Celý týždeň som mal bajkersku dilemu tak ako aj väčšina kámošov z blízkeho či vzdialeného okolia, kam v sobotu ísť bajkovať: "Púchov" klasická MTB milá akcijka nedaľeko Trenčína a Žiliny alebo skúsiť niečo neznáme, podľa mnohých na rýchlo pripravené a teda na MTB Skalka pri Kremnici organizovaná obľúbeným speakerom väčšiny MTB eventov Romanom Barénym. Do piatku som zisťoval cez facebook či niekto ide autom na Skalku. Na druhej strane celá "mtb banda" tam bude holky Juhásky a spol. zo Svätého Jura, Helenka Beňová, Danka Pilná, "môj" anjel strážny = Janka Konopinská. Samozrejme doživotný bike-rival Riško Duda, naviac "Skalka" je súčasťou CMS a body treba :) a okrem iného je to súčasťou a vyvrcholením Slovenského pohára, takže stretnem bikestars :). OKEY. Tak teda idem na Skalku. Vstávam 5:30 uff. Odchádzam trochu s obavami či nebude "kosa" a po príchode o ôsmej zisťujem, že kosa je a to strašná. Zúfalé pohľady ostatných zúčastnených v čapiciach, zimných bundách. No sme v vo výške cca 1300mnm, prvý jesenný deň, tak asi aj pre to je normálne že 5 stupňov, chvála Bohu nad nulou :) Idem sa registrovať, teším sa že stretám mojich bajk-kámošov, utekám za Romanom Barénym, ktorý všetkých milo víta, s dotazom, či mám ísť na dlhú trať. Roman tak čo mám ísť? :) odpoveď: Dolfo choď strednú, lebo zamrzneš za tých 7 hodín, v horách je rýchlo tma :). Prehlasujú skoro všetci aj Andrejka Juhaska, Helen, Rišo ... no dobre tak idem aj ja. S pokorou a obdivom pozerám na Janku Konopinskú a Majku Stankovičovú, ktoré ako jediné dve idú na dlhú. Preberám čiselko, pekné darčeky, trošku nahnevaný na seba že zvíťazila lenivosť, pohodlnosť a vízie bahnenia sa vo welnese, že nejdem na dlhú však, a ja jazím predsa i keď dlho dlhé :) Začína prvá, neoficiálna pre mňa samozrejme veľmi obľúbená časť, "downhill zo Skalky do Kremnice" wau maximálka cez 80, priemerka cez 40, hmm som majster sveta, keby to nebolo dole kopcom :))). Prichádzame do centra, podľa mňa jedného z najkrajších miest na Slovensku Kremnice. Krásna história dýcha zo všetkých strán na nás. Začíname kolektívny striptíz, zhadzujem teplé veci a v letných čakáme na štart. Mamžoretky, fotíme sa ako o život, je to predposledná MTB akcia z CMS-ky, pre mňa keďže odchádzam do teplých krajín úplne posledná :( samozrejme ak nepočítam uphill "Šprintpolom“ a pár recesisticko-alkoholických výjazdov :). Poďme k preteku o 10:00 štartuje dlhá 80ka s cca 3000 výškovými metrami, o chvíľu my na 43ku s 1401 metrami. Veľká pohodička, nikto nikomu nezavadzia nakoľko prvých 10km je z cca 650m na 1200m, aspoň sa zahrejeme. Vôbec mi neprekáža, že prvá časť ide po spevnenej ceste. Nepatrím k "ortodoxerom", že MTB je len keď je blato, šutre aspoň zopár zlomenín. Po hodinke sa dostávam "hore" na viac-menej trať bežkárov. Potešujúce, že mám za sebou 700 výškových takže to bude rýchle ako že aj bolo. Krásne výhľady, pekné cestičky, nie veľa singlov, ale je kde zjazdovať a zlepšiť priemerku :) Strašná zima v zjazdoch, no dúfam, že nezmrzneme.3 občerstvovačky dobre rozmiestnené s milými ľuďmi, trať s vyznačenými kilometrovníkmi potešili asi každého. Keď už idem 40ku tak aspoň makám na doraz. Skúsim pod 3 hoďky a obehnúť čo najviac bajkerov a bajkeriek. Čím viac sa predieram dopredu tým viac sa znižuje veková hranica a zvyšuje sexepíl bajkeriek, čo je samozrejme veľmi motivujúce a potešujúce, minimálne pre našu chlípnu chlapskú dušu. Dobieham Helenku a asi 3km pred cieľom aj Danku Pilnú. Gentleman na pretekoch asi nie som, posledný výšľap cieľová rovinka a Noro z časomiery ako sa patrí: hurá som tu. Vítajú ma kámoši. Riaditeľ pretekov mi oznamuje, že medzi Tirákmi som druhý, neskôr sa ukázalo že tretí. Aj tak fajn, bedňa je doma :))) čas 3h rovné :) O 14:00 prichádzajú finalisti z dlhej, Milan Barényi s Mišom Lámim asi 20metrov! jeden za druhým. Frajeri za 4h dlhú veľký rešpekt a obdiv, samozrejme gratulácia. Za cieľom ešte prijemné prekvapenia: plnohodnotná občerstvovačka, skvelý obed v útulnej chate s obsluhou a možnosťou výberu, teplá sprcha a nakoniec absolútna bomba: welnes v cene, stretávam tam Milana Barényho s rodinkou vo výrivke. Utekám do sauny, kde stretám sexibajkerky, no užívame si to. Cykloraj