Report: Oravský cyklomaratón 2013
Suchá trať, slniečko a teplo. To sú prvé tri veci na ktoré si spomeniem keď sa povie Oravský cyklomaratón. Táto spomienka je ale z roku 2012. Pri tom aké počasie vládlo posledné týždne som dlho uvažoval či pôjdem na Oravský cyklomaratón. Po tom čo som pomáhal na trati Fatranského maratónu, videl účastníkov a ich stroje komplet od blata, som si povedal že nejdem.
Posledné tri dni pred sobotou "S" ale nepršalo, tak som si to rozmyslel. Pozriem a rozhodnem sa na mieste.
Ráno nasadám do kámošovho auta smer Dolný Kubín. Na oblohe ani mráčik, začína sa otepľovať. Určite bude dobre, vravím si. Do Dolného Kubína sme prišli v predstihu. Prezentujem sa, pozerám stánky a pripravujem sa na krátku trať. Krátka trať bola pôvodne plánovaná na 44 kilometrov, ale pre veľa blata na trati bola skrátená na 39 kilometrov a presmerovaná viac na asfalt. Niektorí frflali, niektorí chválili. Dlhá trať bola dva okruhy krátkej trate.
Aj keď času bolo dosť na štart prichádzam tesne pred výstrelom a staviam sa niekam ku poslednej tretine. Sprvu som si myslel, že stojím na začiatku balíka, veď neďaleko bola nafukovacia brána. Až po chvíľke som si všimol, že vpredu v diaľke je ešte jedna a tam je začiatok. Cyklistov ako maku. Slnko pražilo a aj bez pohybu som sa potil.
Pri prvom hlbšom blate, keď ma pozvŕtalo, som si potvrdil, že mi chýba technika jazdy, ktorú mám biednu vždy. Pri prvom dlhšom stúpaní zase na to, že aj kondička šla asi opačným smerom, čo už ma mrzelo viac. Ani tímové sústredenie v Chorvátskom Rabaci nepomohlo :-).
Pred štartom som počul, že trať je 40% po asfalte, ale mne to pripadalo viac. Značenie bolo super, zablúdiť sa nedalo, ale opis kadiaľ sme šli nečakajte. Raz to bolo hore strmým asfaltovým kopcom, potom nejakým terénom, neskôr zjazd tým istým strmým asfaltovým kopcom, lúka a tak dookola. Mal som pocit, že sa krútime v malom rádiuse. Keby ma vysadil niekto na trati na druhý deň, tak by som nevedel na ktorú stranu mám ísť. Keď šľapem tak len tupým pohľadom pozerám pred seba a nič viac :-), okolie nevnímam. Oskar miestami svietil, ako keby si chcel vynahradiť tých pár týždňov čo sa flákal. Príjemnejšie bolo, keď zašiel za mraky z ktorých na jednom mieste padlo pár kvapiek.
Na čo si ešte spomínam z vlaňajška bol prejazd amfiteátrom, ktorý bol aj tento rok. Nerevala tam hudba, ale bola tam skupina detí ktorá povzbudzovala ako o dušu. Väčšie blato bolo len pri jednom zjazde po lúke a na následnej lúke. Chvíľu som mal pocit, že toľko vody na tej lúke musí byť stále a nemohlo jej tam toľko napršať. Samozrejme, že som do toho blata ľahol, ale bolo to do mäkkého, tak v pohode. Cestou boli tri občerstvovačky na ktorých som sa moc nezdržoval.
Ako čerešnička na torte všetkých čakal pred záverom Vendelín, kopec ktorý len málokto celý vyšlape. Väčšina tlačí, tak ako ja. Po kopci sa schádzalo na cestu a po nej už len štyri kilometre dole do cieľa pred Penzión Koliba.
Pri posedení v tieni altánkov s kamarátmi sme obzerali cyklistky, ktoré sú na Oravskom cyklomaratóne určite najkrajšie :-). Záujemci o hodinky Festina si mohli zmerať sily vo FESTINA CHRONO BIKE stánku. Vyhlásenie výsledkov prebehlo v pohodovej atmosfére. Pri losovaní tomboly sa tempo zrýchlilo lebo začalo hrmieť a neskôr pršať.
O rok sa na Oravský cyklomaratón rád vrátim.
Autor: Milan Majtán
Foto, zdroj: http://www.cykloklubdk.sk/
