Správy

19. etapa TdF 2016
22. 07. 2016 Reportáže

Dnes čakala na pretekárov ďalšia etapa v Alpách. Horská etapa číslo 19. začínala v Albertville a končila na Saint-Gervais (Mont-Blanc). V 146 kilometrovej etape museli cyklisti zdolať štyri hodnotené stúpania a jednu šprintérsku prémiu. Ako prvým prešiel pelotón stúpaním prvej kategórie, nasledovalo dvojkové stúpanie, stúpanie HC na Montée de Bisanne a cieľové stúpanie prvej kategórie. Hneď po štarte, v nehodnotenom prvom stúpaní, sa do čela dostala 20 členná skupina, v ktorej bol aj bodkovaný Poliak Rafal Majka (Tinkoff), ktorý si chcel poistiť vzácny dres pre najlepšieho vrchára. S blížiacim sa cieľom sa skupina vpredu postupne zmenšovala a na vrchole stúpania HC kategórie Montée de Bisanne (dĺžka 12,4 km s priemerom 8,2 %), bolo v čele už len 12 cyklistov. Štyridsať kilometrov pred cieľom začalo pršať a pri zjazdoch na mokrej ceste spadlo viacero pretekárov. Jedenásť kilometrov pred cieľom pri zjazde spadol aj žltý Chris Froome (Team Sky), keď mu podkĺzlo na deliacej čiare predné koleso. Spolu s Britom spadol aj Talian Vincenzo Nibali (Astana Pro Team). Froome zobral bicykel kolegovi Geraintovi Thomasovi a bez straty pokračoval ďalej. Na požičanom bicykli prišiel až do cieľa.   V polovičke cieľového stúpania zaútočil Francúz Romain Bardet (AG2R La Mondiale) a zvíťazil. Na druhom a treťom mieste so stratou 23. sekúnd skončili dvaja španielsky cyklisti. Druhý bol Joaquim Rodriguez, tretí Alejandro Valverde. Zelený PETER SAGAN (Tinkoff) dnes prešiel cieľom na 172. mieste so stratou 31:44 min. Romain Bardet (AG2R La Mondiale) sa stal prvým domácim cyklistom, ktorý tento rok vyhral etapu na TdF. V priebežnom vedení zostal Chris Froome. Na druhé miesto sa posunul dnešný víťaz Romain Bardet, tretie miesto patrí Nairovi Quintanovi (Movistar Team).     Priebežné poradie po 19. etape: 1. Christopher Froome.....Team Sky.....77:55:53 2. Romain Bardet.....AG2R La Mondiale.....+ 04:11 2. Nairo Quintana.....Movistar Team.....+ 04:27 94. PETER SAGAN.....Tinkoff.....+ 3:03:16     Autor: Milan Majtán

REPORT: Súľovský maratón vs. Soľná komora
22. 07. 2016 Reportáže

Súľovský maratón a Soľná komora Leto pomaličky vrcholí, treba aj z práce na dovolenku vypadnúť a keďže doma cyklistike holdujem len ja, bude to klasicky prímorská dovolenka. Aby mi nebolo ľúto tých 2 týždňov bez biku a otlačenej prdele od sedla, vymyslel som si zaujímavé kombo 2 maratónov, ktoré toho majú spoločného viac, ako sa môže na prvý pohľad zdať. Vrcholom sezóny je u mňa už niekoľko rokov jednoznačne najväčší MTB maratón v Rakúsku Salzkammergut Trophy a tentokrát som si k nej naordinoval tréningovo ešte aj najväčší MTB bikemaratón na Slovensku - Súľovské skaly. Svoju logiku to určite malo: Súľov mám za humnom a konal sa presne 2 týždne pred Salzkou. Navyše, keďže si rád dávam vznešené ciele (ktoré by však podľa každej príručky mali byť aj reálne, čo sa nie vždy podarí), prihlasujem sa zásadne na najdlhšie trasy. Lebo ako raz jeden neznámy borec povedal: "Radšej zdochnúť na dlhej trase ako chlap, ako sa strápňovať na krátkej trase pre deti...". A ja som k tomu ešte doplnil ekonomické hľadisko, keď som si uvedomil, že vzhľadom na štartovné sa viac oplatia dlhé trasy. Kilometer na dlhej je takmer určite lacnejší, ako ten na krátkej. A prachy treba čo? Prachy treba šetriť! Táto filozofia sa mi tak zapáčila, že odvtedy nič iné nejazdím, čo však okrem záchvatov radosti a hrdosti občas prináša aj slušné depky. Takže čo majú tieto dva maratóny ešte spoločné? Okrem najväčšieho počtu štartujúcich v danej krajine (v oboch prípadoch 4 ciferné číslo) je to určite história. Salzkammergut Trophy sa tento rok konala 19. krát, Súľov 18. krát (i keď sa mi zdá, že predtým bol ešte nejaký jeden ročník, ktorý sa do tohto počtu nezarátava - pamätníci ma môžu opraviť/poučiť v komentároch). Ďalej to je slušný výber trás: Salzka ich má sedem, Súľov tento rok premiérovo štyri. Ďalší spoločný bod - atmosféra. Tú považujem po dobrých trasách na MTB maratóne za druhú najdôležitejšiu zložku a na oboch týchto podujatiach je úplne fantastická. Preto sa oba maratóny asi aj dožili dospeláckeho veku.. Trasy sú ale určite najdôležitejšie a dlhé na Súľove a Salzke majú spoločné to, že ich výškové profily vyzerajú ako EKG nadrogovaného kardiaka. A to sa mi páči.. :)   Ako som spomínal, Súľov mal byť hlavne poctivý tréning pred Rakúskom a trasa s parametrami 86 km a 3300 nastúpaných metrov mala zafungovať ako psychická vzpruha pred zlatým klincom sezóny. Kilometricky síce menej ako polovica Salzky, zato nastúpaných metrov na rovnaké množstvo kilometrov plus-mínus rovnako. Navyše povrch na Súľove je v porovnaní so Salzkou rádovo náročnejší, takže paráda. V stredu pred štartom som si šiel prejsť časť trasy a to už som vedel, že v sobotu zažijeme peklíčko. Predpoveď sľubovala teploty kruto nad 30°C a ja som vedel, že na tých lúčkach budem trpieť. Neznášam horko, keď mám bicyklovať. Aj preto ma v piatok pri registrácii celkom prekvapovali odhadované časy prítomných borcov, ktorý hádzali čísla ako 5 hodín, prípadne "určite do 6". Ja som si povedal, že v tom teple budem rád, keď to premotkám do 8 hodín. V sobotu sme štartovali o 9:00 ale vôbec by mi nevadilo, keby to bolo aj o niekoľko hodín skôr. Teplo už solídne a navyše sa hneď od štartu točilo celkom slušné tempo. Teda aspoň na mňa. Hneď v prvom zjazde v slučke do Vrchteplej som navyše videl borca, ako hodil ukážkového supermana s nie celkom podareným para-kotúľom na rameno a tak som si povedal, že sa budem v zjazdoch aspoň trochu krotiť. Každopádne výjazdy hore kopcom sa šli stále poctivo a ja som už na 15. km cítil, že sa to žalúdku moc páčiť nebude. Takže prechod na úsporný režim, veľa piť, málo jesť a hlavne sa nedogrcať. Nakoniec som to dal za 6:55 na dvoch banánoch, čo podľa mňa nebol úplne zlý výkon. :) Hlavne keď kamoši po mojom dojazde konštatovali, že všetci ostatní došli do cieľa červení od slnka, len ja zelený. Nová trasa bola každopádne super a trošku som nechápal flamy na internetových fórach, kde sa mnoho bikerov sťažovalo na veľkú náročnosť trás. Náročná nebola trasa, ale počasie. Trasu si mohol každý vybrať podľa nálady, odhodlania a aktuálnej formy. Počasie neovplyvní nikto. Po krásnej (i keď náročnej) sobote som si ale odnášal zo Súľova domov dve poznania: 1.) ak bude takéto teplo aj o 2 týždne na Salzke, nemusím ani štartovať a pôjdem sa radšej okúpať do neďalekého jazera, 2.) každý, kto počas maratónu odhadzuje odpadky mimo vyznačených zón je mentálny mrzák a primitívne hovado (toto je môj názor a nemusí sa zhodovať s názorom redakcie, ak sa niekoho toto vyjadrenie dotklo, mal by si sám vstúpiť do svedomia). V nedeľu som sa zobudil s bolesťami hrdla a v priebehu nasledujúceho týždňa som regulárne ochorel. Hurá, môžem svoj čajíčkový výkon na Súľove pripísať začínajúcej chorobe. Nie som až taká lama. To bola pozitívna stránka veci. Tá negatívna bola, že forma (akákoľvek dobrá/slabá predtým bola) pôjde len dole. Keď sa ale nebudem najbližšie 2 týždne bikovať, budem aspoň dobre oddýchnutý - stále len samé pozitíva... :) Nakoniec som to samozrejme nevydržal a predsa som si len v stredu pred Salzkou jednu jazdu na biku dal. I keď len na cesťáku a po rovinke, ale tých 50 km bola brnkačka. Takže to v sobotu nebude až také zlé.. :) Tu by som sa rád vrátil k internetovým diskusiám o náročnosti trás v Súľove. V Bad Goisern sme vstávali po tme o 3:45 (pričom nováčikovia o nejakom spánku ani nemôžu moc hovoriť), od 4:00 sa podávali raňajky a po štarte o 5:00 na nás čakala trasa dlhá 211 km s prevýšením viac ako 7000 metrov. V porovnaní so Súľovom čistý fekál (hlavne vyliezť z postele).. Ale prišli sme preto, aby sme sa trošku hecli a pobikovali v peknom prostredí, nie aby sme potom vyplakávali na fórach, že to bolo neprimerane ťažké. (Minulý rok túto trasu nedokončilo tuším 47% štartujúcich.) Našťastie počasie bolo ideálne, teplota ráno okolo 12°C a pod mrakom, neskôr začalo solídne pršať. Mne tieto podmienky celkom vyhovujú, hlavne keď na tomto maratóne nehrozia žiadne blatové galeje. Človek je síce zasraný až za ušami, ale blato nelepí a neovplyvňuje nejako kriticky chod biku. Najdôležitejšie však je, že sa mi neprehrieva búdka na krku. Po viacerých neúspešných pokusoch o absolvovanie tejto štreky sa tento rok rozhodujem pre absolvovanie s PACEMAKER-om, ktorý BY MAL udávať podľa môjho názoru ako-tak rovnomerné tempo a mal by dôjsť do cieľa po 16 hodinách (o 21:00 večer), teda v najneskoršom termíne, ktorý ešte stačí pre úspešné absolvovanie a získanie čierneho finisherského trička. Po krátkej rozprave s ním však zisťujem, že on to chápe trošku inak a radšej sa od neho oddeľujem. Jeho plán je ísť viac menej na každý jeden limit na doraz, čo vyžaduje so sprísňujúcimi sa limitmi ku koncu dokonca zrýchľovať. Takže borec najskôr ide krutú pohodu, po druhej polovici nepríjemne zrýchľuje a dokonca vynecháva niektoré občerstvovačky, čo sa niekoľkým jazdcom z jeho vláčiku na najťažšom stúpaní dňa nepríjemne vypomstilo. Okolo občerstvovačky prešli bez zastavenia (pacemaker sa samozrejme občerstviť v pohode stíhal, vedel si to v tom brutálnom stúpaní doklepnúť) a na Salzbergu som ich videl rozvešaných po zábradlí ako čerstvo vyprané prádlo. A pacemaker samozrejme za horami a dolinami. Poučenie z tejto soboty: Pacemaker na Salzke určite nie je dobrá voľba. Hlavne keď si človek uvedomí, že Schluss biker ide za ním nejakých 400-500 metrov. A keď vás dobehne tento pán a e-biku v oranžovej reflexnej veste, sranda končí.. Mne skončila po nejakých 156 km za Salzbergom, keď som nestihol time limit. Bola to celkom škoda, lebo som sa cítil fajn a krízy neboli. Len tá rýchlosť. Či pomalosť? Po návrate na ubytovňu som si povedal, že už stačilo, že to proste nie je pre mňa, ale ráno to tu bolo zase: "že by som to skúsil ešte budúci rok??" :) P.S.: Víťaz Andreas Seewald z Nemecka to dal za mimozemských 9 hodín a 48 minút (neviem čo ten chlap zožral na raňajky, ale ja to chcem tiež), medzi ženami bola najrýchlejšia s časom 12:21 Sabine Sommer z Rakúska a Pacemaker došiel do cieľa po 16 hodinách a 27 minútach... :) Autor: Martin Assuovi Vaško

