Report: ŚKODA STUPAVA TROPHY MTB & RUN 2016
Leto sa nám pomaličky prehuplo do druhej polovice a maratónska sezóna taktiež. Posledný júlový víkend mám úž zaškatuľkovaný ako termín Stupavského maratónu alias ŠKODA STUPAVA TROPHY. Akcoška má u bikerov už svoje meno a pretože mám Stupavu kúsok za barákom považujem svoju účasť v podstate za samozrejmosť.
Tento rok mi vyšla dovolenka na posledné tri júlové týždne, takže som viac ako odhodlaný vylepšiť svoj minuloročný čas a konečne dať 76tku pod štyri hoďky. Natrénovať som sa rozhodol na Salzke a formu dopiľovať na Spišských 333. Po týchto dvoch akciách úž bude formička tip top a ja na Stupave v pohodičke za vodou. Ako to už ale býva, človek mieni a život mení. Salzka vyšla úžasne, 120 km B streku som dal pod 8 hodín všetko išlo podľa predstáv a plánov. Avšak druhý dovolenkový týždeň priniesol komplikácie s ľavým kolenom a ja ďalší víkend trávim namiesto na Spiši pekne na zadku doma v oddychovom móde. Ďalší týždeň sa pomaly rozjazdievam len na cesťáku aj to radšej po rovinkách. Prichádza piatok a s parťákom Tomášom zhruba o štvrtej poobede prichádzame do Stupavy na prezentáciu. Areál zázemia je už v podstate rozložený a pripravený na nával bikerov, zároveň prebieha aj piatkový Eliminátor pre borcov čo to už do soboty bez závodenia nevedia vydržať. Prezentačka rýchla bezproblémová záležitosť, o nejakých desať minút úž sme aj na ceste nazad do Bratislavy. Doma nahadzujem číselko no a ďalej už len čakačka na sobotu.
Ráno prichádzame na miesto činu okolo pol deviatej. Tomáš ide 105ku ja 76tku. Parkovanie organizované, takže bez problému. O deviatej kuknem štart dlhej, idem sa troška rozjazdiť a o desiatej som už na trati 76tky aj ja. Štartovať je ešte možné na 42, 25 a 16 kilometrovej trati. O pol dvanástej to všetko zavŕšia jednokolky, takže je si fakt z čoho vybrať. Stratégia je tento rok jednoduchá. Po Biely Kríž idem ťažkú pohodu uvidím čo na to koleno, no a potom sa uvidí....
Úvod po asfalte za sprievodným vozidlom prebehol bezproblémovo a v klídku. V Borinke za cinterom sa začína závodiť naplno a každý už to valí hore panelkou vo vlastnom tempe a réžii, podaktorí už určite aj v červených číslach ako som tak sledoval podaktorých premotivovaných borcov. Ja sa radšej krotím, idem si to svoje a snažím sa upratať niekam kde sa pôjde moje tempo. Skupinka sa vytvára po výšlape za Malým Slavínom a ja si takto pekne v nej preletím zvážnicami ponad Kačínom a zjazdom pod prvé vážnejšie stúpanie na Kamzík. Tu sa had pretekárov scukáva a nanovo nadeľuje, makači dupú bomby hore, ja si krútim pohodičkovo gašparka a som milo prekvapený, že ma až na jedného či dvoch súperov nikto nepredbieha. Hore na Kamzíku je prvá občerstvovačka. Jej umiestnenie vcelku nie moc šťastné. Posunúť ju troška vyššie na asfaltku, aby občerstvenia chtivý pretekári nezavadzali tým čo ešte zásoby doplniť nemusia a neblokovali vjazd do nasledujúceho zjazdu by asi nebolo odveci. Proti zásobeniu nemožno povedať pol krivého slova, bolo všetko ako má byť vrátane ochotnej obsluhy, tak ako na všetkých občerstvovačkách kde som zastavil. Následný zjazd a singlovanie po Päťbojárskom singli si užívam. Ani sa človek nenazdá a sme U Slivu kde si dáme singlové repete v podobe Vydrického trailíku s pár mostíkmi a technickými hupíkmi. Pokračujeme tiahlym stúpaním údolím Vydrice, križujeme asfaltku za Červeným krížom a po kratšom lúčnom výšlape nás víta druhá občerstvovačka na Bielom kríži. Dopĺňam fľašu s vodou zapíjam to nejakým ionťákom. Vyhadzujem odpadky z vačkov lebo nie som úplný primitív a viem, že odpadky sa v lese nezahadzujú kade tade. Škoda že sa nájdu aj takí, ktorý túto informáciu ešte asi nedostali. Je ich ešte stále dosť. Koleno zatiaľ neštrajkuje takže som odhodlaný isť už ďalej na bomby a som aj rád, pretože sa mi ide fakt dobre a pohodičkové tempíčko ma