na zemi :) s komentárom všetkých zúčastnených, že takto by to malo byť na každom MTB. Samozrejme súhlasím :) O 4tej vyhlásenie víťazov. Nič nové. Na strednej prvá Aďka Juhaska, na dlhej Mišo Lámi, viac na www.casomiera.sk. A vlastne v kategórii TiR som bol na bedni ako 3tí, Riško prvý, v senioroch 19ty TIR kategória je fajn, ale i tak, dúfam, že posledný krát, rád by som od ďalšej sezóny ťahal hore kopcom menej ako 000kíl živej váhy, no uvidíme... Záverom: Plusy: nadšenie organizátorov, trať vynikajúco značená, krásna príroda, ako aj miesto štartu, cieľa a zázemia, určite o rok sem pôjdem zas, tak ako aj väčšina opýtaných Mínusy: len dva, nepochopím prečo 2 MTB akcie, ktoré sú v sériách na ktoré ľudia chodia sú v 1 deň, keď napr. minulý týždeň nebolo na Slovensku nič, hľadať vinníka nebudem. Druhé mínus neskutočná zima, ale za to ozaj nikto nemôže (osobne ma nezaujíma či ej bohatá tombola, aké sú ceny, preto toto nehodnotím...) P.S. nedá mi to, aj keď to možno úplne nesúvisí, odkaz pre organizátorov CMS, na rok už nikto z tých ktorých som sa pýtal túto sériu jazdiť nechce, zhluk pretekov od špičkových, cez nadšenecké až po úplne zlé asi nie je to pravé orechové, ale to už je iná téma... Autor: Rado Dolfík Tilandy Foto: Rado Dolfík Tilandy

Ak ešte nemáte program na zajtra!!!

Na ďalšej dnešnej MTB akcii na Skalke pri Kremnici sa na dlhej 80-ke poriadne ponaháňali Michal Lámi s Milanom Barenyim, kde viťazne o 5sekund skončil víťazne Mišo Lámi. U žien si prvenstvo na dlhej odniesla Jana Konopinská. Na polmaratónskej trase zvíťazili Milan Damek a Andrea Juhásová. Výsledky z akcie nájdete na tomto mieste. Report z akcie najdete na bikepoint.sk onedlho... Autor: Luboš Dupkala

Dnes sa na malom Slovensku konali dva maratóny. Jeden sa konal na Skalke pri Kremnici a ten druhý v Púchove. Počtom zvíťazil ten v Púchove, kde sa na štart postavilo bez pár bikerov štyristo štartujcich. Púchovský MTB maratón bol zároveň posledným z maratónov v GELACTIV Valašskopovažskej MTB sérii. Víťazmi na dlhej 47-ke sa stali Pavel Žák a Šarka Vojtková, ktorí sa stali zároveň aj celkovými víťazmi vo svojich kategóriach V GELACTIV VALAŠSKOPOVAŽSKEJ MTB sérii.   Celkové oficiálne výsledky z VPS budú kdispozícii o pár dní. Report z Púchovského MTB maratónu bude čoskoro k dispozícii. Na záver je len škoda, že oba maratóny v Púchove a na Skalke sa nedohodli na rozdielných termínoch. Pretože na oba maratóny sa ak iste oplatí vybrať zabajkovať. Autor: Luboš Dupkala Foto: Iveta Klinčáková

Tomáš Kozák vyhrál dvě 24 hodinovky v Itálii a Německu V uplynulých dvou týdnech se Tomáši Kozákovi, českému specialistovi na 24 hodinové závody na horských kolech, povedlo vyhrát dvě poměrně velké a prestižní čtyřiadvacítky. První vítězství bylo na německém závodě Rad am Ring na Nürburingu (1.-2.9.2012 - , www.24cup.org), kde se jely současně, jak silniční, tak i MTB. Každá 24 hodinovka měla svůj okruh, dohromady startovalo několik tisíc účastníků. Závody se konaly přímo v areálu místního automobilového okruhu a atmosféra tam prý byla neskutečná. Český mistr republiky vyhrál jsem výkonem 484 kilometrů s převýšením přes 10 000 metrů. Druhým triumfem člena týmu Focus Rapiro byla italská 24 ore di Roma (15.-16.9. 2012 - www.24hroma.it), což je jedna z největších akcí tohoto typu v Itálii. Na startu bylo 1700 účastníků a přes 200 jednotlivců, závod se jel zároveň jako finále italské soutěže, který se skládá z šesti závodů. V Římě Tomáš Kozák vyhrál výkonem 540 km. "Trať byla sice rovinatá, ale foukal dost vítr a byly tam poměrně dlouhé přejezdy přes zorané pole. Vítězství si opravu cením, protože na startu byl i loňský vítěz a vítěz celého italského seriálu 24hodinovek Morgan Pilley z Austrálie," svěřil se český biker.   ZDROJ: http://mtbs.cz

Veľká jesenná Cylojazda sobota 22. september, 17:00, zraz na Hlinkovom námestí Spoločná jazda otvoreným mestom, ktoré na pár hodín prispôsobí svoju rýchlosť tepu cyklistov. Pre cyklistov často nebezpečné mesto, otvoríme a budeme ho riadiť tempom, ľudskému zmýšľaniu prirodzenejšiemu a hlavne v súčasnej dobe nárastu automobilizmu aj rýchlejšiemu ako sedavému. Zvezte zo sebou aj svoje deti. Budeme sa snažiť ukázať, že mesto je vlastne ihrisko (nie parkovisko) a je len na nás aké bezpečné si ho urobíme. Už nepočítaná cylojazda sa uskutoční v rámci Európskeho týždňa mobility, ktorý sa tento rok zmeriava práve na dopravu školákov. ZDROJ: http://mulica.sk

