Správy

Druhá zastávka IXS Európskeho zjazdového poháru - Špičák
03. 07. 2013 Reportáže

Týždeň po zahájení Európskeho zjazdového pohára prišlo sa na programe objavilo české dejisko Špičák. Cez víkend sa na druhom kole pretekov zišlo dovedna až 330 jazdcov z 25 rôznych krajín, ktorí museli čeliť rôznemu počasiu a početným ťažkostiam. Špičák sa stal hostiteľom zjazdovej série už niekoľkýkrát za posledných pár rokov a aj tento rok sa mu podarilo jazdcom poskytnúť skvelé podmienky - 1,7 km trať mala s početnými skalami a 320 m spádom každému čo ponúknuť. Prvou výzvou jazdcov bolo správne vybranie kolies na piatkový seeding run (kvôli premenlivému počasiu). Sobota nebola v tomto ohľade o nič jednoduchšia. Suché podmienky vydržali iba počas tréningu a tesne pred ostrými pretekmi žien začalo opäť pršať. S mokrou traťou sa najlepšie vysporiadala Slovinka Zarja Cernilogar, ktorá bola so 18 sekundovým náskokom zďaleka najrýchlejšia. Tipovanie podobnej dominancie u mužov ale neprinieslo rovnaké výsledky. Elitná kategória bola oveľa viac vyrovnaná a prvé miesto sa nakoniec ušlo Johannovi Potgieterovi. V nedeľu sa počasie našťastie umúdrilo a na jazdcov sa počas celého dňa usmievalo hrejivé slnko. Oveľa rýchlejšia suchá trať na finálových pretekoch spôsobila zmenšenie rozdielov v kategórii žien. Zarja Cernilogar si spomedzi rýchlych jazdkýň ale dokázala ustrážiť sobotné víťazstvo a opäť zvíťazila. U mužov si minuloročné víťazstvo nedokázal obhájiť sobotný víťaz Johan Potgieter. Tretí jazdec od konca Robin Wallner prekonal všetky ostatné časy a právoplatne sa postavil na stupeň víťazov. Športové správy prinesú prehľad z ďalšieho kola Európskeho pohára presne o mesiac, kedy sa súťaž zastaví v talianskej Pile. Autor: Juraj Mička Zdroj: iXS press service

4.etapa Tour de France tímová čosovka 25 km
02. 07. 2013 Reportáže

Po včerajšej poslednej etape na Korzike sa presunula celá karavána na pevninu do mesta Nice kde sa dnes konala tímová časovka. Tímová časovka sa vrátila do programu Tour po dvoch rokoch. Najrýchlejší bol tím Orica GreenEdge ktorá preletela 25 km za 25:56 min. Druhý tím Omega Pharma - Quick Step s naším PETROM VELITSOM zaostal o 75 stotín! Tretí so stratou tri sekundy bol tím Sky. SAGANOV Cannondale Pro Cycling prišiel na 13. mieste so stratou 34 sekúnd na víťazov. Do priebežného vedenia sa dostala trojica pretekárov tímu Orica GreenEdge.     Priebežné poradie po 4.etape: 1.Simon Gerrans.....Orica GreenEdge.....12h 47' 24'' 2.Daryl Impey.....Orica GreenEdge.....+ 00' 00'' 3.Michael Albasini.....Orica GreenEdge.....+ 00' 00'' 43.PETER SAGAN.....Cannondale Pro Cycling.....+ 00' 34'' 120.PETER VELITS.....OPQS.....+ 17' 35''     Bodovacia súťaž: 1.PETER SAGAN......Cannondale Pro Cycling.....74 bodov 2.Marcel Kittel.....Team Argos - Shimano.....57 bodov 3.Alexander Kristoff.....Katusha Team.....48 bodov     Autor: Milan Majtán

3. kolo Slovenského pohára MTB XCO 2013
02. 07. 2013 Reportáže

V športovom areáli CK EPIC v Dohňanoch sa 29.6.2013 konalo tretie kolo Slovenského pohára MTB XCO. V kategórii Muži Elite zvíťazil Martin Haring (CK Banská Bystrica). Druhý bol Milan Barényi (Trek KCK Oslany) a tretí Martin Škopek (KAKTUS BIKE-TEAM Bratislava). V kategórii Ženy Elite prešla prvá cieľom Irene Berková (AMENTY - EXTREM SPORT) pred Barborou Machulkovou (4EVER CYKLO BULIS) a Lenkou Bulisovou (4EVER CYKLO BULIS).   V priebežnom poradí Slovenského pohára MTB XCO po troch kolách vedie v kategórii Muži Elite Martin Haring (CK Banská Bystrica). V kategórii Ženy Elite Barbora Machulková (4EVER Cyklo Bulis).   Štvrté kolo Slovenského pohára MTB XCO sa uskutoční 14.7.2013 vo Valčianskej doline pri Martine.     Zdroj: http://www.cyklistikaszc.sk/ Autor: Milan Majtán

3.etapa Tour de France 145 km, Sagan druhý
01. 07. 2013 Reportáže

Dnešná etapa bola poslednou na Korzike. Tretia etapa merala 145 kilometrov a viedla kopcovitým západným pobrežím Korziky. O víťazovi rozhodla až cieľová fotografia šprintujúcich SAGANA a Gerransa. Z víťazstva sa nakoniec radoval Simon Gerrans (Orica GreenEdge) ktorý cieľom prešiel o centimetre skôr pred PETROM SAGANOM (Cannondale Pro Cycling). Tretí bol José Joaquin Rojas (Movistar Team). PETER VELITS (OPQS) došprintoval na 20. mieste v rovnakom čase ako víťaz. PETER Hulk SAGAN si druhým druhým miestom vybojoval zelený dres v bodovacej súťaži. V žltom drese zostáva Jan Bakelants (Radioshack - Leopard).     Priebežné poradie po 3.etape: 1.Jan Bakelants.....Radioshack - Leopard.....12h 21' 27'' 2.Julien Simon.....Sojasun.....+ 00' 01'' 3.Simon Gerrans.....Orica GreenEdge.....+ 00' 01'' 29.PETER SAGAN.....Cannondale Pro Cycling.....+ 00' 01'' 123.PETER VELITS.....OPQS.....+ 17' 35''     Bodovacia súťaž: 1.PETER SAGAN......Cannondale Pro Cycling.....74 bodov 2.Marcel Kittel.....Team Argos - Shimano.....57 bodov 3.Alexander Kristoff.....Katusha Team.....48 bodov     Autor: Milan Majtán

Report: Snehový Glocknerman 920km a pekelne daždivá K24-ka.
01. 07. 2013 Reportáže

