parku Slovenský raj kam sa na bajku dostaneme iba 1x za rok a to práve na tomto maratóne. Inokedy sa na niektoré miesta mimo maratónu nedostanete, úseky sú sprístupnené len v deň preteku. Ešte pred závodom som odkukal z profilu trate, že do 19 kilometra to bude naozaj veľmi rýchle, no potom sa bude trochu dvíhať a začne stúpanie. Na tom veľkom prevodníku sa to celkom dá, dostávam sa na 22 kilometer k prvej občerstvovačke. Nezastavujem! Točím ďalej, myslím si že mám dosť síl a bola by chyba míňať drahocenný čas na dostihnutie Ľuboša. Obzriem sa a vedľa mňa má chalanisko na bicykli nálepku Livigno, hneď sa mu prihováram a nejaký ten kilometer sa delíme o zážitky z Talianska. Aspoň nemyslím na to, že stále stúpame. Prejdem 3 kilometre od bufetu a zažívam krízu, bola to veľká chyba nezastaviť. Teraz vypínam a neuvedomujem si vôbec okolie, trať, proste nič. Len viem, že sme tlačili bicykle vedľa seba po asi 300 metrovej streche, ktorá sa nedala vydupať v sedle. Kto sa o to pokúsil, hneď vykapal a tlačil s nami. Dostávame sa na najvyšší bod preteku cca 1086 m n. m. Zisťujem, že mám vo vrecku jednu müsli tyčinku, ale nezaberá to. Kríza stále pretrváva, štrajkovanie prešmyku taktiež, trať vôbec nevnímam, tak sa modlím, aby skončila a s ňou aj moje trápenie... Prichádzam na 39 kilometer kde sa z ničoho nič objaví občerstvovačka. Okamžite zaberiem aby som sa mohol čím skôr napchať. Zastavujem a tlačím do seba horalky jednu za druhou, zapíjam ionťákom, dotlačam banán. Počujem ako na mňa kričí kamarátka Natália, ja sa len otočím s plnými ústami, priblblým pohľadom s banánom v ústach, kývnem hlavou. Po doplnení energie nasadám a ako znovuzrodený si to prášim zo sedla do cieľa. Natáliu predbieham, ale do finišu to je len z kopca asi 5 kilometrov. Hovorím si, že budem pri nej a posnažím sa ju trošku potiahnuť. Posledné zjazdy sú šotolinové a miestami nebezpečné, cesty sú plné šutrov, koreňov a turistov, tí sú veľmi ohľaduplní a v predstihu sa nám uhýbajú. Asi kilometer do cieľa vidím záchranárske auto s bicyklom na streche. Hneď som si pomyslel, že sa tu musel niekto riadne vysekať. Sám som mal pár krát takmer na mále, tak sa radšej ešte otáčam či sa ma Natálka drží. Ale tá suverénne za mnou zjazduje. Do cieľa prichádzam na 58. mieste s časom 2:37:49, Ľuboš dorazil na skvelej 24. priečke o 16 minút predo mnou. Síce som mal technické problémy ale je to predsa pretek. Natália dokončila pretek na úžasnom 4. mieste! Po dojazde už len kecáme a čakám priateľku Moniku, tá dojazdila na 10. mieste s časom 2:59:34.   Následne ideme do sprchy a nedočkavo sa vrháme do radu na guláš a pivo. Guláš fantastický! Chvíľu ešte oddýchneme na lavičke s pivkom v ruke a asi o 16:00 sa uskutočnilo krstenie novej knihy o Slovenskom raji, ktorá sa pripravovala 6 rokov aby uzrela svetlo sveta, ihneď na to prebieha vyhlasovanie výsledkov a odovzdávanie tomboly, na ktorej som vyhral skvelé okuliare. Výsledky si môžete pozrieť na stránke http://sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/1922 Po vyhlásení výsledkov maratónu sa vyhlasovali výsledky celej Škoda Bike Open Tour 2016. Tie si môžete pozrieť na stránke http://sportsofttiming.sk/seriespdf/20160813_sbot5.pdf Absolútnym víťazom celej Tour sa po tretí krát stal Karel Hartl. Na koniec môžem len podotknúť, že akcie sa zúčastnilo 585 pretekárov, to je o 83 viac ako minulý rok. Snáď sa toto číslo budúci rok ešte navýši. Mne sa maratón naozaj veľmi páčil. Myslím si, že organizačne bol pretek zmáknutý skutočne veľmi dobre, trať bola krásna, výsledky a tombola prebehli veľmi rýchlo a bezproblémovo. Moderovanie Ľuboša Dupkalu s Tomaggiom skvele dopĺňalo atmosféru celého diania. Takže na budúci rok sa tu opäť vidíme!   Autor, foto: Tomáš Chabada

Po preteku Škoda Horal MTB maratón sa 3. septembra 2016 konal maratón Škoda Slovenský raj, ktorý predstavoval posledný zo série pretekov Škoda Bike Open Tour. Zázemie pretekov bolo situované v meste Hrabušice, konkrétne v turistickom stredisku Podlesok, ktoré sa nachádza v údolí Veľkej Bielej vody. Pretekári mali na výber tri trasy, z ktorých najkratšia REKRE mala len 15km a prevýšenie 611m a najdlhšia ELITE sa jazdila na 96km s nastúpanými 2 818m, prakticky bola tvorená dvoma kolami strednej PROTI trate, ktorá mala 48km a prevýšenie 1 409m. Mojou voľbou bola práve táto trať, keďže 15 km mi prišlo naozaj málo a predsa len som si chcela čo najviac užiť krásne prostredie, ktoré nám národný park ponúkal. Po bezproblémovom vybavení všetkých formalít na prezentácií a návštevy miesta, kde aj kráľ chodí pešo sme sa prezieravo šli aj s kamarátom Ľubošom a priateľom Tominom rozbicyklovať, keďže nikdy nič nestíhame. Náhodne sme išli na štrkový kopec, ktorý sa nakoniec ukázal ako záverečný zjazd do cieľa. So zahriatými svalmi sme sa postavili na štart, kde už pred nami čakalo niekoľko desiatok cyklo nadšencov a postupne sa za nás stavali ďalší a ďalší až som nedovidela na koniec koridoru. Ako štandardne nás pred štartom ešte riaditeľ preteku Ján Špak zasypal všetkými dôležitými poučeniami, varovaniami i zákazmi, ktoré je potrebné na trati dodržiavať, poprial nám veľa dobrej nálady, šťastný návrat do cieľa a začalo sa desať sekundové odpočítavanie. Výstrel z pištole odštartoval pelotón, v ktorom sme usmievajúc sa na seba asi 15 sekúnd stáli ako na ihličkách kým sa predné rady pohli dopredu. Asfaltový úvod trate bol cez Hrabušice sprevádzaný policajným vozidlom, na ktoré som ani nevidela skrz množstvo cyklistov, ktorí sa predo mnou hmýrili a predbiehali ako autá na štvorprúdovej diaľnici. Safety car nás priviedol k pravotočivej zákrute, kde sme už po štrkovej ceste pokračovali bez neho a vlastným tempom, čo sa stalo osudným pár cyklistom, ktorí sa zrazili a utŕžili väčšie či menšie zranenia. Medzi nimi bol aj kamarát Peter Pauliny, ktorý zo zrážky vyviazol len z povrchovými, ale za to veľmi bolestivými zraneniami nakoľko mu rajdy narazili rebrá. Psychicky „posilnená“ som sa vydala opäť na trať, ktorá pokračovala približne 5km po neskutočne prašnej ceste vyjazdenej od traktora lemujúca les. Väčšinou sa mi cíp pelotónu stráca v diaľke, ale tu mi mizol v piesočnej hmle. Po danej skúsenosti si už asi nikdy nezabudnem zobrať okuliare, oči som mala plné piesku. Takto pekne pocukrovaní sme sa konečne dostali do lesa, kde začalo prvé stúpanie a morálka cyklistov začala naberať na obrátkach. Z dynamického tempa získaného na predchádzajúcej päť kilometrovej rovinke sa zrazu vytvoril lievik a mnoho pretekárov začalo kopček tlačiť, čím zavádzali ostatným jazdcom, ktorí boli z tejto situácie nervózni a nevhodné poznámky na seba nenechali dlho čakať. Stúpanie viedlo až na Lesnicu, kde pokračovalo po cyklotrase smerom na