Mlynky sú malá, ale zato turisticky vyhľadávaná dedinka na okraji Slovenského Raja. Práve tu sa konal v sobotu 12.5.2012 už štvrtý ročník horského cyklomaratónu organizovaného hotelom Mlynky. Organizátori sa rozhodli tento rok presunúť maratón z neskorého októbra na máj, čo určite potešilo väčšinu pretekárov. Veď komu sa už chce sadať na bicykel, keď vidí námrazu na trase preteku... Vybavenie na prezentácii ma príjemne prekvapilo. Prezentácia prebiehala napriek veľkému množstvu pretekárov(viac než 200) bez najmenších problémov. Žiaden chaos, žiadne dlhé zástupy bikerov. Každého určite prekvapilo a potešilo občerstvenie pred štartom. Avšak obložené chlebíčky, koláčiky a nápoje neboli určite jediným bonusom tohto preteku. Ďalším prekvapením pre mňa bolo štartové číslo. Pre mňa je táto malá „ápäťka“ zdrojom spomienok a všetky si ich odkladám. A štartové čísla z tohto maratónu sú podľa mňa tie najkrajšie. Veľká poklona pred ich autorom.... Tohtoročný maratón mal dve varianty. Variant nazvaný ŠPORT je dlhý 61 kilometrov a je určený pre skúsených bikerov a trúfalých bláznov ako som ja. Variant TURIST je určený skôr pre cykloturistov a dupačov na krátke trate a má skoro 35 kilometrov. Blíži sa trištvrte na desať a pretekári dlhej trate sa už netrpezlivo zoskupujú pod štartovým oblúkom. Skoro 60 odhodlancov je rozhodnutých sa pobiť s traťou, počasím aj sebou samým. A popritom si užiť krásne prostredie a výhľady, ktoré tento maratón poskytuje... Bolo odštartované. Väčšinu pretekárov z konca štartového poľa žiadne odpočítavanie ani nepočulo a tak nás prekvapuje ako sa bikeri rýchlo rozbehli. Okamžite naskakujeme do sedla a vyrážame za nimi. Rozbeh je však pomalý. Hneď za štartom nás víta nepokosený lyžiarsky svah. Hrubá vrstva trávy dáva každému zabrať a tak už po prvých pár metroch sa na tvárach objavujú kropaje potu a u niektorých aj vyplazené jazyky. Napríklad u mňa... :o) Našťastie po chvíli vchádzame do lesa. Tvrdá hlina nahradzuje ťažko jazditeľnu trávu, tiene stromov nahradzujú nekompromisne pražiace slnko. Cesta lesom ubieha veľmi rýchlo, napriek tomu že ide o neustále stúpanie. Po niekoľkých kilometroch sa dostávame na vrchol lyžiarskej zjazdovky nad dedinkou Dedinky a pred nami sa otvára krásny pohľad na Palcmanskú Mašu. Človek by najradšej zastal a pokochal sa, ale treba ísť ďalej. Zjazd k priehrade príjemne osviežil naše upotené hlavy. Škoda že bol taký krátky a po chvíli opäť stúpame... Na desiatom kilometri nás dobiehajú prví borci z krátkej trate. Ich tempo je priam vražedné a na nás pomalších jazdcov pôsobí priam depresívne. Pätnásť minútový rozostup medzi štartom jednotlivých trati nebol dostatočný na to, aby sme si vytvorili dostatočný náskok a tak len so sklopenými hlavami ďalej otáčame pedálmi... Okolo 15 kilometra prichádzame na prvú občerstvovaciu stanicu. Jeden z organizátorov nám oznamuje, že náš zápas s Bieloruskom už začal a vedieme nad súperom 1:0. Tato správa nás nabudila a s bojovnosťou slovenských hokejistov sme vyštartovali opäť na trať... Avšak kilometre ubiehajú veľmi pomaly. Značenie trate nám tiež veľmi nepomáha. Na niekoľkých miestach sa musím zastaviť a porozmýšľať, kadiaľ asi organizátor chce aby som išiel. Postupne ma dobiehajú nervózni pretekári, ktorí mi hovoria, kde zle zabočili a koľko kilometrov naviac kvôli tomu spravili. Hold, slabšie značená trať a rýchla jazda, to nejde dokopy... Blíži sa 30-ty kilometer a s ním aj druhá občerstvovačka. Skôr z povinnosti ako zo záujmu sa pýtame na momentálny stav hokejového