Postrehy Richa a Ingrid: Glocknerman Ingrid: Po príchode do Grazu som pochopila, že tento šport je zaujímavý pre rôzne vekové kategórie. Veľké autá, náhradné bicykle a tímy....prvé ťuknutie pre mňa s ultramaratónom. Sneh a kopce. Taký je Glocknerman, ktorý je neoficiálne nazývaný, ako MS v ultra. Pôvodná dĺžka trate sa skrátila z 1015km, na 920km s prevýšením 13.000m. Skrátenie zapríčinil čerstvo napadnutý sneh, na jednej zo strán vrcholu Grossglockner. Tento pretek je iba o kopcoch. Len tu si ultramaratonec môže vystúpať do 2600mnm, ísť 40km do kopca, alebo sa šplhať 11km so sklonom 15% v celej dĺžke. Už je pravidlom, že pri ultra cyklistických pretekoch je viac ako dôležitý tím, ktorý pôsobí ako podpora pretekára, ale aj ako bezpečná ochrana na cestách. Na Glockner preto so mnou išiel Majdžo-šofér, mechanik, navigátor, syn Matej –výživa, foto, Ingrid-výživa, logistika, a Paťo-šofér, navigátor. Ingrid: Po naložení všetkých vecí a Richardovej „rannej príprave“ sme odišli na miesto štartu. Mali sme časovú rezervu, tak som mala príležitosť rozprávať sa s členom tímu Majom, ktorý je jeho kamarát a od začiatku ho sprevádza na všetkých ultramaratónoch. Začala som byť mierne nervózna, ale povzbudenie „neboj, všetko zvládneš“, mi padlo veľmi dobre. Blížil sa čas štartu, začalo Richardove obliekanie, kontrola bicykla, príprava prvých iontových nápojov. Štartovalo sa na poludnie o 12hod., pod krásnym teplým slnkom. Pretekárov oproti minulému roku trochu ubudlo, a to som si všimol, aj na ostatných podujatiach, ale konkurencia bola výborná. Mojim cieľom bolo jednoznačne vylepšiť minuloročné druhé miesto v kategórii nad 40rokov, a šieste miesto celkovo. S touto myšlienkou som odštartoval. Držal som sa v najlepšej štvorke, kde sa nachádzal tohtoročný víťaz Joachim Ladler, ktorý zajazdil 2.miesto na preteku v Slovinsku DOS RAS, Patric Gruner-minuločný víťaz, Jacob Zurl, a Ja. Okolo nás sa motali dvojčlenné tímy, ktoré mohli striedať pretekárov, kedy uznali za vhodné, čo znamenalo, že aj v polovici kopca jeden člen zosadol z bicaku, a druhý člen z auta nasadol do sedla. Takýmto spôsobom dosť rapídne zrýchlovali pretek.   Ingrid: Myslela som,že však to bude prebiehať ako v kuchyni každej rodiny. Maminka sa opýta, čo budú deti papať, navarí a podá im jedlo. Prvé rýchle vytriezvenie prišlo, keď si Richard pýtal vitamíny a ďalšie potrebné doplnky, ktoré sme mu zabudli dať. Začína listovanie v zošite a Majove rady. Joachimovi očividne bolo málo, a v pohodičke nás utrhol. Naďalej sme išli v trojici asi do stého kilometra, kde v jednom z 30km kopcov, oachi a Jacob v pohodičke rozprávali, a ja som mal tepovú frekvenciu v červených číslach, čižo dosť vysoko. Tak som uznal, že bude lepšie, keď si pôjdem svoje tempo. Od tej chvíle som išiel sám za seba. Všetko fungovalo perfektne, strava, tempo, celý tím. Z domu nám chodili správy, že sme rýchlejší, ako minulý rok. To ma určite tešilo, ale ultra končí, až prejdením cieľovou páskou. Na trati sa motkali dvojčlenné tímy, a na jeden taký sme narazili, resp. sme ho dohnali. Zrovna sa o tempo starala Ilse Ommen. Ani sme netušli, že ráno v hotely, vedľa nás raňajkuje triatlonistka, ktorá mi ukáže, ako rýchlo ide kamion. Bol to nemecký zmiešaný tím, Ilse mala asi 190cm, a prvý krát v živote, som mal problém sa držať v háku za ženou. Ona ťahala roviny, a parťák Hans išiel kopce. Docela pekný kus cesty sme sa s Ilse striedali, a tak sme dorazili další z tímov. Po príchode do mesta Winklern, kde bola časová kontrola, mali oba tímy väčšiu pauzu, a tak som opäť išiel sám. A táto situácia prebiehala až do cieľa. Za normálnach okolností by nasledoval okruh kde by sme išli 2x Gossglockner, ale zmena bola taká, že sa išiel kopec Schaidasattel 46km, ktorý bol ne-ko-neč-ný, a stál ma veľa síl. Išli sme ho v noci, takže sme ani netušili, ako vyzerá okolie, kde je koniec, a vôbec. Za iných okolností nádherný rytmický vrchol, ale fčul, nekonečný príbeh. Ráno sme sa dostali pod samotný vrchol celého preteku, ale určite nie najťažšieho kopca. Bol pred nami nádherný Gross-Edelweissspitz, pred ktorým som mal BIG respect zo správ, ktoré hovorili o veľkom množstve čerstvo napadnutého snehu. Už druhým rokom je pre mňa tento vrchol nádherným slnečným miestom, a som moc rád, že nám to takto vyšlo. Pod úpätím som odhodil všetku záťaž /eine kleine bobek/, a začalo sa stúpať. Išlo sa fajn, svoje tempo, a obávaný sneh som začal vnímať až okolo 2000mnm. Ingrid: Pravidelne sme sa snažili komunikovať s Richardom,robili sme prestávky podľa neho, podávali jedlo podľa jeho chute. Bolo mi ťažko odhadnúť samej, čo by chcel. Bojoval s inými vecami na ktoré bol sám. Boli to kŕče v nohách, bolesť v chrbte a kolien alebo bolesť žalúdka. Vždy som si povedala, čo by som si dala ja, ale toto je absolútne iná situácia. Tu musia fungovať veci vyskúšané, osvedčené. Majo bol radca hlavne pred príchodom kopcov, ktorých tam samozrejme bolo neúrekov ako v Alpách. Moje emócie boli obrovské, preto niektoré momenty si ani nepamätám. Ale čo potom Richard? Prvé nočné krízy, Majov myjavský akcent v amplióne, hudba ktorú si Richard pripravil. Veci ktoré sa v krátkych časových úsekoch opakovali. Občas sme si pripadali ako pojazdný cirkus. Suchá cesta, a vedľa mňa vyfrézovaný asi 4m závej. Tento obraz až na vrchol sme vnímali všetci. Majždo okoštoval biely sneh, Ingrid s Paťom si zabehli vedľa mňa, skrátka pohoda. Po dosiahnutí vrcholu Edelweissspitzu som sa podpísal do prezenčky, hodil som do seba trochu jedla, obliekol sa trochu vác, pokochal sa pohľadom z vesmíru a tradá dole, po tej istej ceste, pretože druhá strana bola v noci zapadaná 30cm snehu. Ingrid: Zdravotne sa Richard držal výborne vďaka super príprave a tie ostatné „maličkosti“ vraj sú normálne. Aspoň tak hovoril Majo. Celý čas som Richarda pozorovala. Jeho komunikáciu, reakcie na nás, aké otázky kladie, o čom má chuť vôbec hovoriť, z čoho je mierne nervózny. Podľa mňa má v hlave dobrý gombíček, kde si prepne svoj mode a šlape a točí. Neviem vôbec odhadnúť ten moment u týchto pretekárov, keď sú „mimo“ a keď sú v norme. Na tomto preteku som druhý krát, takže viem, že cesta do cieľa bude velmi tvrdá. Len tak okrajovo úsek s 24% stúpaním, kopec Soboth a jeho 12km s priemerom 15%, v ktorom nestačí prevod 34/25, a záverečný Kitzek, na ktorý sme nevedeli pohladať cestu, a ktorý je síce krátky, cca 5km, ale štiplavý ako feferonka. Skoro celý pretek sme išli ako prvý v mojej kategórii, a celkovo na treťom mieste, len nejaké to blúdenie nás pripravilo o jedno miesto v celkovej klasifikácii. Cieľom sme prefrčali okolo tretej nad ránom, a prvé miesto sme si udržali. Ingrid: Neviem opísať pocity priamo v cieli,ale bola to úľava od strachu,stresu,nedostatku spánku a obrovskej zodpovednosti za ľudský život. Po návrate sa ma kamarátka pýtala: „Čo si prežila? Aké to bolo?