Prečo je Sagan Saganom ?
V poslednom období vládne svetovej cyklistike výnimočný jazdec menom Peter Sagan. Bolo o ňom povedané a napísané už viac než dosť a mnoho z nás sa zamýšľa: Ako je to možné, že Peter dokáže vyhrávať na rozdielnych typoch pretekov vo svetovej konkurencii úplne bez rešpektu? Aj keď pozor, on ten rešpekt u súperov má. Avšak i napriek tomu mu skromnosť jemu vlastná nechýba.
Keďže sa v uvedenom článku budeme baviť o ideálnom prototype športového talentu, ktorým Peter zaiste je. V jeho úvode si povieme, čo pod pojmom športový talent chápeme.
Za športový talent sa považuje ten jedinec, ktorý má vlohy a nadanie pre danú športovú disciplínu, nie len v prítomnosti ale najmä z dlhodobej perspektívy dosiahnutia vysokej úrovne výkonnosti.
Vlohy sú základné somatické, morfologické, fyziologické, motorické a psychologické dispozície pre určité činnosti. Tie sa za celý život nemusia prejaviť, pokiaľ na to nie sú podmienky. Ako príklad uvediem Afričana, ktorý môže mať vynikajúce vlohy na lyžovanie, ale tie sa nemajú ako prejaviť, keďže nikdy neuvidí sneh.
Jednotlivé vlohy, ktorými disponuje Peter si rozoberieme ďalej v článku.
Nadanie sú vlohy, ktoré sa už stihli prejaviť. Chlapec vie pracovať s loptou ako nikto iný z jeho rovesníkov a preto je skvelý v basketbale. To znamená, že jeho vlohy sa už stihli prejaviť a hovoríme o jeho nadaní. Avšak jeho výška v dospelosti bude len 160 cm a práve tieto somatické vlohy s predikciou do budúcna dajú jeho športovej kariére stop.
Peťo má vlohy, ktoré sa vďaka priaznivým vplyvom prostredia zmenili na nadanie.
Športový talent rozdeľujeme na tri typy:
1, počiatočný talent na veľmi vysokej úrovni, ale jeho tolerancia na tréningové zaťaženie nevykazuje tie najlepšie parametre = nereaguje citlivo na tréning ako by sa očakávalo a preto jeho predikcia výkonnosti v budúcnosti nemá až také svetle prognózy.
2, počiatočný talent na priemernej úrovni, na systematický efektívny tréning reaguje veľmi citlivo a jeho výkonnosť rastie ako z vody.
3, počiatočný talent na veľmi vysokej úrovni, ako aj tolerancia na zaťaženie.
Z uvedeného je jasné, že práve tretí typ je ten najlepší a s najväčšou pravdepodobnosťou práve z neho vzídu budúci svetoví šampióni. Taktiež náš hrdina patrí práve do neho.
Somatické dispozície:
Ľudské telo sa podľa jeho tvaru a veľkosti rozdeľuje na tri základné somatotypy: endomorfný (obézny), mezomorfný (svalnatý) a ektomorfný (štíhly). Každý typ má svoje fyziologické zvláštnosti a odlišnosti. Väčšinou sa pre viaceré športové odvetvia hodí práve typ mezomorfný, avšak cestná cyklistika je zaujímavá tým, že si tu nájdu uplatnenie všetky tri somatotypy. Zatiaľ čo jazdci ako Cavendish, Degenkolb sú jednoznační endomorfovia. Contadora, Gesinka, Schleckovcov a iných považujeme za ektomorfov. Je zrejmé, že prvá skupina nebude nikdy dominovať v kopcoch a v celkovom poradí Grand Tours, a z tej druhej nikdy nebudú šprintéri schopní vyhrávať hromadné dojazdy pelotonu. Medzi týmito dvoma somatotypmi sa nachádzajú mezomorfovia, ktorých možno označiť za „univerzálnejších“ jazdcov. Niektorí z nich sa vďaka tréningu môžu vyprofilovať na kvalitných šprintérov alebo obstojných vrchárov vhodných i pre celkové poradie Grand Tours. V tejto skupine sa nachádza i Peter Sagan, ale napríklad i Armstrong, či Evans.
Morfologické dispozície:
Pri somatotype sme si rozobrali vonkajšie charakteristiky organizmu, naopak morfológia sa zaoberá zložením tela. U športovca má za najväčší význam zaoberať sa typológiou svalstva. Rozlišujeme dva základné typy svalových vlákien. Pomalé, ktoré sa vyznačujú lepšou vytrvalosťou, avšak nie sú schopné pracovať pri vyšších intenzívnych výkonoch. A rýchle, ktoré naopak produkujú vyšší výkon, ale ich schopnosť kontrakcie je časovo obmedzená. Vo svaloch každého z nás sa nachádzajú oba typy, avšak rozdielny je ich vzájomný pomer. Typický šprintér disponuje pomerom až 70 ku 30 v prospech rýchlych, naopak u čistokrvného vytrvalca býva pomer opačný. Peter má pravdepodobne namixovaný ideálny pomer oboch typov. Toto môže byť jedno z vysvetlení prečo dokáže byť zároveň až taký rýchly, že dokáže konkurovať čistokrvným šprintérom, a zároveň prelezie so svetovou špičkou kratšie kopce v maximálne možnom tempe.