Pre mladú Francúzsku bola tohtoročná sezóna mimoriadne úspešná. Po úspechoch na Olympijských hrách v Londýne, kde vyhrala zlatú medailu, sa len nedávno stala víťazkou Majstrovstiev sveta v elitnej ženskej horskej cyklistike. Podobný úspech sa podaril v minulosti iba jedinej žene – a to pred ôsmymi rokmi jazdkyni s dlhým menom Gunn-Rita Dahle Flesjaa. „11. august 2012. Toto bol môj to magický deň, kedy som sa stala olympijskou víťazkou v horskej cyklistike v kategórii Cross Country. Finálový pretek bol neskutočný, veľmi som si ho užívala. Nemyslela som si, že vyhrám hneď na svojich prvých Olympijských hrách. Len ťažko sa na to dá prestať myslieť. V ten deň bolo všetko krásne – miesto pretekov, diváci, počasie, môj bicykel aj výstroj. Jednoducho sen.“ Športové tipy na finále olympijského závodu boli vyrovnane smerované na popredné kandidátky. Francúzske sa napokon podarilo vyhrať s tesným jednosekundovým náskokom a okrem medaile si výhrou zaistila i veľkú mediálnu pozornosť. Pozvánky na recepcie, interview, cestovanie a iné akcie boli však len malo cenou za vybojovaný úspech. Julie povedala: „Beriem všetko, čo mi život prináša.“ Len tri týždne po olympijskom sne sa Julie Bresset zúčastnila na Majstrovstvách sveta v rakúskom Saalfeldene. Najmä technickými chybami svojich súperiek sa dostala Francúzska do vedenia hneď po prvom kole a jej aktuálne výsledky stačili na prvé miesto. Po pretekoch sa vyjadrila: „Stále nemôžem uveriť svojmu výkonu. Som veľmi šťastná a nadšená tomuto rozruchu v mojom živote. Ďakujem všetkým okolo mňa, ktorí prispeli k tomuto úspechu. Som rada, že s nimi môžem byť a dúfam, že naše dobrodružstvo bude pokračovať i budúci rok.“ Autor: Juraj Mička Zdroj: cyclingnews.com, uci.ch, london2012.com

Posledná udalosť svetovej série UCI World Cup tohto roku sa minulý piatok a sobotu odohrávala na strmých svahoch Nórska. Napriek tomu, že sa šampionát jazdil na tomto mieste po prvý krát, snaha organizátorov o uskutočnenie tejto akcie pretrváva už takmer celú dekádu. Nórsky Hafjell ponúka množstvo tratí všetkých obtiažností – od začiatočníkov až po úplných profesionálov. Pred začiatkom preteku bolo o celkovom víťazovi mužov definitívne rozhodnuté. Víťazstvo obhájil Američan Aaron Gwin, ktorému vysoký náskok dovolil v preteku vôbec neštartovať. Naopak, bitka o druhé a tretie miesto bola stále otvorená. Greg Minnaar a Gee Atherton bezpečne atakovali medailové umiestnenia. Celkové striebro sa nakoniec ušlo Athertonovi. Minar sa so stratou 13 bodov musel uspokojiť iba s bronzovou medailou. Aktuálne výsledky pretekov pasovali na prvú priečku nórskeho zjazdu Kanaďana Steva Smitha, ktorému dýchal na chrbát iba s 0.4 sekundovou stratou Novozélanďan George Brannigan. Výkon Brannigana bol o to pozoruhodnejší, že len pred pár týždňami si pri páde na pretekoch v USA polámal rebrá a utrpel ľahké poranenie pľúc. „Som veľmi nadšený. Je to veľká úľava skončiť na takomto mieste. Môj cieľ túto sezónu bol udržať si konzistenciu a skončiť v najlepšej 20. V poslednom závode som sa sústredil a snažil dosiahnuť dobré výsledky. Môj kontrakt s DeVinci sa síce už končí, ale po tejto sezóne nemám žiadny dôvod nepodpísať zmluvu i na ďalší rok,“ povedal pre športové správy celkovo štrnásty Brannigan. V ženskej kategórii obhájila svoje vedenie britská jazdkyňa Rachel Atherton a v záverečnom hodnotení prekonala svoju konkurentku Emmeline Ragot o 40 bodov. Autor: Juraj Mička Zdroj: uci.ch, cyclingnews.com  

