Víťazom o štartovné na zimnú MTB akciu Čergovská stopa 2013, ktorá sa uskutoční 9.2.2013 v Raslaviciach je Vladimír Hajduch Výhercovi blahoželáme Luboš Dupkala

Cez víkend som sa zapojil do internetovej súťaže na portáli www.bikepoint.sk o štartovné na podujatie „1. Zimný MTB maratón na Slovensku v kombinácii s behom Bratislava – Železná studienka“ a po dlhom čase sa na mňa v nejakej súťaži usmialo šťastie (za čo organizátorom súťaže touto cestou ďakujem ;-) ), tak som sa začal psychicky pripravovať na blížiaci sa športový víkend 19.-20.1.2013. Nakoľko mám doma okno, TV a aj internet, tak som v piatok vyhodnotil situáciu, že sobotná účasť na MTB preteku by bola odo mňa priveľkým prejavom masochizmu, tak som „takticky“ nenastúpil... Následné reakcie zúčastnených pretekárov na diskusných fórach a ich dosiahnuté výkony mi potvrdili, že keď je v lese snehu priveľa, tak to už nie je moc o bicyklovaní, ale skôr o pešej turistike a tú si vychutnám síce rád, ale nemusím pri tom tlačiť bike cez 40 cm vrstvu snehu :-). Nedeľa ráno nasadám do auta, pristupuje kamarát Ervín a vyrážame smer Bratislava. Cesta bola v pohode, prichádzame na miesto štartu s časovým predstihom. Pri vystupovaní zisťujem, že v Bratislave je naozaj akosi chladnejšie a to množstvo snehu ma prekvapilo! Všetko zasnežené ako v rozprávke, všade ľudia pohybujúci sa na bežkách, alebo brodiaci sa v hlbokom snehu. Miesto štartu identifikujeme ľahko podľa nafúknutej brány a vedľa nej veľko-kapacitný stan s kompletným zabezpečením pre všetkých športovcov a priaznivcov športu. Prezentácia je bez problémov (hoci keby si mám štartovné platiť sám, tak by som bol asi nemilo prekvapený obsahom žltej igelitky, no ale asi som príliš rozmaznaný – čo by som chcel v dnešnej dobe za 19€, že áno? ) V stane je komfortná klíma, tzv. „trenírková teplota“, miesta dostatok, tak sa tam prezliekame a vyrazíme sa poobzerať po okolí. O päť minút jedenásť sa začíname zhromažďovať v okolí miesta štartu, predštartovná nervozita ma nejako obchádza, nakoľko vidím vedľa seba športovú „celebritu“ Riša Vargu a super talentovaného Miša Lámiho, ktorý je namotivovaný na celkové víťazstvo (v kombinácii MTB – BEH) + zopár ďalších výborných pretekárov. Presne o 11:00 hod. zaznie výstrel zo štartovacej pištole a masa bežcov (celkom 145 pretekárov) vyrazí vpred. Prvý kilometer je mierne do kopca, ale beží sa po asfaltke, pričom 8 pretekárov si myslí, že vydržia svižné tempo vedúcej favorizovanej dvojice. Ja sa neponáhľam - času dosť, niektorí asi ešte nevedia, že prvotriedny povrch asfaltovej cesty sa po 1 km skončí... A tak s pohodovým časom 3:51 min. na 1. km vbiehame do „terénu“ – síce asi bežíme po asfaltke, ale tú kvôli hrubej vrstve snehu necítim a tak sa nohy šmýkajú, podhrabávajú, podlamujú, ale hlavne, že sa stále posúvam dopredu! Postupne obieham jednotlivých členov zo skupinky optimistov, ktorí si mysleli, že vydržia tempo favoritov preteku a postupne sa dostávam na celkové piate miesto. Pred vrcholom stúpania (cca 1/2 trate) obieham Gaba, ktorý mal na štarte tiež celkom vysoké ambície (neznalý „miestnych“ pomerov sa ma tesne pred štartom spýtal: „Ktorý je to ten Lámi?“ ked som mu ukázal na Miša jeho spokojný pohľad hovoril: „To je v pohode, toho dám!