ŠKODA STUPAVA TROPHY 2016
22. 07. 2016 Pozvánky na akcie

Prezentácia v Stupave už v Piatok od 15.00 do 20.00 Štartovné v druhej vlne nám môžete uhrádzať prostredníctvom prevodu do polnoci 26.7.2016 MTB za 20,- EUR, BEŽCI za 16,- EUR, Športovci v kombinácii MTB+BEH uhrádzajú 30,- EUR, JUNIOR TROPHY 5,- EUR!!! Na detský maratónik sa uhrádza 2,- EUR platba až na mieste. On-line registračný systém na našej web stránke sa uzatvára 28.7.2016 o 23:59!!! Od STREDY 27.7. 2016 (od 0:00 hod.) je štartovné pre MTB maratón 25,- EUR. BEŽCI platia registračný poplatok 19,- EUR. Športovci v kombinácii platia 40,- EUR, JUNIOR TROPHY 7,- EUR. Na detský maratónik sa uhrádza 2,- EUR platba na mieste. ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ Pre bajkerov a bežcov, ktorí radi privítajú možnosť pricestovať a odprezentovať sa na náš maratón v pohode o deň skôr... Deň pred našou akciou, v piatok 29.7.2016, od 15.00 do 20.00, sa v mieste konania akcie otvorí prezentácia pre našich účastníkov. Pripravené budú pre Vás štartové listiny, štartové čísla, meracie čipy a kompletne vybavené štartové balíčky. Pre účastníkov ktorí sa nestihnú registrovať on-line do 28.7.2016 bude na mieste pripravená možnosť registrovania a prezentovania sa zároveň. Nezabudnite na našu tohtoročnú NOVINKU. Príďte si v piatok, od 17.00 zajazdiť STUPAVSKÉHO ELIMINÁTORA! Tešíme sa na VÁS v NOVOM AREÁLI ŠKODA BIKE VILLAGE v STUPAVE, na Slovensku. ------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------------ Akcia sa koná pod záštitou predsedu Bratislavského samosprávneho kraja, pána Pavla Freša, Primátora mesta Stupava, pána Romana Maroša, pod záštitou destinačnej organizácie Bratislavského regionálneho turizmu; s podporou Primátora hlavného mesta Bratislava, pána Iva Nesrovnala, s podporou starostu mestskej časti Záhorská Bystrica, Jozefa Krúpu.

18. etapa TdF 2016
21. 07. 2016 Reportáže

Po dvanástich rokoch pokračovala dnes Tour de France individuálnou časovkou do kopca.  Počas 17. kilometrov osemnástej etapy nastúpali cyklisti 659 metrov. Etapa začínala v Sallanches a končila v Megève. Prvé štyri kilometre viedli takmer po rovine, nasledovalo deväť percentné trojkilometrové stúpanie po ktorom prišla časť s päť percentným stúpaním, časovka pokračovala stúpaniami až s maximom 16% a posledné dva kilometre klesala trať do cieľa. Do dnešnej etapy nenastúpil Fabian Cancellara (Trek - Segafredo), ktorý dal prednosť príprave na OH v Riu. Pre 35. ročného Švajčiara bol 103. ročník Tour de France posledný v jeho kariére. Najrýchlejším bol dnes posledný cyklista, ktorý sa vydal na trať, žltý Chris Froome (Team Sky). Britský cyklista zdolal 18. kilometrovú trať za 30:43 min. Takmer dve hodiny bol vo vedení nakoniec druhý Holanďan Tom Dumoulin (Team Giant - Alpecin). Tretí skončil Talian Fabian Aru (Astana Pro Team). Obaja pretekári zaostali za víťazom 33. sekúnd.   PETER SAGAN (Tinkoff) sa dnes nikam neponáhľal, v časovke obsadil 90. miesto so stratou 3:45 min. V dnešnej časovke použili cyklisti rôzne druhy bicyklov s rôznymi kolesami. Niektorý bežné bicykle s nadstavcami, niektorý časovkárske špeciáli, pár cyklistov po rovinatej časti menili pred stúpaním špeciál za ľahší bicykel. Chris Froome vyhral v tomto roku na TdF druhú etapu a navýšil svoj náskok na súperov.     Priebežné poradie po 18. etape: 1. Christopher Froome.....Team Sky.....77:55:53 2. Bauke Mollema.....Trek - Segafredo.....+ 3:52 2. Adama Yatese.....ORICA - BikeExchange.....+ 04:16 91. PETER SAGAN.....Tinkoff.....+ 2:32:08     Autor: Milan Majtán

17. etapa TdF 2016
20. 07. 2016 Reportáže

Celá dnešná alpská etapa sa konala vo Švajčiarsku. Sedemnásta etapa začínala v Berne a končila vo Finhaut-Emosson. V horskej etape dlhej 184 kilometrov museli cyklisti prekonať dve stúpania tretej kategórie, jedno prvej a cieľové stúpanie HC kategórie. Pre šprintérov bola pripravená jedna šprintérska prémia. V prvom úspešnom úniku dňa bolo jedenásť cyklistom. Medzi cyklistami vpredu bol aj slovenský cyklista PETER SAGAN (Tinkoff). Po plnom zisku 20 bodov na rýchlostnej prémii si Slovák z úniku vystúpil a šetril sily. V poslednom stúpaní do cieľa na Finhaut-Emosson vo výške 1 960 m n. m s dĺžkou 10,4 km a priemerom 8,4 % zostala v čele trojica Rafal Majka (Tinkoff), Jarlinson Pantano (IAM Cycling) a Ilnur Zakarin (Team Katusha). Nástupu Zakarina nestačil šesť kilometrov pred cieľom Majka, po ďalšom nástupe ani Pantano. Cieľom tak ako prvý prešiel Rus Ilnur Zakarin. Druhý Kolumbíjčan Jarlinson Pantano zaostal o 55 sekúnd, tretí Poliak Rafal Majka o 1:26 min. Dva kilometre pod vrcholom zaútočil aj žltý Brit Chris Froome (Team Sky) spolu s Austrálčanom Richiem Portem (BMC Racing Team) a zvyšný favoriti na celkové víťazstvo zas pripočítali straty.   PETER SAGAN (Tinkoff) prešiel cieľom na 70. mieste so stratou 29:03 min mávajúci fanúšikom po zadnom kolese. Dvadsaťšesť ročný Ilnur Zakarin dnes ovládol prvú etapu na Tour de France, vlani získal etapu na Gire. PETROVI SAGANOVI stačí pre zisk piatého zeleného dresu prísť v nedeľu do cieľa v Paríži.     Priebežné poradie po 17. etape: 1. Christopher Froome.....Team Sky.....77:25:10 2. Bauke Mollema.....Trek - Segafredo.....+ 2:27 2. Adama Yatese.....ORICA - BikeExchange.....+ 02:53 90. PETER SAGAN.....Tinkoff.....+ 2:28:23     Autor: Milan Majtán