zápasu. Vraj už vyhrávame 5:1. To sa im to dobre hrá v takom chládku. A my sa tu zatiaľ cítime ako opekané klobásky... Borec popri nalievaní jonťákov nám vysvetľuje, že pred nami je 4 kilometre dlhé stúpanie. Niektorí s úsmevom zosadajú z bicykla a tlačia ho od samého začiatku. Ja posilnený studeným melónom a tatrankou sadám na bicykel a snažím sa šliapať tak dlho ako to len pôjde. Je to náročné hlavne kvôli neuveriteľnému dusnu, ktoré tu celý deň vládne. Dusno, ktoré neveští nič iné ako poriadnu búrku... Po vyšliapaní tohto zákerného kopca sa nám otvárajú krásne výhľady. Zreteľne je vidno majestátnosť Kráľovej Holi na pozadí so zasneženými vrcholkami Vysokých Tatier. Kvôli tomuto sa sem určite oplatilo šliapať... Ďalšie kilometre ubiehajú pomerne rýchlo. Je to tým, že sa ochladilo a my (parta posledných 5 mohykánov na trati) len dúfame, že nás búrka nezastihne na trati. Na poslednej občerstvovačke sa zdržujeme len krátko. Pokus o výmenu bicykla za pohodlnú stoličku nám nevyšiel a tak sa posúvame ďalej. Pred nami je stále skoro 20 kilometrov... Pri vidine zmoknutia nám kilometre ubiehajú ako po masle (v porovnaní s doterajším tempom). Dochádzame k rázcestiu, kde nás regulovčík navádza na správnu cestu a presvedčuje nás, že do cieľa je to ešte neuveriteľne ďaleko. Myslím si, že budúci rok by si mali organizátori zabezpečiť regulovčíkov, ktorí vedia čo je milosrdná lož... ;o) Niekoľko kilometrov pred cieľom začína zľahka pršať. Ľudia okolo trate si obliekajú pršiplášte a nepremokavé vetrovky. Nám nezostává nič iné, iba pedálovať ďalej. Cestu si skracujeme aspoň odfukovaním visiacich dažďových kvapiek z nosa. Cieľ je už našťastie na dosah... Par stoviek metrov pred cieľom prichádza ta pravá orechová búrka. Voda sa valí z neba ako z hasičskej hadice, miestny veterný mlyn sa ide priam odtrhnúť z podstavca. Z posledných síl prechádzame cieľom a schovávame sa do hotela, kde nás už čaká dobra nálada, hlasitá hudba, ale hlavne teplý guláš a rôzne nápoje. Pri pojedaní gulášu a pozeraní sa na neutíchajúcu búrku rekapitulujem maratón. Bol to boj (snáď môj najväčší v tomto roku), ale aj krásny zážitok. Trať bola náročná, ale krásna. Osobne vnímam tento maratón ako jeden z maratónov s najkrajšími výhľadmi. Aj napriek organizačným nedostatkom (napr. značeniu) sa určite oplatí sem prísť znova. Nakoniec veľká vďaka organizátorom a srdečná gratulácia všetkým víťazom. Určite si to zaslúžia.... Autor: Peter Chovanec

Je víkendové ráno 12.5.2012 a po troch kolách cyklomaratónskej série je v ponuke po ročnej pauze MTB maratón v Slovenskom raji. Predpoveď počasia hlási zmenu už dlhšie, no keď sadám do auta je slnečné ráno a ja verím, že počasie vydrží. Na Jahodnej ma predbieha známe auto s bajkermi. Odľahčený ‘batožinou’ leziem do háku a pokračujem zahryznutý za zadný nárazník. Cesta ubiehala v pohode, len telefonát z dejiska marátónu ma mierne vyviedol z rytmu. Vraj sa posúva štart o 15min skôr. Informácia sa našťastie ukázala ako nemiestny žartík a dozvedám sa o posune času štartu o 15min neskôr. Tento moment využívam na občerstvenie, čo predstavuje grátis káva, koláčiky, chlebíčky, nápoje. Nepamätám, kedy som sa stretol s takým servisom a už tento moment dával tušiť, že organizátori MTB maratónu Okolo Mlyniek - Hotel Mlynky pripravili jedno kvalitné podujatie. V priestore diania vládne dobrá nálada a príjemná, kultúrno-športová atmosféra. Na prezentácii som obdržal okrem štartového čísla aj lístky na občerstvenie po preteku a tombolu. Pomaly som sa presúval k