START ZÁVODŮ: ul. 28. října (v blízkosti fotbalového a atletického stadionu) PREZENTACE: u tribuny atletického stadionu ( nejpozději 30min. před starty jednotlivých kategorií) I KDYŽ JSTE DOPŘEDU (PŘES INTERNET) PŘIHLÁŠENI, DODRŽTE ČAS REGISTRACE KVŮLI FYZICKÉMU VYZVEDNUTÍ ČÍSEL A ČIPŮ. POŘADATEL Juvacykloteam a město Uherské Hradiště INFORMACE www.juvacyklo.cz, www.mesto-uh.cz tel.: 774 424 772 Šik Jozef, 602 413 900 Jurák Václav, 604 134 197 Blahová Magda PŘIHLÁŠKY 1. www.juvacykloteam.cz 2. prodejna Juvacyklo, Sloupského 1197 (bývalý MINAS), 686 01 Uherské Hradiště 3. při prezentaci v den závodu STARTOVNÉ platí pouze pro kategorii G , H , I , J , K ,L 100,- Kč – nejpozději do 10. 9. 2012 150,- Kč – při prezentaci v den závodu ZPŮSOB PLATBY -bankovním převodem: č.účtu.: 241 620 761 / 0300 var.symbol: ID (tzn. pořadové číslo na seznamu přihlášených na: www.juvacykloteam.cz)-v hotovosti na prodejně Juvacyklo Uherské Hradiště MĚŘENÍ ČASU elektronické čipy - VŠECHNY KATEGORIE Jednotlivé kategorie budou otevřeny pouze při účasti min. 5 závodníků (závodnic) POŘADATEL SI VYHRAZUJE PRÁVO ŘAZENÍ ZÁVODNÍKŮ NA STARTU Časově odstupňované starty jednotlivých kategorií v daných závodech ( 1-2 min.) Délka jednotlivých závodů je časově limitována. Soutěž o ceny: slosování dětských startovních čísel: 12:30 CENY A ODMĚNY KATEGORIE A - ODRÁŽEDLA : OCENĚNÍ MEDVÍDKA HAMÁNKA 1. - 3. MÍSTO DÁRKOVÉ BALÍČKY HAMÉ Kategorie B - K : 1. - 3. místo - věcné ceny Celkové pořadí muži kat. L: 1.místo - 4000 Kč 2. místo - 2000 Kč 3. místo - 1000 Kč 4. - 5. místo - 500 Kč Celkové pořadí ženy : 1. místo - 1000 Kč DŮLEŽITÉ ! CYKLO PŘILBA JE POVINNÁ !!! Každý závodník bere na vědomí, že jeho účast v tomto závodě bude od něj vyžadovat velké psychické i fyzické vypětí. Nese veškerou zodpovědnost za svůj zdravotní stav. Dále nese veškerou zodpovědnost za škodu jím způsobenou na zdraví či věcech, která vznikne jemu, pořadateli nebo třetím osobám před, během, či po závodě. Bude dodržovat pravidla fair-play, bude se chovat šetrně k přírodě a veškerý odpad přiveze do cíle závodu, nebo jej nechá u pořadatelů na trati. ZDROJ: http://www.juvacykloteam.cz Autor: Luboš Dupkala

Cestou necestou..... Túto sobotu sa konal v poradí už deviaty ročník XC maratónu v Slovenskom Raji. Ja osobne som tu štartoval už štvrtý rok. Tento rok sme sa s kamarátom dohodli, že pôjdeme na bikoch. Došli sme vo štvrtok, tak sme si na regeneráciu v piatok dali túru na Kláštorisko na pešo. Keďže sme mali ubytovanie v kempe, tak prezentáciu sme si odbili ešte v piatok. Ráno sme si dali raňajky a vydali sme sa na štart. Trate tu boli dve. Vlastne jedna, len sa šli dve kolá. Bola tu aj trať E.T. (extra terestrial) a aj trať pre rodičov s deťmi. Tie však boli nesúťažné. Štartovali sme 10:20. Hneď po štarte sa ide do stúpania na Kláštorisko a odtiaľ sa pokračuje kúsok takým skalnatým úsekom až k prvému zjazdu. Ten je celý asfaltový, čo sa mi moc nepáči. Tento úsek by mohli zmeniť, ale chápem že to asi nie je jednoduché, vzhľadom na to,  kde sa pretek koná. Na konci asfaltky sme odbočili na krátky singláč. Ten nás doviedol až na lúku, kde bola prvá občerstvovačka. Pokračovali sme  cez Veľkú Bielu vodu po rebríkoch a lavičkách ponad rieku. Tento úsek sa mi tu páčil najviac. Samozrejme, že tu sa musí bike niesť. Odtiaľ sme sa opäť kúskom po asfaltke a krátkym stúpaním a zjazdom po lúke dostali do Betlianovskej doliny. Tu sa začalo opäť stúpať. Teraz pre zmenu po prašnej lesnej ceste. Pamätám si, že pred dvoma rokmi sa tu nedalo ani poriadne šliapať, pretože  to tu bolo kompletne mokré. Na vrchole tohto stúpania bol krásny výhľad na Vysoké Tatry. Nasledoval zjazd cez les. Tento rok konečne dali druhú občerstvovačku až na koniec tohto zjazdu. Potom sme šli ešte kúsok do kopca a pokračoval najkrajší zjazd cez potok. Tento rok sa mi až tak nepáčil, lebo som tu dostal defekt, keď som sa snažil vyhnúť dvom bláznom, čo tu tiež lepili. Nechápem, všetci si to tu valia 50 a oni sa postavia do stredu cesty a opravujú bike. Tento rok si organizátori pripravili aj perličku v podobe brodu. Tu čakali paparazzi, kto sa vykúpe. Pekné osvieženie pred koncom. Však ešte sme sa zapotili v poslednom  stúpaní. To síce nebolo dlhé, ale dosť prudké. Potom už len asfaltkou až do cieľa. Aj s výsledkom som bol spokojný.  Nebyť toho defektu, mohol som byť v prvej 50. Celkovo pretek hodnotím na výbornú. Trať je rýchla a nie veľmi náročná. Občerstvovačky dostačujúce a čo sa značenia týka, nebol problém. Jediné, čo by sa dalo organizátorom vytknúť boli regulovčíci. Niekoľko ľudí  poslali totižto úplne na inú trať. Medzi nimi aj Barényiho. Spôsobené to bolo tým, že ľuďom z dlhej trate dali oranžové čísla a ísť mali po zelených šípkach, a ľuďom na Baby trati dali biele čísla a ísť mali po oranžových značkách. To sa človek ľahko pomýli ;O( Najlepší čas z trate ELITE dosiahol Patrik Kuril s časom 03:54:00 zo žien to bola Andrea Juhásová s časom 05:06:19, na trati PROFI Radovan Bíroš s časom 01:52:43 a zo žien to bola Anna Mikelová s časom 02:52:22. Kompletné výsledky si môžete pozrieť tu: http://www.cyklo.sao-tatry.sk/2012/mtbcup/podlesok/ O rok sa tu, dúfam, uvidíme opäť. Autor: Erik Kubík