“ :-) ). Asi 200m pred sebou vidím modrý dres celkovo tretieho pretekára, s ktorým som sa doteraz nestretol vo vzájomnom dueli, preto si naivne myslím, že asi tiež prepálil úvod a v zbehu ho určite dobehnem... Tak, to som sa akosi prepočítal, nakoľko snažil som sa, ako to len šlo, ale vzdialenosť medzi nami sa vôbec neskracovala, naopak ešte narastala... Keďže za mnou som nikoho nevidel, tak som si chvíľami celkom užíval beh zimnou krajinou, scenéria ako v rozprávke, ale aj tak bolo nevyhnutné sa sústrediť na každý jeden krok, nakoľko na zasneženom a miestami šmykľavom povrchu sa dá spadnúť kdekoľvek (aj v rozprávke :-). Posledný kilometer bol opäť po asfaltke a tak som v pohode dobehol do cieľa v čase 37:49 min., s priemerom 4:01 min./km (žiadna sláva, minulý rok som to bežal o 2,5 min. rýchlejšie, ale tak vzhľadom na podmienky, to nebolo najhoršie). Presne o 13:00 hod. začalo vyhodnotenie 8 bežeckých kategórií a aj absolútnych víťazov v kombinácii MTB + BEH.   Moderátor Pinďo dnes robil svoju prácu podľa mňa výborne a tak vtipnými poznámkami spríjemnil prítomným čas počas vyhlasovania víťazov jednotlivých kategórií. Celkovo som skončil 4., ale v mojej kategórii umiestnenie na 2. mieste hodnotím pozitívne a tak som sa aj ja mihol na okamih pred svetlami objektívov :-) Kamarát Ervín vyhral kategóriu nad 50 rokov úplne suverénne, pričom v absolútnom poradí sa umiestnil na výbornom 20. mieste (klobúk, resp. termočiapku dole pred jeho výkonom!), takže naša výprava bola dnes úspešná :-) Nedeľnému podujatiu z môjho pohľadu absolútne nič nechýbalo – skvelá organizácia, pekná a náročná trať, športové „celebrity“, ktoré medzi sebou zviedli nádherný súboj o umiestnenie (v ktorom sa asi v závere prejavila Mišova únava zo sobotného MTB maratónu a tak mu Rišo „nadelil“ iba 5 sekúnd), stabilná účasť, povzbudzovanie divákov na trati, nádherné športové zážitky a ďalšie superlatívy dávajú tomuto podujatiu slušnú nádej dožiť sa ďalšieho ročníka :-) Autor: Peter Sobek Foto: behame.sk

Mikuláš a Vianoce sú za nami, koniec cyklistickej sezóny si už ani nepamätám (i keď som niekde počul, že skutočnému bikerovi sezóna nikdy nekončí) a tak som vďačný za akúkoľvek príležitosť, pri ktorej môžem nasadnúť na svoj bike a poriadne sa prevetrať. Pokiaľ možno za svetla, keďže z práce sa teraz chodí zásadne po tme, všakže? Jednou z takých príležitostí bola aj akcia s názvom „1. Zimný MTB Maratón“, ktorej som sa zúčastnil už asi 4-tý krát. Podujatie bolo tradične organizované v Malých Karpatoch pri našom hlavnom meste a konalo sa uplynulý víkend. Predpoveď podmienok a počasia bola na sobotu skvelá. Celý týždeň v Bratislave snežilo, doprava kolabovala, autá sfukovalo z D1-tky a všetci ma presviedčali, že už len cesta tam je úplná blbosť. Navyše tomu asi aj verili, keďže sa mi nepodarilo zohnať nikoho, kto by šiel so mnou. Ale veď zo Žiliny to je do BA kúsok, tak to zmáknem aj sám. Keď osamotenie vydržia asociáli, vydržím aj ja. V sobotu ráno po 4 hodinách výdatného spánku vstávam, hádžem bike do auta a vyrážam. Po ceste nuda – žiadny ľad, žiadna kalamita, žiadny boj o život. Pol hodinku pred jedenástou parkujem kúsok od štartu, debatujem s nejakou pani na tému „prečo nemôže nikto parkovať na našom prázdnom parkovisku“, pripisujem si na svoje konto prvú porážku dňa, preparkujem kúsok ďalej a spokojne sa idem postaviť na štartovaciu lajnu. Zvítam sa s niekoľkými známymi, pokyvkám hlavou do rytmu hrajúcej muziky (neviem prečo, ale na takýchto masových akciách by sa mi páčila asi aj dychovka), popočúvam moderátora, akej skvelej a jedinečnej