autu a cestou pozdravil pár priateľov. Nasledovalo prestrojenie a príprava bajku počas ktorého prebiehal štart dlhej. Organizátori pripravili pre účastníkov novú 34km a 61km trať Slovenským rajom. Vystrojený som sa premiestnil na štart a poslušne zaradil na koniec balíka. Posledné minútky pred štartom trávim v debatke s dvoma usmievavými slečnami a popritom vnímam dianie na štarte. Je odštartované a tak sa húfik bajkerov vydáva do úvodného stúpania. Hneď na konci prvého stojí unáhlený mladý bajker so stočeným esíčkom prehadzovača a nefunkčným radením. Zastavujem a zisťujem aj pokrivenú pätku. Ponúkam sa na pomoc, pričom balík pokračuje a po chvíľke sa zvuky strácajú v tichu prírody. Stručne informujem o stave a možnostiach zásahu, nech si chlapec vyberie riziko. Silou no citlivo upravujem pätku a esíčko do funkčného stavu. Informujem o možnej nutnosti doladenia radenia prehadzovačky, len keby sa tak mladosť neponáhľala. Zoznamka, poďakovanie a letel. V najbližšom stúpaní namotal prehadzovačku a tak bola snaha márna. A tak pokračujem zo stratou ďalej po vytýčenej trati. Zjazdík do Dediniek, prejazd po priehradnom múre smerom na Palcmanskú Mašu a následným stúpaním na Dobšinský vrch. To sú zákutia mne dobre známe a obľúbené. Konečne dochádzam chvost balíka pri studničke susediacej popri. Spoločne sa kocháme nádhernou vyhliadkou nad Dobšinskú Mašu, umocnenenú slnečným až letným počasím. Odpájam sa a pokračujem stúpaním až na zjazdovku v Mlynkách. Nasledujúci zjazd po trati bikeparku je dosť výživný a v závere kamenistý. Nasledujúca tabuľka oznamuje občerstvovačku na svahu, kde nachádzam okrem bohatého občerstvenia aj zopár známych. Dopíjam jonťák a užívam si prejazd okolo kopy snehu, kde číhajú na tento moment rôzny paparazzi. Úzkou uličkou plnou lopúchmi naokolo a podjazdom popod železničnú trať sa dostávam cez cestu na druhú stranu .Po dvoch kilometroch sa spúšťame opäť k ceste a prudká odbočka v ľavo, na ktorej sa rozprávajú miestny ľudia ma pristavila. Zisťujem, že sa odbočuje a po pár kilometroch ma dochádza kámoš s partiou, čo to šťastie nemali. Nasledujúce kilometre bojujem so svojou kondíciou a v nasledujúcom stúpaní ma dochádza bajkerka. V tejto dámskej spoločnosti prestávam vnímať nasledujúce kilometre a púšťam sa do družnej debaty. Je horúco a minuli sa aj posledné kvapky vody vo flaši. V kopci vidím napájadlo, čo sa podobá na zariadenie pre odchyt škodcov alebo opačne? Akosi nevládzem a tak osamotený pokračujem ďalej. Konečne záverečný nádherný zjazdík, v ktorom ma predbieha chrt z dlhej. Zavesil som sa a užívam si jazdu. Tempo je svižné a občasné obliadnutie sa toho na špici vyvoláva u mňa úsmev. Samozrejme len po najbližší hupik, veď ciel je už blízko a atmosféru je počuť a cítiť. V cieli dopĺňam tekutiny a odchádzam do sprchy. Nasleduje coutry popoludnie, vyhlásenie výsledkov, bohatá tombola a účastnícky diplom. Okrem hodnotných cien, víkendových pobytov a pohárov pre víťazov sa podarilo organizátorom vybaviť aj slnečné počasie do samotného záveru. Posilnený chutným gulášikom som počkal až do samotného záveru tomboly, ktorú sprevádzal dážď. No tu sa ešte všetko neskončilo, lebo večerná párty sa len mala začať. Dúfam, že o rok si ju vychutnám. Na záver musím skonštatovať celé podujatie ako kvalitne pripravené s pridanou hodnotou pre účastníkov a poďakovať sa organizátorom za ich vynaložené úsilie. Vďaka za deň plný zážitkov a skvelej atmosféry. Najrýchlejším mužom a ženou sa stali Peter Vrtiš a Jana Konopinská. Víťazom blahoželám. Autor: Peter Grusz