V Londýne zdrvený Nino SCHURTER si aspoň trochu spravil chuť titulom majstra sveta. Prvú päťku okupovali hneď štyria ŠvajčiariPo štyroch rokoch znovu obsadili kompletný stupeň víťazov: 1. Nino SCHURTER, 2. Lukas Flückiger, 3. Mathias Flückiger. Nadvládu bikerov zo zeme helvétskeho kríža v prvej päťke narušil len štvrtý Julien Absalon, piaty bol ďalší Švajčiar Fabian Giger. Prvý krát v histórii sa tiež na stupňoch víťazov v elitnej kategórii objavili súrodenci. Schurterov hlad po titule bol po olympijskom sklamaní poznať od prvých metrov pretekov na osem okruhov. Na čele sa až do šiesteho okruhu striedal s Fabianom Gigerom a Talianom Marcom Aureliom Fontanom, ktorému sa potom vzdialil. SCHURTER získal už svoj druhý svetový titul, ten prvý si vyšiel v dramatickom finiši v roku 2009 v Canberre, kde o prsia kórejskej ženy porazil Juliena Absalona. "Keby som si ale mohol vybrať, rovnako by som radšej mal olympijské zlato a tu bol druhý," zveril sa Nino SCHURTER novinárom, ktorý Jaroslavovi Kulhavému porážku v Londýne stále nemôže odpustiť. Sen Českých fanúšikov po ďalšom triumfe Jaroslava Kulhavého sa začal rozplývať tiež veľmi skoro. Na Českom šampiónovi bolo poznať, že na medailu tentoraz nedosiahne a dúhový dres odovzdá ..."Už pred štartom som vedel, že to nebude ono, bez kvalitnej prípravy to skrátka nejde a tie dva týždne mi tam veľmi chýbali," okomentoval tesne po závode svoj výkon olympijský víťaz Jaroslav Kulhavý. "V prvom kole to bolo ešte dobré, ale potom sa prejavila tá pauza. Chytil ​​ma aj chrbát, ktorý som posledných päť dní cítil a pri závode sa mi to ešte zhoršilo, išiel som cez bolesť. Musel som aj zastaviť a štelovat si sedlo na tom novom biku, ešte nie je 100% vyladený. ​​"   Výsledky: 1. Nino Schurter (SUI) 2. Lukas Flückiger (SUI) 3. Mathias Flückiger (SUI) 4. Julien Absalon (FRA) 5. Fabian Giger (SUI) 6. Marco Aurelio Fontana (ITA) 7. Manuel Fumic (GER) 8. Burry Stander (RSA) 9. Stéphane Tempier (FRA) 10. Sergio Mantecon Gutierrez 13. Jaroslav Kulhavý (CZE) +4:01   Zdroj:mtbs.cz

Po triumfe na mistrovstvách Europy v kategorii U23, pridal Ondřej Cink do svojej zbierky ďalší cenný kov, a to zlato z majstrovstiev sveta. V Saalfeldenu za sebou na druhom mieste nechal Holanďana Michiela van der Heijdena a Taliana Daniele Braidota. Výsledky: 1. Ondřej Cink (CZE) 1:19:40 hod. 2. Michiel van der Heijden (NED) +0:14 3. Daniele Braidot (ITA) +0:48 4. Alexander Gehbauer (AUT) +1:38 5. Luca Braidot (ITA) +2:12 Zdroj: http://mtbs.cz

Uplynulú sobotu sa konal MTB event s prívlastkom “kráľovský”. Už v poradí 5.ročník pritiahol a oslovil širokú športovú verejnosť. Na výber bolo viacero tratí s rôznym stupňom náročnosti rozdelených do kategórií. Na štart v obci Granč Petrovce sa postavilo 536 účastníkov v priaznivom polooblačnom počasí a bezvetrí. Keďže som z východu na cestu som sa vydal o ôsmej ráno. Ešte som nebol ani na diaľnici a zazvonil mi telefón, kolega Michal sa rozhodol absolvovať pätdesiatku tiež. Mal som to cestou, tak sme sa dohodli a na miesto určenia dorazili spolu. Po dvojmesačnej pauze som postretával známe tváre a registrácia prebehla bez čakania v rade. Dozvedel som sa, že štart polmaratónskej je rozdelený do dvoch vĺn. Mne sa ušla tá druhá, s desaťminútovým odstupom. Aspoň som mal dostatok času ešte raz pozrieť na bike a pripraviť sa.   