akcie som sa to vlastne zúčastnil a teším sa na štartovací výstrel. Vzhľadom na to, že na bicykli po snehu jazdím pomerne často, viem čo je to za pakáreň, a tak celkom vítam informáciu, že trať bola kvôli množstvu snehu upravená a po občerstvovačku sa pôjde po odhrabanej asfaltke. Bude to brnkačka, rýchla brnkačka. Chvíľku po 11 štartuje vrtuľník, okolo zástupu pretekárov prejde nejaký ksicht známy z telky a s kamošmi sa zasmejeme, že bikeri tu tuším tvoria len nejaké krovie niečomu väčšiemu. Osobne sa neviem zbaviť pocitu (a tuším nie som sám), že táto akcia je hlavne show pre masmédiá. Ale moje pocity nie sú dôležité, vyrážame na trať. Prvý kilometer je presne podľa očakávaní – odhrnutá asfaltka a slušná rýchlosť. Tá však pomerne rýchlo končí a začínam sa zaplietať do niečoho veľmi, ale veľmi bizarného. Je to dvojzástup ľudí, tlačiacich svoje bicykle v prostredí, ktoré má od upravenej trate sakra ďaleko. Najskôr mám z toho slušnú prču a dobre sa bavím. Každých pár metrov skúsim naskočiť na bike a ísť na ňom, je to však bez šance. Pri väčšej rýchlosti je to realizovateľné, ale tu na to nie je priestor. Tak sa poslušne zaradím do zástupu a tlačím s davom. A potom zase vyskúšam naskočiť. A zase to nejde. Nadobúdam pocit, že svoj bike venčím ako psa – pekne sa s ním prejdem po prírode. Zvláštne pocity vo mne vzbudzujú ešte aj ľudia, ktorých stretávame. Peší turisti a bežkári, ktorým sa v očiach zračí otázka: „čo tu títo exoti akože robia?“ Šliapanie popri biku má však aj svoje výhody. Mám čas všímať si krásu zasneženého lesa a počúvať viac či menej šialené teórie o behu sveta okološlapúcich parťákov – a že niektoré stáli za to. :) Počas stúpania k občerstvovačke ma upokojuje profil trate, po ktorej sa pohybujeme. Odtiaľ by to malo byť zväčša dole kopcom a tam to už snáď pofičí. Síce nie rýchlo, ale aspoň v sedle. Druhá porážka toho dňa. Po vypití teplého čajíku na občerstvovacej stanici sa vrhám na druhú časť trate a...wtf? Skok do perejí... Žeby tá asfaltka po ktorej sme doteraz išli bola predsa len odhrnutá? Toľko kvalitného prašanu nebolo ani v nedeľu v Malej Fatre. Tak som si do ďalších bojov s náročnou traťou vypýtal od prihliadajúcich ľudí (a nebolo ich tam na slovenské pomery málo) aspon trošku povzbudenia. Stáli tam bez prejavenia akejkoľvek emócie. Nejaký frajer ma zaklincoval hláškou: „najskôr ukáž nejaký výkon, potom bude povzbudzovanie!“.. No nevadí, dnes sa už platí naozaj za všetko. Mal by som si zvyknúť. Čo však bolo horšie, tu niekde sa začala črtať kríza, ktorú určite pozná každý maratóniaci cyklista. Ide to pomaly, trápite sa, občas do vás zahryzne kŕč, začína vám to liezť na nervy,... Okolo 18. kilometra prichádza kritický moment. Pri trati stojí mladý chalan v oranžovej veste. Zjavne ide o jedného z regulovčíkov, ktorých úloha je dnes neľudsky ťažká a preto majú môj obrovský rešpekt – stáť niekoľko hodín v mraze na jednom mieste a usmerňovať pomaly sa pohybujúci rad úbožiakov. To dobrovoľne podstúpi asi málokto.. Každopádne tento chlapec ma chcel asi povzbudiť a hovorí niečo v zmysle: „Už je to v pohode, do cieľa zostáva pár kilometrov a aj to je dolu kopcom“. Hodím očkom na computer a skoro ma rozhodí – do cieľa ešte minimálne 8 km (to nie je pár) a už vôbec to nie je len dolu kopcom. Vchádza do mňa taký srd, že rozmýšľam, že mu jednu pribijem a zahrabem ho do záveju. Nájdu ho až na jar... Zachránil ho borec, čo šiel pár