Košiarny briežok. Nasledovný zjazd bol zakončený mokrým osviežením vďaka prechodu cez rieku Hornád, kvôli ktorému som mala hneď na začiatku trasy úplné mokré tretry, čo mi až tak neprekážalo, keďže v ten deň bolo naozaj ukážkové počasie, čo nemôžeme povedať o predchádzajúcich troch ročníkoch, ktoré boli sprevádzané dažďom. Opätovne nastúpané kilometre, striedajúce sa po rozbitej asfaltke medzi stromami a lúčnymi cestami boli len prípravou na tiahli kopec vedúci na najvyšší bod trate. Posledný zjazd pred nasledovným nekončiacim stúpaním viedol cez rekreačné stredisko Košiarny briežok, kde nás okolo stojaci turisti a ubytovaní hostia so svojimi deťmi s radosťou povzbudzovali. Na konci pravotočivej zákruty, ktorá bola súčasťou zjazdu ma zrazu zastavil vytvárajúci sa lievik cyklistov, prekonávajúcich drevený most ponad rieku. Keďže bol most úzky a zmestil sa tam najviac jeden pretekár čakanie sa trošku natiahlo. Tento čas samozrejme ostatní vyplnili zábavným komentovaním celej situácie ako napríklad: zoberte si poradové číslo a postavte sa do rady, čo tam dávajú teplé rožky, že je tam vpredu tak plno, pustite nás mi máme zo sebou dieťa, starší majú prednosť, z dovolením bežím na autobus, samozrejme ani mne nedalo, aby som sa nevyjadrila a hlásila som „pozor pozor slečny majú prednosť“ na čo sa pán vpredu otočil a pustil ma pred seba. Gentlemani ešte nevymreli. Na nasledujúcom štvorkilometrovom stúpaní sa mi zúročili našetrené sily počas predchádzajúcich kilometroch, svižným a pravidelným tempom som obiehala jedného prekára za druhým až sa niektorí nestačili čudovať odkiaľ som zobrala toľko energie. Pripisovali ju motorčeku, ktorý si mysleli, že mám schovaný v bicykli. Ale ja som vedela, že „tempíčko“ nakúpené na Ebay sa bude raz hodiť. Vysilení cyklisti sa za mnou strácali až sa mi začalo pomaly ego dvíhať čo netrvalo dlho, pretože ma onedlho z ľahkosťou predbehol pán, ktorý by mi mohol byť otcom, so železným nosičom pripevneným na zadnom kolese. Ani touto nepríjemnosťou som sa nenechala odradiť a rýchlo som sa dostala k prvej občerstvovacej stanici. Na občerstvovačke to fungovalo ako hodinky, ani som sa nestačila čudovať a už som mala fľašku plnú vody a v ruke banán. Na štart som sa stavala so škvŕkajúcim bruchom, takže radosť z jedla bola naozaj veľká. K výberu bolo toho dosť, ale keďže som sa nechcela dlho zdržiavať zobrala som kúsok melónu do ruky, polovičku horalky do vačku a pokračovala som ďalej. Napojila sa na mňa skupinka pánov, ktorých slová som nemohla prepočuť: „to bol posledný kopec a teraz to pôjde len dole...? “, čo ma celkom potešilo, ale nebola to pravda, najhoršie nás len čakalo. Okrem siedmych kilometroch šľapania do kopca sme museli prekonať strmý chodník, ktorý asi nikto v sedle nevyšiel, ale isto sa o to pokúšalo viacero pretekárov, medzi ktorých som patrila aj ja. Cesta bola prudká a kamenistá, ledva som ju vyšla pešo vedľa bicykla. Najvyšší bod trate 1 086 m n. m. bol zlomovým, pretože odvtedy mala trať relatívne klesajúci charakter. Z lesa nás vyviedla trasa na lúčny zjazd, ktorý bol príjemnou zmenou po čase strávenom na lesných cestách. Prechádzali sme povedľa najvyššie položeného ubytovania v Slovenskom raji okolo horského hotela Geravy, kde sme sa napojili na červenú turistickú trasu, ktorá nás kľukatými trasami v strede lesa priviedla na Glackú cestu. Jej kamenistý povrch si vyžiadal viacero defektov, spadnutých reťazí, ohnutých prešmykov či pádov samotných cyklistov. Našťastie sa mi všetky tieto nepríjemnosti vyhli. Po pár zjazdených kilometroch sa zrazu objavila druhá občerstvovačka, ktorá bola umiestnená skoro pri konci trate. Takúto „dlhú“ trať som išla prvý krát a preto som nechcela nič podceniť, keďže som si nepozrela profil trate a nevedela som, či ma ešte nečaká nejaké prekvapenie v podobe náročného kopca, pristavila som sa a niečo zjedla. Ostala som pri stoloch plných jedla len do vtedy, kým som nezačula ako hovorí jeden z organizátorov, že už je to len dole kopcov. V tom som zhltla posledné sústo čo som držala v ústach a vydala sa na posledných desať kilometrov. Cesta do cieľa bola kľukatá a štrkovitá, v zákrutách mi neraz ušlo zadné koleso. Táto pasáž bola veľmi rýchla a dynamická, v profile trate sa klesajúce zjazdy striedali s malými kopčekmi, kde som sa napojila na jedného pretekára. Bola to väčšia zábava s niekým sa predbiehať a merať si sily ako ísť sama. Skoro pri konci mi ušiel, pretože bol oveľa zdatnejší v zjazdoch ako ja. Posledné úseky trate som poznala, keďže som si ich ešte chvíľu pred štartom bola prejsť, preto som si mohla dovoliť pustiť to po nich trochu odvážnejšie čo mi pomohlo k tomu, aby som dobehla partiu štyroch chlapov. Zo začiatku som sa tešila, že prídem do cieľa s partiou chlapov a chcela som ich ešte na cieľovej rovinke obehnúť. Toto moje počítanie, ale nebolo moc správne, keďže som sa natlačila na ľavú stranu medzi cieľové železné zábrany a jedného z pretekárov, ktorý ma nevidel a zavrel ma do zábrany, pričom som doňho narazila a vyhla rajdy. Do cieľa som prišla trošku našikmo, ale stále na bicykli. Pánovi som sa ospravedlnila, lebo predsa len to bola moja vina a s úsmevom som prišla k mojej skupinke pretekárov, ktorí ma už v cieli skoro všetci čakali. Trať bola veľmi pekná, bezproblémovo jazditeľná, no až na ten strmý výšľap, ktorý asi nikto nevyšiel, ale ak áno dajte mi vedieť a toto tvrdenie opravím. Značenie bolo perfektné, či už fáborkami alebo farebnými šípkami. Síce na niektorých úsekoch si domáci vedeli trať uľahčiť neoznačenými prejazdmi a v cieli som sa dozvedela, že aj ja som si trať trochu zjednodušila, keď som nasledovala pretekárov predo mnou a obišla jednu drevenú lávku, ktorá viedla ponad rieku. Regulovčíci boli vždy pripravení ukázať nám cestu a pritom nás stíhali aj povzbudzovať. Terén bol podľa môjho gusta, veľmi som si ho užívala a tešila sa z každého jeho profilu či charakteru. Medzery vidím v technickejších zjazdoch, ktoré tam trochu chýbali a robili pretek dosť jednoduchým. Organizátori by mohli viac upustiť od asfaltového terénu, ktorý bol miestami nudný a pustiť ho viac po turistických chodníkoch, kde by sme aj na bicykli mohli zhliadnuť krásy Slovenského raja, ktoré sme na cestách medzi stromami nemohli zachytiť a obdivovať. Je jasne, že vybaviť povolenia a urobiť pretek v národnom parku, ktorý je jedinečným kúskom prírody je značné zložité. Preto patrí veľká vďaka riaditeľovi preteku Jánovi Špakovi, starostke Hrabušíc pani Janke Skokanovej a ostatným zúčastneným za ochotu i odhodlanie sa do takejto úžasnej akcie pustiť. Pretek hodnotím veľmi pozitívne, čo sa týka služieb, ochoty organizátorov, rýchlosti vyhlasovania výsledkov či tomboly a úschovne bicyklov. Sprchy boli síce trochu ďalej, ale na bicykli ste tam za chvíľu. Mále nedostatky boli vykompenzované vynikajúcim gulášom, ktorý bol podľa mňa najlepší čo som na pretekoch jedla. Ešte k tomu sme si na záver prišli vypýtať dupľu, ktorú nám bezproblémovo dali grátis. Kvalita preteku bola odzrkadlená v počte zúčastnených pretekárov, ktorých bolo perfektných 585. Pretek vrelo odporúčam všetkým nadšencom cyklistiky, pretože si myslím, že je vhodný naozaj pre každého, kto chce prežiť krásny deň v raji Slovenska.   Autor a foto: Monika Sedliačková