16. etapa TdF, víťaz P. SAGAN
18. 07. 2016 Reportáže

Pred druhým dňom voľna, sa dnes konala 16. etapa Tour de France. Kopcovitá etapa začínala v Moirans-en-Montagne a po 209. kilometroch končila v rodisku Fabiana Cancellaru, vo švajčiarskom Berne. Na trati dnes čakala pretekárov iba jedna horská prémia štvrtej kategórie a jedna šprintérska prémia. Pred cieľom museli šprintéri, ktorým predpovedali dnešné víťazstvo, prekonať dve krátke ale ťažké stúpania. Prvé stúpanie bolo po kockách. Pretekári nastúpali dnes 2 000 metrov. Od 13. kilometra bola dnes dlhé kilometre v čele dvojica tímu Etixx - Quick Step Tony Martin a Julian Alaphilippe. Trojnásobný majster sveta v časovke Tony Martin ťahal a Alaphilippe sa viezol :-). Dvojica si vypracovala až 6 minútový náskok. Ako tretí prešiel cez rýchlostnú prémiu, po dvojici vpredu, PETER SAGAN (Tinkoff) a pripísal si 15 bodov. Zvyšný favoriti na zisk zeleného dresu brali menej bodov ako slovenský cyklista. Ako prvého, 25. kilometrov pred cieľom, dostihol pelotón Francúza Juliana Alaphilippea, o tri kilometre neskôr aj Nemca Tonyho Martina. O víťazovi v záverečnom šprinte rozhodli v dnešnej etape centimetre. Ako prvý prešiel cieľom, po hodení bicykla v správnom čase, Slovák PETER SAGAN. Druhý bol Nórom Alexandrom Kristoffom (Team Katusha), tretí skončil ďalší nórsky cyklista Sondre Holst Enger (IAM Cycling). PETER SAGAN dnes ovládol na tohtoročnej Tour tretiu etapu. Po dnešnej etape navýšil Slovák svoj náskok v bodovacej súťaží na druhého Brita Marka Cavendisha (Dimension Data for Qhubeka) o 114 bodov. Priebežné poradie sa nemenilo, vo vedení zostáva Brit Chris Froome (Team Sky). Prvý krát v histórii, získali červené číslo pre najbojovnejšieho jazdca etapy, dvaja cyklisti - Tony Martin a Julian Alaphilippe.     Priebežné poradie po 16. etape: 1. Christopher Froome.....Team Sky.....72:40:38 2. Bauke Mollema.....Trek - Segafredo.....+ 1:47 2. Adama Yatese.....ORICA - BikeExchange.....+ 02:45 90. PETER SAGAN.....Tinkoff.....+ 2:07:19   Autor: Milan Majtán

15. etapa TdF 2016
17. 07. 2016 Reportáže

V dnešnej etape čakalo na cyklistov šesť hodnotených stúpaní v pohorí Jura. Dve stúpania prvej kategórie, jedno druhej, dve tretej kategórie a jedno stúpanie najvyššej HC kategórie na Grand Colombier. Pätnásta kopcovitá etapa začínala v Bourg-en-Bresse a končila v Culoz. Jedna z najťažších etáp 103. ročníka Tour de France merala 159 kilometrov. Po štarte sa do čela dostala 28 členná skupina cyklistov, z ktorej pred bodovanými vrcholmi vyrážali cyklisti súťažiaci o bodkovaný dres pre najlepšieho vrchára. Najviac bodoval, aj keď nie vždy plný počet za prvé miesto, získal Poliak Rafal Majka (Tinkoff). Najťažšie stúpanie dňa na Grand Colombier s dĺžkou 12,8 kilometra s priemerom 6,8 %, si pelotón dnes dal dva krát, aj keď druhý krát z inej strany kopca nevyšiel až na vrchol. V poslednom zjazde, pred sedem kilometrovým rovným úsekom do cieľa, sa osamostatnila dvojica Jarlinson Pantano (IAM Cycling) a Rafal Majka, za ktorou pár sekúnd bola druhá dvojica Alexis Vuillermoz (AG2R La Mondiale) a Sebastien Reichenbach (FDJ). Druhá dvojica tú prvú nedostihla a o víťazstve rozhodol šprint dvojice v čele. Viac síl zostalo kolumbijskému cyklistovi Jarlinsonovi Pantanovi, druhý bol Rafal Majka, tretí so stratou 6. sekúnd prešiel cieľom Francúz Alexis Vuillermoz. PETER SAGAN (Tinkoff) dnes skončil na 152. mieste so stratou 28:13 min. Dvadsaťsedem ročný Jarlinson Pantano (IAM Cycling) dnes dosiahol svoje najväčšie víťazstvo. Na prvých troch miestach priebežného poradia sa nič nezmenilo. Slovenskému cyklistovi PETEROVI SAGANOVI naďalej patrí zelení dres. Zajtra ho bude mať oblečený už 80. deň. Rafal Majka získal v dnešnej etape bodkovaný dres.       Priebežné poradie po 15. etape: 1. Christopher Froome.....Team Sky.....68:14:36 2. Bauke Mollema.....Trek - Segafredo.....+ 1:47 2. Adama Yatese.....ORICA - BikeExchange.....+ 02:45 93. PETER SAGAN.....Tinkoff.....+ 2:07:29     Autor: Milan Majtán