Fyziologické dispozície:
K tomu aby vedeli svaly pracovať, je potrebné ich okysličovanie, odkysličovanie, prívod živín a odvod nežiaducich metabolitov. Jedným z nežiaducich metabolitov je kyselina mliečna (laktát), ktorý sa tvorí vo svaloch pri intenzívnej záťaži. A práve laktát, je schopný Peter rýchlejšie odbúravať. Spomeňme si na Lanca Armstronga, ktorý bol typický nižšou tvorbou laktátu ako ostatní.
Práve to má na svedomí srdcovo cievny a dýchací systém, ktorý sa spolu so svalovou sústavou športovca zvykne slangovo nazývať „motor“. Výkon motora športovca vyjadrujeme maximálnym mechanickým výkonom, ktorý je schopný vyprodukovať na maximálnej spotrebe kyslíka, t.j. VO2max. Práve jej hodnota dosahuje u Peťa špičkové hodnoty, keď sa udáva 83 ml/kg/min. Ale oveľa dôležitejší je parameter mechanického výkonu, ktorý tu produkuje. Táto hodnota sa blíži až k magickému číslu 7 watt/kg telesnej hmotnosti, čo pri Peťových 74 kg predstavuje 518 wattov v absolútnych hodnotách. Každý ľudský organizmus je schopný pracovať aj nad svojou VO2max, teda anaeróbne bez prístupu kyslíka. Práve jeho nedostatok trvanie produkovaného anaeróbneho výkonu limituje. Táto anaeróbna výkonnosť je u Peťa rozhodujúcim tromfom, vďaka ktorému doslovne drtí súperov. V posledných 2 minútach preteku dokáže produkovať priemerný výkon cez 500 wattov. Z tohto vražedného tempa je ešte schopný zašpurtovať na 200 metrov s priemerným výkonom tesne pod 1000 wattov a maximálnym až ku 1300 wattov.
Motorické dispozície:
Motorický je vlastne synonymum pre pohybový. Už všetci zaiste vieme, o čom tu bude reč. Áno, Peťova technická vyspelosť hraničí až z fyzikálnymi zákonmi. Vďačí tomu, dlhodobému spontánnemu tréningu. Od malička jazdil na BMX bicykli, neskôr naviazal na pretekanie v horskej cyklistiky a cyklokrose. Tiež sa nikdy netajil tým, že skúšal Down Hill a lákalo ho v tejto disciplíne i súťažiť. A aj to je dôkazom toho, že cyklistiku miluje ako celok. To by malo byť pre mnohých z nás dobrým vzorom.
Psychologické dispozície:
Žiadna z hore uvedených dispozícii by sa len ťažko prejavila, keby to Peter nemal usporiadané v hlave. Vnútorná charakteristika osobnosti len podtrhuje jeho výnimočnosť. Z mnohých pomenovaní, ktoré v poslednej dobe dostal, jeho osobnosť najlepšie vystihuje prezývka „tichý zabijak“. Peťo je vyrovnaný, bezstarostný, miestami až flegmatický. To mu pomáha v pokoji a v rozvahe zvládať pred štartovú nervozitu, ale najmä stresové situácie vyskytujúce sa v preteku. V týchto momentoch sa nezosype, ako sa to občas stane i najlepším šampiónom. Naopak, on zachová chladnú hlavu a situácie rieši operatívne a často krát bezchybne. Taktiež nešpekuluje, nevypočítavá, ale v daný moment rieši tú situáciu, ktorú práve riešiť treba.
Záver:
V názve článku sme si položili otázku, prečo je Sagan Saganom? V skratke si zrekapitulujme príspevok a odpovedzme si.
Peťo je najideálnejší, tretí typ športového talentu. Je vlastníkom hore uvedených fenomenálnych dispozícii, systematicky ich rozvíja (sofistikovaný tréning riadený tímom World Tour), má takmer bezchybne naprogramovaný pretekový program, dodržiava kvalitnú regeneráciu a životosprávu. Súčtom týchto položiek tu máme namixovaný súčasný prototyp dokonalého jazdca svetového formátu.
V budúcnosti by som rád naviazal článkom, v ktorom sa bližšie pozrieme na uvedené dispozície, ktoré z nich sa do akej miery dajú rozvíjať a ktoré naopak musíme mať pridelené do vienka od matky prírody. Domnievam sa, že by to mohlo pomôcť ostatným trénerom pri vyhľadávaní a rozvoji iných talentov. Predsa len, spoliehať sa na jeden veľký, nemožno :)
ZDROJ: PROefekt