“ Nevedala som nájsť tie výstižné slová na pomenovanie pocitov,emócií.Je to hlboko vo vnútri srdca a hlavy,jednoducho nepopísateľné. To sa musí prežiť a precítiť. Z pohľadu plánovaného výsledku som spokojný. Zlepšili sme sa celkovo aj čo sa týka rýchlosti. Počasie na celej trati bolo k nám opäť prívetivé. Resume z preteku: 920km za 39hod19min. Po ultra Glocknerman nastala krátka regenerácia, lebo o necelé dva týždne ma čakala 24hodinovka pri Brne K24, kde som mal v pláne vytvoriť traťový rekord. Do prípravy som zaradil Myjavskú klasiku, Šárka Slivková, časovka na 7km, kde som skončil v mojej kategórii na prvom mieste s celkovým tretím časom a predvedením silového výkonu, aj napriek tomu, že sa venujem vytrvalostnej cyklistike. O deň neskôr som išiel pretek v Čachticiach na 49km, kde som opät v moje kategórii skončil prvý a prišiel som v prvej skupinke. Hlavne som si dokázal, že som vo výbornej kondícii, a že forma JE!   K24 - 21.06.2013 Ingrid: Po zaparkovaní auta sme si našli super miesto pod krásnym veľkým orechom s dobrým chládkom. Dohodli sme si komunikáciu tímu s Richardom, upresnili podávanie stravy a pitia. Ako tím sme pripravený spoločne s Richardom prekonať traťový rekord z roku 2012, čo bolo 776,3 km, síce zo zázemia, ale so 100% starostlivosťou. je 16hod., nachádzame sa v okrajovej časti Brno-Újezd, na štarte vyše 100 pretekárov, teplota vzduchu 34 stupňov, a pripravený na pekelnú K24. Môj tím: Ingrid -pomáha so všetkým čo sa dá, a bratom Vlasto-pomáha ako sa len dá. Podporný tím nechodí autom za mnou, ale sú v stanovenom depe-padocku, kadiaľ pretekári prechádzajú a ich členovia tímu im podávajú vodu-jedlo-úsmevy. K24 je ultra pretek na 24hodín, organizovaný v docela skromných podmienkach, so snahou si udržať svoju tvár a meno. Na štarte som zaregistroval Mareka Harčaríka, ktorý odjazdil výborné preteky na DOS RAS, a Standu Komárka, ktorý sa minulý rok na tejto trati umiestnil na druhom mieste. Padla 16.hodina, a štart! Okruh po ktorom sme išli mal oficiálne 28,4km, s malým prevýšením, s troma železničnými prejazdami. Prvé tri okruhy sa išli docela pomalým tempom, takže došlo k dohode s Markom, že to rozbehneme, poprípade sa utrhneme. Samozrejme pri úniku nesmel chýbať Standa. Ingrid: Toto je odlišný typ pretekov, akých som sa zúčastnila v Richardovom tíme v Rakúsku. Tu jazdí len cyklista a tím mu zabezpečuje „servis“ len počas krátkeho prejazdu. Rýchle podávanie stravy, liekov a pitia. Náročné bolo strážiť si čas prejazdu. Nie vždy mal Richard chuť na jedlo ktoré sme pripravili, ale naše šikovné ručičky a nožičky všetko zvládali pre pohodu a pokoj nášho cyklistu. Začali sme sa vzdalovať pelotónu, a bolo jasné, že už pôjdeme iba v trojici. Ako som písal na začiatku mal som v pláne vytvoriť trať. rekord, takže tempo muselo byť vysoké a priemerka na kolo ukazovala 35-36km/hod. Ingrid: Čas bežal a Richardovi to išlo jedna radosť. Vlasto to pomenoval: „ Však nech si jazdí chlapec, keď ho to baví. A o 16,00 sa hlás doma.“ Bohužial pre nás, Standovi odišiel člen tímu, ktorý mu podával občerstvenie, a bol nútený si veci pripravovať sám, s pomocou môjho tímu, za čo Inke a Vlastovi Ďakujem. Standa pri jednom z okruhov povedal, že je to pre neho moc vysoké tempo, a že si pôjde svoje vlastné. Ostali sme s Marekom dvaja, až do ôsmeho okruhu. Tam začal Marek trošku strácať. Opäť naneštastie to nebolo chvíľkové, a Marek začal mať zdravotné problémy so žalúdkom. Ingrid: Ťažšie pre Richarda to začalo byť po 11 okruhu, kedy odstúpil Marek pre kŕče v žalúdku. Richard bol „sám vojak v poli“, čo v tomto športe nie je nič výnimočné. Myslím si, že vtedy v hlave cyklistu nastupuje ten pomyselný „spoločník“. Vnútorne spolu komunikujú a povzbudzujú sa vzájomne. Sú len sami dvaja, spolu taktizujú a riešia svoju cestu. Tím to nevidí, ale musí dobre počúvať aj malé pokyny, požiadavky jazdca, ale aj jeho poznámky a výčitky, reč jeho tela. Každá maličkosť je dôležitá a berie sa vážne. Musím priznať, že ja som mal dosť veľkú krízu v šiestej hodine preteku, kedy som začal mať trochu problém so žalúdkom. Pravdepodobne veľká horúčava, nadmerné potenie sa podpísalo na ťažkostiach. Ingrid: Situácia sa začala meniť prvým zahrmením a zablýskaním. Bohužiaľ sa pridal poriadny dážď a vydržal približne 3 hodiny. Ja som pripravovala stravu v aute, Vlasto chodil podávať Richardovi von. Džentlmeni nevymreli ani tu a baby ako obvykle v „kuchyni“. V noci nám priala príjemná teplota okolo 18 stupňov, ale čo padalo z oblohy, a čo sa dialo na oblohe, to bolo teda niečo. V podstate som nemusel piť vodu z flaše, lebo to čo pršalo, som docela v pohode popíjal len tak z voleja. Búrka ako z predlohy, kýble vody, hromy blesky, a to sa točilo stále nad našimi hlavami. Len som sa krčil, aby ma nejaký blesk netrafil. Ingrid: S ránom prichádzajú aj nové požiadavky od Richarda. Šunka a melón. No, čo by som neurobila pre víťaza... Ako tím sme sa ho snažili povzbudzovať aj slovne, úsmevom, potleskom, nakoľko čas jazdy na bicykli bol 17 hodín. Nad ránom sa počasie umúdrilo, no s pribúdajúcimi hodinami opäť naberalo slnko na intenzite. Opäť nádherných 32st.,a pri každom okruhu som na seba vylial jednu flašu vody a jednu flašu vypil. Koniec pretekov bol moc tvrdý na udržanie koncentrácie vyššieho výkonu pretože bolo jasné, že rekord nedám, a prvé miesto bolo už vo vačku. Kúsal som sa sám do seba, a myslím, že som to dal. Ingrid: Čas dojazdu do cieľa sa blížil a ja som pripravovala všetky veci. Oblečenie, prezutie, vedro so studenou vodou na nohy, miesto na ležanie, vodu na rýchle schladenie. 0 Cieľ a víťaz v ňom. Aj tentokrát zvíťazila ľudská pokora, disciplína, vytrvalosť, prekonanie seba samého...758 km Posledné okruhy som išiel na hrane, okruh okolo 50minut. Priemerná rýchlosť za celý pretek sa vyšplhala na 31,6km/hod. Za celý pretek spálených 24.000 kcal hovorí samo za seba, takže žalúdok dostal poriadne na frak. Nakoniec sa mi podarilo nakrúžiť 26 okruhov + nejaké drobné, čo v konečnom výsledku znamenalo 758,6km a prvé miesto medzi mužmi. Ingrid: Nikdy som sa nezúčastnila cyklistických ultramaratónov. Veľa mi o tom rozprával Richard, videla som videá takých pretekárov v tomto športe ako Jirka Hledík alebo Sváťa Božák. Ale zažiť to naplno, byť v tíme týchto ľudí, je fakt obrovský zážitok, adrenalín, strach a zodpovednosť. Je to vzájomná dôvera, ochota pomáhať a starať sa o niekoho, kto siaha až na dno ľudských síl. Čo sa odohráva v hlave týchto ľudí vedia len oni sami, ale jedno určite viem. Robia to s obrovskou láskou a chuťou chcieť niečo dokázať. Ďakujem Richardovi a všetkým ľuďom z tímu, že mi toto umožnili. Verím, že svojím prístupom som sa čiastočne pričinila o jeho víťazstvá v tejto sezóne. Oba tieto podniky som zašiel s veľmi dobrým výsledkom, a v dobrom svetle som mohol odprezentovať mojich sponzorov /NADress, K&M INNOVATION, KALAS, Spoj Ocel, Stered/ ktorým veľmi Ďakujem. Samozrejme a bez debaty Ďakujem môjmu tímu . Majdžo-Ingrid-Matej-Vlasto-Paťo, či už v Rakúsku, alebo v Brne. „Keď nevieš kam ideš, nemôžeš sa čudovať, že prídeš niekde inde.“ M. Twain   Autor: Richard Meleg