18. - 20. mája v CTM Bikeparku Kálnica pri Novom Meste nad Váhom odpálime druhý, ešte lepší ročník Bikefestu! Čakajú vás tri dni plné bikov, pretekov, hudby, ale hlavne nikdy nekončiacej párty. Medzi hosťami očakávame aj svetové esá v MTB Filipa Polca a Michala Marošiho! Kto sa do Bikecentra Kálnica bol vyblbnúť už na minuloročný Bikefest, ten vie, že len málokde zažije toľko akcie napchatej do troch dní ako na jedinom evente svojho druhu na Slovensku. Kálnica patrí medzi najobľúbenejšie bikeparky a svojou výhodnou polohou je tak akurát medzi Slovenskom a Českom. Čo vás teda na Bikefeste tento rok čaká? Preteky, testovanie, jazdenie, a parties! V piatok odštartujú gladiátorské zápasy pretekmi na prvom pumptracku na Slovensku, v ktorých si najnamakanejší pumpár odnesie divokú kartu na pumptrack preteky Red Bull Pumpriders vrátane úhrady cestovného, štartovného, ubytovného a všelijakého iného –ého. V sobotu sa môžu krosovejšie založení bikeri prihlásiť na hobby maratón, prípadne sa vyhecovať na meraný výšľap priamo stredom 500 metrov dlhej lyžiarskej zjazdovky a staviť sa, koľko riderov roztrhne reťaz. Hlavným trhákom však isto bude, tak ako aj minulý rok, večerné finále duel slalomu za svetiel reflektorov, v ktorom sa proti sebe postavia vždy dvaja jazdci na najprv oddelenej, a následne spojenej trati plnej skokov, zákrut, a prírodných prekážok. No a tí, čo radi naháňajú čas na Moravsko Slovenskom DH Cupe si to môžu rozdať na nedeľných zjazdových pretekoch presne v takom formáte, v akom ho už poznáte. Okrem toho bude celé tri dni nafúknutý obrovský airbag, do ktorého budete môcť motať triky na pevňákoch, BMX-kách aj fulloch, a to všetko zadarmo! Tí najmotivovanejší sa môžu v sobotu prihlásiť na freestyle contest, v ktorom víťazi dvoch kategórií (BMX a MTB) opäť berú všetko. Priamo v areáli festivalu bude k dispozícii viac ako 130 testovacích bicyklov od najväčších svetových značiek, ktoré si budete môcť počas celého víkendu požičiavať a vymlátiť z nich dušu (aj keď robiť to úplne doslovne neodporúčame) na šiestich zjadzových tratiach, niekoľkých XC okruhoch, pumptracku, duel slalom trati, jednej z prvých fourcrossiek na Slovensku, a dirtoch. Okrem toho budú v areáli vystavovať niekoľko veľkých značiek, a zúčastniť sa budete môcť aj odborných prednášok profesionálnej servisnej firmy Suspension Clinic o tom, ako sa správne starať o bike a nečistiť reťaz šampónom. A ak nechcete ani súťažiť, ani testovať, prídite si len tak zajazdiť a večer pochillovať pred stageom, na ktorom sa v piatok a sobotu večer predstaví celkom 13 drum n bass DJ-ov z troch krajín, ktorí budú roztáčať platne za zvuku nalievania do pohárov až do rána bieleho. Možností na ubytovanie je v okolí dosť, a v areáli bikefestu môžete zadarmo kempovať. Nič vám tak nebráni prísť a naordinovať si tri dni nadupaných bikami, hudbou a párty! Viac informácií vrátane kompletného programu, registrácií na preteky, cien vývozu a rezervačného systému testovacích bicyklov nájdete na stránke www.bikefest.sk. Tešíme sa na vás! Zdroj: http://www.biker.sk