desiatok metrov za mnou. Svedka by som už nezvládol a tak som sa radšej slušne poďakoval za informáciu a pokračoval ďalej. Po každom prejdenom kilometri som mal chuť vrátiť sa a.. Konečne prichádzam k známemu zjazdíku kúsok pred cieľom a teším sa na divokú jazdu. Ruky sú však po 25 km tlačenia biku pekne v prdeli a divoká jazda nadobúda nový, doteraz nepoznaný rozmer. Z posledných stoviek metrov po (skutočne) odhrnutej asfaltke pred cieľom mám radosť ako malé decko. V zúrivom špurte na záver skoro zrážam ľudí vystupujúcich z autobusu rovno pod cieľovým oblúkom. Fasa na krvný tlak.. V cieli radosť preveliká a pocity skvelé, podávam si ruku s ľudmi, okolo ktorých som sa väčšiu časť trasy motal. Bike hádžem do auta, rizoto do seba a spokojne valím domov. Som rád, že som sa zúčastnil a som rád, že som to nevzdal. Tentokrát to nebolo o výkonnosti, ale o psychickej odolnosti. Čo sa týka organizácie, mám zmiešané pocity. Viem o čom je jazdenie v snehu a vedel som, čo môžem očakávať. Každopádne ma nahnevalo (a nebol som sám) vyjadrenie organizátora, že trasy sú upravené a v skutočnosti to tak nebolo. Som pomerne nenáročný cyklista, ktorého zaujíma hlavne trasa a veci s ňou súvisiace. Helikoptéry, reklama v médiách a iné veci sú pre mňa druhoradé a nepodstatné.. Na záver ešte krátke zamyslenie nad ľahostajnosťou niektorých z nás. Je mi totiž smutno, keď vidím „pretekára“ ako zahadzuje odpadky do lesa a jeho jedinou reakciou na upozornenie, že to nie je v poriadku, je myknutie plecom. Kým budeme mať medzi sebou takéto indivíduá, budeme pre ostatnú verejnosť vždy len bandou arogantných primitívov. Týmto pozdravujem borca, ktorý mal v sobotu na biku štartovné číslo 325 a myslel si, že svet je tu len preňho... Autor: Martin Vaško Foto: Tomáš Tomášek, Juraj Hupka

Víťazmi o štartovné na 1.zimný MTB maratón na Slovensku sa stali Peter Sobek a Patrik Ďurič. Redakcia bikepoint.sk víťazom gratuluje Luboš Dupkala

RWE WINTER  OKOLO HRADCE, ALEBO  KEĎ V ZIME NA PRETEK TAK AJ NA KONIEC SVETA... Ako každý rok na konci jesene pred Šprintpolom začínam špekulovať kedy a kam ísť na pretek. Na bikepoint.sk som našiel ultra mtb 12h na konci októbra, kde som bol a bolo fajn, ale o tom som už písal.... Prišiel november a ja som bol nervózny, že nič nie je. Až, kde sa vzalo tu sa vzalo info „winter okolo hradce“ 5.1.2013 v Hradci Králové = zimný mtb maratón. Hurá... už len presvedčiť podobne orientovaných šialencov aby išli cca 800km hore - dole pre mtb akciu, ktorá bude buď na lade alebo v blate. Volám Terrymu čo a ako a mimochodom spomeniem túto akciu. Nóó veľmi uletený nápad, ale poďme, povedal. Tak už mám aj parťáka a spolu s ďalším 3-mi bikermi z bikepointu sme si potvrdili, že ideme na výlet. Tomáš z Blavy, Terry, Asso zo Žiliny, Peťo z Ostravy a ja z Trenčína bola posádka. Z Trenčína sme vyrazili v piatok o 15:30. Za výdatného dažďa sme o 21:00 prišli do Kráľovho Hradca. Ubytovali sme sa v penzióne u Svätého Jána, kde nás srdečne privítal pán majiteľ (z čoho niektorých ráno bolela hlava). Ráno po výdatných raňajkách sme sa presunuli k registrácii k rybníku Biřička, kde sme stretli rovnako uletených športovcov ako my. Všade blato a zima. Ale nie čo to píšem, samozrejme neuveriteľné teplo 10 stupňov, čo znamená že bude blato. Fuuuj, ale keď už sme sem prišli tak treba bojovať. Oblečený veľmi naľahko sa ideme postaviť na štart. Český „zvyk“ najmotivovanejší snáď hodinu