Majstrovstvá SR v triatlone 2013
01. 07. 2013 Reportáže

V Ďanovej pri Martine sa 29.6.2013 uskutočnili 26. Majstrovstvá Slovenskej republiky v olympijskom triatlone. Na pretekárov v elitnej kategórii žien a mužov čakalo 1500 metrov plávania, 40 kilometrov cyklistiky a 10 kilometrov behu. O 9:00 sa na štart postavili ženy. Víťazkou 11. ročníka Turčianskeho amatérskeho triatlonu sa stala Mira Bednarovičová ktorá si vytvorila náskok už pri plávaní. Bednarovičová získala zlatú medailu a titul majsterky SR v triatlone prvýkrát. Striebornú medailu získala tretia v preteku Zuzana Vojteková. Bronzovú medailu získala štvrtá v preteku Barbora Listopadová. O 15. hodine odštartovali muži. Majstrom SR v triatlone sa stal prvýkrát Karol Džalaj ktorý vybehol z vody na 8 pozícii ale v cyklistike sa dostal do čela. V behu ho tesne pred cieľom predbehol maďarsky pretekár. Striebornú medailu získal Tomáš Jurkovič a bronzovú medailu si odniesol z Ďanovej Šimon Žáčik.     Zdroj: http://www.triathlon.sk/ Autor: Milan Majtán