Medzi dvoma dňami voľna absolvovali cyklisti ďalších šesť etáp. Dve zvlnené, dve kopcovité a dve horské etapy. Kráľovskou etapou tohtoročného Gira bola etapa s poradovým číslom 14, na ktorej museli cyklisti prekonať tri stúpania prvej kategórie a cieľové stúpanie najvyššej HC kategórie. Po sobotnej kráľovskej etape zostal vo vedení Kolumbíjčan Nairo Quintana (Movistar Team), druhý bol Chris Froome (Team Sky) so stratou 54. sekúnd. Na vynikajúce piate miesto sa dostal český cyklista Leopold König (Team Sky), ktorý začal rozmýšľať o pódiu v Madride. Prišla však následujúca horská etapa... V 15. horskej etape, dlhej len 119 km, hneď po štarte na treťom kilometri, zaútočili Španiel Alberto Contador (Tinkoff) a Nairo Quintana so skupinou 14. pretekárov a Chris Froome si v cieli pripísal veľkú stratu. Na červeného lídra Quintanu stratil 2:37 min. V časovom limite prešlo cieľom len 71 pretekárov! Väčšina pelotónu nestihla limit a cieľom prešla so stratou 52:54 min. 91 cyklistov tak malo byť podľa pravidiel vylúčených. Pravidla sa však (zase) upravili a všetci pokračujú v pretekoch ďalej. Keby došlo k vylúčeniu pretekárov, ktorý nestihli časový limit, ktorý bol o viac ako dvadsaťdva minút nižší, nezostal by v pelotóne žiadny pretekár tímu Direct Energie, po jednom pretekárovi by zostalo v tímoch Sky (Froome), FDJ, Bora - Argon 18 a LottoNL Jumbo. Medzi poslednými prešiel cieľom český cyklista Leopold König a stratil tak možnosť bojovať o konečné umiestnenie v TOP 10. Pred tretím závodným blokom, v ktorom čaká na cyklistov ešte 5 etáp, je v priebežnom vedení Nairo Quintana (Movistar Team). Druhý Brit Chris Froome (Team Sky) stráca 3:37 min, tretí Kolumbijčan Esteban Cháves (ORICA - BikeExchange) zaostáva 3:57 min. Jediný Slovák na 71. ročníku Vuelty MARTIN VELITS (Etixx - Quick Step) je na 155. mieste so stratou 4:05 hod.     Autor: Milan Majtán  

Slovenský pohár v cyklokrose 2016: 1. kolo Slovenského pohára CX - 15.9.2016, štvrtok - Poprad 2. kolo Slovenského pohára CX - 9.10. 2016, nedeľa - Bánovce n/Bebravou 3. kolo Slovenského pohára CX - 15.10.2016, sobota - Raková 4. kolo Slovenského pohára CX - 16.10.2016, nedeľa - Terchová 5. kolo Slovenského pohára CX - 23.10.2016, nedeľa - Trnava 6. kolo Slovenského pohára CX - 5.11.2016, sobota - Skalka 7. kolo Slovenského pohára CX - 6.11.2016, nedeľa - Ružomberok 8. kolo Slovenského pohára CX - 12.11.2016, sobota - Košice 9. kolo Slovenského pohára CX - 13.11.2016, nedeľa - Levoča 10. kolo Slovenského pohára CX - 19.11.2016, sobota - Dolná Krupa 11. kolo Slovenského pohára CX - 20.11.2016, nedeľa - Podbrezová 12. kolo Slovenského pohára CX - 4.12.2016, nedeľa - Krupina – Majstrovstvá SR v CX     Zdroj: http://cxsvk.sk/ Autor: Milan Majtán

Po desiatich etapách z celkových 21. čakal dnes, v utorok 30. augusta, na pretekárov Vuelty prvý deň voľna. Aktuálnym lídrom 71. ročníka je Kolumbíjčan Nairo Quintana pred Španielom Alejandrom Valverdem (+ 57 sekúnd, obaja Movistar Team) a Britom Chrisom Froomeom (+ 58 sekúnd, Team Sky). Tohtoročná tretia Grand Tours, Vuelta a Espaňa, začala 20. augusta v Balneario Laias tímovou časovkou (27,8 km), ktorú ovládol Team Sky. Postupne do prvého voľného dňa prekonali cyklisti dve zvlnené etapy, šesť kopcovitých etáp a včera najťažšiu horskú etapu na Lagos Covadonga. Doposiaľ dve etapové víťazstva v tomto ročníku má na svojom konte Belgičan Gianni Meersman (Etixx - Quick Step), ktorý ovládol obe zvlnené etapy. Červený dres pre lídra španielskych etapových pretekov obliekalo šesť cyklistov. Aktuálny líder Nairo Quintana zvíťazil vo včerajšej desiatej etape. Jeden z favoritov na víťazstvo, Španiel Alberto Contador, v siedmej etape spadol, ale v pretekoch pokračuje na piatom mieste. Na vynikajúcom priebežnom šiestom mieste, so stratou 2:57 min, je český pretekár Leopold König (Team Sky). Jediným slovenským cyklistom v Španielsku je MARTIN VELITS (Etixx - Quick Step), ktorému patrí 170. priečka so stratou 1:35 hod.     Autor: Milan Majtán

Dňa 6. augusta 2016 sa v Dolnom Kubíne na Kubínskej holi konal 2. ročník cyklistického preteku pod názvom MTB Horská časovka na Kubínsku. Porovnať si sily s ostatnými pretekármi tu prišlo v sobotu 108 športovcov. Horská časovka na Kubínsku sa radí medzi najdlhšie a najnáročnejšie horské časovky na Slovensku. Celé podujatie prebiehalo v krásnom prostredí hotela Belez, čo zaručovalo nádherné výhľady na Oravskú prírodu. Po minuloročnom úspešnom prvom ročníku pripravili organizátori pre cyklistov viacero noviniek. Asi najväčšou bolo predĺženie trate na 11 km s prevýšením takmer 620 m, čo pretekárom nerobilo žiadny problém. Štartovalo sa v mestskej časti Dolného Kubína, Malý Bysterec. Vytúžený cieľ  čakal na pretekárov až na Chate na Kubínskej holi vo výške 1100 m. n. m.. Súťažilo sa v 7 kategóriách, v ktorých sa na medailových pozíciách umiestnili: Muži 19 až 39 rokov: 1. miesto – Matej Ulík (Klub: OŠK Tatran Liptovská Osada) s časom 0:32:49 2. miesto – Radován Bíroš (Klub: Bike & Motion) s časom 0:33:24 3. miesto – Jakub Šiarnik (Klub: SK Žiarská dolina) s časom 0:33:40 Muži 40 až 49 rokov: 1. miesto – Miloš Sopko (Klub: PROefekt Team) s časom 0:35:54 2. miesto – Stanislav Sklenárik (Klub: Revúca) s časom 0:36:50 3. miesto – Martin Ranto (Klub: Bike Šport Nová Dubnica) s časom 0:37:05 Muži 50 až 59 rokov: 1. miesto – Igor Otepka (Klub: CK Dolný Kubín) s časom 0:37:51 2. miesto – Peter Pastucha (Klub: Ružomberok) s časom 0:44:21 3. miesto – Jarolav Ulík (Klub: OŠK Tatran Liptovská Osada) s časom 0:44:47 Muži 60 a viac rokov: 1. miesto – Ján Lovás (Klub: Dolný Kubín) s časom 0:44:29 2. miesto – Bartolomej Sýkora (Klub: Dobrá Niva) s časom 0:45:29 3. miesto – Peter Ftorek (Klub: CyS - Akadémia Petra Sagana) s časom 0:45:45 Ženy do 39 rokov: 1. miesto – Ľubica Ďaďová (Klub: Skialpinista.sk) s časom 0:41:19 2. miesto – Zuzana Páleníková (Klub: MPKDK) s časom 0:42:22 3. miesto – Ivana Riegrová (Klub: Bike & Motion) s časom 0:49:35 Ženy 40 a viac rokov: 1. miesto – Janka Kršáková (Klub: Vasiľov) s časom 0:53:20 2. miesto – Katarína Sališová (Klub: MPKDK) s časom 1:00:32 3. miesto – Ivica Ferancová (Klub: Lúčenec) s časom 1:00:39 