pred výstrelom tam stáli :-). Tesne pred štartom sme si minútou ticha uctili Burryho Standera, ktorý tragicky zahynul (bajkera z JAR) a potom už len „boj“. Trať bola 20km a 40km (hlavný pretek 2kolá). Podľa môjho GPS trošku dlhšia, ale zase nebolo 600 výškových ale „len“556. Na 40km veľká pohoda. Hneď po štarte, brod cez riečku, ktorý sa dal aj obísť prečo som sa aj sám rád rozhodol. Špica pelotónu v nedohľadne tak ako vždy a ja sa pomaly rozbieham. Pri mojich 111 kilách jediná možnosť ako nedostať infarkt. :) Pomaličky dobieham prvých premotivovaných, samozrejme hneď v prvom kopci, teda skôr, kopčeku. Ako sme odhadovali, samé blato plus piesok a to 1% asfaltu prišlo vcelku fajn. Čo sa týka značenia trasy žiaden zázrak. Väčšina regulovčíkov sa po 1 kole stratila, čoho výsledkom bolo viacero poblúdení vrátane mojich 2 parťákov. Ako som neskôr zistil, nikto veľmi neriešil či si niekto skrátil trať alebo nie. Čo samozrejme nie je len na vrub organizátorov, ale najmä na etiku pretekárov. Prečo si to myslím? Nuž, náš „spolubojovník“ Tomi kvôli žalúdočnej nevoľnosti pretek vzdal. Nedalo mu tak išiel na trať aspoň fotiť a videl ako pretekári prichádzajú zo všetkých strán, mnohí z nich mysliac si že on je organizátor aj s veľkou dávkou výhovoriek. Vráťme sa k môjmu pôsobeniu na trati. Keď som prichádzal do cieľa prvého kola som mal priemer cez 16, vcelku spokojnosť, už som vedel čo ma čaká, dostatočne zahriaty, som začal ukrajovať z druhého kola, čo mi prinieslo posun trochu dopredu (aj pred niekoľkých z mojej MM kategórie nad 100Kg). No uvidíme, ako to skonči „bedňa“? to asi nie, i keď, na poslednom preteku bolo víťazstvo medzi ťažkými, tu by aspoň 3-tie mohlo byť. Nakoniec sa ukázalo, že to bolo len moje želanie. :) Môj čas podľa GPS 3,37hod. Spokojný ale prvý z „mojej „ kategórie mal čas okolo 2hodiny. Uff, klobúk dole. Samozrejme veľké gratulácie všetkým, ktorí to prešli a naozaj prešli 42km a neskracovali!!!!. Sláva víťazom vo všetkých kategóriách (detailne na www.cyklomaratontour.cz). Nuž v hustom daždi sme sa dali ako tak dokopy, nasadli do auta a vrátili sa večer domov... Na záver či pôjdeme zas o rok? ak bude sneh tak určite bol názor celej posádky. Ten sneh a ľad patrí k zimnému mtb bajkingu, za čo samozrejme usporiadatelia nemôžu, ale za vytvorenie možností skracovanie trate pre no fair pretekárov áno. Autor: Rado Tilandy Foto: Tomáš Tomašek

Spoločnosť STAR BIKE ako hlavný partner Vás pozýva na zimný maratón “Čergovská Stopa 2013″, ktorý sa uskutoční 9.2.2013 so štartom v Raslaviciach pri Dome kultúry o 10:00 hod. Elektronickú prihlášku nájdete na www.starbike.sk/cergov Autor: Iveta Klinčáková Zdroj: http://starbike.sk/cergovska-stopa-2013/

Víťazkou o termo čiapku XTECH sa stala Agnieszka Húšťava. Túto cenu do súťaže venovala spoločnosť LUSIEN TRANS výhradný dovozca termo oblečenia Talianskej značky XTECH ako aj okuliarov značky BERTONI.   Viťazke srdečne blahoželáme   bikepoint.sk

Sezóna sa len pred nedávnom skončila, ale nie každy bajker vie vydržať celú zimu len tak bez jeho milovaných aktivít. A aj preto by Vás chcel organizátor 1.Zimného MTB maratónu spojeného aj s behom pozvať na piaty ročník tohto na Slovensku jedinečného podujatia. Všetky informácie nájdete na stránke http://www.stupavskymaraton.sk/zimny-mtb-maraton-2013/propozicie/ Samozrejme nezabudnite, že lacné štartovné je len do 31.12. a tak kto chcete ušetriť rýchlo sa registrujte. Pre inšpiráciu aj zopár zostrihov zo zamrznutého roku 2012. Video 2012 Nakoniec pozvánka na ten ročník 2013 Info aj na FB https://www.facebook.com/mtbmaraton ZDROJ: www.stupavskymaraton.sk/ Autor Luboš Dupkala