Hneď po štarte, niekde v tretine štartového poľa sme sa vydali pozvoľne asfaltovým úsekom a najbližšie kilometre som využil na rozjazdenie a rozdýchanie sa. V nasledujúcom stúpaní som sa ocitol na konci štartového poľa a nasadil kľudné, tréningové tempo. Prvý vjazd do terénu na šotolinovej ceste ma trocha rozhodil, no vzápätí sa smer zmenil do lesného úseku, kde na moje prekvapenie bolo aj blato. Stúpanie na Predky (900m.n.m) som absolvoval sám, no došiel som tlačiaceho bajkera a tak sme miestami podobnou taktikou dorazili na horskú prémiu Sľubica (1129m.n.m.). To som stihol ešte dva telefonáty, lebo ten jeden bol od kolegu, ktorý už niekde v zjazde uviazol zo zaseknutou reťazou za kazetou. Zjazd zo Sľubice bol technicky veľmi náročný a kamenistý. No zvládol som to a asi po 15minútach šiel predomnou kolega Mišo po vlastných a s bicyklom na ramene. Bol nepojazdný a ja bez ambícií na umiestnenie som mohol skúsiť skoro nemožné. Po asi 20 minútovom servise na kolene sa nám podarilo mašinu spojazdniť aspoň na dojazd do dejiska. Už vo svižnejšom tempe som pokračoval kamenistou cestou dole a tesne pred odbočkou na krásny, lesný, technický singel ma predbehli dvaja rýchlejší z dlhej. Zavesil som sa za nich ,no po chvíli som zistil, že ma brzdia a nechal sa uniesť atmosférou preteku. Po výjazde z lesa som využil technickú slučku na lúke a na čas ich predbehol. Na čas, lebo v najbližšom zjazde v pravotočivej zákrute som to nezvládol a ustlal som si na tvrdých travertínových šutroch veľkých ako zemiaky. Našťastie v mieste pádu stáli záchranári a čakali tam na mňa . Poviem Vám, asi pri mne stáli všetci anjeli. Síce to bolelo, no teraz viem, že to mohlo dopadnúť aj oveľa horšie. Ako prvá bola pri mne záchranárka, krásna bruneta. Zoškrabala ma zo zeme a po chvíli skonštatovala, že na umelé dýchanie to stačiť nebude a vytiahla na mňa štípajúci akutol. Zranenia si vyžiadali asi polhodinové ošetrenie. Najviac si to odnieslo ľavé koleno a pravé zápästie, no našťastie som nemal nič zlomené a tak som zase sadol na bike a pokračoval v doprovode kolegu Miša do Dúbravy, kde bola občerstvovačka. Tam som chvíľu zvažoval, či to dokončím, alebo zabalím. Hrozne znela Mišova veta: Peťo si ešte len v polovici. Bufet bol super a na audite sme stretli aj Jirka, jedného z organizátorov. Pokecali sme, trošku si zo mňa pouťahovali a ja som sa rozhodol pokračovať. Nasledovali nádherné zjazdy a výjazdy krásnou krajinou. Aj slnko sa osmelilo a uvidel som nádhernú scenériu Spiša. V popredí sa cesta viackrát otvorila a panoráma Spišského hradu bola často na očiach. Na konci obce ma ponúkal miestny starší šuhaj Hašlerkou na rozdýchanie pred stúpaním. Asi si všimol môj zúbožený výraz. Nasledovali veľmi pekné prejazdy pokojným borovicovým hájom v travertínových skalných útvaroch. Všadeprítomná vôňa ihličia ma tlačila pomaly do cieľa. Ešte prejazd úzkymi uličkami Spišského Podhradia a opäť už známe stúpanie priamo pod hradbami Spišského Hradu. Občas som mal pocit, že som objektom záujmu všetkých fotografov, nakoľko mi pri prejazde robili vždy viac ako jednu fotku :) Posledné šípky, regulovčíci, posledné 3 kilometre, vedel som, že dôjdem. Prejazd vytúženým cieľom, záverečná fotka a cieľová sms. Čas... 5hodín 29 minút... posledný, ale spokojný, že som to dal. Poviem Vám, tento maratón som si užil :) a prívlastok „kráľovský„ si oprávnene zaslúži. Ďakujem organizátorom za perfektnú prípravu, zabezpečenie podujatia a samozrejme aj za zážitky . Reakcie po dojazde v cieli: V cieli bolo kvalitné zázemie, stánky, teplé halušky chutili a chladené pivko mi padlo veľmi dobre. Parkovanie: vyriešené a priamo v centre diania Registrácia: moja prebehla bez problémov a čakania Štart: čipy pozitívom aj cieľová sms, v dvoch vlnách tiež, ženy samostatne - aspoň majú o sebe lepší prehľad. Po trati :) a na trati: kvalitné a dôsledné značenie a regulovanie dopravy, pretekárov. Občerstvenie: super, ešte sa mi nestalo, že po prejazde celého balíka pretekárov mám na výber 4 druhy ionťáku a ovocie naservírované ako z časopisu, veľmi dobre zabezpečené. Výber trate: veľmi sa mi páčila, mala všetko, stavitelia si dali fakt záležať. Zaručene horský bikemaratón. Možno len pozor v prípade nepriaznivého počasia na nebezpečné zjazdy Tombola, vyhlasovanie výsledkov: nezúčastnil som sa pre ošetrovanie, ale verím, že super Blahoželám víťazom a všetkým zúčastneným... na záver ďakujem Záchrannej Horskej službe za profesionálne ošetrenie. Autor: Peter Grusz