Muži Juniori: 1. miesto – Samuel Mikolajčík (Klub: PROefekt) s časom 0:36:20 2. miesto – Pavol Kramarčík (Klub: Námestovo) s časom 0:37:05 3. miesto – Libor Slamka (Klub: Vyšný Kubín) s časom 0:39:08 Všetci medailisti boli ocenení nádhernými keramickými pohármi. Matej Ulík z OŠK Tatran Liptovská Osada zajazdil najlepší čas preteku 0:32:49, ktorý bol finančne ocenený. Nakoniec sa účastníci podujatia potešili aj z veľkého množstva vecných cien v tombole. Hlavnou cenou v tombole bol dúhový cyklistický dres majstra sveta Petra Sagana aj s jeho podpisom. Videá z preteku nájdete na youtube  https://www.youtube.com/watch?v=UjVqncm6uNcTiež aj na stránke mestskej televíze tvdk.sk v archíve http://www.tvdk.sk/sk/archiv-sprav/spravodajstvo-c-332016/horska-casovka-na-kubinsku Na záver, ešte jedno veľké ĎAKUJEME pre všetkých zúčastnených, ktorí prišli aj v daždivom počasí. Autor: Luboš Dupkala Zdroj: http://www.mtbkubinska.sk/ Foto: Ján Rakus Dňa 6. augusta 2016 sa v Dolnom Kubíne na Kubínskej holi konal 2. ročník cyklistického preteku pod názvom MTB Horská časovka na Kubínsku. Porovnať si sily s ostatnými pretekármi tu prišlo v sobotu 108 športovcov. Horská časovka na Kubínsku sa radí medzi najdlhšie a najnáročnejšie horské časovky na Slovensku. Celé podujatie prebiehalo v krásnom prostredí hotela Belez, čo zaručovalo nádherné výhľady na Oravskú prírodu. Po minuloročnom úspešnom prvom ročníku pripravili organizátori pre cyklistov viacero noviniek. Asi najväčšou bolo predĺženie trate na 11 km s prevýšením takmer 620 m, čo pretekárom nerobilo žiadny problém. Štartovalo sa v mestskej časti Dolného Kubína, Malý Bysterec. Vytúžený cieľ  čakal na pretekárov až na Chate na Kubínskej holi vo výške 1100 m. n. m.. Súťažilo sa v 7 kategóriách, v ktorých sa na medailových pozíciách umiestnili: Muži 19 až 39 rokov:      1. miesto – Matej Ulík (Klub: OŠK Tatran Liptovská Osada) s časom 0:32:49 2. miesto – Radován Bíroš (Klub: Bike & Motion) s časom 0:33:24 3. miesto – Jakub Šiarnik (Klub: SK Žiarská dolina) s časom 0:33:40 Muži 40 až 49 rokov:      1. miesto – Miloš Sopko (Klub: PROefekt Team) s časom 0:35:54 2. miesto – Stanislav Sklenárik (Klub: Revúca) s časom 0:36:50 3. miesto – Martin Ranto (Klub: Bike Šport Nová Dubnica) s časom 0:37:05 Muži 50 až 59 rokov:      1. miesto – Igor Otepka (Klub: CK Dolný Kubín) s časom 0:37:51 2. miesto – Peter Pastucha (Klub: Ružomberok) s časom 0:44:21 3. miesto – Jarolav Ulík (Klub: OŠK Tatran Liptovská Osada) s časom 0:44:47 Muži 60 a viac rokov:     1. miesto – Ján Lovás (Klub: Dolný Kubín) s časom 0:44:29 2. miesto – Bartolomej Sýkora (Klub: Dobrá Niva) s časom 0:45:29 3. miesto – Peter Ftorek (Klub: CyS - Akadémia Petra Sagana) s časom 0:45:45 Ženy do 39 rokov:           1. miesto – Ľubica Ďaďová (Klub: Skialpinista.sk) s časom 0:41:19 2. miesto – Zuzana Páleníková (Klub: MPKDK) s časom 0:42:22 3. miesto – Ivana Riegrová (Klub: Bike & Motion) s časom 0:49:35 Ženy 40 a viac rokov:     1. miesto – Janka Kršáková (Klub: Vasiľov) s časom 0:53:20 2. miesto – Katarína Sališová (Klub: MPKDK) s časom 1:00:32 3. miesto – Ivica Ferancová (Klub: Lúčenec) s časom 1:00:39 Muži Juniori:                      1. miesto – Samuel Mikolajčík (Klub: PROefekt) s časom 0:36:20 2. miesto – Pavol Kramarčík (Klub: Námestovo) s časom 0:37:05 3. miesto – Libor Slamka (Klub: Vyšný Kubín) s časom 0:39:08 Všetci medailisti boli ocenení nádhernými keramickými pohármi. Matej Ulík z OŠK Tatran Liptovská Osada zajazdil najlepší čas preteku 0:32:49, ktorý bol finančne ocenený. Nakoniec sa účastníci podujatia potešili aj z veľkého množstva vecných cien v tombole. Hlavnou cenou v tombole bol dúhový cyklistický dres majstra sveta Petra Sagana aj s jeho podpisom. Na záver, ešte jedno veľké ĎAKUJEME pre všetkých zúčastnených, ktorí prišli aj v daždivom počasí. Dňa 6. augusta 2016 sa v Dolnom Kubíne na Kubínskej holi konal 2. ročník cyklistického preteku pod názvom MTB Horská časovka na Kubínsku. Porovnať si sily s ostatnými pretekármi tu prišlo v sobotu 108 športovcov. Horská časovka na Kubínsku sa radí medzi najdlhšie a najnáročnejšie horské časovky na Slovensku. Celé podujatie prebiehalo v krásnom prostredí hotela Belez, čo zaručovalo nádherné výhľady na Oravskú prírodu. Po minuloročnom úspešnom prvom ročníku pripravili organizátori pre cyklistov viacero noviniek. Asi najväčšou bolo predĺženie trate na 11 km s prevýšením takmer 620 m, čo pretekárom nerobilo žiadny problém. Štartovalo sa v mestskej časti Dolného Kubína, Malý Bysterec. Vytúžený cieľ  čakal na pretekárov až na Chate na Kubínskej holi vo výške 1100 m. n. m.. Súťažilo sa v 7 kategóriách, v ktorých sa na medailových pozíciách umiestnili: Muži 19 až 39 rokov:      1. miesto – Matej Ulík (Klub: OŠK Tatran Liptovská Osada) s časom 0:32:49 2. miesto – Radován Bíroš (Klub: Bike & Motion) s časom 0:33:24 3. miesto – Jakub Šiarnik (Klub: SK Žiarská dolina) s časom 0:33:40 Muži 40 až 49 rokov:      1. miesto – Miloš Sopko (Klub: PROefekt Team) s časom 0:35:54 2. miesto – Stanislav Sklenárik (Klub: Revúca) s časom 0:36:50 3. miesto – Martin Ranto (Klub: Bike Šport Nová Dubnica) s časom 0:37:05 Muži 50 až 59 rokov:      1. miesto – Igor Otepka (Klub: CK Dolný Kubín) s časom 0:37:51 2. miesto – Peter Pastucha (Klub: Ružomberok) s časom 0:44:21 3. miesto – Jarolav Ulík (Klub: OŠK Tatran Liptovská Osada) s časom 0:44:47 Muži 60 a viac rokov:     1. miesto – Ján Lovás (Klub: Dolný Kubín) s časom 0:44:29 2. miesto – Bartolomej Sýkora (Klub: Dobrá Niva) s časom 0:45:29 3. miesto – Peter Ftorek (Klub: CyS - Akadémia Petra Sagana) s časom 0:45:45 Ženy do 39 rokov:           1. miesto – Ľubica Ďaďová (Klub: Skialpinista.sk) s časom 0:41:19 2. miesto – Zuzana Páleníková (Klub: MPKDK) s časom 0:42:22 3. miesto – Ivana Riegrová (Klub: Bike & Motion) s časom 0:49:35 Ženy 40 a viac rokov:     1. miesto – Janka Kršáková (Klub: Vasiľov) s časom 0:53:20 2. miesto – Katarína Sališová (Klub: MPKDK) s časom 1:00:32 3. miesto – Ivica Ferancová (Klub: Lúčenec) s časom 1:00:39 Muži Juniori:                      1. miesto – Samuel Mikolajčík (Klub: PROefekt) s časom 0:36:20 2. miesto – Pavol Kramarčík (Klub: Námestovo) s časom 0:37:05 3. miesto – Libor Slamka (Klub: Vyšný Kubín) s časom 0:39:08 Všetci medailisti boli ocenení nádhernými keramickými pohármi. Matej Ulík z OŠK Tatran Liptovská Osada zajazdil najlepší čas preteku 0:32:49, ktorý bol finančne ocenený. Nakoniec sa účastníci podujatia potešili aj z veľkého množstva vecných cien v tombole. Hlavnou cenou v tombole bol dúhový cyklistický dres majstra sveta Petra Sagana aj s jeho podpisom. Na záver, ešte jedno veľké ĎAKUJEME pre všetkých zúčastnených, ktorí prišli aj v daždivom počasí.