S takmer štvrtinou všetkých hlasov čitateľskej ankety stránky cyclingnews.com sa Nino Schurter stal mužským horským cyklistom roku 2012. Švajčiarsky jazdec neustále preukazoval vynikajúce výsledky a na trati triumfoval od začiatku až do konca sezóny. Už v septembri sa Nino vyjadril pre športové správy: „Bola to moja najlepšia sezóna vôbec.“ Schurter otvoril svoju sezónu víťazstvom na Svetovom pohári v Pietermaritzburgu v Južnej Afrike, neskôr pridal druhé miesto v Houffalize a ďalšiu výhru v českom Novom Meste. Nasledujúci pohár v La Bresse musel pre chorobu vynechať, avšak zatiaľ čo sa ostatní jazdci snažili získať posledné cenné body pre kvalifikáciu do svojich národných tímov, Nino mohol byť v kľude. Svoje miesto v švajčiarskom národnom tíme mal totiž zabezpečené už od jari. Schurterovi sa darilo aj za oceánom. Po výhre v kanadskom Mont-Sainte-Anne nasledoval triumf vo v talianskom Val d’Isere. S konzistentnejším výkonom ako ktorýkoľvek iný jazdec prevzal Nino Schurter v celkové vedenie v pohári. V auguste zviedol švajčiarsky cyklista boj na Olympijských hrách s Čechom Kulhavým a Marcom Fontanom, z ktorého odišiel so striebornou medailou. Aj napriek počiatočnému sklamaniu neskôr poznamenal: „Keď sa pozriem späť, som rád aj za striebornú medailu. Bol to skvelý pretek a Jaroslav bol proste ku koncu silnejší.“ Svoju formu však Schurter potvrdil už tri týždne po Olympiáde. V Rakúsku vyhral Majstrovstvá sveta a okrem výhry zlata na Olympijský hrách nemohol byť jeho výkon lepší. Jaroslav Kulhavý zaujal ku sezóne iný prístup—namiesto výhier na svetových pohárov mu vyšlo tipovanie na výhru Olympijského zlata. V čitateľskej ankete skončil na druhom mieste. Autor: Juraj Mička Zdroj a foto: Cyclingnews.com

Súťaž o štartovné na WINTER OKOLO HRADCE, ktorý sa koná v Hradci Králove 5.1. 2013 vyhrala Erika Šuleková.  Víťazovi gratulujeme   bikepoint.sk      

Zima pomaly ale isto klope na dvere a väčšina bikerov zavesila už svojích miláčikov na klinec, ale aj napriek tomu je tu ponuka na zimné MTB. Ešte pred prvým zimným maratónom na Slovensku sa uskutoční "zimák" aj u naších zapadných sudedov v Českej republike a to RWE WINTER OKOLOHRADCE. Osvedčený organizátor CYKLOMARATON TOUR 5.1.2013 usporiada v Hradci Králové tento zimák. Čakajú na Vás 20km a 40km trať a samozrejme aj zimné zázemie. A pre víťazov aj finančná odmena Organizátor RWE WINTER OKOLOHRADCE sa na bikerov z poza rieky Moravy teší. Všetky informácie nájdete na stránke CYKLOMARATON TOUR REGISTRÁCIA TU Redaktori bikepoint.sk Vám z akcie samozrejme prinesú reportáž. Autor: Luboš Dupkala Zdroj: http://www.cyklomaratontour.cz Foto: hsk-cycling.cz

Tohtoročný olympijský šampión v horskej cyklistike Jaroslav Kulhavý (z tímu Specialized) sa len nedávno musel podrobiť operácii. Taliansky portál solobike.it zakrátko nato zverejnil, že zákrok prebehol v poriadku a českému jazdcovi sa darí dobre. Operácia pomohla Kulhavému vyriešiť nazálny problém, ktorý sa jazdcovi prihodil počas úderu do nosa len krátko pred Majstrovstvami sveta 2011 v maratóne. Aj napriek zraneniu na nich Kulhavý skončil druhý. Očakáva sa, že sa medailista vráti späť do tréningu už o niekoľko dní. Kulhavý sa stále nachádza v štádiu rozhodovania sa medzi horskou a cestnou cyklistikou. Výhrou zlatej medaily si Čech splnil svoj veľký sen, no teraz, keď sa jeho zmluva s tímom Specialized Racing blíži ku koncu, sa Jaroslav musí definitívne rozhodnúť o svojom ďalšom pôsobisku. Pre športové správy naznačil: „Moja motivácia je vyhrávať aj po Olympiáde. Môj veľký sen bola odjakživa cestná cyklistika. Uvidí sa. Bude to každopádne ťažké rozhodnutie.