už začínalo nudiť. Naskakujem na bike a valím ďalej. Zjazdík na asfaltku nad Medenými Hámrami si vychutnám a dokonca ma silno baví aj výšlap okolo Hviezdy späť na červenú značku vedúcu po hrebeni. Dostávame sa na tiahlu zvážnicu ktorá nás dovedie až k serpentínkam nad Medvedím údolím známym aj zo Svätojurského maratónu. Tento úsek fakt že nemusím. Nikdy mi to tu neubieha, tak sa bavím aspoň rozbaľovaním a následnou konzumáciou Nutrendovej tyčinky. Jedno ani druhé nejde bezproblémovo, ale aspoň mi čas a zvážnica ubehla. Serpentínky vyletím raz dva, vidím zopár borcov pred sebou tak sa ide jedna radosť. V zjazde z Kozieho chrbátu na Prepadlé odbáčame prudko doprava a po hranici vojenského obvodu Záhorie alias Turečáku sa dostávame až k tretej občerstvovačke nad Lozornom. Cítim sa fit, podarilo sa mi predbehnúť hádam päť - šesť súperov takže nestrácam čas, dopĺňam vodu a fičím ďalej. V celku krutom stúpaní z Lozorna na Červený domček kde je povrch občas fakt že fuj fuj a o voľné šutráky nie je núdza sa mi darí dať dole ešte zopár borcov. Je vidieť že dusno a prepálenie tempa na začiatku si na nich vyberá svoju daň. Ja som v pohode, takže sa ani nenazdám a som na krátkom asfaltovom stúpaní ktoré nás privádza k poslednej občestvovačke na Košarisku. Obsluha mi ochotne dopĺňa fľašku s vodou aj keď je ešte poloplná, netreba pitný režim podceňovať. Ja zatiaľ tlačím melón do hlavy nech nedávam do seba stále len tú chémiu v podobe gélov a ionťáku. Vyrážam rýchlo ďalej čakajú ma už len tri síce nie dlhé, ale výživné stoječky. Po nich ešte nejaké tie motačky po zvážniciach a už je tu zjazd popod hrad Pajštún späť do Borinky, kde sa napájame na panelové stúpanie z úvodu preteku. Na jeho konci odbáčame vpravo a po hrebeni šup šup nad Stupavu kde už čaká len zjazd rozblateným válovom rovno do parku v Stupave, kde sa nachádza štart a cieľ preteku. Prejazd brodom cez potok na záver ako aj obvyklé záverečné koliečko okolo areálu zázemia preteku s prekážkami po trase piatkového eliminátoru nemôže chýbať. No a som v cieli. Čas 4 hodiny 12 minút je síce mimo môj plánovaný výsledok, ale vzhľadom na okolnosti ktoré sa diali s kolenom som nadmieru spokojný. Hlavné je, že koleno poslúchalo a ja som v pohode a poriadku dorazil do cieľa a ešte si aj zazávodil. Od slečny dostávam chladený Gatorade a idem sa zvaliť kamsi do tieňa.
Po chvíli stretávam zopár známych tvárí a chvíľu vykecávame o preteku. Slniečko vypeká, blatko na mne schne tak sa poberám využiť sprchy. Tie boli super snáď úž len domyslieť to odtekanie vody z nich nech pred cieľom nie je bačorina ako tentokrát. Aj keď to bolo vlastne jedno, pretože správny biker do cieľa čistý nikdy nepríde. Rizoto chutilo aj keď spočiatku na to ani moc nevypadalo. Keďže sme s Tomášom boli vcelku v časovej tiesni vyhlásenia výsledkov a tomboly sme sa už nezúčastnili. Z ohlasov známych som sa dozvedel, že bolo všetko fajn o odsejpalo to jedna radosť.
Čo dodať na záver? Škoda Stupava Trophy opäť nesklamala, po organizačnej stránke na výbornú až na pár drobností ktoré sa dajú do budúceho roku jednoducho vyriešiť. A verím že sa tak aj stane, pretože Stupava je od roka k roku stále väčšou a kvalitnejšou akciou o čom svedčí aj stále zväčšujúci sa počet účastníkov. Skvelé zázemie s výborným programom so závodmi aj pre tých najmenších cyklistov sú už dlhé roky štandardom na ktorý sa dá spoľahnúť. Zabaví a na svoje si príde myslím každý, kto toto podujatie navštívi. No a komu bolo sobotného bikingu málo, mohol si strihnúť ešte kombináciu s behom ktorý sa konal v nedeľu. Ale to už moja parketa nie je.
Komplet výsledky nájdete tu: http://sportsofttiming.sk/sk/zavod/overview/1920
Takže vidíme sa opäť o rok a tento krát už to dúfam bude pod tie štyri hodiny, nech môžem s kľudným svedomím absolvovať aj tú dospelácku 105ku s Tomášom. :-)
Autor: Marek Molnár