2.etapa Tour de France 156 km, Sagan druhý
30. 06. 2013 Reportáže

„Bude treba ďaleko viac, aby to Hulka odrovnalo, mám odretý celý chrbát a zopár ďalších rán, ale som v poriadku. Uvidíme ako sa budem cítiť ďalšie dni, ale Hulk sa zotavuje rýchlo. Budem ok,“ odkázal včera po páde Peter Sagan. Dnes čakala na pretekárov druhá etapa na Korzike na ktorej boli tri stúpania a ktorá merala 156 kilometrov. Sedem kilometrov pred cieľom zaútočila skupina šiestich cyklistov z ktorej sa tesne pred pohltením pelotónom osamostatnil belgicky cyklista Jan Bakelants (Radioshack - Leopard). Pelotón na čele s naším PETROM SAGANOM sa hnal za Bakelantsom ale dostihnúť sa mu ho nepodarilo a cieľom prešiel so stratou jednej sekundy. Druhý došprintoval PETER SAGAN (Cannondale Pro Cycling) a tretí Michal Kwiatkowski (OPQS). PETER VELITS dnes stratil 17:35 min keď prišiel na 160. mieste. Dvadsaťsedem ročný Jan Bakelants dosiahol svoje prvé etapové víťazstvo v živote. Po svojom dnešnom životnom úspechu sa obliekol aj do žltého dresu pre vedúceho pretekára.       Priebežné poradie po 2.etape: 1.Jan Bakelants.....Radioshack - Leopard.....8h 40' 03'' 2.David Millar.....Garmin - Sharp.....+ 00' 01'' 3.Julien Simon.....Sojasun.....+ 00' 00'' 57.PETER SAGAN.....OPQS.....+ 00' 01'' 158.PETER VELITS.....OPQS.....+ 17' 35''   Bodovacia súťaž: 1.Marcel Kittel.....Team Argos - Shimano.....47 bodov 2.PETER SAGAN......Cannondale Pro Cycling.....43 bodov 3.Alexander Kristoff.....Belkin Pro Cycling Team.....41 bodov     Autor: Milan Majtán

Majstrovstvá sveta v bikemaratóne 2013
30. 06. 2013 Reportáže

V sobotu 29.6. 2013 sa v rakúskom Kirchbergu konali jedenáste Majstrovstvá sveta v bikemaratóne. Na stopäťdesiatich mužov čakala trať dlhá 94 kilometrov s prevýšením 4400 metrov. Ženy čakalo náročných 85 kilometrov a 3700 výškových metrov. Majstrom sveta v maratóne sa stal švajčiarsky cyklista Christoph Sauser (Specialized Racing) ktorý náročnú trať zdolal za 4:30.13 hod. Druhý Alban Lakata (Topeak Ergon) zaostal 5 sekúnd a tretí Hector Leonardo Paez Leon (TX Active Bianchi) prišiel do cieľa so stratou 3:12 min. Na 15. mieste prišiel slovenský cyklista Michal Lami so stratou 19 minút. František Lami stratil na víťaza takmer hodinu keď prišiel na 79. mieste. Medzi ženami sa radovala z víťazstva 40 ročná nórska pretekárka Gunn Rita Dahle (Multivan Merida) ktorá zvíťazila spôsobom štart - cieľ, keď sa vzdialila svojím súperkám hneď v prvom kopci. Do cieľa prišla Gunn Rita Dahle za 4:35.30 hod. Druhá Sally Bighamová (Topeak Ergon) zaostala štyri minúty a tretia Esther Süss (Wheeler - IXS Team) viac ako osem minút. Slovenské farby zastupovali sestry Juhasové. Andrea Juhasová prišla na 44. mieste so stratou takmer 1:25 hod. Zuzana Juhasová na 49. mieste zaostala 1:45 hod.   Autor: Milan Majtán

1.etapa Tour de France 213 km
29. 06. 2013 Reportáže

Dnes sa na Korzike začala Tour de France s poradovým číslom 100. Prvú etapu dlhú 213 kilometrov poznačil pád približne päť kilometrov pred cieľom v ktorom spadol aj náš PETER SAGAN (Cannondale Pro Cycling). Pre pád ostali vzadu aj ďalší favoriti na víťazstvo Mark Cavendish (OPQS) a Andre Greipel (Lotto - Belisol). Z víťazstva v prvej etape sa tešil v šprinte nemecký šprintér Marcel Kittel (Team Argos - Shimano) pred Alexandrom Kristoffom (Katusha Team) a Danym Van Poppelom (Vacansoleil - DMC). PETER VELITS (OPQS) prišiel na 37. mieste a s roztrhaným dresom prišiel PETER SAGAN na 155. mieste. Pre zlomenú kľúčnú kosť odstúpil už v prvej etape Tony Martin (OPQS).     Priebežné poradie po 1.etape: 1.Marcel Kittel.....Team Argos - Shimano.....4h 56' 52'' 2.Alexander Kristoff.....Katusha Team.....+ 00' 00'' 3.Dany Van Poppel.....Vacansoleil - DMC.....+ 00' 00'' 37.PETER VELITS.....OPQS.....+ 00' 00'' 155.PETER SAGAN.....Cannondale Pro Cycling.....+ 00' 00''     Autor: Milan Majtán