“ Jazdcovi sa ponúka hneď zopár možností. Na jednej strane, Kulhavý môže byť buď vrcholový horský cyklista aj nasledujúcich päť rokov, alebo môže na chvíľu skúsiť cestnú cyklistiku a potom sa prípadne vrátiť naspäť k tej horskej. V každom prípade si je jazdec vedomý, že ak by presedlal na tvrdý povrch, musel by zo seba vydať oveľa vyšší výkon. Dodal: „Mám nejaké skúsenosti s cestnou cyklistikou, ale iba s malými závodmi. Nie takými veľkými, ako napríklad v Taliansku alebo Francúzsku.“ Tipovanie výsledku rozhodnutia Jaroslava Kulhavého je celkom náročné, avšak niet o pohýb o jeho ďalšom úspechu nech už si vyberie akokoľvek. Autor: Juraj Mička Foto: Vlastimil Leška Zdroj: cyclingnews.com  

Keď už sa pomaly bikeri pripravujú na zimný odpočinok určite budú pre budúci rok hladať nové výzvy a budú chcieť určite obohatiť svoje bikerské zážitky o niečo nové, zaujmavé či extrémne. Jeden z najmladších, ale zároveň najťažších maratónov Európe spustil svoje on-line prihlasovanie na rok 2013. Tento extrém sa nachádza v Talianskych Dolomitoch so štartom v Selva Val Gardena a jeho meno je Sudtirol Sellaronda HERO a konať sa bude 22.6.2013. Ak si chcete vyskúšať 62-ku s prevýšením 3300 metrov, alebo ešte niečo lepšie z dľžkou 84 km a prevýšením 4300 metrov netreba váhať a prihláste sa už teraz a zaplaťte štartovne nakoľko v minulom roku sa 2000 ludi zaregistrovalo za pár týždňov a bolo vypredané. Tento rok organizátor udelil kvótu 3013 štartujúcich. Pre ambicióznych jazdcov sú pripravené price many vo výške 20.000€ a samozrejme aj zaujmavé ceny. Výška štartovného sa pohybuje od 75€-100€ v deň maratónu. Príroda a výhľady v okolí Sella Rondy sú naozaj nadherné tak pokiaľ chcete zažiť niečo výnimočné tak si poznačte dátum 22.6.2013 do svojho bikerského kalendára.   Všetky informácie ohľadom akcie nájdete na stránke SELLARONDAHERO.COM Video promo z roku 2012.   ZDROJ: http://www.sellarondahero.com Autor: Luboš Dupkala Foto: http://www.mountainbike-magazin.de

Závěrečnou etapu Crocodile Trophy 2012 z Laury do Cooktownu dnes vyhrál Rakušan Benetseder. Ivan Rybařík se dnes už honit nemusel, neboť si v průběhu předchozích dní a etap vybudoval na čele celkové klasifikace dostatečný náskok a mohl tak dnes oslavovat vítězství v celkovém pořadí australského etapáku. Ivan Rybařík, který na letošní Crocodile Trophy startoval v dresu týmu Rubena Rocky Trail Racing, je teprve druhým českým vítězem závodu v jeho historii. Tím prvním byl před čtyřmi lety Ondřej Fojtík (zde startující za X-sports.cz), který svou letošní již čtvrtou účast na "krokodýlovi" proměnil v již třetí druhé místo v celkovém pořadí závodu. Pátý v elitě navíc skončil Ondřej Slezák, manažer a zároveň závodník australsko-českého týmu Rubena Rocky Trail Racing. Kromě elitní kategorie ale v australské buši výborně reprezentovali i další čeští bikeři, z nichž třeba Milan Špolc (Kona Cycling Point) vybojoval ve své kategorii druhé české vítězství.   Výsledky 9. etapy 1. Josef Benetseder (Team Eybl-Gastrogas.at) 4:48:45 2. Mike Mulkens (4ZA) +2:36 3. Luke Haines (AUS) +13:04   Celkově pořadí po závěrečné 9. etapě 1. Ivan Rybařík (Rubena Rocky Trail Racing) 34:08:59 2. Ondřej Fojtík (X-sports.cz) +17:55 3. Wolfgang Krenn (Zwillingscraft Steven / Sc Knauf Liezen) +49:18 4. Corry Wallace (Kona-MBC) +1:11:06 5. Ondřej Slezák (Rubena Rocky Trail Racing) +1:28:25 ZDROJ:http://mtbs.cz Foto: Regina Stanger