Leto sa nám pomaličky prehuplo do druhej polovice a maratónska sezóna taktiež. Posledný júlový víkend mám úž zaškatuľkovaný ako termín Stupavského maratónu alias ŠKODA STUPAVA TROPHY. Akcoška má u bikerov už svoje meno a pretože mám Stupavu kúsok za barákom považujem svoju účasť v podstate za samozrejmosť. Tento rok mi vyšla dovolenka na posledné tri júlové týždne, takže som viac ako odhodlaný vylepšiť svoj minuloročný čas a konečne dať 76tku pod štyri hoďky. Natrénovať som sa rozhodol na Salzke a formu dopiľovať na Spišských 333. Po týchto dvoch akciách úž bude formička  tip top a ja na Stupave v pohodičke za vodou. Ako to už ale býva, človek mieni a život mení. Salzka vyšla úžasne, 120 km B streku som dal pod 8 hodín všetko išlo podľa predstáv a plánov. Avšak druhý dovolenkový týždeň priniesol komplikácie s ľavým kolenom a ja ďalší víkend trávim namiesto na Spiši pekne na zadku doma v oddychovom móde. Ďalší týždeň sa pomaly rozjazdievam len na cesťáku aj to radšej po rovinkách. Prichádza piatok a s parťákom Tomášom zhruba o štvrtej poobede prichádzame do Stupavy na prezentáciu. Areál zázemia  je už v podstate rozložený a pripravený na nával bikerov, zároveň prebieha aj piatkový Eliminátor pre borcov čo to už do soboty bez závodenia nevedia vydržať. Prezentačka rýchla bezproblémová záležitosť, o nejakých desať minút úž sme aj na ceste nazad do Bratislavy. Doma nahadzujem číselko no a ďalej už len čakačka na sobotu. Ráno prichádzame na miesto činu okolo pol deviatej. Tomáš ide 105ku ja 76tku. Parkovanie organizované, takže bez problému. O deviatej kuknem štart dlhej, idem sa troška rozjazdiť a o desiatej som už na trati 76tky aj ja. Štartovať je ešte možné na 42, 25 a 16 kilometrovej trati. O pol dvanástej to všetko zavŕšia jednokolky, takže je si fakt z čoho vybrať. Stratégia je tento rok jednoduchá. Po Biely Kríž idem ťažkú pohodu uvidím čo na to koleno, no a potom sa uvidí.... Úvod po asfalte za sprievodným vozidlom prebehol bezproblémovo a v klídku. V Borinke za cinterom  sa začína závodiť naplno a  každý už to valí hore panelkou vo vlastnom tempe a réžii, podaktorí už určite aj v červených číslach ako som tak sledoval podaktorých premotivovaných borcov. Ja sa radšej krotím, idem si to svoje a snažím sa upratať niekam kde sa pôjde moje tempo. Skupinka sa vytvára po výšlape za Malým Slavínom a ja si takto pekne v nej preletím zvážnicami ponad Kačínom a zjazdom pod prvé vážnejšie stúpanie na Kamzík. Tu sa had pretekárov scukáva a nanovo nadeľuje, makači dupú bomby hore, ja si krútim pohodičkovo gašparka a som milo prekvapený, že ma až na jedného či dvoch súperov nikto nepredbieha. Hore na Kamzíku je prvá občerstvovačka. Jej umiestnenie vcelku nie moc šťastné. Posunúť ju troška vyššie na asfaltku, aby občerstvenia chtivý pretekári nezavadzali tým čo ešte zásoby doplniť nemusia a neblokovali vjazd do nasledujúceho zjazdu by asi nebolo odveci. Proti zásobeniu nemožno povedať pol krivého slova, bolo všetko ako má byť vrátane ochotnej obsluhy, tak ako na všetkých občerstvovačkách kde som zastavil. Následný zjazd a singlovanie po Päťbojárskom singli si užívam. Ani sa človek nenazdá a sme U Slivu kde si dáme singlové repete v podobe Vydrického trailíku s pár mostíkmi a technickými hupíkmi. Pokračujeme tiahlym stúpaním údolím Vydrice,  križujeme asfaltku za Červeným krížom a po kratšom lúčnom výšlape nás víta druhá občerstvovačka na Bielom kríži. Dopĺňam fľašu s vodou zapíjam to  nejakým  ionťákom. Vyhadzujem odpadky z vačkov lebo nie som úplný primitív a viem, že odpadky sa v lese nezahadzujú kade tade. Škoda že sa nájdu aj takí, ktorý túto informáciu ešte asi nedostali. Je ich ešte stále dosť.  Koleno zatiaľ neštrajkuje takže som odhodlaný isť už ďalej na bomby a som aj rád, pretože sa mi ide fakt dobre a pohodičkové tempíčko ma už začínalo nudiť. Naskakujem na bike a valím ďalej. Zjazdík na asfaltku nad Medenými Hámrami si vychutnám a dokonca ma silno baví aj výšlap okolo Hviezdy späť na červenú značku vedúcu po hrebeni. Dostávame sa na tiahlu zvážnicu ktorá nás dovedie až k serpentínkam nad Medvedím údolím známym aj zo Svätojurského maratónu. Tento úsek fakt že nemusím. Nikdy mi to tu neubieha, tak sa bavím aspoň rozbaľovaním a následnou konzumáciou Nutrendovej tyčinky. Jedno ani druhé nejde bezproblémovo, ale aspoň mi čas a zvážnica ubehla. Serpentínky vyletím raz dva, vidím zopár borcov pred sebou tak sa ide jedna radosť. V zjazde z Kozieho chrbátu na Prepadlé odbáčame prudko doprava a po hranici vojenského obvodu Záhorie alias Turečáku sa dostávame až k tretej občerstvovačke nad  Lozornom. Cítim sa fit, podarilo sa mi predbehnúť hádam päť - šesť súperov takže nestrácam čas, dopĺňam vodu  a fičím ďalej. V celku krutom stúpaní z Lozorna na Červený domček kde je povrch občas fakt že fuj fuj a o voľné šutráky nie je núdza sa mi darí dať dole ešte zopár borcov. Je vidieť že dusno a prepálenie tempa na začiatku si na nich vyberá svoju daň. Ja som v pohode, takže sa ani nenazdám a som na krátkom asfaltovom stúpaní ktoré nás privádza k poslednej občestvovačke na Košarisku. Obsluha mi ochotne dopĺňa fľašku s vodou aj keď je ešte poloplná, netreba pitný režim podceňovať. Ja zatiaľ tlačím melón do hlavy nech nedávam do seba stále len tú chémiu v podobe gélov a ionťáku. Vyrážam rýchlo ďalej čakajú ma už len tri síce nie dlhé, ale výživné stoječky. Po nich ešte nejaké tie motačky po zvážniciach a už je tu zjazd popod hrad Pajštún späť do Borinky, kde sa napájame na panelové stúpanie z úvodu preteku. Na jeho konci odbáčame vpravo a po hrebeni šup šup nad Stupavu kde už čaká len zjazd rozblateným válovom rovno do parku v Stupave, kde sa nachádza štart a cieľ preteku. Prejazd brodom cez potok na záver ako aj obvyklé záverečné koliečko okolo areálu zázemia preteku s prekážkami po trase piatkového eliminátoru  nemôže chýbať. No a som v cieli. Čas 4 hodiny 12 minút je síce mimo môj plánovaný výsledok, ale vzhľadom na okolnosti ktoré sa diali s kolenom som nadmieru spokojný. Hlavné je, že koleno poslúchalo a ja som v pohode a poriadku dorazil do cieľa a ešte si aj zazávodil. Od slečny dostávam chladený Gatorade a idem sa zvaliť kamsi do tieňa. Po chvíli stretávam zopár známych tvárí a chvíľu vykecávame o preteku. Slniečko vypeká, blatko na mne schne tak sa poberám využiť sprchy. Tie boli super snáď úž len domyslieť to odtekanie vody z nich nech pred cieľom nie je bačorina ako tentokrát. Aj keď to bolo vlastne jedno, pretože správny biker do cieľa čistý nikdy nepríde. Rizoto chutilo aj keď spočiatku na to ani moc nevypadalo. Keďže sme s Tomášom boli vcelku v časovej tiesni vyhlásenia výsledkov a tomboly sme sa už nezúčastnili. Z ohlasov známych som sa dozvedel, že bolo všetko fajn o odsejpalo to jedna radosť. Čo dodať na záver? Škoda Stupava Trophy opäť nesklamala, po organizačnej stránke na výbornú až na pár drobností ktoré sa dajú do budúceho roku jednoducho vyriešiť. A verím že sa tak aj stane, pretože Stupava je od roka k roku stále väčšou a kvalitnejšou akciou o čom svedčí aj stále zväčšujúci sa počet účastníkov. Skvelé zázemie s výborným programom so závodmi aj pre tých najmenších cyklistov sú už dlhé roky štandardom na ktorý sa dá  spoľahnúť. Zabaví a na svoje si príde myslím každý, kto toto podujatie navštívi. No a komu bolo sobotného bikingu málo, mohol si strihnúť ešte kombináciu s behom ktorý sa konal v nedeľu. Ale to už moja parketa nie je. Komplet výsledky nájdete tu: http://sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/1920 Takže vidíme sa opäť o rok a tento krát už to dúfam bude pod tie štyri hodiny, nech môžem s kľudným svedomím absolvovať aj tú dospelácku 105ku s Tomášom. :-) Autor: Marek Molnár