Report: Súlov - Ako zvíťazila hlava nad telom
28. 06. 2013 Reportáže

Minulú sobotu sa v Súľove konal jubilejný 15. ročník maratónu horských bicyklov - AUTHOR GARMIN bikemaratón Súľovské skaly. Samozrejme, že som na ňom nemohol chýbať, veď patrí medzi moje srdcovky. Tento rok som sa ale rozhodol absolvovať najdlhšiu, 88km trať. Ráno o šiestej mi zazvonil budík a vstávať sa mi nechcelo , keďže som sa celú noc iba prevaľoval v tropickej noci, ale musel som. Sľúbil som kamarátovi, že pôjdeme do Súľova na bikoch, veď z Lietavy to máme len cez kopec. Po výdatných raňajkách sme vyrazili na pretek. Šli sme radšej cez Patúch ,kde je miernejšie stúpanie, keďže kopcov sme si ešte mali užiť až až, a o ôsmej sme už aj stáli v rade na prezentácii. Nahodil som čip, číslo a šiel po dve pivá a dve bošácke, proti kŕčom. Rýchlo sme to s kamarátom kopli, popriali ostatným, čo šli na strednú trať veľa zdaru a zaradili sa do pelotónu. Ja ako vždy na koniec. Keďže stredná štartovala pár minút po nás, niektorí chrti sa zaradili za pretekárov z dlhej. No a ja samozrejme za nich. To mi došlo, až keď zaznel výstrel a všetci zostali stáť. Tak som sa musel pekne pomedzi nich preryť a vyrazil som.     Našťastie sa zo začiatku išlo po asfaltke do Hradnej, tak som dobehol ostatných (teda posledných z prvých) a hneď sa šlo veselšie. V prvom stúpaní do sedla Patúch som oľutoval, tú slivku ale v zjazde som sa jej potešil. Ďalšie stúpanie nasledovalo z Kňazovej Lehoty ku krížu pod Lietavským hradom. V sedle sa zabočilo doľava a pokračovali sme do Babkova a okolo družstva k prvej občerstvovačke. Tu ma čakal kamarát, ktorý nepretekal, ale kúsok sa zviezol so mnou. Najväčší dopyt v tom teple bol po vode a melóne. Ja som si spravil aj VIP občerstvenie v stúpaní na konci dediny v Podhorí. Tým jahodám okolo cesty sa nedalo odolať. Pokračovali sme ďalej a pod Patúchom sa šlo na Zbyňov cez Kamenný diel. Najkrajšiu časť z tohto zjazdu vynechali a šlo sa po lúke. V centre dediny sme odbočili smer Jasenove a po lesnej ceste sme sa presunuli do Malej Čiernej na ďalšiu občerstvovačku. Doplnil som tekutiny, dal si pár kúskov z povestnej miestnej štrúdle a vyrazil za ostatnými. Po rozpálenej lúke sme sa presunuli do lesa, na konci ktorého sme sa napojili na úsek, ktorý sme už mali spoločný so zvyšnými pretekármi. Na občerstvovačke vo Vrchteplej ponúkali aj pivo , ale ja som si nedal a to bola chyba. Tu som sa oddelil od skupinky, ktorá šla so mnou a zvyšok som už šiel sám. Absolútne ma to nebavilo. Najväčší úder pod pás bol prechod cez Súľov, keď som videl ako si tam všetci z krátkej, a podaktorí už aj zo strednej, umývajú bicykle. Celý zvyšok preteku mi to znechutilo. Povestné stúpanie do sedla Rôsoviny, ktoré mám za bežných okolností veľmi rád, nie je po 80 km, až také príjemné ako zvyčajne. Dorazilo ma, keď mi chalani zo strednej zavolali, že sa im nechce na mňa čakať a že idú domov. Ani chvíľu som neváhal. Na poslednej občerstvovačke som odovzdal čip a po asfaltke šiel domov. Nohy by vládali, aj celé telo by vládalo, ale hlavu som nedokázal presvedčiť, aby som pokračoval. S odstupom času ma mrzí, že som to pár km pred cieľom zabalil, ale aspoň viem, že budúci rok pôjdem radšej strednú trať. Mne sa nepáčilo, že štart strednej trate bol veľmi skoro po štarte dlhej a nikoho som nestretol. Ale viem, že borcom to tak vyhovovalo, aspoň im nikto nezavadzal. Čo sa týka organizácie, pretek bol ukážkový, či už značenie, ľudia na trati aj v depe. Vidno, že to robia s láskou k cyklistike. O rok som tu určite opäť, a určite na strednej. Výsledky: http://www.sportsofttiming.sk/cs/zavod/results/955?rid=1038&eventid=1   Autor: Erik Kubík Foto: http://www.cyklotour.sk/sk/fotogalerie.html 

Festina 24 hodinovka v Janošíkové – sranda musí byť
26. 06. 2013 Reportáže

Keď mi Terry cca pred rokom začal hovoriť , že začína upravovať trať na 24-hodinovku pomyslel som si, že v celku asi nemá čo robiť. Keď som ju však vo štvrtok pred 24-kou išiel prejsť, pochopil som akú námahu bolo postaviť takýto fantastický absolut - naturálny okruh. A to bol len okruh. Samozrejme do zabezpečenia takejto akcie treba okrem okruhu započítať aj desiatky iných potrebných záležitosti. Hlavný stan (štart a cieľ) bol v nádhernom kempe Belá – Nižné Kamence. Celý pretek bol zasadený do prekrásnej scenérie, panenskej prírody, samozrejme aj s vražedným singláčom aj v celku fajn prevýšením 160metrov na 7kilometrový okruh. Ale poďme po poriadku. V piatok podvečer prichádzame na miesto určenia, kde nás vítajú krojovaný domáci so slivovicou a korbáčikmi. Po registrácii sa zvítame s rovnako postihnutými „cvokmi“ ako sme my. Keďže pri extrémnom výkone netreba podceňovať pitný režim, rozhodli sme sa preventívne riadne zavodniť resp. zapivniť. Začíname si stále viac vychutnávať aj tú nesúťažnú spoločenskú piatkovú časť 24-hodinovky. Pekne rozveselený sme sa na hudbu DJ-Pohromu roztancovali ako divý. Zisťujem, že bikeri sa vedia pekne odviazať. Po oficiálnej večierke o polnoci sme ešte tri hodinky pre záujemcov z auta aktívne rušili nočný klud. Samozrejme aktívne vrtím šunkami aj ja. K záveru skoro už len sám. Perfektná atmosféra, skoro ako na veľkých tanečných párty na ktorých som trsal až do rána, s tým rozdielom, že na druhý deň som sa nemusel posadiť na bike. Za svitania odpadávam do stanu a tvrdo zaspávam. Ráno ma krásna bikerka prebúdza kyblom studenej vody (ešte že je teplo). Je tu deň D. Teda pretekársky a nielen to. Pre dvoch zamilovaných i dňom svadobným. Terry sa zhostil úlohy oddávajúceho dôstojne. Nevesta si pripína na prilbu závoj a po vášnivom novomanželskom bozku sa presne o 12:00 štartuje Festina 24 hodín MTB. Dvestoštyridsať bikerov sa rozbieha zoči voči 24-hodinovému boju. Po rovinke cez camp nasleduje prvá lávka cez Varínku a hurá prvý pád cyklistu letiaceho do potoka. Škoda, že som nemal pre sebe foťák. Postihnutý biker sa našťastie len vykúpal , nestalo sa mu nič a pokračuje ďalej. Nasleduje tiahli a protivný stupák, ktorý v kombinácii s 25 stupňami tepla a preflámovanou nocou si vyberá úvodné utrpenie. Na druhom kilometri prichádza vykúpenie. Babulky kričia či sa nechcem osviežiť chmelovým mopom. Kto by oddolal? A tak spolu s Miškom sa napájame. Vtedy sme pochopili, že večerná párty sa pre nás neskončila, len pokračuje ďalej na bikoch. Pred singláčom zažívame podobné pozvanie na pivko, a keďže sme dobre vychovaný samozrejme neodmietneme. Singláč vzbudzuje pokoru a tak idem zľahka a v dvoch prípadoch dokonca zosadám z biku. Koniec singláča, lúka, sanitka (keby niečo). V dvoch prípadoch museli chlapci z horskej služby aj zasahovať. Jedenkrát zlomenina zápästia a v druhom prípade škaredá tržná rana pri páde na brzdový kotúč iného bikera. Boj pokračuje. Posledný výjazd a už len rovinky a podľa GPS aj cieľ prvého kola. Ale z nenazdajky nás nejaký miestny páni bratia sťahujú z trate na ďalšie orosené. A ako klasik povedal nepatrí sa odmietnuť. Prichádza cieľ prvého kola. My vysmiatý ako lečo prichádzame do kempu. Všetci nás zdravia, niektorí krútia hlavou (asi problémy s kŕčnou chrbticou). Vo veľmi podobnom duchu prebiehajú aj ďalšie dve kolá. V tomto momente si začínam uvedomovať, že plánovaných 30 kôl asi nedám, ale zato sa bavíme neskutočne dobre. Žiadne monotónne krúženie, proste bike párty. Večer nahodíme svetlá. Zmenili sa aj miesta pozývajúcich na posedenie na trati, ale nič to aspoň je to pestré. Parťák Miško sa mi stratil. Príchodom noci sa aj počty bikerov na trati zmenšujú, ale stále je vidno podľa svetiel že nas krúži dosť veľa. O polnoci beriem mobil a idem hľadať kolegu Miška. Snáď sa mu niečo nestalo. Ale kdeže, milý Miško skončil na chate niekde uprostred trate. A v tomto je 24-ka pekná. Nič nieje nemožné. Sú dve hodiny ráno, je mi zima. Trochu mrholí a začínam mať halucinácie že sa so mnou niekto rozpráva. Najvyšší čas natiahnuť nohy. Po troch hodinách spánku vstávam na bike a ide sa na to. Na biku sa točím až do cca 10:30, kedy beriem do rúk foťák a začínam fotiť sympatické bikerky, kamarátov ale aj nádhernú okolitú prírodu. O 11:00 ma Mišo ťahá na chatu kde sa mi stratil v noci. Privítali ho ako člena rodiny aj s vychladenou whisky. Veľká škoda, že to celé okolo tohto podujatia končí. Ešte väčšia, že som šofér ja. No poďme teda do cieľa. V kamarátskom objatí a za potlesku recesie chápajúcich prichádzame do cieľa 24-ky. Dal som 16 kôl a Miško o niečo menej. No aspoň že to. Konečne sprcha, kde zisťujem že som ešte chlap. Čakáme na vyhlásenie. Super správa. V kategórii štvoríc vyhrali naši bikepoinťáci a ja sa z toho pekne hrdo teším, však aj ja som ich. Ale tlieskame úplne všetkým na pódiu a vlastne všetkým nám ktorí sme to zvládli a prišli sme si užiť resp. vytrápiť sa na jedinú akciu tohto druhu na Slovensku. Záverom pozitíva: super nadšení organizátori, veľmi príjemná atmosféra, nádherné výhľady na nielen upotené bikerky, ale aj miestnu scenériu a neskutočná pohostinnosť miestnych ľudí či návštevníkov. Ešte aj v noci som dostal tekutô a zákusky na trati. No nemilujte to tu. Negatíva: že zas až o rok. Kto to má vydržať ? ! . O rok sa samozrejme stretneme opäť. Autor: Rado Tilandy Foto: Rado Tilandy, Miro Hraček