Report 2: Salzkammergut Trophy 2016
16. 07. 2016 Reportáže

Keď sa povie Salzkammergut Trophy, mnohým bajkerom sa v mysli vybaví najväčšírakúsky MTB maratón, ktorý sa každoročne v polovici júla koná v nádhernom prostredí rakúskejoblasti Salzkammergut, s centrom pretekov v mestečku Bad Goisern, obklopenom horami amalebným Hallstattským jazerom. Tejto bohumilej akcie sa zúčastňujem už dlhší čas. Dvakrát som absolvoval trasu dlhú 120km a pred tohtoročným štartom som mal za sebou aj tri účasti na najdlhšej trati, A-Strecke, na ktorejpokorenie treba na bicykli prejsť 211 km a zdolať viac ako 7.000 m prevýšenia. Pred účasťou na tohtoročnej edícii Trophy som dlhú dobu váhal. Minulý rok som na bicyklipretekal len minimálne, „Salzky“ som sa nezúčastnil vôbec a ani tento rok sa moja zbierkaštartových čísel zatiaľ veľmi nerozrástla. Povedal som si však, že ak nie iné, na Salzku ísť chcem.Otázkou len bolo, ktorú trať si vybrať. Dosť dlho som nad tým uvažoval a premýšľal. Pred„dvestovkou“ som mal určitým spôsobom rešpekt, môj kilometrový nájazd bol predsa len o niečonižší než bývalo zvykom minulé roky. Môj najdlhší MTB výjazd bola dlhá trať tohtoročnéhoSvätojuského maratónu, okrem toho som absolvoval jeden stokilometrový výjazd na asfalte, notohtoročné výjazdy dlhšie ako 70 km by sa dali spočítať na prstoch jednej ruky. Nakoniec som sivšak povedal, že až také zlé to snáď nie je a ešte som sa stihol prihlásiť v termíne ktorý zaručoval,že pod číslom A103 som mal napísané aj svoje meno :) Ako už nadpis napovedá tohtoročné vydanie Salzkammergut Trophy sa pre mňa nieslo vznamení viacerých problémov, ktoré sa začali ešte pred odjazdom do Bad Goisernu. Kuriér, ktorými mal priniesť nové diely na bajk ma v stredu nezastihol a doma nebol ani nik iný, kto by zásielkuprebral. Balík mi teda prišiel až vo štvrtok okolo obeda a po jeho otvorení sa na mňa vyvaliloviacero prekvapení. Prvým z nich bolo, že môj nový 39-zubový prevodník nemal žiadne nábehovérampy a tým druhým, že namiesto štyroch skrutiek ktorými som prevodník hodlal upevniť, mi prišlalen jediná. Moja chyba, zabudol som si v objednávke skontrolovať počet... Navštívil som tedaviacero bratislavských bikeshopov s cieľom dokúpiť chýbajúce diely, no neuspel som v žiadnom.Iróniou je, že prevodník som nakoniec upevnil pôvodnými skrutkami, o ktorých som si myslel, žemajú strhnuté závity... V balíku sa však okrem už spomínaných vecí nachádzalo ešte niečo – bezdušovépneumatiky. Takmer každý, kto to v dnešnej dobe myslí s cyklistikou aspoň trochu vážne ich užpoužíva, tak som si povedal že prestanem odolávať a konečne si ich zaobstarám tiež. Po tom, čosom sa pred niekoľkými týždňami snažil týmto spôsobom použiť obyčajné plášte značky Schwalbea totálne som zlyhal, nenechal som nič na náhodu a objednal som si úplne nové Conti X-King sTLR úpravou. Pomocou „kompresora“ vyrobeného z PET fľaše išli nasadiť úplne jednoducho,pätky si s hlasným lupnutím sadli na svoje miesto a okolo 17:00 som už mal bicykel pripravený,teda aspoň som si to myslel :) Vybral som sa teda s priateľkou zaliezť si na skaly. Tam som zhodouokolností stretol bývalého „kolegu“ z dlhých maratónskych tratí, Petra Vrtiša, ktorý mi dosobotných pretekov poprial veľa šťastia. Po návrate domov z tlaku v pneumatikách neubudlo, priskúške pod vodou boli obe kolesá absolútne tesné a nič mi teda nebránilo postaviť sa v sobotu naštart po prvýkrát na bezdušových pneumatikách. V piatok ráno som ešte musel vybaviť posledné formality spojené s odovzdávaním mojejdiplomovej práce, čo sa však nečakane dosť natiahlo a tiež bolo potrebné pobaliť si všetky veci,naložiť ich do auta a podľa možnosti na nič nezabudnúť. Z Bratislavy sme teda s priateľkouvyrážali až v skorých popoludňajších hodinách a do Bad Goisernu sme aj kvôli niekoľkým zápchamdorazili až okolo 19:00. Tam som s bicyklom absolvoval pre „Ačkarov“ povinnú technickú kontroluktorou som s takmer novým bicyklom prvýkrát prešiel úplne bez vyjednávania. V dotazníku, ktorýbol jej súčasťou som pri kolónke pneumatiky hrdo zaškrtol možnosť tubeless :) vyzdvihol som sištartové číslo, s Monikou sme sa ešte trochu pomotali po stánkoch (za 15€ sa mi podarilo kúpiťcelkom solídne vyzerajúce cyklistické nohavice) a ani sme sa nenazdali a hodiny už ukazovali vyšepol deviatej. Po príjazde do Bike-Campu kde sme hodlali prenocovať, nás však asi 10 ročný chlapecv organizátorskej vestičke privítal slovami „Sorry, this campsite is already full.“ To sme teda ozajnečakali a bol to pre nás značný škrt cez rozpočet. Rozmýšľali sme, že pôjdeme spať do kempu vHallstate, kde by ešte miesto malo byť, avšak ten je od centra Bad Goisernu relatívne ďaleko a prištarte o 5:00 sa cení každá minúta spánku naviac. Po viacerých úvahách sme sa nakoniec zložilivedľa dvojice Čechov na brehu Halstattského jazera. Pôvodne to bola síce z núdze cnosť, nonakoniec sme vôbec neľutovali, práve naopak. Bolo tam naozaj nádherne. Už bola síce takmer tma,aj tak som však vyrazil na krátku skúšobnú jazdu, zistiť, či všetko funguje ako má. Nefungovalo.Napriek tomu, že v dielni išlo všetko ako malo, v reálnych podmienkach reťaz nie a nie vyskočiť naveľký prevodník. Zo začiatku ma chytila veľká panika a myslel som si, že všetko moje doterajšieúsilie príde kvôli tejto veci nazmar. Po miernom doladení prešmýkača som však prišiel na to, akosprávne radiť aj bez nábehového systému. Chcelo to len získať ten správny grif a po chvíli sa mi užtakmer vždy podarilo preradiť na veľký prevodník na prvý pokus. Ďalšie prekvapenie ale prišlo, keď sme sa chceli najesť. Zistili sme, že nám chýba voda.Plánovali sme totiž spať v kempe s kúpeľňou a kompletným vybavením a preto sme so seboužiadne veľké zásoby vody nebrali. Brutálnu porciu cestovín, ako som pôvodne plánoval :) som siteda neuvaril, vydalo len na Kuře na paprice pre nás oboch, chleba sme však našťastie mali dosť. Ostalo ešte nasadiť na bicykel číslo, podsedlovú kapsičku a pripraviť si veci, ktoré si ránobudem brať so sebou na trať. Dlhšie som premýšľal, či si vziať dve náhradné duše, alebo budestačiť jedna. Nakoľko to mala byť moja prvá skúsenosť s bezdušovým systémom, kdesi v kútikuduše som počítal som aj s tým, že to môže celé úplne zlyhať a duše som nakoniec vzal dve. A dobresom spravil. Ani tri by neboli zbytočné, ale o tom neskôr :) O 23:00 som už ležal v spacáku svýhľadom na jasnú hviezdnu oblohu, ktorá sa však podľa predpovede mala v priebehu nocizatiahnuť a v skorých ranných hodinách aj poslať na zem nejaké tie kvapky. Napriek tomu, že mi vnoci bolo dosť teplo, okolo 3:50 som sa zobudil pomerne odpočinutý. Najedol som sa, poobliekal,do vreciek som nasúkal nejaké tie tyčinky a gély, vyskúšal som, či držia pneumatiky (držali) avyrazil na štart do centra Bad Goisernu. Tam to už naplno žilo pretekmi, zaradil som sa niekde dopolovice štartového koridoru a o pár minút sa už námestím niesol štartový výstrel. Nakoľko na mojich posledných dvoch dvestovkách som totálne prepálil úvod a pri svojomposlednom vystúpení som sa trápil prakticky už od 40. kilometra, tento rok som si povedal, že sa užnikým nenechám strhnúť a pôjdem si svoje pohodové tempo, tak aby som vôbec necítil bolesť nôh.A aj sa mi to solídne darilo, aj pri tomto maximálne pohodovom tempe som predbiehal mnohýchpretekárov, ktorý boli už v úvode dosťzadýchaní. Po krátkom zjazde a prudkej stojke sme vošli doterénu, kde sa vytvorila mierna zápcha. Tu by som už rád šiel o niečo rýchlejšie, predbiehať sa všaknedalo a skončil som balancujúc pri pomalej rýchlosti v strede medzi dvoma „jazdnými pruhmi“. Po upokojení situácie som pred sebou na bicykli zbadal človeka maximálne subtílnejpostavy. Ale tak, že pri tomto chlapovi by väčšina modeliek len zaplakala závisťou. AndiGoldberger, bývalý megaúspešný skokan na lyžiach, ktorý sa v Rakúsku stále teší obrovskejpopularite, sa tiež prišiel popasovať s nástrahami 211 km trate. Na moju otázku ohľadom jehohmotnosti mi odpovedal, že má 60 kg, aj keď ja osobne by som mu tipoval minimálne o 10 kgmenej. Po krátkom rozhovore s Andim nasledovalo stúpanie v kamenistom teréne, po ktoromnavyše stekala voda, takže ak by na to aj človek mal, už len kvôli ostatným účastníkom sa nedaloinak ako tlačiť bicykel. Po skončení tejto sekcie sme sa dostali na zvážnicu ktorou sme vystúpali ažna vrchol Raschberg, po dlhšom zjazde, v ktorom sa na jednom mieste bolo treba vyhýbať na cestestojacej krave sme opäť chvíľu stúpali až do sedla Hütteneckalm. Odtiaľ sa pokračovalo náročným,kamenistým a rozbahneným zjazdom, ktorý som z bezpečnostných dôvodov, podobne ako väčšinaostatných účastníkov, absolvoval z väčšej časti po svojich. V nasledujúcom viac-menej rovinatomúseku som si však uvedomil, že zadné kolesom mi nejako pláva. Nechcel som tomu uveriť, malsom predsa bezdušáky, no bolo to tak. Zastavil som a po chvíli som objavil zdroj problému,pneumatika bola na boku máličko narezaná. Presne ako v inštruktážnych videách výrobcovtesniacich tmelov som bicykel naklonil tak, aby sa rozrezané miesto nachádzalo v najnižšom bode akolesom som mierne triasol v snahe zaceliť dieru v plášti, avšak veľmi úspešný som nebol. Kolesosom sa snažil aj dofúkať, no vždy keď som dosiahol určitý tlak, ventilok začal prepúšťať vzduch, sčím som si naozaj nevedel rady. Povedal som si, že budem pokračovať ďalej a uvidím, čo sa budediať. Tesne pred prejazdom cez miestny highlight – Ewige Wand - nie viac ako meter a pol širokýchodník vysekaný do kolmej skaly som musel dofukovať znova a po zjazde do dedinkyWeissenbach opäť, tentokrát však už s dielenskou pumpou, ktorú som si požičal od divákov. Keď užsom tie bezdušáky staval, povedal som si, že im ešte dám šancu, no ak to nebude držať, prinajbližšej dielenskej pumpe nasadím dušu. Medzičasom začal poriadny lejak, bunda do dažďa všaksvoju funkciu splnila a po pár minútach dážď zoslabol natoľko, že ju už nebolo treba. Nasledujúci úsek až do dedinky Rehkogl bol rovnaký ako úvod pretekov, dobehol somkolegu Tomáša Tomášeka, ktorý mi potvrdil, že zadné koleso mám naozaj mäkké :) Pri najbližšejveľkej pumpe som sa