Veľké Spišské dobrodružstvo - Spišských 333 :)
Veľké Spišské dobrodružstvo - Spišských 333 :)
Pár rokov dozadu som sa zúčastnil svojho prvého MTB polmaratónu v Súľove. Vtedy som s nemým úžasom na tvári sledoval borcov,ktorí stáli na štarte dlhej štreky a nechápal som,ako sa dá vôbec prežiť v sedle biku viac ako 80 km.
Ako mi rokmi pribúdali kilometre na biku, posúvali sa aj moje hranice na maratónoch. Po absolvovaní minuloročnej A-strecke na Salzke som si povedal,že už asi nezažijem nič extrémnejšie.Predsa len,každý máme svoje hranice. Prišla druhá polovička júla 2015 a ja počas vychutnávania obeda si prečítam,že niekde na našom krásnom Spiši, organizujú pretek s názvom Spišských 333 EXTREME.
Po prečítaní propozícií mi aj obed prestal chutiť. Vyše 300 km nonstop na biku a nastúpaných cca 6500 vm ma presvedčilo,že je tu moja ďalšia hranica extrému,ktorú chcem prekonať.
Prihlásený som bol okamžite (nech si to nerozmyslím :) ) a už iba vybaviť dovolenku na piatok, kedže štart je v pracovný deň.
Počet štartujúcich je limitovaný na 100. Tento rok pridal organizátor aj "krátku" verziu tejto trate, ktorá mala 210 km a cca 4000 vm.
Vo štvrtok po práci sadám do auta a moja cesta vedie priamo do Spišskej Novej Vsi. Podvečer prichádzam na prezentáciu, všade usmiati ľudia a aj známe tváre,ktoré som dlho nevidel.
Neviem sa už dočkať kedy to vypukne! Som trochu nervózny, kedže od mája som poriadne nesedel na horáku a ani neštartoval na žiadnom preteku.
Piatok ráno stojím na štarte s Radom a Rišom. Predštartové poučenie a výklad trate bol v zmysle:keď začne pršať tak prestane, ale keď si budeme myslieť,že nám je zle, tak to je nič.Bude horšie. Tieto slová ma celkom "povzbudili" a o deviatej už vyrážame na trať.
Úvodné kilometre mi pripomínjú výlet cykloturistov v družnej debate plnej východoslovenského nárečia. Moja taktika je jasná. Musím sa s niekým držať, nakoľko nemám v GPS nahratú trasu a na sedlovke mi chýba pumpa. Hlavne,že som si zobral 150g salámi. Veď pre istotu.Možno sa mi s ňou podarí opraviť defekt :)
Po pár km počujem SVETLÁ!! Zapínam a vchádzame do tunela,kde som mal čo robiť,aby som sa hneď nevykúpal v studenej vode. Paráda a pokračujem smer Slovenský raj.
Prebehnem cez Podlesok a lesnou cestou prichádzame na vrchol Suchá Belá. Skupinky sú už vytvorené a jazdu naprieč Slovenským Rajom si užívame naplno. Po príchode na Stratenskú Pílu ma víta občerstvovačka. Nebola sľúbená žiadna podpora na trati,až na rízek so zemákmi po 200 km. Celkom som sa potešil, hltám banány a prelievam ionťákom.Vyrážam s bikerom Matejom prezývaným Kivi a tvoríme dvojku, ktorá sa nakoniec spolu dostane až do cieľa. Letíme asfaltkou do Hnilca, cez kopec do Hnilčíka a nakoniec v protivetre vyše 30 km do Gelnice. Vo dvojici sme sa striedali a aj preto sa nám išlo ľahšie ako sólistom,ktorých sme obiehali.
Pred Gelnicou sa jeden z pretekárov sťažuje,že máme odjazdených zatiaľ iba 145 km. Stúpanie z Gelnice hodnotím na jednotku. Prechod cez Plejsy a zastavujem v Krompachoch,kde čakám navigátora Mateja. Vo dvojici ideme smer Poráč. Zisťujeme,že pred nami je iba jeden pretekár. Nikto z nás to nečakal a tak s dobrou náladou smerujeme na hrebeň. Tam sa opäť rozdeľujeme a ja švihám na Spišskú sám.Čo sa týka nejakého značenia na trati povedali nám,že niekde niečo vyznačia,ale nič negarantujú.
Moja orientácia zlyhala v dedinke Teplička a neskôr aj v samotnej Spišskej, kde som chytil také nervy,že si to odniesla papierová mapa,ktorú sme dostali od organizátora. Pochopil som,že nabudúce to bez GPS nemá význam.