Report: Kopřivnický Drtič 2013 – Československý masakr
25. 06. 2013 Reportáže

Za siedmimi horami, za siedmimi dolami, za siedmimi riekami a za siedmimi lúkami existuje mestečko zvané Koprivnice. A v tom meste žije švárny junák menom Roman Lipový. Obklopený krásnymi horami žil on šťastne až do chvíle, kým nezistil, že na každej z tých siedmich hor stojí chata, v tej chate stojí stôl a na tom stole krásne razítko. I zatúžil Roman po týchto razítkach. O pár dní zvolal najrýchlejších, najsilnejších a najbystrejších z kraja a povedal: „Kto mi prinesie aspoň dve razítka, odmena ho neminie.“ Možno by sa zdalo, že ide o rozprávku pre najmenších. V skutočnosti však ide o akciu s názvom Kopřivnický Drtič. Táto akcia konajúca sa v Beskydách nemá (na rozdiel od všetkých ostatných) v Česku ani na Slovensku obdobu. Ide o akciu, ktorá nemá športový charakter. Vôbec nezáleží na tom, či človek príde do cieľa prvý alebo posledný. Vôbec tu nezáleží na priemernej rýchlosti a tep zúčastnených vôbec nejde do červených čísel. Je to stretnutie ľudí, ktorí sa zamilovali do dvojkolesového výmyslu zvaného bicykel a chcú si užiť krásne, ale aj veľmi náročné pojazdeníčko. Tento rok sa konal už 16. ročník a na štarte sa stretlo vyše 700 odhodlaných bikerov a k tomu jeden blázon v teniskách a s teleskopickými paličkami v rukách. Až neskôr som sa dozvedel, že ide o bežeckého ultramaratónca Zbyňka Cypru. Počasie opäť organizátori vybavili na jedničku. Obloha od rána veštila, že moc sa neopálime, ale ani nezmokneme. Proste ideálne počasie a tak sa každý tešil na trať. Všetci okrem mňa. Moje obavy pramenili z dvoch faktov. V prvom rade išlo o fakt, že som sa zúčastnil už piatich ročníkov tohto bikerskeho šialenstva a vedel som, že trať nebýva vôbec jednoduchá, a to po všetkých stránkach. Celá trať je totiž ako vzťah s horlivou španielkou. Je krásna a podmanivá, má svoje svetlé a tmavé miesta. Dokáže človeka nabudiť ako žiadna iná, ale aj dohnať k zúfalstvu. Človek ju miluje a nenávidí zároveň, usmieva sa na ňu cez slzy a keď to nakoniec skončí, v hlave mu zostanú len tie krásne spomienky.   Tento rok tomu nemalo byt inak. Organizátor si splnil svoj sen a navrhol trať tak, aby čo najviac kopírovala česko-slovenskú hranicu. Tým pádom sa stala ešte náročnejšou v porovnaní s minulými ročníkmi a dostala príslovečný názov Československý masakr. Veď parametre trate hovorili za všetko, 3500 nastúpaných metrov na 125tich kilometroch. Druhým, oveľa horším faktom, prečo som sa netešil na trať bolo, že som bol na štarte v stave, v ktorom som zvykol byť po minulé roky až v cieli. Žalúdok ako na vode, hlava kúsok od prasknutia, svaly úplne ochabnuté. Začínajúca viróza vo mne šantila ako tuleň na kĺzačke.     Túžba po odmene (vo forme medaile) je však silnejšia ako akýkoľvek bacil. Po vzore Davida Granáta, ktorý s horúčkou zajazdil 300 kilákov som sa vydal na trať. Prvé stúpanie na Janíkovo sedlo postupne oddeľuje rýchliky od osobných vlakov. Ja si to valím svojou maximálkou a jediné čo ma rozptyľuje je stále sa približujúce klepotanie bežcových paličiek o tvrdý asfalt. Je mi v pätách. Zjazd je o niečo zaujímavejší. Posledné upršané týždne sa prejavili na trati a po zjazde vyzeráme všetci ako prasatá. Ale tak to ma predsa byť. Par kľučiek po miestnych dedinách, prechod zablatenou lúkou a už nasleduje výstup na Ondřejník (889 m.n.m.), kde sa nachádza prvé razítko. Vcelku ma prekvapuje, ako tie kilometre rýchlo ubiehajú. O necelú hodinku dosahujem vrcholu a dávam si prvú pečiatku do mapy. Ešte jednu a medailu mam istú. Uvedomujem si však, že Ondřejník je jeden z najnižších vrcholov na trase a ta pravá zabíjačka práve nasleduje. Ďalším vrcholom je totiž najvyšší vrchol Lysá Hora (1323 m.n.m.), nazývaný aj kráľovná Beskýd. Zdĺhavá jazda na vrchol vyčerpá aj zdravého jedinca. Mohutný televízny vysielač na vrchole sa zdá byť na dosah a človek si myslí, že ho dosiahne za najbližšou zákrutou. Takýmto spôsobom sa to však ťahá 20 kilometrov a na vrchol sa dostávam v dezolátnom stave. Vysoká horúčka a bolesť každého kúsička môjho tela rozhodli, že ďalej nepokračujem. Druhé razítko mám v mape, rozlúčim sa s týmovým kolegom Martinom a zjazdujem na vlak.     O niekoľko hodín neskôr dostávam informáciu o tom, že Martin to úspešne zvládol a prešiel celú trať. Pár hodín po ňom prichádza do cieľa aj bežec Zbyňa. Mne to tento rok nevyšlo. Unikol mi Bíly Kříž, unikol mi prechod hrebeňa Javorníkov, unikla mi návšteva chát Třešťík a Martiňák, uniklo mi pojazdenie si po čarokrásnych Pustevnách. Ale nevešám hlavu a o rok to skúsim s radosťou znova. Je totiž nemožné milovať horskú cyklistiku a nezamilovať si akciu zvanú Kopřivnický Drtič.   Autor: Peter Chovanec Foto: Organizátori akcie