teda rozhodol založiť dušu. Ako som odskrutkoval čiapočku ventila, jehoodnímateľné jadro vypadlo tiež. Cítil som sa ako totálny magor – je možné že tesniaci tmel trhlinu vplášti utesnil a vzduch unikal cez povolené jadro ventilu, no už som nechcel špekulovať a strácaťďalší čas, tak som sa rozhodol nahodiť dušu. Okrem toho, aj keby tá bočnica bola zalepená, mohlasa kedykoľvek znova otvoriť, čo by bolo ďalšie riziko, ktoré som podstupovať nechcel. Ventil somteda vybral a do plášťa som vložil dušu. V strese a hneve na samého seba mi trvalo hodnú chvíľu,kým som správne nasadil aj druhú stranu plášťa, no nakoniec sa mi to podarilo a mohol som začaťpumpovať. Čo však čert nechcel, žltá Topeak pumpa mala pokazený manometer a moja snahanatlačiť do zadného kolesa 2,5 baru sa skončila so zvukom nie veľmi odlišným od štartovéhovýstrelu, pri ktorom mi z kolesa odletela kazeta aj s orechom a duša to už mala nenávratne za sebou.Na sebavedomí mi to rozhodne nepridalo a cítil som sa už ako magor zo všetkých najväčší.Neostávalo mi však nič iné, než založiť druhú dušu, ktorú som si našťastie zobral tiež. Dal som simaximálny pozor, namiesto manometra som použil palec a ukazovák a po chvíli som moholnahodiť koleso do rámu a pokračovať ďalej. Na zemi som ešte pohľadal bezdušový ventilok apokračoval som ďalej. Zničenú dušu som s ich súhlasom prenechal divákom ako suvenír, takéhoexota tam asi ešte nemali :) Celkový čas, ktorý som stratil dofukovaním a výmenou duší sa vyšplhal na viac ako polhodiny, no aj keď trochu zronený, pokračoval som ďalej a po krátkom čase som sa už týmitoproblémami nezaoberal. V hlave mi znela úvodná časť songu Baba O´Reily od The Who a išlo sami naozaj dobre. Úseky, v ktorých som sa pred dvoma rokmi neskutočne trápil som išiel beznajmenších problémov. Z Altausee sme stúpali okolo miestnych soľných baní k pasienku Blaa Almodkiaľ nasledoval úsek dolu lyžiarskou zjazdovkou. Bol som prekvapený, koľko ľudí jazdiacich ajna veľmi drahých celoodpružených bajkoch sa v týchto zjazdoch vyslovene trápilo a nevedeli si toporiadne pustiť. Ja sám som vo všetkých kamenistých zjazdoch musel ísť s maximálnouopatrnosťou, nakoľko som už nemal náhradnú dušu a seknúť tú v zadnom kolese som si už nemoholdovoliť. Na konci občerstvovacej stanice sa nachádzala veľká nádoba s nápisom Abfall/Wasteslúžiaca na odhadzovanie odpadkov. Môj obal od tyčínky síce pristál vedľa, no po vzhliadnutí tohonápisu mi v hlave opäť začali hrať The Who: Don´t cry, don´t raise your eye, it´s only teenagewasteland... Teenage wasteland, it´s only teenage wasteland. Teenage wasteland, oh hey, teenagewasteland. They are all wasted... Ja som našťastie wasted nebol, práve naopak, takto dobre som sana dvestovke necítil ešte nikdy. O chvíľu sme síce celá skupinka mierne zablúdili, nevšimli sme sišípku, no nadišli sme si len zhruba kilometer, takže nič dramatické sa nedialo. Nasledovala slučkaúdolím Rettenbachu, ktorá bola pripravená len pre trate A a D a ukončená bola strmými stúpaniamipo rozbahnených lúkach. Na moje veľmi príjemné prekvapenie držali nové X-Kingy fantasticky aoba tieto lúčne úseky som bez problémov absolvoval v sedle bicykla, kapituloval som až v polovicinasledujúcej stojky, kde sa k šmykľavému terénu pridal aj značný sklon a tlačiaci spolubojovníci.Po krátkej rovinke nasledoval ďalší úsek, v ktorom sa tlačilo. Aj keď daný úsek by som bezproblémov vyšiel aj na bajku, ostatní tlačiaci pretekári ma prinútili zosadnúť, čo sa však vzápätíukázalo ako veľké šťastie. Ako som tlačil bajk, zistil som, že zadné koleso sa nejako triaslo. Potrelsom sa na zadnú osku a s výrazom tváre niekde na pomedzí prekvapenia a vydesenia som zistil, žeje úplne povolená. Tak teda vedľa trate, vytiahnuť multikľúč a osku dotiahnuť. Pri snahe vložiťnáradie späť pod sedlo sa mi ale na kapsičke zasekol zips. Chvíľu som s ním bojoval, no nakoniecsa mi ho podarilo presvedčiť, kapsičku som úspešne zazipsoval a s opäť o niečo podlomenýmsebavedomím som pokračoval ďalej. Druhé stúpanie k sedu Hütteneckalm začínajúce niekde okolo 80. km považujem zanajnáročnejší úsek trate. Vyše 700 výškových metrov rozdelených na štyri stúpania a k nimprislúchajúce krátke zjazdy ma počas predchádzajúcich ročníkov vždy poriadne vyšťavili, avšaktento rok som si sily rozložil dobre a aj týmto úsekom som prešiel bez akýchkoľvek nepríjemností. Nasledoval druhý prejazd cez Ewige Wand a po ďalšom prejazde cez dedinku Weissenbachsme sa vydali do slučky vedúcej okolo priehrady Chorinsky-Klause. Najväščím prekvapením premňa bolo, že ma tu okrem jazdcov na 36 km trati predbiehali aj tí na jednokolkách. Uvedomovalsom si však, že pred sebou mám ešte takmer 100 km a akokoľvek nepríjemné mi to bolo, nenechalsom sa nimi strhnúť. Slučka okolo Chorinsky-Klause bola ukončená zjazdom Jochwand, strmousekciou plnou mokrých kameňov a koreňov, v ktorej som opäť radšej zvolil chôdzu a doterazneviem pochopiť, ako tam niektorí účastníci môžu ísť na bicykli. Až doteraz som sa stravovalvýhradne z vlastných zásob a za jazdy, dával som si müsli tyčinky z Tesca, ktoré som prekladallepivkami od PowerBaru. Tesco tyčinky však chutili podstatne lepšie a nabudúce si tie lepivky snáďuž ani nebudem brať. Na občerstvovačkách som len dopĺňal ionťák (v miestnej terminológii iso) amaximálne som si za jazdy vzal polovičku banánu. Takto som fungoval vyše 120 km, no potom siuž organizmus vypýtal zmenu. Na občerstvovačkách som si odteraz vždy dal pár kúskov pečiva avypil som pohárik Coly, prípadne RedBullu. Po Jochwande nasledoval oddychový úsek okolo Halsstattského jazera, v ktorom som sastriedal s miestnym borcom a po chvíli sme dobehli už spomínaného Andiho Goldbergera, ktorý sak nám pridal tiež. Vpredu sme sa však vzhľadom na Andiho telesnú konštrukciu väčšinou striedalilen my dvaja. Po príjazde do Halstattu nasledovala pre mnohých jedna z najnáročnejších častí trate.Stúpanie k hallstattským pohrebiskám a najstarším soľným baniam na svete, medzi pretekármiznáme ako stúpanie na Salzberg. Na začiatku na nás čakalo 11 serpentín, ktorých sklon síce nie jeextrémny, no už sme mali za sebou takmer 150 kilometrov. Ja som sa však cítil mimoriadne dobre avšetky serpentíny som bez problémov vyšiel v sedle, aj keď v najstrmších častiach som si rovnakoako pred dvoma rokmi pomáhal zábradlím. Pri mojom poslednom vystúpení na dvestovkenasledovala po skončení serpentín jazda po rozbahnenej lúke kde som posledný úsek zatiaľ vždytlačil, avšak teraz na nás čakala krásna makadamová cesta ktorá nás doviedla priamo k budoveKnappenhaus, kde moderátor do mikrofónu čítal naše mená a povzbudzoval. Na tomto miestezačínal betónový úsek, ktorý viedol aj cez najstrmšie miesto na celej trati, so sklonom vyše 30percent, alebo ak chcete, takmer 20 stupňov. Túto časť som aj napriek všetkým minuloročnýmkrízam zatiaľ vždy vyšiel na bajku a inak tomu nebolo ani tento rok, čím som zaknihoval prvýsúvislý výjazd od dolnej stanice zubačky až po miesto, kde sa stúpanie preklápa do zjazdu. Pokrátkom odpočinkovom zjazde nasledovalo stúpanie do sedla Rossalm. Za slnečného počasia bývatento úsek mimoriadne nepríjemný, avšak tento rok bola obloha zatiahnutá. Do cieľa ostávalo lenniečo viac ako 50 kilometrov a cítil som sa veľmi dobre, tak som na to začal trochu viac dupať. Aždo sedla som predbiehal jedného pretekára za druhým, v zjazde ku Gosausee som si však rovnakoako v ostatných zjazdoch dával pozor a „ručičku tachometra“ som nechal vystúpiť na viac ako 50km/h, i keď miestami by sa dalo ísť podstatne rýchlejšie. Za Gosau nasledovalo posledné serióznestúpanie v ktorom som na to dupal ešte viac a krátko pred vrcholom som sa opäť stretol s Tomášom.Nasledoval rýchly zjazd, posledná občerstvovačka, 15 km do cieľa. Tomáš vravel že to už vpodstate máme za sebou, ja som mu oponoval, že on možno áno, ale ja ešte môžem seknúť zadnékoleso, čo by situáciu dosť skomplikovalo. Nasledovali posledné krátke úseky tvorené stúpaniami,v ktorých som opäť predbiehal všetkých naokolo, až sme údolím Gosau sklesali až na brehHallstattského jazera. Odtiaľ nás čakalo už len približne 7 km, z drvivej väčšiny po asfalte. Tu sa užišlo naozaj čo to dalo, po vjazde do Bad Goisernu a krátkom úseku cez les som dobehol ďalšiehoAčkara, ktorého som ešte chcel prekonať. Na poslednom možnom mieste, v akomsi betónovomodvodňovacom žľabe som však presekol zadnú dušu a posledné dva kilometre do cieľa som tedaabsolvoval na prázdnej pneumatike podstatne nižšou rýchlosťou, než som si pôvodne predstavoval.Všetci tí, ktorých som v záverečných stúpaniach poľahky predbiehal ma teraz dobehli späť a bolsom nahnevaný sám na seba, že som si nedal väčší pozor. Do cieľa som však prišiel v relatívnesolídnom čase 13:26:38 čo stačilo na celkové 117. miesto. Preteky som nakoniec aj naprieknižšiemu nájazdu a prakticky úplnej absencii dlhých výjazdov, čo by sa mohlo zdať ako kľúčové,bez problémov dokončil a ani výsledný čas nebol až taký tragický. Nebyť technických problémov,mohlo to byť oveľa lepšie. Aspoň však mám rezervu na zlepšenie sa v budúcom roku :) Po dojazdesom sa najedol v cieľovej občerstvovačke a po chvíli som si sadol na zem, oprel som sa o múrik atak som tam sedel snáď aj pol hodiny, kým som sa nespamätal a nezačal riešiť opravu zadnéhokolesa, aby som sa dostal späť „do kempu.“ Bol som síce unavený, ale nadmieru spokojný že somtrať čo sa fyzickej stránky týka zvládol úplne bez problémov. Čo sa víťazov týka, na najdlhšej tratizvíťazil v novom traťovom rekorde 9:48:12 obhajca minuloročného víťazstva Andreas Seewald, vženskej kategórii zvíťazila Rakúšanka Sabine Sommer ktorá na zdolanie trate potrebovala čas12:21:50. Mne priniesla tohtoročná účasť skúsenosť, že každý nový komponent na bicykli je najprvnaozaj dobré poriadne odskúšať vopred, no tiež to, že na dokončenie A-Strecke nie je potrebné maťbrutálne nájazdy, či sa trápiť najazďovaním kilometrov v zime či na jar. O rok sa rád vrátim adúfam, že sa s mnohými z vás, ktorí ste tento report dočítali až do konca uvidím. Možno aj na štarteo 5:00 ráno :) Autor: Tomáš Dedinský