Vytrvalce na horských kolech čeká MČR ve čtyřiadvacetihodinovce Praha 9. května (ČTK) - Druhého ročníku vytrvalostního závodu horských kol Jihlavská 24 MTB, který je letos zároveň i mistrovstvím republiky, se 19. a 20. května zúčastní několik předních českých jezdců v čele s Tomášem Kozákem a Zdeňkem Křížem. Závod je prvním podnikem čtyřdílného česko-slovenského seriálu, následovat budou soutěže v Liberci, Bystřičce a Žilině. Závod v Jihlavě získal přívlastek republikového mistrovství po úspěšné loňské premiéře. Přihlášeno je už téměř 400 jezdců z řad špičkových cyklistů i amatérů. O finanční odměny nepůjde, vítěz získá pohár a mistrovský dres. "Seznam přihlášených ještě není definitivní, ale už nyní je jasné, že se v Jihlavě sejde bez nadsázky celá česká vytrvalecká špička. Záleží i na počasí, ale počítáme, že k té pětistovce se přiblížíme," uvedl ředitel závodu Jiří Holoubek na dnešní tiskové konferenci v Praze. V hlavním závodu, který začne v poledne 19. května, bude poutat pozornost zejména souboj mistra Evropy ze čtyřiadvacetihodinovky z roku 2008 Kříže s Kozákem, který se loni stal světovým šampionem. Oba proti sobě navíc v jednom závodě ještě nikdy nenastoupili. "Těším se na to. Oba se známe hrozně dlouho, ale stát proti sobě v jednom závodě budeme poprvé," potvrdil Kříž. "Loni se mi ten závod opravdu hodně líbil, tak se těším i letos," doplnil Kozák. Do pořadí v čele by rád promluvil i vítěz loňského ročníku David Granát, který zvládl ujet 407 km. Závody v několika variacích od jednotlivců až po šestičlenné týmy v časovém rozsahu 6, 12 a 24 hodin se pojedou přímo v Jihlavě. "Všude jinde se tyto závody jezdí mimo město. V Jihlavě máme areál a trať přímo ve městě, povede v přilehlých lesoparcích a uličkách," přiblížil Holoubek. Zdroj: Jihlavska24mtb.cz

Jánošíkov kraj, n.o. Žilina pozýva všetkých priaznivcov terénnej cykloturistiky na prechod po trase ŽILINA - LUTIŠE - ŽILINA v sobotu, 19. mája 2012. Zraz v Žiline - Celulózke na hrádzi Vodného diela o 8:00 hod.  

Jihlavská 24 MTB 2012 Mistrovství České republiky 24 hodin MTB 2012 Mistrovství České republiky 12 hodin MTB 2012 Mistrovství středních škol 6 hodin MTB Kraje Vysočina Úvodní závod DEMA Československého seriálu 24 hodin MTB Termín: 19.-20.května 2012 Lokalita: Areál Letního kina Jihlava, Heulos Internetové stránky závodu: www.jihlavska24mtb.cz   Letošní sezóna čtyřiadvacetihodinovek horských kol začíná zostra. Hned v úvodním závodě DEMA Československého seriálu 24 hodin MTB se pojede o titul mistra České republiky. Pořadatelská práva domácího šampionátu pro letošek získala Jihlavská 24 MTB. Závod, který se jel premiérově v minulém roce, získal velmi pozitivní hodnocení nejen od diváků, ale především od samotných závodníků. Trať startuje přímo z centra města a využívá atraktivního terénu městských lesoparků, hradebního parkánu a z části i historických uliček. Letošní specialitou bude krásný singltrek okolo Staré Plovárny. Startovní listina je plná zvučných jmen. O titul mistra ČR pro rok 2012 se utkají dvě ikony české vytrvalostní cyklistiky, Tomáš Kozák a Zdeněk Kříž. Tito dva borci se vzájemně dobře znají, ale v přímém souboji se ve 24 hodinovém závodě ještě nestřetli. „Sledovat jejich duel bude napínavé. Oba jsou totiž známí svou zarputilostí, bojovností a přímo strojovým tempem,“ říká ředitel závodu Jihlavská24MTB Jiří Holoubek. „Vloni v Liberci jsem po asi 21 hodinách závodu jel dvě kola za Tomášem (Kozákem,pozn. autor) a měl jsem co dělat, abych se ho udržel. Jenže já jel jako člen štafety svůj 80. kilometr, on jako sólista už měl najeto nejmíň o 300 km víc,“ pokračuje Holoubek. Kříž i Kozák mají bohaté zkušenosti ze zahraničí, zúčastnili se mj. australské Crocodille Trophy a řady 24 hodinových podniků po celém světě. Kříž je mistrem Evropy na 24 hodin z roku 2008, Kozák mistrem světa ve stejné kategorii z roku 2011.     „Seznam přihlášených jezdců ještě není definitivní, ale už nyní je jasné, že se v Jihlavě sejde bez nadsázky celá česká vytrvalecká špička,“ pochvaluje si Holoubek. Každá čtyřiadvacítka je navíc nevyzpytatelná. Překvapit může kdokoliv další ze startovního pole, včetně obhájce loňského vítězství v Jihlavské24MTB Davida Granáta. „Otázkou bude jako vždy počasí. Najdou se závodníci, kterým více vyhovuje chladno nebo dokonce déšť. Toho se snad však v Jihlavě nedočkáme“ doufá Holoubek. Jihlavští pořadatelé myslí i na širší sportovní veřejnost. Souběžně s hlavním závodem na 24 hodin odstartují závody na 12 a na 6 hodin. Speciální kategorie je připravena pro studenty jako Mistrovství středních škol Kraje Vysočina na 6 hodin. V sobotu odpoledne se pojede závod pro bikový potěr: Dětské závody SLIBY – CHYBY 2012. Aktuálně je přihlášeno třikrát více bikerů než vloni ke stejnému datu. Z toho lze usoudit, že tento druh celovíkendových závodů je atraktivní i pro amatérské cyklisty. „Přihlášeno je již skoro 400 závodníků, včetně padesáti borců ze Slovenska. Celkem při startu počítáme s cca 500 jezdci, což znamená, že již ve druhém ročníku se Jihlavská24MTB promění v největší vytrvalostní závod v České republice,“ těší ředitele závodu Holoubka. „Velký dík patří našim sponzorům a partnerům, protože bez jejich finančního přispění bychom o závodě takového rozsahu nemohli ani uvažovat. Rád připomenu i velmi pozitivní přístup a podporu Magistrátu města Jihlavy a Kraje Vysočina. K tomu patří také poděkování za pomoc Městské policii a Policii ČR,“ dodává. Na jezdce čeká kvalitní zázemí v moderní areálu Heulos (www.amfik.cz), včetně bohatého občerstvení. „S nadsázkou říkáme, že při zaplacení startovného jezdec získá kvalitní all inclusive,“ usmívá se Holoubek. O pohodlí se bude navíc starat stovka pořadatelů. „Přichystané jsou super sociálky i s teplými sprchami, řešenými originálním vybavením vojsk Varšavské smlouvy- tzv. MKS vz. 61, původně určenými pro očistu vojáků v bitevním poli,“ prozrazuje Holoubek. Účastníci se mohou těšit také na bohatý doprovodný program, který začne už v pátek rockovým večerem, na kterém zahrají skupiny Wohnout, Lety mimo a Arciskačány. „Členové kapel Wohnout Jan Homola a Jiří Zemánek a Arciskačány Jindřich Dostál a Miroslav Paleček nebudou chybět ani ve startovním poli,“ dodal Holoubek. V sobotu od 20.00 bude hrát ve stanu pivovaru Ježek živá hudba, později pak začne promítání filmů s outdoorovou tématikou.   Program Jihlavská 24 MTB pátek 18. května – areál Heulos 17:00 – 22:00 prezence závodníků - kancelář závodu 19:00 Wohnout, Lety mimo, Arciskačány sobota 19. května 8:00 – 9:30 prezence závodníků - kancelář závodu (areál Heulos) 11:15 instrukce ke startu, následně hromadný odjezd závodníků - podium 12:00 start – Masarykovo náměstí 14:00 – 18:00 Dětské závody SLIBY – CHYBY 2012 - areál Heulos a podium 18:00 cíl 6 hodinovky (areál Heulos) 18:30 kulturní program (areál Heulos) 19:15 vyhlášení vítězů 6 hodinovky a Mistrovství středních škol (areál Heulos) 20:00 živá hudba – pivovarský stan 24:00 promítání outdoorových filmů – pivovarský stan 24:00 cíl 12 hodinovky neděle 20. května - areál Heulos 12:00 cíl 24 hodinovky 13:30 vyhlášení vítězů   DEMA Československý seriál 24 hodin MTB   19. - 20. května 2012 Jihlava – www.jihlavska24mtb.cz 9. - 10. června 2012 Liberec – Vesec – www.24hours-mtb.com 23. - 24. června 2012 Bystřička – www.mtbmaraton.cz 7. - 8. července Žilina – www.cyklopozitiv.sk