Včera absolvovali muži a ženy na OH v Riu de Janeiro individuálne časovky. Pre cyklistov známi okruh Grumari, cez ktorý prechádzali v sobotu preteky s hromadným štartom, absolvovali pretekári na časovkárskych špeciáloch dva krát. Individuálna časovka v Riu mala 54,6 km. Na okruhu museli prejsť cyklisti cez 1,2 km stúpanie Grimari climb s priemerom 7 % a pred vrcholom s priemerom 14 %, po siedmych kilometroch absolvovali druhé 2,1 km stúpanie Grota Funda climb s priemerom 4,5 %. Jediná zmena oproti pretekom v sobotu bolo vynechanie kockového úseku, okolo ktorého cyklisti na časovke prešli po asfaltovej ceste. Najrýchlejším bol vo včerajšej časovke Švajčiar Fabian Cancellara, ktorý zdolal 54,6 km trať za 1:12:15 hod. Druhý Holanďan Tom Dumoulin bol pomalší o 47 sekúnd. Tretí Brit Christopher Froome bol pomalší o 1:02 min. Tridsaťpäť ročný Fabian Cancellara, ktorý sa tento rok lúči s profesionálnou kariérou, získal po vyhranej časovke na olympiáde v Pekingu, druhé zlato.   Pred časovkou mužov, bojovali na 29,9 km trati ženy. Tretie olympijské zlato v rade, získala v individuálnej časovke žien, najstaršia cyklistka na štarte, Američanka Kristin Armstrongová. Americká cyklistka si tak dala pekný darček ku svojím dnešným 34. narodeninám. Druhá ruská cyklistka Olga Zabelinská zaostala za víťazkou 6 sekúnd, tretia Holanďanka Anna Van der Breggenová, majiteľka olympijského zlata z nedeľných pretekov s hromadným štartom, 11 sekúnd.     Autor: Milan Majtán

Druhú sadu olympijských medailí si včera rozdelili cestný cyklisti, na ktorých čakali náročné preteky na 237,5 km trati s prevýšením viac ako 4 000 metrov. Po štarte na slávnej pláži Copacabana vyrazil pelotón smerom k prvému okruhu, ku ktorému prišiel po 40. kilometroch. Zvlnený kruh Grumari absolvovali cyklisti štyri krát. Na prvom okruhu čakal dvojkilometrový kockový úsek, 1,2 km stúpanie Grimari climb s priemerom 7 % a pred vrcholom s priemerom 14 %, po siedmych kilometroch druhé 2,1 km stúpanie Grota Funda climb s priemerom 4,5 %. Po prvom okruhu sa pelotón presunul po pobreží na druhý okruh s názvom Vista Chinesa, ktorý absolvoval tri krát. Tu čakali dve náročné stúpania. Prvé Canoas s dĺžkou 4 km s priemerom 9,7 % a maximom 13 % a druhé Vista Chinesa s dĺžkou 4 km s priemerom 5,7 %, po ktorom nasledoval 6 km zjazd a 7 km rovinka do cieľa na pláži Copacabana. Bez obhajcu olympijského zlata, Španiela Samuela Sáncheza, stálo na štarte 144 cyklistov z 36 krajín. Jediným slovenským cyklistom v Brazílii na cestných pretekoch s hromadným štartom mužov bol PATRIK TYBOR. Po štarte sa do čela dostala šestica pretekárov, ktorá si vypracovala až osem minútový náskok. Ako prvý, po 20. minútach, z pretekov odstúpil Holanďan Tom Dumoulin, neskôr nasledovaný aktuálnym MS v časovke Bielorusom Vasilom Kirienkom. Obaja sa šetrili na olympijskú časovku (10.8.2016). Posledného uprchlíka, Poliaka Michala Kwiatkowského, dostihlo hlavné pole 70 km pred cieľom. Počas celých pretekov sa na náročnej trati pokúšalo o nástupy a úniky viacero cyklistov, ale ich úniky nemali dlhé trvania. V poslednom stúpaní sa do čela dostala trojica - Talian Vincenzo Nibali, Kolumbijčan Sergio Henao a Poliak Rafal Majka. Pred ťažkým zjazdom sa už zdalo, že o medailistoch je rozhodnuté. V ňom, ale z vedúcej trojice, spadla dvojica Sergio Henao aj Vincenzo Nibali, ktorý si, ako sa ukázalo neskôr zlomil obe kľúčne kosti. V čele tak zostal s náskokom 20. sekúnd, 10 km pred cieľom, sám Poliak Majka, ktorého sa vydali stíhať Belgičan Greg van Avermaet a Dán Jakob Fuglsang. Dvojica prenasledovateľov dostihla unaveného poľského cyklistu 1,5 km pred cieľom. Unavený Poliak ani nezasiahol do boja o zlato a skončil tretí. O zlato tak bojovali Belgičan s Dánom. Viac síl mal Belgický cyklista Greg van Avermaet. Striebro bral Dán Jakob Fuglsang. Slovenský cyklista, 28 ročný PATRIK TYBOR, obsadil skvelé 45. miesto so stratou 20. minút.     Autor: Milan Majtán

Kalendár WorldTour pretekov sa od novej sezóny rozrastie o 10 pretekov, z ktorých je šesť jednorázových a štyri etapové. Novým januárovým pretekom je austrálska jednorázovka Cadel Evans Great Ocean Road Race (29.1.2017), ktorá má za sebou zatiaľ len dva ročníky. Pretek je pomenovaný po austrálskom víťazovi Tour de France Cadelovi Evansovi. Vo februári čakajú na pretekárov hneď tri novo zaradené preteky do WorldTour. Najskôr to bude Okolo Kataru (6. - 10.2.2017), nasledovať bude Abu Dhabi Tour v Spojených arabských emirátoch (23. - 26.2.2017) a belgická klasika Omloop Het Nieuwsblad (25.2.2017). Miesto medzi WT pretekmi si našla aj obľúbená marcová talianska jednorázovka Strade Bianche (4.3.2017) a belgická Dwars Door Vlaanderen (22.3.2017). Medzi nové WorldTour preteky budú zaradené aj preteky Okolo Turecka (18. - 23.4.2017). V máji čakajú na pretekárov dva nové preteky, nemecká klasika Eschborn - Frankfur (1.5.2017) a obľúbené preteky Petra Sagana Okolo Kalifronie (14. - 21.52017) v USA. Posledným novým pretekom sú júlové preteky Prudential RideLondon Classic (30.7.2017) v Londýne . Od budúceho roka bude v kalendári, po schválení, spolu 37 WorldTour pretekov (3 GrandTours, 14 etapových pretekov a 20 jednorázoviek).     Autor: Milan Majtán

Už o necelý týždeň sa začínajú v brazílskom Riu de Janeiro XXXI. letné olympijské hry, ktoré sa konajú od 5. do 21. augusta 2016. Prinášame vám program všetkých cyklistických disciplín, keďže cyklistika je len jedna :-). Slovensko budú zastupovať dvaja cyklisti - PATRIK TYBOR v cestnej cyklistike v pretekoch s hromadným štartom a PETER SAGAN v XCO MTB.   Cestná cyklistika 6.8. - 7.8.2016, 10.8.2016 Sobota 6.8. - Preteky s hromadným štartom muži (14:30) - PATRIK TYBOR (tréner Martin Fraňo) Nedeľa 7.8. - Preteky s hromadným štartom ženy (17:15) Streda 10.8. - Individuálna časovka ženy (13:30) Streda 10.8. - Individuálna časovka muži (15:00)   Dráhová cyklistika 11.8. - 16.8.2016 Štvrtok 11.8. - Olympijský šprint družstiev muži - Kvalifikácia (21:00), 1. kolo (22:10), Finále (23:21) Štvrtok 11.8. - Kvalifikácia stíhačka družstiev ženy (21:19) Štvrtok 11.8. - Kvalifikácia stíhačka družstiev muži (22:23) Piatok 12.8. - Olympijský šprint družstiev ženy - Kvalifikácia (21:00), 1. kolo (22:17), Finále (23:00) Piatok 12.8. - Šprint muži - Kvalifikácia (21:14), Šestnásťfinále (22:30) Piatok 12.8. - Stíhačka družstiev muži - 1. kolo (21:52), Finále (23:20) Sobota 13.8. - Keirin ženy - 1. kolo (15:00), 2. kolo (21:22), Finále (22:27) Sobota 13.8. - Šprint muži - Osemfinále (15:23), Štvrťfinále (21:00), o 9. - 12. miesto (21:18), Semifinále (22:41), o 5. - 8. miesto (23:17) Sobota 13.8. - Stíhačka družstiev ženy - 1. kolo (16:17), Finále (21:53) Nedeľa 14.8. - Šprint ženy - Kvalifikácia (21:00) Nedeľa 14.8. - Omnium muži - Vylučovacie preteky na 15. km (21:40), Stíhačka na 4 km (22:50) Pondelok 15.8.- Omnium ženy - Preteky na 10 km (15:59), Stíhačka na 3 km (21:30), Vyraďovacie preteky (23:17) Pondelok 15.8. - Omnium muži - Vyraďovacie preteky (00:42), Časovka na 1. km (15:21), Flying lap (21:00), Bodovacie preteky na 40 km (22:23) Utorok 16.8. - Omnium ženy - Časovka na 500 m (15:57), Flying lap (21:10), Bodovacie preteky na 25 km (22:05)   Bikros / BMX 17. - 19.8.2016 Streda 17.8. - Individuálne preteky žien (18:30) Streda 17.8. - Individuálne preteky muži (19:34) Štvrtok 18.8. - Štvrťfinále individuálne preteky muži (18:30) Piatok 19.8. - Semifinále individuálne preteky ženy (18:30), Finále individuálne preteky ženy (20:00) Piatok 19.8. - Semifinále individuálne preteky muži (18:38), Finále individuálne preteky muži (20:10)   Cross - country MTB 20.8. - 21.8.2016 Sobota 20.8. - XCO ženy (17:30) Nedeľa 21.8. - XCO muži (17:30) - PETER SAGAN (tréner Peter Zánický, servismani Maroš Hlad, Gabriele Uboldi, člen RT Ľubomír Sagan)     Autor: Milan Majtán