14. etapa TdF 2016, P. SAGAN tretí
16. 07. 2016 Reportáže

Dnes bola na pláne dlhá rovinatá tranzitná etapa, ktorá doviedla pelotón pod Alpy. Štrnásta etapa začínala v Montélimar a po 208. kilometroch končila v Villars-les-Dombes. Pelotón dnes prešiel cez tri horské stúpania štvrtej kategórie a jednu šprintérsku prémiu. V silnom protivetre sa do úniku dostala štvorica cyklistov až na 30. kilometri. Šprintérske tímy si strážili odstup uprchlíkov, ich maximálny náskok bol 5 minút. Rýchlostnou prémiou prešlo ako prvé kvarteto v úniku, pelotón previedol cez prémiu PETER SAGAN (Tinkoff). Posledných dvoch cyklistov z pôvodného úniku dostihol pelotón necelé štyri kilometre pred cieľom. O víťazovi 14. etapy, podľa predpokladov, rozhodol záverečný hromadný šprint, v ktorom bol najrýchlejší Brit Mark Cavendish (Dimension Data for Qhubeka). Druhý skončil Nór Alexander Kristoff (Team Katusha), tretí Slovák PETER SAGAN. Tridsaťjeden ročný britsky šprintér Mark Cavendish vyhral na 103. ročníku už štvrtú etapu a spolu ich na Tour de France vyhral už 30! V priebežnom vedení zmeny nenastali, vedie Chris Froome (Team Sky). PETER SAGAN naďalej oblieka zelený dres s pohodlným náskokom 62. bodov.       Priebežné poradie po 14. etape: 1. Christopher Froome.....Team Sky.....63:46:40 2. Bauke Mollema.....Trek - Segafredo.....+ 1:47 2. Adama Yatese.....ORICA - BikeExchange.....+ 02:45 81. PETER SAGAN.....Tinkoff.....+ 1:42:23   Autor: Milan Majtán

13. etapa TdF 2016
15. 07. 2016 Reportáže

Za zvýšených bezpečnostýnch opatrení sa dnes konala 13. etapa TdF. Cyklisti začali dnešnú individuálnu časovku minútou ticha, ktorou si uctili včerajšie obete teroristického útoku v Nice. Dnešná individuálna časovka mala 37,5 kilometra a viedla z Bourg-Saint-Andéol do La Caverne du Pont-d'Arc. Po štarte čakalo na cyklistov sedem kilometrové stúpanie s priemerom 5 %, nasledovala sedemnásť kilometrová rovina, krátky zjazd, šesť kilometrová rovina a tri kilometre do kopca s 5 % priemerom. Najrýchlejším v jazde proti chronometru bol Holanďan Tom Dumoulin (Tem Giant - Alpecin), ktorý zdolal trať za 50:15 min. Druhý bol britský cyklista v žltom drese Christopher Froome (Team Sky) so stratou 1:03 min. Tretie miesto bral Portugalec Nelson Oliveira (Movistar Team). PETER SAGAN (Tinkoff) sa šetril na zajtrajšiu rovinatú etapu a cieľom prešiel so stratou 6:17 min na 78. mieste. Dvadsaťpäť ročný Tom Dumoulin si pripísal na tohtoročnej Tour de France druhé etapové víťazstvo. Chris Froome opäť navýšil svoj náskok, na druhého Holanďana Bauke Mollemu (Trek - Segafredo) má k dobru 1:47 min.       Priebežné poradie po 13. etape: 1. Christopher Froome.....Team Sky.....58:02:51 2. Bauke Mollema.....Trek - Segafredo.....+ 1:47 2. Adama Yatese.....ORICA - BikeExchange.....+ 02:45 85. PETER SAGAN.....Tinkoff.....+ 1:42:27     Autor: Milan Majtán