Pozvánka: SALZKAMMERGUT TROPHY 2013
25. 06. 2013 Reportáže

13.7. sa na najväčší MTB maratón v Rakúsku a taktiež jeden z najväčších maratónov v Europe postaví  cez 4000 pretekárov. V minulom roku to boli účastníci z 37 krajín. SALZKA ako ju Slováci volajú patrí k tým najťažším maratónom v Európe a hlavne jej 211km dlhá zo 7000 výškovými je  trasa A výzvou pre každého bikera telom aj dušou... Každoročne je aj účasť Slovákov početná a preto dávame do pozornosti propozície k akcii. http://www.salzkammergut-trophy.at/propozice-pid1502 A keďže Salzka netrvá len jeden deň určite Vás budú zaujmať aj novinky či aktuálne informacie čo na Vás tento rok organizátori pripravili. http://www.salzkammergut-trophy.at/-pid1773 A samozrejme, aby sme Vás navnadili tak tu je pre Vás aj video z minuloročnej SALZKY v plnej paráde Kto nemáte natrénované na 211-ku tak sú pripravené aj trate o dľžkach 119.5km, 73,6km, 61km, 53,5km, 37,9km alebo len 22,1km. Takže naozaj je z čoho vyberať..... Takže kto chcete skúsiť niečo nové tak srdečne pozvaní organizátormi akcie. Stretneme sa 12.7-14.7. v BAD GOISERNE. Samozrejme zo Salzky Vám prinesieme aj reportaže ako inak z dlhej 211-ky.... Autor: Luboš Dupkala Zdroj: http://www.salzkammergut-trophy.at/

Pozvánka: KLONDIKE BIKE MARATÓN
25. 06. 2013 Reportáže

Tento rok uzrie svetlo sveta nový bike MTB maratón KLONDIKE BIKE Maratón v Bojnej neďaleko Topolčian. 6.7. 2013 sa na Ranči pod Babicou rozbehne nová tradícia. Trasy: FOCUS 50,4 km , celkové stúpanie 1660 m HOBBY 27,2 km , celkové stúpanie 620 m Štart: 10:00 trasa FOCUS 11:00 trasa HOBBY Kategórie: Trasa FOCUS 50 km: A: ženy do 39 B: ženy 40+ C: muži do 18 D: muži 19-39 E: muži 40-49 F: muži 50+   Trasa HOBBY 27 km: HA: ženy HB: muži do 18 HC: muži 19-39 HD: muži 40-49 HE: muži 50+ H-TIR nad 100kg ŠTARTOVNÉ   trasa Focus - 50 km on line do 25.6.2013 - 15eur s tričkom po tomto termíne - 20eur   trasa Hobby - 27 km on line 25.6.2013 - 10eur s tričkom po tomto termíne - 15eur   Za prihláseného ste považovaní len po zaplatení štartovného. V cene štartovného je zahrnuté: štartovný balíček so športovou výživou, reklamnými a promo-darčekmi od sponzorov , občerstvenie na trati, jedlo a nápoj v cieli (Divinový guláš alebo bezmäsité špagety, kofola, pivo).   Organizátori Vás všetkých srdečne pozývajú..... Viac info najdete: http://klondikebike.sk/marathon.php   Autor: Luboš Dupkala Zdroj: http://klondikebike.sk/marathon.php

Majstrovstvá SR a ČR v cestnej cyklistike v Dubnici
23. 06. 2013 Reportáže

V Dubnici nad Váhom sa dnes rozdali posledné tituly na spoločných Majstrovstvách SR a ČR v cestnej cyklistike 2013. Majstrom Slovenskej republiky sa v pretekoch s hromadným štartom v kategórii muži Elite stal Peter Sagan (Cannondale Pro Cycling). 198,6 kilometrová trať sa skladala z dvoch okruhov cez ktoré 177 cyklistov prešlo po šesť krát. O víťazovi na atletickej dráhe v Dubnici nad Váhom rozhodol šprint. Ako prvý prešiel cieľom Peter Sagan pred Jánom Bártom (NetApp-Endura) ktorý sa stal majstrom ČR. Peter Sagan si pripísal svoj tretí titul majstra SR v rade.   Včera sa v Dubnici stala majsterkou SR v pretekoch s hromadným štartom v kategórii ženy Elite Monika Kadlecová (CK EPIC Dohňany) ktorá prišla na piatom mieste. Prvá prešla cieľom Martina Sábliková (Nowis Team) ktorá suverénne zvíťazila na 88,8 kilometrovej trati s náskokom viac ako dve minúty a stala sa majsterkou ČR. Martina Sábliková si zo Slovenska odnáša dva tituly majsterky ČR.   Autor: Milan Majtán