Oslavnou etapou so šprintérskou koncovkou dnes skončil už 103. ročník pretekov Tour de France. Posledná, 21. rovinatá etapa, začínala v Chantilly a po 113. kilometroch skončila tradične v Paríži na Champs-Elysées. Uvoľnená atmosféra, družné rozhovory a srandičky, počas ktorej nechýbalo tradičné šampanské celkového víťaza, a dokonca aj pivo, skončila po príchode na Elyzejské polia, kde pelotón absolvoval deväť kôl. Do čela sa dostalo viac skupín, ale tímy so šprintérmi bol pozorné a všetky nástupy postrážili a zlikvidovali. O víťazovi rozhodol záverečný šprint v ktorom bol najrýchlejší Nemec André Greipel (Lotto Soudal). Druhý prešiel cieľom Slovák PETER SAGAN (Tinkoff), tretí bol Nór Edvald Boasson Hagen (Team Katusha).   Celkovým víťazom najslávnejších etapových pretekov na svete, sa tretí krát, po rokoch 2013 a 2015, stal Christopher Froome (Team Sky). 31. ročnému britskému cyklistovi sa podarilo obhájiť vlaňajšie víťazstvo. Naposledy sa to podarilo v roku 1995 Miguelovi Indurainovi. Zelený dres, piaty krát v rade, si na Champs-Elysées obliekol PETER SAGAN (Tinkoff), ktorý získal aj cenu pre najbojovnejšieho jazdca celých pretekov. Dvadsaťšesť ročný PETER SAGAN vyhral v tomto roku tri etapy a nosil, ako historický prvý slovenský cyklista, tri dni aj žltý dres pre najlepšieho pretekára. Bodkovaný dres pre najlepšieho vrchára patrí Poliakovi Rafalovi Majkovi (Tinkoff), ktorý ho na TdF získal aj v roku 2014. Biely dres pre najlepšieho pretekára do 25. rokov patrí premiérovo, Britovi Adamovi Yatesovi (ORICA-BikeExchange). Najlepším tímom sa stal Movistar Team. Sto tretí ročník Starej dámy s celkovou dĺžkou 3 519 km, dokončilo rekordných 175 zo 198. cyklistov.     Konečné poradie Tour de France 2016: 1. Christopher Froome.....Team Sky.....89:04:48 2. Romain Bardet.....AG2R La Mondiale.....+ 04:05 3. Nairo Quintana.....Movistar Team.....+ 04:21 10. Roman Kreuziger.....Tinkoff.....+ 07:11 95. PETER SAGAN.....Tinkoff.....+ 3:27:09     Autor: Milan Majtán

Dnes čakala na unavených cyklistov posledná alpská etapa v predposledný deň najslávnejších etapových pretekov Tour de France 2016. Dvadsiata horská etapa merala 146. kilometrov a viedla z Megève do Morzine. V náročnej etape museli cyklisti zdolať štyri hodnotené stúpania (jednu druhej kategórie, dve prvej a jedno kategórie HC) a jednú šprintérsku prémiu. Po štarte sa do čela dostala veľká, 36 členná skupina, v ktorej nechýbal slovenský cyklista PETER SAGAN (Tinkoff) a jeho tímový kolega Roman Kreuziger, ktorý sa snažil dostať do TOP 10 celkového poradia. PETER SAGAN ťahal celú skupinu 80. kilometrov a 62 kilometrov pred cieľom z čela unavený odstúpil. V stúpaní na posledný kopec 103. ročníka Tour de France Col de Joux Plane s dĺžkou 11,6 km a s priemerom 8,5 %, zostala v čele už len dvojica Julian Alaphilippe (Etixx - Quick Step) a Jarlison Pantano (IAM Cycling), ktorú dva kilometre pod vrcholom dostihol Vincenzo Nibali (Astana Pro Team) a tesne pod vrcholom aj Ion Izagirre (Movistar Team). V nebezpečnom osem kilometrovom technickom zjazde po mokrej ceste, keďže od 50. kilometra takmer stále pršalo, zaútočil Španiel Ion Izagirre a viac ho nikto nevidel. Druhý so stratou 19. sekúnd prešiel cieľom Kolumbijčan Jarlison Pantano, tretí skončil Talian Vincenzo Nibali so stratou 42. sekúnd. Český cyklista Roman Kreuziger (Tinkoff) prešiel cieľom na 6. mieste so stratou 1:44 min a prebojoval sa v priebežnom poradí pred poslednou etapou na 10. miesto. PETER SAGAN (Tinkoff) prišiel dnes na 97. mieste so stratou 28:17 min. Španielsky 27 ročný cykilsta Ion Izagirre, vyhral svoju prvú etapu na TdF, a zároveň vyhral prvú etapu na tohtoročných pretekoch pre tím Movistar a Španielsko. Chris Froome prišiel dnes do cieľa s úsmevom na perách v spoločnosti svojich tímových kolegov. Od tretieho celkového víťazstva na Tour de France mu stačí prísť zajtra v oslavnej etape do cieľa. Svojho istého majiteľa má aj zelený dres, ktorý piaty krát v rade získal PETER SAGAN. Slovenský cyklista získal aj cenu pre najbojovnejšieho jazdca celých pretekov.     Priebežné poradie po 20. etape: 1. Christopher Froome.....Team Sky.....86:21:40 2. Romain Bardet.....AG2R La Mondiale.....+ 04:05 2. Nairo Quintana.....Movistar Team.....+ 04:21 10. Roman Kreuziger.....Tinkoff.....+ 07:11 96. PETER SAGAN.....Tinkoff.....+ 3:27:15     Autor: Milan Majtán

Dnes čakala na pretekárov ďalšia etapa v Alpách. Horská etapa číslo 19. začínala v Albertville a končila na Saint-Gervais (Mont-Blanc). V 146 kilometrovej etape museli cyklisti zdolať štyri hodnotené stúpania a jednu šprintérsku prémiu. Ako prvým prešiel pelotón stúpaním prvej kategórie, nasledovalo dvojkové stúpanie, stúpanie HC na Montée de Bisanne a cieľové stúpanie prvej kategórie. Hneď po štarte, v nehodnotenom prvom stúpaní, sa do čela dostala 20 členná skupina, v ktorej bol aj bodkovaný Poliak Rafal Majka (Tinkoff), ktorý si chcel poistiť vzácny dres pre najlepšieho vrchára. S blížiacim sa cieľom sa skupina vpredu postupne zmenšovala a na vrchole stúpania HC kategórie Montée de Bisanne (dĺžka 12,4 km s priemerom 8,2 %), bolo v čele už len 12 cyklistov. Štyridsať kilometrov pred cieľom začalo pršať a pri zjazdoch na mokrej ceste spadlo viacero pretekárov. Jedenásť kilometrov pred cieľom pri zjazde spadol aj žltý Chris Froome (Team Sky), keď mu podkĺzlo na deliacej čiare predné koleso. Spolu s Britom spadol aj Talian Vincenzo Nibali (Astana Pro Team). Froome zobral bicykel kolegovi Geraintovi Thomasovi a bez straty pokračoval ďalej. Na požičanom bicykli prišiel až do cieľa.   V polovičke cieľového stúpania zaútočil Francúz Romain Bardet (AG2R La Mondiale) a zvíťazil. Na druhom a treťom mieste so stratou 23. sekúnd skončili dvaja španielsky cyklisti. Druhý bol Joaquim Rodriguez, tretí Alejandro Valverde. Zelený PETER SAGAN (Tinkoff) dnes prešiel cieľom na 172. mieste so stratou 31:44 min. Romain Bardet (AG2R La Mondiale) sa stal prvým domácim cyklistom, ktorý tento rok vyhral etapu na TdF. V priebežnom vedení zostal Chris Froome. Na druhé miesto sa posunul dnešný víťaz Romain Bardet, tretie miesto patrí Nairovi Quintanovi (Movistar Team).     Priebežné poradie po 19. etape: 1. Christopher Froome.....Team Sky.....77:55:53 2. Romain Bardet.....AG2R La Mondiale.....+ 04:11 2. Nairo Quintana.....Movistar Team.....+ 04:27 94. PETER SAGAN.....Tinkoff.....+ 3:03:16     Autor: Milan Majtán