Report: Salzkammergut Trophy 2016
15. 07. 2016 Reportáže

Tento rok sa uskutočnil 19. ročník maratónskeho fenoménu s názvom Salzkammergut Trophy. Určite nemusím žiadnemu bajkerovi predstavovať tento už doslova legendárny pretek. Jedná sa o jeden z najťažších a najdlhších pretekov Európy s najdlhšou trasou 211,3 km a prevýšením neskutočných 7119 výškových metrov, ktorý som sa rozhodol v sobotu 9.7. 2016 prekonať. O Salzke som sa dopočul prvý krát, keď sme s priateľkou vstúpili do partie bikepoint.sk a na jednom z posedení nám Salzku opisovali ako niečo úplne neskutočné a náročné čo nie každý bajker dokáže zdolať. Minulý rok sa ju na poslednú chvíľu rozhodol kamarát Michal prekonať a taktiež písal reportáž s nadšením ako práve dnes ja http://www.bikepoint.sk/spravy/reportaze/salzkammergut-trophy-2015-a-strecke/ Prihlasoval som sa už niekedy na jar na najdlhšiu trasu a priateľka Monika sa rozhodla nastúpiť na štart „krátkej“ 119,5 kilometrovej trate s prevýšením „len“ 3848 v.m. Už od prihlásenia som trénoval len dlhšie trate ako som nebol po minulé roky zvyknutý aby som prekonal časové limity a prišiel do cieľa včas. Všetko išlo podľa plánu až kým som 2 týždne pred pretekom neochorel a so silnými liekmi neležal v posteli. Vedel som, že tohtoročný cieľ zdolať celých 211 kilometrov sa pominul a neostávalo nič iné len sa prehlásiť na kratšiu trať. Monika ochorela odo mňa a rozhodla sa vôbec nezúčastniť. Niekoľko dní pred odjazdom som sa dával dokopy, liečil sa a nerobil vôbec nič aby som bol ako tak v pohode. V piatok na obed pre mňa prichádza kamarát Tomáš s priateľkou Zuzkou, obaja sa idú popasovať s Rakúskymi horami avšak Tomáš na najdlhšej a Zuzka na najkratšej trase. Michal ktorý Salzku prešiel minulý rok mal nastúpiť po ceste v Trenčíne a hneď prášime do Bad Goisernu – centra podujatia (vzdialené asi 600 km od Žiliny). No ihneď po výjazde zo Žiliny sa Tomášovi niečo nezdalo na aute, tak po niekoľkých kilometroch zastavujeme v Trenčíne na pumpe a skontrolujeme auto. Po zastavení za nami beží pumpár a kričí: „Horí Vám auto!“ A vážne! Začalo sa nám dymieť z jednej zo zadných bŕzd, ihneď sme teda šli do autorizovaného servisu no tam nám povedali, že oprava bude možná až v pondelok. Našťastie mohol Michal zohnať firemné auto a veľmi ochotný páni zo servisu nám zapožičali úplne nové stojany na strechu lebo vedeli, že sme vo veľkej časovej tiesni za čo sme im všetci naozaj veľmi vďační! Prehadzujeme veci, bajky a valíme na novom aute do cieľa a teraz už bez problémov. Na ubytovňu prichádzame niečo okolo jedenástej a štart je o piatej ráno, fúú to nebude teda bohvie aký spánok. No ešte pred zaľahnutím do postelí sme sa dohodli s Michalom, že si vymeníme čísla, pretože on sa so zraneným kolenom necíti na dlhú trasu a ja som už práveže úplne v pohode a pripravený zdolať ju! Taaak a po kľudnom vedomý, že sa idem len voziť na krátkej trase prichádzajú nervy, stres a panika, že vstávam ráno o štvrtej a postavím sa na štart dvesto jedenástky. Tomáš ma však ukľudňuje, že sa ideme len voziť a užiť si Rakúske hory a atmosféru. To ma upokojuje no spať mi to aj tak nedá. Budíček o 03:45, raňajky, obliecť, umyť sa a o 04:50 sa ocitám s chalanmi na štarte najdlhšej trasy. Len pre zaujímavosť: Na Salzke sa zišlo niečo vyše 4 500 pretekárov zo 44 krajín sveta a na 211,3 km sa zúčastnilo cca 900 najtvrdších bajkerov a bajkeriek, na 119,5 – 1 300 pretekárov a zvyšných 2 300 ľudí na ostatných trasách (76 km, 60,4 km, 53,5 km, 37,9 km a 22,1 km). Pár minút do štartu a až teraz si uvedomujem, kde vlastne som. S chalanmi si ešte poprajeme šťastný a bezpečný dojazd do cieľa, jedna fotka a štart! Chvíľku trvá kým sa celý pelotón pohne a pomaly sa posúvame vpred. Celý čas keď prechádzame mestom nám fanúšikovia tlieskajú, burácaju a podotýkam, že to je o piatej ráno. Po asi kilometri sa neustále ťahám za Tomášom až v jednej zo zákrut ma vytlačia a uchádza mi, nevadí je to ešte dlhá štreka. Po chvíli sa začína prvé a nikde nekončiace stúpanie. Zopár zákrut, všade povzbudzujúci fanúšikovia a stále kopec. Po krásnej asfaltke sa posúvame vpred, predo mnou všade cyklisti, za mnou cyklisti, proste pecka! Šliapem v tempe a obieham kde sa dá, nechcem sa biť o dobré umiestnenie ale chcem si vydobiť dobrú pozíciu, pretože od Miša viem, že o chvíľu bude les a široká cesta sa zmení na lievik, po ktorom vojdeme na šotolinu, tak nechcem zaostať vzadu ale hrniem si to vpred. Neviem ale asi po 8 kilometroch som predbehol vyše sto dychčajúcich makačov a tu sa cesta zúži a valíme stále do kopca no po kamenistej a mokrej lesnej cestičke. Pred sebou vidím ako sa niektorý v takomto teréne nevedia udržať v sedle a padajú z bajkov. V týchto chvíľach ma obehne nórka na namakanom bajku, tak sa za ňu vešiam a ťahá ma vpred. V šialenom tempe si to za ňou dupem a nechcem sa jej striasť.  Po výživných 850 výškových na 10 kilometroch sa ocitáme na prvom vrchole Raschberg, nórka stále predo mnou a ja neustále vysmiaty a vyškerený na všetky strany. Užívam si každý jeden meter trate, kochám sa okolím. Prichádza prvý zjazd, tu obieham nórku a prášim si to po šotoline, ktorá je podobná ako naša Chata pod Suchým. Po asi 6 kilometrovom zjazde nám začína popŕchať, no nie je to nič vážne, prichádza stúpanie a s ním aj riadny lejak. To som ešte stále vyškerený a užívam si každú kvapku, ktorá na mňa spadne. Veď si to práve rozdávam s lejakom na Salzke! O čo ide!? Po hodinovom lejaku dážď už nevnímam a sústreďujem sa na nekonečné stúpania. S priemerkou 14,3 km/h prichádzam na prvú občerstvovačku...to ste ešte nevideli! Obrovská občerstvovačka s asi 6 stánkami, jeden bol servisný a asi 20 ľudí sa o Vás stará. Napchávam sa skvelým slaným pečivom, prihadzujem syr a fantastické malé klobásky. Chlapík mi kýblom naleje ionťák do bidónu, ďalší mi umyje okuliare, beriem banán a prášim ďalej. Dážď samozrejme neustupuje ale to je už jedno keď nemám na sebe nič suché. Púšťam sa do dlhého kamenistého zjazdu, tachometer mi ukazuje krásnych 13,7°C a ja premočený si to začínam užívať o trošku menej. Zima, dážď ale viem, že o chvíľu budem prechádzať cez Ewige Wang, jedno z najkrajších miest Salzky. Cesta sa začína pretvárať na kamenistú až skalnú cestu a ocitám sa priamo na spomínanom Ewige Wang. Oči sa mi blysknú a ja s úsmevom od ucha k uchu prechádzam cestičkou vysekanou v skalnom masíve, sústredím sa na prejazd a len periferne vidím ohromný zráz podo mnou. Po tomto úžasnom prechode na nás čaká krátke klesanie, pár otočí a potom skutočne náročný zjazd plný blata, skál a koreňových schodov vysokých asi ako moje 29´´ kolesá. Prejdem naozaj čokoľvek ale tu nosím, opatrne sa prebáram blatom, nasadám a valím ďalej. Neustále sú všade bajkeri, takže nieje čas na nudu. Opäť mi začína pršať, dážď utichá a prichádza lejak. Vstupujeme do mesta Bad Goisern, točím nohami ponad burácajúcu rieku po úzkom moste, zopár schodov v sedle (nechápem prečo nikto nezjazdoval schody v sedle ale pešo). Prechádzame mestom a všade prítomní fanúšikovia nás v daždi povzbudzujú, to mi dodáva energiu a začína naozaj nepríjemné 8 kilometrové asfaltové stúpanie dedinkami. Miestami to je taká stojka, že musím ísť po ceste ciky-caky aby som ju dokázal vyšliapať. Nepamätám si presne kadiaľ som šiel a čo som videl ale viem čím som si prechádzal. Nastúpila prvá kríza, myšlienky na priateľku a po tvári mi steká prvá slza, pretože som vedel že v takomto tempe Salzku pokorím a prejdem ju v časovom limite. Vedel som, že ju dám a to mi dodávalo odvahu do ďalších prudkých kopcov a zjazdov. Po zozjazdení lyžiarskeho vleku plného blata a kameňov sa púšťam do jedného z najťažších zjazdov aké som kedy šiel. Idem v skupine asi 20 bajkerov a ako jediný idem v sedle, všetci zosadajú a kričia mi Bravo! Bravo! Skvelý pocit J Hrozne prudký zjazd je plný mokrých, ostrých skál a neskutočne dlhý. Miestami mám namále no pevne držím rajdy a sústredím sa na to aby som sa nevysypal lebo to by nebolo vôbec pekné. Po prejdení tohto Mordoru si vôbec necítim ruky ani nohy ale pokračujem ďalej. Ako inak, do stúpania...Cítim, že niečo nie je v poriadku so stehnom. Prichádzam do mestečka a v bolestiach musím vysadnúť z bajku. Masírujem si stehno a viem, že to je pre mňa konečná. Pri jednom domčeku som si sadol na múrik kde stáli  domáci a prichádzajú ku mne no nerozumiem im ani slovo. Odpovedám slovami „leg problem“, nasadnem na bajk a tackajúc sa pokračujem ďalej. Čaká ma asi 12 km neustáleho stúpania na ďalšiu občerstvovačku. Kráčam do kopca a viem, že na bajku to už nepôjde, v zjazde som si asi natiahol šľachu na zadnom stehne, pijem dve fľašky magnézia ale nič nepomáha. Viete si predstaviť 12 kilometrov pešo vedľa bicykla niekde v neznámych lesoch s vedomým, že tohtoročný cieľ nedokážete pokoriť? Bolo to pre mňa zdrcujúce, sadol som si vedľa bicykla na premočenú zem a slzy mi stekali jedna za druhou. Pomyslel som na Moniku a to ma zdvihlo zo zeme a kráčal som ďalej. Po pár kilometroch ma obehol PaceMaker, to je chlap, ktorý udáva tempo tak, aby splnil limit na poslednú minútu a ak vás niekedy na Salzke obehne, tak viete, že ste v prdeli. To bolo pre mňa jasné, nasadám na bajk a predbieham ho, nevzdám sa len tak! Nasadil som tempo a dúfam, že bolesť ustúpi, neustúpila...bolesť ma opäť skolila a nevládzem už šliapať v sedle, tak pokračujem len pešo. Prichádzam na občerstvovačku a stretám čecha Lukáša, povedali sme si, že ak nestihneme limit na ďalšom bode, tak ideme na pivo. Pomaly sa tackám vedľa neho až sme sa spolu dostali na bod, ktorý sme nestihli v časovom limite v dôsledku čoho nám boli bohužiaľ odstrihnuté štartovné čísla a tým sa pre mňa pretek oficiálne skončil. Nahovoril ma, že ak dáme ešte asi 3 km do kopca, tak sa ocitneme opäť na Ewige Wange, tak prečo nie! Po chvíli si opäť užívam skalný prechod a opäť ten hrozný zjazd. Spolu s Lukášom už šliapeme do centra Bad Goisernu aby sme si dali zaslúžené pivo. Ponúka mi, že u nich v kempe majú wapky, tak si u nich umývam bajk. Týmto sa mu chcem za všetko poďakovať, inak by som tam ešte asi doteraz blúdil. Program v centre diania som nejak neregistroval, pretože po nemecky sa nedorozumiem ale stánkov bolo neskutočne veľa, bolo čo pozerať to veru áno. Zuzka ma ešte nahovorila na masáž, ktorú sme mali zdarma. Tak isto ako balíček Enervit, tričko a skvelé cestoviny. Myslel som si, že sa o nás budú starať traja maséri a rada bude neskutočne dlhá no opak bol pravdou. Dokopy 18 masérov a na rade som bol o chvíľu, masáž nôh som si užil veru naplno. Takže super! Tak čo môžem na záver povedať? Že Salzkammergut Trophy je určite najťažší pretek alebo výjazd aký som kedy šiel ale na budúci rok sa opäť prihlásim na najdlhšiu trasu a zdolám ju! Prekrásne prostredie, neskutočná atmosféra či pred, cez alebo po preteku, skvelá organizácia, perfektné značenie a jedlom preplnené občerstvovačky. Užíval som si každý centimeter trate, vrelo odporúčam každému kto hľadá výzvy a dokáže si siahnuť na dno svojich síl. Nič viac netreba dodávať, najdlhší pretek Európy a jeden z najťažších preverí vaše sily, takže budúci rok opäť! Autor a foto: Tomáš Chabada

Pozvánka: „MTB Horská časovka na Kubínsku“.
15. 07. 2016 Pozvánky na akcie

Pre všetkých Vás, priaznivcov cyklistiky a športu pripravujeme 2. ročníku preteku „MTB Horská časovka na Kubínsku“. Podujatie bude prebiehať v Dolnom Kubíne a to už 6. augusta 2016. Dovolili  sme si pre Vás pripraviť viacero noviniek. Jednou z nich je predĺženie trate preteku. Štart sa presúva do mestskej časti Malý Bysterec (480 m.n.m.). Zo začiatku vedie trať po asfaltovej ceste. V ďalšej časti trať prechádza chatovou oblasťou, kde už ide prevažne o štrkovú nespevnenú cestu. Cieľ je umiestnení pri Chate na Kubínskej holi vo výške 1100 m. n. m.. Celková  dĺžka trate je teda 11 km s prevýšením takmer 620 m. Takisto nám narástol aj počet kategórií. Súťažiť sa bude v siedmich kategóriách. Štartovať sa bude v časových intervaloch, podľa poradia štartovacích čísiel. Každý pretekár sa môže tešiť na výborné občerstvenie, tombolu a bohatý štartovný balíček. Na celkového víťaza čaká finančná odmena. ONLINE REGISTRÁCIA beží už len do 30. 7. 2016! Tak to nepremeškaj a zaregistruj sa čo najskôr. Srdečne Ťa pozývame, tešíme sa na Teba! Info: http://www.mtbkubinska.sk/propozicie/ Autor: Luboš Dupkala Pre všetkých Vás, priaznivcov cyklistiky a športu pripravujeme 2. ročníku preteku „MTB Horská časovka na Kubínsku“. Podujatie bude prebiehať v Dolnom Kubíne a to už 6. augusta 2016. Dovolili  sme si pre Vás pripraviť viacero noviniek. Jednou z nich je predĺženie trate preteku. Štart sa presúva do mestskej časti Malý Bysterec (480 m.n.m.). Zo začiatku vedie trať po asfaltovej ceste. V ďalšej časti trať prechádza chatovou oblasťou, kde už ide prevažne o štrkovú nespevnenú cestu. Cieľ je umiestnení pri Chate na Kubínskej holi vo výške 1100 m. n. m.. Celková  dĺžka trate je teda 11 km s prevýšením takmer 620 m. Takisto nám narástol aj počet kategórií. Súťažiť sa bude v siedmich kategóriách. Štartovať sa bude v časových intervaloch, podľa poradia štartovacích čísiel. Každý pretekár sa môže tešiť na výborné občerstvenie, tombolu a bohatý štartovný balíček. Na celkového víťaza čaká finančná odmena. ONLINE REGISTRÁCIA beží už len do 30. 7. 2016! Tak to nepremeškaj a zaregistruj sa čo najskôr. Srdečne Ťa pozývame, tešíme sa na Teba! Pre všetkých Vás, priaznivcov cyklistiky a športu pripravujeme 2. ročníku preteku „MTB Horská časovka na Kubínsku“. Podujatie bude prebiehať v Dolnom Kubíne a to už 6. augusta 2016. Dovolili  sme si pre Vás pripraviť viacero noviniek. Jednou z nich je predĺženie trate preteku. Štart sa presúva do mestskej časti Malý Bysterec (480 m.n.m.). Zo začiatku vedie trať po asfaltovej ceste. V ďalšej časti trať prechádza chatovou oblasťou, kde už ide prevažne o štrkovú nespevnenú cestu. Cieľ je umiestnení pri Chate na Kubínskej holi vo výške 1100 m. n. m.. Celková  dĺžka trate je teda 11 km s prevýšením takmer 620 m. Takisto nám narástol aj počet kategórií. Súťažiť sa bude v siedmich kategóriách. Štartovať sa bude v časových intervaloch, podľa poradia štartovacích čísiel. Každý pretekár sa môže tešiť na výborné občerstvenie, tombolu a bohatý štartovný balíček. Na celkového víťaza čaká finančná odmena. ONLINE REGISTRÁCIA beží už len do 30. 7. 2016! Tak to nepremeškaj a zaregistruj sa čo najskôr. Srdečne Ťa pozývame, tešíme sa na Teba!