Cesta je šťerk a prach a udusená hlíná ... známe slová nezabudnuteľného Karla Kryla, tak by sa dala charakterizovať dnešná Zelená MTB Stopa v Banskej Bystrici. Ale poďme pekne po poriadku: Ráno v Trenčíne nakladám kámošov o 5:45 a valíme do Bánoviec, kde presadáme do väčšieho auta. V 3-ke vyrážame do Banskej Bystrice na MTB. Som rád, že som presvedčil kámošov, aby išli so mnou na dlhú, však ako by to vyzeralo 6 hodín v aute a 3 hodiny na bajku :) Prichádzame v pohode na parkovisko. Na parkovisku sa vítame s fešandami Juháskami a ich suitov, ako aj ďalšími známymi tvárami. Je zima, ale vsugerujeme si, keďže je leto že zima byť nemôže .... Pred 9:00 a krátkom osviežení sa nás cca 60 stretáva na štarte dlhej. Po krátkom poučení (z krízového vývoja, nee :) o trati, výstrele primátora svižne štartujeme, v úplnej pohode. Prvé 3km po asfalte a viac menej po rovine prichádzame do Podlavíc, kde začíname stúpať. Ako vždy púšťam všetkých pred seba, však treba sa rozdýchať hoďku-dve, kedže je to len 80-ka, tak som nalepený na posedných 2-3, po dlhom stúpaní zaujímavých hupákoch prichádzame na 1 občertsvovačku super zásobenú, pokračujeme ďalej. Kamarát Milan na šutroch padá, ruku má krvavú ale je v pohode, začínam sa rozbiehať, teším sa, trať je fajnovo vyznačená, prvých ktorí to prepálili pomaly obieham, padáčiky umožňujú rýchlu adrenalínovú jazdu. Početná účasť horkej služby, sexy zdravoťáčiek ešte umocňuje pohodičku. V ďalšom zjazde obieham skupinku bajkerov, 11:30 prichádzam na 2 občerstvovačku nikde sa neponáhľam, debatujem, papkám, nato ujo, vtedy som si myslel , že je to sranda, ma upozorňuje, že o 12:00 je stoptime v Podlavicich pri vjazde do 2 kola, bral som to ako \\\"hecung\\\", kedže v propozíciach nič o stoptime nebolo, naviac dať limit 3h na 38km, hmmm vcelku nebývalé... Ale bajkujme. Stúpanie pohodové, zjazdy rýchle aj do protisvahov, krásne výhľady aspoň zvýšim priemerku :) a rozhodol som sa teda do 12:00 ísť \\\"hranu\\\", prichádzam 11:59 do druhého kola, kde ma upozorňujú, že ešte minútu a by ma diskvalifikovali, nálada na bode mrazu, ja som to stihol ale môj paduvší kamarát tým pádom nie. Rozčuľujem sa, nadávam ako dlaždič, tak ako ja na Orave. Zas sa niekto rozhodol samostatne ignorujúc, že na dlhú nechodia len rýchly ale aj takí, ktorí sa chcú dlho bajkovať, miesto 2-3hodivého čakania na tombolu a vyhlásenie výsledkov. No ale pokračujme. Mám rád 2 kolovky, lebo už viem čo ma čaká hore ide rýchlejšie dole menej brzdím, žiaľ vďaka prachu ktorého je všade moc prestáva mi fungovať prešmykač, takže ručne prehadzujem na najnižšie a mením len \\\"vzadu\\\". Mám však šťastie, na občerstvovačke je mládenec ktorý sa ujíma bajku a o 3 minútky je všetko ok, veľká vďaka. Upozorňujú ma, že na tajovskej chate je zase stoptime o 14:30, nuž nenechávam nič na náhodu ťahám ako divý (v rámci svojich možností, samozrejme som nahnevaný, že zas bez toho, aby o tom niekto niečo spomenul na webe akcie, sa zrazu mení situácia, ani sa nenazdám a som na poslednej občerstvovačke, pýtam či je ešte nejaký stoptime, kedže 13km do cieľa, odpoveď určite nie, tak pobudnem dlhšie aj 1slivovicovú protikrčofku koštujem :), dorážam ďalších \\\"zlomených a prepálených\\\", posledný kopec, singláč, a pár hupkov a nádherný dlhý zjazd s maximálkou sa približujem 70km/hod a je tu cieľ. Okrem môjho bestbike kámoša Riška všetkých, ktorých som chcel aj zopár ktorých som nechcel \\\"som dal dole\\\" :) Čas 6:14 a 12miesto, no chcel som to dať pod 6h, i tak dobre. Príjemne privítanie moderátora Romana Barényho ešte príjemnejšie osobná gratulácia od víťazky strednej trate Zuzky Juhásky. Únava áno, ale bez extrémnych bolestí. Pre mňa nepodstatne pre mnohých zúčastnených, ale áno! Obed po preteku: strach a hrôza = špagety prapodivnej chuti... blee... Svoj lístok som venoval usporiadateľom nech to dajú niekomu veľmi hladnému, a dozvedám sa že už sa jedlo minulo, nápoj pivo,,alebo kofola ktorá už nie je..., takže som dostal vodu ...hygienu riešim na plavární. Výsledky, tombola a odchod, Juhásky vyhrali všetko (dlhu aj strednú) teším sa ,ako vždy keď vyhrajú bajkerky, ktoré ešte stále vyzerajú ako pekné dievčatá, nie ako mužatky... Záverečné resumé: Plusy = super značenie, super občerstvovačky, pekná trať pre každého, regulovčíci, a vôbec všetci čo boli na trati Mínusy = stoptime (nič proti keď má zmysel, a je vopred v propozíciach uvedený), after servis = strava, veľká bieda Na rok asi áno a snáď už prehovorím aj mojich banskobystrických exspolužiakov, aby prekonali vlastnú lenivosť :) Autor: Radoslav Dolfík Tilandy Foto:bbonline.sk