Nakoniec prichádzam na kontrolu po 200 km,kde fasujem spomínaný rízek a stretávam Mateja.Ten mal už dojedené, prosím ho nech ma počká.Vedel som,že na sólo to v noci nedám. Určite by ma tam zožral nejaký medveď.
Cítim sa vynikajúco, teším sa,čo nám prinesie nočná jazda popod Branisko a cez Levočské vrchy.
Nálada výborná,tma tmavá. Po pár km nastávajú problémy s navigáciou. Zle sme odbočili a musíme sa vrátiť.Strata cca 45 min,ale aj to sa stáva.
Pred polnocou prichádza hlaďák. Krčmy tu zatvárajú okolo desiatej. Nastáva problém.Akútne potrebujem niečo, horalku-hocičo. Matej vyzerá v klídku. Rozhodol som sa búchať na okno jednej krčmy,dokiaľ sa mi nepodarilo vybúchať dva čaje a horalky.
Trocha som sa najedol a pokračovali sme na Korytné a sedlo Prašivá. Policajti nám síce cestou dohovárali,aby sme si to rozmysleli,vraj tam je poľovačka.Nič, trať je vytýčená a smer nemeníme.
Prvého pretekára sa policajtom podarilo prehovoriť,či ako to bolo už presne neviem.
Začína byť chladno a zjazdy sú pre nás utrpením.V dolinách sú dva stupne a prichádza povestná nočná kríza.
Druhá horalka sa ukázala spolu s kofeínovým gélom ako kľúčová,aby som na biku ako tak nezaspal. Využívam celú šírku vozovky a snažím sa ísť hlavne dopredu. Matej je ticho,ja bývam ukecaný,ale aj mne už došlo. Prestávam si cítiť nohy a začína prechádzka.Matej sa v pohode pridáva,žiadny únik nepodniká.Aj tak už vôbec netušíme na akom mieste ideme.
V Levočských vrchoch,na nejakom 260 kilometri začínajú rôzne halucinácie typu: Čo si vravel? Ja nič . . . Vidíš,tam sú nejakí ľudia? Kde?...
Boli sme už obaja mimo a jediné čo nás zachránilo,bol východ slnka. Tešil som sa na teplo a svetlo.
Na svitaní prichádzame do Levoče. Už iba pár km a sme v cieli.
Organizátor nenechal nič na náhodu a pre prípad,že by niekomu bolo málo, asfalt sa do Spišskej samozrejme nešiel. Nadelil nám ešte tri menšie kopčeky,z ktorých jeden som ledva vyšiel v sedle a kričal tak,že to museli počuť aj v Spišskej pri cieli.Nech vedia,že ideme a zohrievajú párky.
Môžem skonštatovať,že som sa dal riadne dole.Nebyť Mateja a jeho navigácie,neviem v akej prd..i by som skončil.
Podcenil som prípravu.Je to pretek bez podpory a iných bežných vecí,ktoré každý očakáva na klasických maratónoch.Popravde, ani si neviem predstaviť vyfáborkovať vyše 300 km trate a nastavať regulovčíkov,ktorí by na niektorých miestach museli aj stanovať.
Organizátor aj napriek tomu na dôležité miesta nakreslil šípky a rôzne značky. Keď nebola značka, išlo sa po cyklocestách, ktorých je tu na okolí"do bludu"-ako by domáci povedali.
Zázemie preteku nám poskytla športová hala a vedľajšia krčmička,ktorá sa nám postarala o jedlo a pitie. Musím vyzdvihnúť a pochváliť servis v cieli. Po príchode do cieľa mi zobrali bike a vyčistili tak, že ja už doma nemusím nič, len namazať. Na stole ma čakali párečky a po jedle nealko radler. Nepamätám si, kedy som v sede pri raňajkách zaspal. Tak sme si s Matejom podali ruky a išli spať.
výsledky: http://www.333.spis-region.sk/
Tento pretek mi ukázal región Spiš,ako som ho doteraz nepoznal. Napríklad už teraz viem,že určite sa raz opäť vyberiem do okolia Poráča (je tam kúzelne),ale asi to bude najskôr o rok, keď budem stáť opäť na štarte tejto skvelej akcie na našom krásnom Spiši.
Autor: Tomáš Tomašek
Foto: Tomáš Tomašek, Rado Dolfik Tilandy