A máme tu jeseň a s ňou aj koniec pretekárskej sezóny. Ako obyčajne sezóna sa končí na ŠprintPolome. Tento rok sa konal už 8. ročník a premiérovo v Strečne. V stredu pred sobotnými pretekmi som sa išiel skoro po mesiaci previesť na bicykli a ledva som krútil aj po rovine na ceste. Štvrtok to bolo už o trocha lepšie, ale bolo mi jasné že rekord trate nedám a budem rád keď dôjdem do cieľa. Počasie na víkend hlásili super, malo byť babie leto ako z katalógu. Sobotu ráno pozerám z okna a taká hmla, že nevidím susedný dom a na teplomery 6 stupňov. No super! Tak do tašky pribaľujem viac oblečenia. O 9:30 sadám do auta a naberáme s kamarátom smer Strečno. Našťastie za Martinom už svieti slnko. Pod hradom už stojí pár áut a tak parkujeme, prezentujeme sa a vyhrievame sa na slniečku, keďže času máme dosť. Pri postávaní sledujeme cyklistov okolo a rozmýšľame čo na seba. Na krátke sa mi zdala zima, na dlhé zase teplo. Niektorí bikeri išli krátke-krátke, niektorí komplet dlhý. Ja nakoniec volím krátke s návlekmi. Prvý pretekár štartuje o 11:01, ďalší v 30 sekundových intervaloch podľa štartovného čísla. Presne o dvanástej štartujem ja a pred sebou mám 7,5 km s prevýšením 600 m a trať po ktorej som dávnejšie šiel ale na ktorú som už zabudol :-). Prvá polovička trate sa mi ide super. Obieham pár cyklistov ktorí štartovali predo mnou. Už už dobieham kamaráta ktorý štartoval o 30 sekúnd skôr, keď v prudšom kopci radím na ľahší prevod a reťaz mi padá za najmenší prevodník. Zastavujem, nahadzujem ručne reťaz na najmenšiu pílu a zas sa dám do naháňania času kamaráta a ostatných pretekárov. Tesne za polovicou ma obieha prvý cyklista ktorý štartoval 4 min po mne a rýchlo sa mi vzdiali. Posledné 2 kilometre sa terén nejako viac zdvíha a začínam cítiť že mám toho dosť, keď pri ďalšom radení na jeden z ľahších prevodov mi zas padá reťaz. Teraz mi nahodenie trvá trochu dlhšie, ale nahadzujem ju v kľude lebo som si istý že aj tak to nevyhrám. Keď mi do konca chýba už len jeden kilometer obiehajú ma dvaja cyklisti takým tempom že až pozerám či nemajú elektrobicykle :-). A to išli na trať o 8 min po mne...No nejakí makači. Na zlepšenie nálady obieham ešte jedného aj ja a už som v cieli. Výsledný čas nič moc, ale na viac som nemal a aspoň bude čo vylepšovať ďalšie roky :-).V cieli malé občerstvenie, čaj s rumom a smer dole do Strečna na klobásu, pivo a vyhodnotenie celej Valašskopovažskej MTB série, ŠprintPolomu a tomboly. ŠprintPolom sa vydaril tak ako aj ostatné dve akcie (Fatranský MTB maratón, 24 hodinovka), ktoré usporadúva ŠK CYKLOPOZITÍV Žilina. A pár riadkov na záver. Tento rok som spoznal pár ľudí, ktorí všetok svoj voľný čas venujú nám cyklistom, aby sme mohli po víkendoch bezpečne pretekať a venovať sa svojmu koníčku. Ako som sa sám presvedčil tak sú to hodiny behania po úradoch, zháňania sponzorov, značenia trate. Vám všetkým patrí vďaka. Stretneme sa na nejakom maratóne v roku 2013 :-). Autor: Milan Majtán Foto: Helen Beňová, Lukáš Heryán