12. etapa TdF 2016
14. 07. 2016 Reportáže

Len pätnásty krát sa dnes vydali cyklisti na ikonické stúpanie Mont Ventoux (1 912 m n. m.). Ale na vrchol nedošli. Pre silný vietor na otvorenom priestranstve, ktorý mal dosahovať viac ako 100 km/h, bola dnešná horská 12. etapa skrátená o posledných šesť najveternejších kilometrov. Etapa končila na Chalet Reynard (1 435 m. n m.), v mieste kde boli cyklisti a diváci chránený lesom. Miesto plánovaných 184. kilometrov mala etapa 178. kilometrov. Náročná etapa, napriek skráteniu, začínala v Montpellier. Po štarte sa do čela dostala trinásť členná skupina, ktorej náskok postupne narastal až na 18. minút. Tak ako včera, aj dnes trápil pelotón silný vietor, ktorý ho viac krát rozdelil. Z blížiacim sa cieľom začal náskok skupiny v úniku postupne klesať. Pod cieľovým stúpaním s dĺžkou 10 km a priemerom 8,8 % zaútočila z vedúcej skupiny dvojica pretekárov Daniel Navarro a Serge Pauwels, ktorú neskôr doplnil Thomas de Gendt. Trojica si rozdelila stupne pre víťazov. Etapu vyhral Belgičan Thomas de Gendt (Lotto Soudal) pred ďalším belgickým cyklistom Sergeom Pauwelsom (Dimension Data for Qhubeka) so stratou dvoch sekúnd a tretím Danielom Navarrom (Cofidis, Solutions Crédits) so stratou 14. sekúnd. Veľké veci sa diali, ale za trojicou vpredu. Ďalšia trojica Richie Porte (BMC Racing Team), Bauke Mollema (Trek - Segafredo) a Chris Froome (Team Sky) s malým náskokom pred prenasledovateľmi narazila do motorky, ktorá nečakane zastala pre nedisciplinovaných divákov. Chris Froome zlomil rám a bez bicykla sa rozbehol ku cieľu. Až po ubehnutých desiatkách metrov mu tímové auto podalo náhradný bicykel. Britský cyklista prešiel cieľom s krútiacou hlavou a v priebežnom vedení sa prepadol na šieste miesto. Slovenský cyklista PETER SAGAN (Tinkoff) šetril sily. Cieľom prešiel na 142. mieste so stratou 28 min. Nakoniec sa rozhodcovia rozhodli započítavať časy z kilometra pred cieľom a Chrisovi Froomeovi tak zostal žltý dres. Dokonca navýšil svoj náskok o 19 sekúnd na 47. sekúnd. Thomas de Gendt si na francúzsky štátny sviatok, Deň dobitia Bastily, pripísal svoje prvé víťazstvo na Tour de France.     Priebežné poradie po 12. etape: 1. Christopher Froome.....Team Sky..... 57:11:33 2. Adama Yatese.....ORICA - BikeExchange.....+ 00:47 3. Nairo Quitana.....Movistar Team.....+ 00:54 87. PETER SAGAN.....Tinkoff.....+ 1:37:13     Autor: Milan Majtán

11. etapa TdF 2016, víťaz P. SAGAN
13. 07. 2016 Reportáže

V dnešnej rovinatej etape so začiatkom v Carcassonne a cieľom v Montpellier sa očakával záverečný hromadný šprint. Jedenásta etapa mala 162. kilometrov a cyklisti museli prejsť cez dve bodované stúpania štvrtej kategórie. Šprintérov čakala jedna rýchlostná prémia. Na šiestom kilometri sa do úniku vydala dvojica pretekárov, Francúz Arthur Vichot (FDJ) a Austrálčan Leigh Howard (IAM Cycling), ktorý ako prvý zdolali aj obe hodnotené stúpania. Nervózny pelotón postihlo dnes viacero pádov. Počas celého dňa trápil pelotón silný vietor, ktorý ho viac krát roztrhal na menšie skupiny. PETER SAGAN (Tinkoff) si strážil pozíciu na čele.Na rýchlostnej prémii si slovenský cyklista v zelenom drese pripísal za druhé miesto 17. bodov. Po 100. kilometroch pelotón dostihol vedúcu dvojicu a pomaly sa šprintéri chystali na očakávaný záverečný hromadný šprint. To by však vpredu nemohol byť PETER SAGAN, ktorý spolu s tímovým kolegom Maciejom Bodnarom, dvanásť kilometrov pred cieľom, zaútočil. Na útok dvojice Tinkoff zareagovala iba dvojica tímu Sky, Christopher Froome a Geraint Thomas. V úniku tak bol zelený a žltý dres. Štvorica si postupne vytvorila malý náskok, ktorý jej stačil až do cieľa. V šprinte bol podľa predpokladov najrýchlejší slovenský cyklista PETER SAGAN. Druhý skončil Brit Christopher Froome (Team Sky), tretí Poliak Maciej Bodnar (Tinkoff). PETER SAGAN si na tohtoročnej TdF pripísal druhé etapové víťazstvo, spolu ich má na svojom konte šesť. V bodovacej súťaži dnes navýšil svoj náskok na druhého Marka Cavendisha (Dimension Data for Qhubeka) na komfortných 90 bodov. Svoj náskok v priebežnom poradí si navýšil aj v dnešnej etape druhý Christopher Froome.       Priebežné poradie po 11. etape: 1. Christopher Froome.....Team Sky.....52:34:37 2. Adama Yatese.....ORICA - BikeExchange.....+ 00:28 3. Daniel Martin.....Etixx - Quick Step.....+ 00:31 10. Roman Kreuziger.....Tinkoff.....+ 01:28 80. PETER SAGAN.....Tinkoff.....+ 1:14:18     Autor: Milan Majtán

10. etapa TdF 2016, P. SAGAN druhý
12. 07. 2016 Reportáže

Po prvom dni voľna, sa v desiatej etape vrátila Tour do Francúzska. Kopcovitá etapa začínala v andorrskom Escaldes-Engordany a po 198. kilometroch končila v Revel. Hneď po štarte stúpal pelotón 22,6 kilometrov s priemerom 5,1% na najvyšší bod tohtoročnej TdF Port d'Envalira vo výške 2 408 m n. m. (horská prémia prvej kategórie). Do dnešnej skupiny v úniku sa postupne pridávali a zas odpadávali viacerý cyklisti. Vždy vpredu bol ale slovenský cyklista PETER SAGAN (Tinkoff), ktorý sa aj pričinil o vytvorenie úniku. Najvyšším bodom tohtoročnej Tour, cenu Henriho Desgrange a prémiu päť tisíc euro získal Portugalčan Rui Costa (Lampre - Merida). Z necelej tridsiatky pretekárov v čele zostala pätnástka. Dvadsať bodov na šprintérskej prémii získal PETER SAGAN a v bodovacej súťaži sa znova dostal do čela. PETER SAGAN sa pričinil aj o rozdelenie vedúcej skupiny, v ktorej zostali okrem slovenského cyklistu, ďalší piati pretekári. Vedúca šestka prekonala aj druhé bodované stúpanie tretej kategória a o víťazstvo v etape si to rozdala v záverečnom šprinte. Ako prvý prešiel cieľom Austrálčan Michael Matthews (ORICA-BikeExchange). Druhý bol PETER SAGAN (Tinkoff), tretí Edvald Boasson Hagen (Dimension Data for Qhubeka). Michael Matthews získal dnes svoje prvé víťazstvo na Tour, PETER SAGAN sedemnáste druhé miesto. V priebežnom vedení zostal Christopher Froome (Team Sky).     Priebežné poradie po 10. etape: 1. Christopher Froome.....Team Sky.....49:08:20 2. Adama Yatese.....ORICA - BikeExchange.....+ 00:16 3. Daniel Martin.....Etixx - Quick Step.....+ 00:19 83. PETER SAGAN.....Tinkoff.....+ 1:14:22     Autor: Milan Majtán