Je sobota 05.05.2012, 05:30 ráno. Zvonenie budíka na mobile by som po čiastočne prebdenej noci najradšej odignoroval. Po chvíľke pelešenia v posteli som sa odhodlal vstať, nabaliť do tašky potrebné veci, oblečenie, naložiť bike do kufra auta a tak po šiestej hodine vyrážam na 7. ročník BBB Vlko-Hron cyklomaratónu, ktorý je v poradí tretím podujatím cyklomaratónskej MTB série 2012. Cesta ubiehala trocha s obavou, či dorazím včas a hmlisté ráno na mňa pôsobilo dosť neisto. Ubiehajúcimi kilometrami sa postupne začalo slniečko predierať na svetlo sveta. Pred vjazdom do obce Hronsek míňam skupinku cyklistov smerujúcich jedným smerom. Spúšťam okno na aute, aby som sa nadýchal stupňujúcej atmosféry a zároveň počul pokyny regulovčíkov usmerňujúcich dopravu. Tak a konečne som o 9:15 na mieste ,kde to žije. Moje prvé kroky vedú na prezentáciu, no privítal ma pomerne dlhý rad tak som si to namieril kam aj králi pešo. Stihnem, nestihnem? Moja obava sa začala rozplývať správou o posune času štartov o 15 minút a po chvíľke, ako keby šibnutím čarovného prútika sa rad na prezentáciu niekam stratil. Prezentácia prebehla úspešne a v mojom prípade aj prekvapivo rýchlo. Prechádzajúc nádvorím načerpávam perfektnú atmosféru stánkov miestneho jarmoku. Grilované špecialitky to ja rád a tá vôňa ma sprevádzala po celý ten čas príprav. Aj počasie bolo za a tak mi bolo jasné, že dnes bude krásny prevažne slnečný deň na biku. Presúvam sa na štart a popritom zisťujem technickú chybu. Hm, blatko ešte z Partizánskeho si našlo cestu kam nemalo. Silikónový olej od Romana čiastočne pomohol, no hneď po štarte ostávam osamotený stáť a šlapem naprázdno. Márne. Po chvíľke beznádeje zisťujem príčinu a vôbec ma to neteší. Strhnutý orech na kazete zadného kolesa je aj pre mňa neriešiteľná záležitosť. Sakra, ja to dnes nedám? Nevzdávam sa. Zháňam koleso na zapožičanie, no nájsť vhodného darcu je ako so vzácnou krvnou skupinou. Oslovujem organizátorov a aj napriek ich snahe sa vhodný darca nenašiel. Oslovujem milé dámy opaľujúce sa na lavičke dúfajúc, že ten dámsky model opretý o lavičku je niektorej z nich. Konečne vidím vhodné koliesko. No majiteľ sa nenašiel aj napriek opakovanej výzve spolupracujúceho spíkra Romana. V náročnom okamihu stretávam postaršieho pána z miestnej ulice na funkčnom biku. Slovo dalo slovo, odbehli sme k nemu domov a odmontovali koleso. Ako tak dopasované na môj bicykel som sa konečne vydal na trať s polhodinovou sekerou. Pred prvým stúpaním som si všimol akú mačku vo vreci mám nakúpenú. Osmičkové koleso skoro s časovkárskym dezénom bolo pre mňa v tej chvíli zlatým kolieskom. Doladil som ešte radenie ako sa žiadalo a mohol som pokračovať v sólovej jazde. Vlkohrona som mal absolvovaného z predchádzajúcich ročníkov a tak som bol zvedavý na zmeny trate. Prvú som si uvedomil tak po desiatom kilometri, kedy som zacítil jedinečnú vôňu ihličia borovicového hájika, ktorým viedla stopa. Jedna nádhera, parádne som si užíval prírodu. Nasledoval zjazdík po lúke a usmernenie smerníkov do ľava, ktorých bolo mimochodom neúrekom v dôležitých smerových zmenách. Prejazd opadaným lístím z pod ktorého ma netrafil ani jeden kameň bola náhoda, alebo tam všetky vyzbierali. Asi tak na 20-tom kilometri som skoro prepálil strmý blatistý zjazd aj napriek varovaniam a uvedomil si to aj ten paparazi čakajúci na tento okamih. Namiesto fotky zvolil radšej úskok do istoty a ja som bol rád, že mi to nakoniec vyšlo na zmenu smeru. Stihol som ešte, že sorry a venoval úsmev. Možno si ani nevšimol moje obutie na zadnom. Napadlo mi, kedy asi dôjdem chvost veľkej anakondy. Stalo sa tak na prvej občerstvovačke pod Hvezdárňou