Súľovský maratón a Soľná komora Leto pomaličky vrcholí, treba aj z práce na dovolenku vypadnúť a keďže doma cyklistike holdujem len ja, bude to klasicky prímorská dovolenka. Aby mi nebolo ľúto tých 2 týždňov bez biku a otlačenej prdele od sedla, vymyslel som si zaujímavé kombo 2 maratónov, ktoré toho majú spoločného viac, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Vrcholom sezóny je u mňa už niekoľko rokov jednoznačne najväčší MTB maratón v Rakúsku Salzkammergut Trophy a tentokrát som si k nej naordinoval tréningovo ešte aj najväčší MTB bikemaratón na Slovensku - Súľovské skaly. Svoju logiku to určite malo: Súľov mám za humnom a konal sa presne 2 týždne pred Salzkou. Navyše, keďže si rád dávam vznešené ciele (ktoré by však podľa každej príručky mali byť aj reálne, čo sa nie vždy podarí), prihlasujem sa zásadne na najdlhšie trasy. Lebo ako raz jeden neznámy borec povedal: "Radšej zdochnúť na dlhej trase ako chlap, ako sa strápňovať na krátkej trase pre deti...". A ja som k tomu ešte doplnil ekonomické hľadisko, keď som si uvedomil, že vzhľadom na štartovné sa viac oplatia dlhé trasy. Kilometer na dlhej je takmer určite lacnejší, ako ten na krátkej. A prachy treba čo? Prachy treba šetriť! Táto filozofia sa mi tak zapáčila, že odvtedy nič iné nejazdím, čo však okrem záchvatov radosti a hrdosti občas prináša aj slušné depky. Takže čo majú tieto dva maratóny ešte spoločné? Okrem najväčšieho počtu štartujúcich v danej krajine (v oboch prípadoch 4 ciferné číslo) je to určite história. Salzkammergut Trophy sa tento rok konala 19. krát, Súľov 18. krát (i keď sa mi zdá, že predtým bol ešte nejaký jeden ročník, ktorý sa do tohto počtu nezarátava - pamätníci ma môžu opraviť/poučiť v komentároch). Ďalej to je slušný výber trás: Salzka ich má sedem, Súľov tento rok premiérovo štyri. Ďalší spoločný bod - atmosféra. Tú považujem po dobrých trasách na MTB maratóne za druhú najdôležitejšiu zložku a na oboch týchto podujatiach je úplne fantastická. Preto sa oba maratóny asi aj dožili dospeláckeho veku.. Trasy sú ale určite najdôležitejšie a dlhé na Súľove a Salzke majú spoločné to, že ich výškové profily vyzerajú ako EKG nadrogovaného kardiaka. A to sa mi páči.. :)   Ako som spomínal, Súľov mal byť hlavne poctivý tréning pred Rakúskom a trasa s parametrami 86 km a 3300 nastúpaných metrov mala zafungovať ako psychická vzpruha pred zlatým klincom sezóny. Kilometricky síce menej ako polovica Salzky, zato nastúpaných metrov na rovnaké množstvo kilometrov plus-mínus rovnako. Navyše povrch na Súľove je v porovnaní so Salzkou rádovo náročnejší, takže paráda. V stredu pred štartom som si šiel prejsť časť trasy a to už som vedel, že v sobotu zažijeme peklíčko. Predpoveď sľubovala teploty kruto nad 30°C a ja som vedel, že na tých lúčkach budem trpieť. Neznášam horko, keď mám bicyklovať. Aj preto ma v piatok pri registrácii celkom prekvapovali odhadované časy prítomných borcov, ktorý hádzali čísla ako 5 hodín, prípadne "určite do 6". Ja som si povedal, že v tom teple budem rád, keď to premotkám do 8 hodín. V sobotu sme štartovali o 9:00 ale vôbec by mi nevadilo, keby to bolo aj o niekoľko hodín skôr. Teplo už solídne a navyše sa hneď od štartu točilo celkom slušné tempo. Teda aspoň na mňa. Hneď v prvom zjazde v slučke do Vrchteplej som navyše videl borca, ako hodil ukážkového supermana s nie celkom podareným para-kotúľom na rameno a tak som si povedal, že sa budem v zjazdoch aspoň trochu krotiť. Každopádne výjazdy hore kopcom sa šli stále poctivo a ja som už na 15. km cítil, že sa to žalúdku moc páčiť nebude. Takže prechod na úsporný režim, veľa piť, málo jesť a hlavne sa nedogrcať. Nakoniec som to dal za 6:55 na dvoch banánoch, čo podľa mňa nebol úplne zlý výkon. :) Hlavne keď kamoši po mojom dojazde konštatovali, že všetci ostatní došli do cieľa červení od slnka, len ja zelený. Nová trasa bola každopádne super a trošku som nechápal flamy na internetových fórach, kde sa mnoho bikerov sťažovalo na veľkú náročnosť trás. Náročná nebola trasa, ale počasie. Trasu si mohol každý vybrať podľa nálady, odhodlania a aktuálnej formy. Počasie neovplyvní nikto. Po krásnej (i keď náročnej) sobote som si ale odnášal zo Súľova domov dve poznania: 1.) ak bude takéto teplo aj o 2 týždne na Salzke, nemusím ani štartovať a pôjdem sa radšej okúpať do neďalekého jazera, 2.) každý, kto počas maratónu odhadzuje odpadky mimo vyznačených zón je mentálny mrzák a primitívne hovado (toto je môj názor a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie, ak sa niekoho toto vyjadrenie dotklo, mal by si sám vstúpiť do svedomia). V nedeľu som sa zobudil s bolesťami hrdla a v priebehu nasledujúceho týždňa som regulárne ochorel. Hurá, môžem svoj čajíčkový výkon na Súľove pripísať začínajúcej chorobe. Nie som až taká lama. To bola pozitívna stránka veci. Tá negatívna bola, že forma (akákoľvek dobrá/slabá predtým bola) pôjde len dole. Keď sa ale nebudem najbližšie 2 týždne bikovať, budem aspoň dobre oddýchnutý - stále len samé pozitíva... :) Nakoniec som to samozrejme nevydržal a predsa som si len v stredu pred Salzkou jednu jazdu na biku dal. I keď len na cesťáku a po rovinke, ale tých 50 km bola brnkačka. Takže to v sobotu nebude až také zlé.. :) Tu by som sa rád vrátil k internetovým diskusiám o náročnosti trás v Súľove. V Bad Goisern sme vstávali po tme o 3:45 (pričom nováčikovia o nejakom spánku ani nemôžu moc hovoriť), od 4:00 sa podávali raňajky a po štarte o 5:00 na nás čakala trasa dlhá 211 km s prevýšením viac ako 7000 metrov. V porovnaní so Súľovom čistý fekál (hlavne vyliezť z postele).. Ale prišli sme preto, aby sme sa trošku hecli a pobikovali v peknom prostredí, nie aby sme potom vyplakávali na fórach, že to bolo neprimerane ťažké. (Minulý rok túto trasu nedokončilo tuším 47% štartujúcich.) Našťastie počasie bolo ideálne, teplota ráno okolo 12°C a pod mrakom, neskôr začalo solídne pršať. Mne tieto podmienky celkom vyhovujú, hlavne keď na tomto maratóne nehrozia žiadne blatové galeje. Človek je síce zasraný až za ušami, ale blato nelepí a neovplyvňuje nejako kriticky chod biku. Najdôležitejšie však je, že sa mi neprehrieva búdka na krku. Po viacerých neúspešných pokusoch o absolvovanie tejto štreky sa tento rok rozhodujem pre absolvovanie s PACEMAKER-om, ktorý BY MAL udávať podľa môjho názoru ako-tak rovnomerné tempo a mal by dôjsť do cieľa po 16 hodinách (o 21:00 večer), teda v najneskoršom termíne, ktorý ešte stačí pre úspešné absolvovanie a získanie čierneho finisherského trička. Po krátkej rozprave s ním však zisťujem, že on to chápe trošku inak a radšej sa od neho oddeľujem. Jeho plán je ísť viac menej na každý jeden limit na doraz, čo vyžaduje so sprísňujúcimi sa limitmi ku koncu dokonca zrýchľovať. Takže borec najskôr ide krutú pohodu, po druhej polovici nepríjemne zrýchľuje a dokonca vynecháva niektoré občerstvovačky, čo sa niekoľkým jazdcom z jeho vláčiku na najťažšom stúpaní dňa nepríjemne vypomstilo. Okolo občerstvovačky prešli bez zastavenia (pacemaker sa samozrejme občerstviť v pohode stíhal, vedel si to v tom brutálnom stúpaní doklepnúť) a na Salzbergu som ich videl rozvešaných po zábradlí ako čerstvo vyprané prádlo. A pacemaker samozrejme za horami a dolinami. Poučenie z tejto soboty: Pacemaker na Salzke určite nie je dobrá voľba. Hlavne keď si človek uvedomí, že Schluss biker ide za ním nejakých 400-500 metrov. A keď vás dobehne tento pán a e-biku v oranžovej reflexnej veste, sranda končí.. Mne skončila po nejakých 156 km za Salzbergom, keď som nestihol time limit. Bola to celkom škoda, lebo som sa cítil fajn a krízy neboli. Len tá rýchlosť. Či pomalosť? Po návrate na ubytovňu som si povedal, že už stačilo, že to proste nie je pre mňa, ale ráno to tu bolo zase: "že by som to skúsil ešte budúci rok??" :) P.S.: Víťaz Andreas Seewald z Nemecka to dal za mimozemských 9 hodín a 48 minút (neviem čo ten chlap zožral na raňajky, ale ja to chcem tiež), medzi ženami bola najrýchlejšia s časom 12:21 Sabine Sommer z Rakúska a Pacemaker došiel do cieľa po 16 hodinách a 27 minútach... :) Autor: Martin Assuovi Vaško