Prach si a na prach sa obrátiš! Áno aj tak by sa dal definovať 18. Ročník Dubnického maratónu. Organizátori dopredu na rôznych fórach sľubovali, že trať bude rýchla, suchá a prašná. No a samozrejme , že sľuby treba plniť. Podľa toho som aj obul môjho tátoša. Po príchode do Novej Dubnice sme sa šli hneď zaregistrovať. Registrácia prebehla bez komplikácií a rýchlo. V štartovnom balíčku sme dostali aj sadu na lepenie, asi vedeli, že sa mi zíde. Ale o tom po tom. Čakali sme ešte na kamaráta, ktorý mal dôjsť vlakom, preto som ani nestihol štart trate HARD. Našťastie, som ale stihol jedno pivko pred KLASIK-om, na ktorý som šiel. Spolu s kamarátom sme sa zaradili pekne na koniec a čakali na výstrel. Po štarte nás mestom sprevádzalo vozidlo mestskej polície, no a potom sa už každý začal radiť ako sa cítil. My sme pomaly začali predbiehať ostatných hneď za mestom. Išlo sa mi celkom dobre a trať mi ubiehala rýchlo. Ani neviem ako a bol som na prvej občerstvovačke. A tu som sa zdržal dosť dlho. Čakal som tu na spolujazdca .Tak som využil príležitosť a riadne som sa dotlačil. Fakt si bolo z čoho vyberať . Ani sa mi nechcelo ísť preč, ale sľúbili mi, že všetky občerstvovačky budú takéto. Kamoš prišiel trochu poodieraný po páde, ale našťastie to nebolo nič vážne. No niektorí toľko šťastia nemali. Zdravoťáci mali čo robiť. No nič, nešťastný odchádzam z občerstvovačky a ponáhľam sa na ďalšiu. Táto mala byť na Baske, pred ktorou nás čakalo 10km stúpanie. Priznám sa, že som vôbec nemal pocit, že by to bolo také dlhé. Na tomto úseku ma obiehal aj Juraj Meliš a chvíľu po ňom aj Karel Hartl (z dlhej, samozrejme). No ten ma tu vlastne obiehal dva krát ;O) Asi sa niekde kopol, alebo si odskočil. Posledných pár metrov na vrchol sa naskytol aj krásny výhľad do doliny. Tak som sa tešil na tú občerstvovačku, prídem hore a to len pitná. Ale však aj piť treba. Keď som uvidel farbu toho ionťáku váhal som či ho skúsiť. Nazvali sme ho ,,pomsta z lesa“. Nechutil až tak zle, ale tá farba... Kým sme sa občerstvovali došiel chalanisko s rozsekaným plášťom a nemal náhradnú dušu. Tak som mu dal moju, však mám lepiacu sadu, keby dačo. Nasledoval zjazd, z ktorého naskakovala husia koža. Keby som tam bol sám, tak to dám, ale nechcel som ohrozovať ostatných a tak som to radšej zbehol po vlastných. Vyšli sme na lúku, z ktorej bolo dokonca aj Kľak vidieť, a po nej sme sa spustili na Homôľku .Tu boli dokonca aj párky. Začalo tu trochu poprchať tak som si dal zo tri kým boli ešte teplé. Zjazdom sme sa presunuli do Dolnej Poruby. Tu nasledoval úsek na ustálenie po tej vytriasačke, keďže sa šlo kus po asfalte. V jednej zákrute na konci dediny ma skoro vynieslo z cesty. Hneď som vedel ktorá bije. Požičiaš dušu dostaneš defekt. Zákon schválnosti funguje všade, na pretekoch obzvlášť. Kým som lepil, obehlo ma kopu jazdcov a medzi nimi aj kamarát. Našťastie na mňa počkal. Pokračovali sme ďalej už spolu. Nasledovala neplánovaná zastávka. Dáki domorodí obyvatelia v mierne podnapitom stave tu ponúkali domácu. Nie klobásu. Samozrejme, že som si dal. Akoby som druhý dych chytil. Všetkých, čo mi ušli som stihol dobehnúť. V Hornej Porube som sa naposledy občerstvil a pokračovali sme do Ilavky. Tu bola ďalšia OS, ale tu som vynechal, keďže som mal všetkého dosť. Nasledovalo stúpanie, ktoré som radšej absolvoval vedľa biku. Potom už len hore, dole a nekonečný zjazd až do cieľa. Ešte pred kobercom som počkal na spolujazdca, aby sme došli naraz, tak ako sme aj vyštartovali. V cieli som si dal akurát tak pivko. Guláš všetci chválili, ale ja som bol najedený ešte z občerstvovačiek. Nečakal som ani na výsledky a tombolu, lebo sme sa ponáhľali domov. Dubnický Maratón bol asi najlepší aký som túto sezónu absolvoval. Či už traťou alebo organizáciou. Klobúk dole odviedli ste kus práce. Ďakujem za všetkých zúčastnených. A o rok sa vidíme opäť. Autor: Erik Kubík Foto: Erik Kubík