a prehodil pár slov s dvoma súkmeňovcami. Bufet ponúkal vodu, tak som si dal pohárik, lebo rezne už nemali. Tu sa začalo stúpanie na Kozlínec. Pri pohľade vpred a zaťažený tisícom bubliniek som zvolil taktiku po vlastnej osi na najbližší prelom. Ďalej to už bolo ako na hojdačke hore a dole až do nekonečna a ešte ďalej. Práve v bukovom lese som pochopil náročnosť ale hlavne najsilnejšiu devízu trate - rôznorodosť a krásu regiónu. Konečne hore a zjazdom cez Mičinské lúky dobieham a míňam ďalších dvoch bajkerov. Asi na 32 km sa zjazdík mení na prudký singlík s technickou náročnosťou. Dôležitosť označená tabulami „!!!“ dopĺňali organizátori aj slovne a tak som aspoň spozornel. Prítomnosť záchranárov na tomto úseku a skvelé značenie vytŕčajúcich kameňov oranžovou farbou bolo suprové. Pomyslel som si, ešteže nieje blato. Po úspešne zvládnutom singlíku sa začalo mierne stúpať, no ja som si mohol zase trocha oddýchnuť. Síce nerád, no keď musíš tak musíš. Defekt na prednom kolese. Vyberám novú dušu.Koleso von, plášť dole, výmena duše a pozdrav dobiehajúcich bajkerov. Skoro som sa ufúkal tou malou pumpičkou ale už to teda dnes dôjdem. Hneď ako zopár komárov dojedlo obed som vyrazil ďalej už známym terénom z predchádzajúcich ročníkov. Konečne druhá občerstvovačka lebo sa mi práve minul jonťák, tak dopĺňam. Vo výklade je pestrejšia ponuka a tak volím hrozienka a pohár Birellu. Už to je len trocha. Výjazd na asfaltovú cestu umocnila fotografická momentka s druhým v poradí na dlhej. Po chvíľke jazdy v háku sa strácal v diaľke. Posledný prudký označený zjazd a prejazd rojom otravných mušiek na spojovačke. Prejazd železničným priecestím a očakávaný cieľ. Rád sa sem vrátim aj o rok, lebo Vlko-Hron si ma získal a patrí medzi moje obľúbené. Dnes to bolo o inom, som spokojný a niečo som zažil. A kto dnes nezažil? P.S.- Blahoželám organizátorom k príjemnej a pre mňa pozitívnej zmene nového okruhu. Ďakujem ochotnému pánovi z obce Hronsek za požičané koleso, ktoré som poctivo vrátil – máte ho za plotom ako sme sa dohodli ;) Zúčastnilo sa 531 štartujúcich v rôznych kategóriách . Výsledky - 42 km : Muži: 1.Milan Barényi (Trek KCK Oslany) 01:40:59, 2.Ján Gallik (Kaktus bike Bratislava) 01:46:45, 3.Radovan Bíroš (Cyklopozitív klub Žilina) 01:49:27 Ženy: 1.Zuzana Juhásová (CK Svätý Jur) 02:19:25, 2.Martina Šichtová (KPHC Turčianske Teplice) 02:19:25, 3. Janka Gereková (VŠC Dukla BB) 02:26:36 Ženy I: 1.Adriana Petková (Kanianka) 02:47:19 Ženy II: 1.Tatiana Vančová (CK Witzenmann) 02:51:49 Seniori: 1.Róbert Glajza (Banská Bystica) 01:46:14 Veteráni I: 1.Milo Cimbala (NO-TAK Stropkov) 02:12:33 Veteráni II: 1.Ladislav Longauer (Banská Bystrica) 02:14:51 Juniori: 1.Ondrej Glajza (Poprad) 01:54:14 Kadeti: 1.Maroš Revaj (Sportakus CT) 02:15:55   Výsledky - 84 km : Muži: 1.Martin Haring (Sliač) 03:34:45, 2.Peter Jež (Climberg T-sport) 03:53:09, 3.Michal Katuša (Kaktus Bike Team BA) 03:55:13 Ženy: 1.Andrea Juhásová (CK Svätý Jur) 04:58:29 Seniori: 1.Miroslav Kováčik (CK Unicom Zvolen) 03:59:34 Veteráni:1.Milan Jánošík (KNAC Ružomberok ) 04:28:39   Autor: Peter Grusz

VSK Vsetín Vás pozýva na MAKADAM TOUR ANEB PO STOPĚ VSETÍNSKÉJ OVCE, ktorá sa uskutoční dňa 12.5.2012. Jedná se o nezávodní vyjížďku, při níž dostanete do ruky mapu s navrženou trasou a s předtištěnými políčky pro razítka z jednotlivých horských chat, které na cestě potkáte. Mapa bývá pravidelně v cíli hodně zmačkaná, trošku od blata a taky trošku politá gořalkou. Je to akce která jede po samotné hranici, kterou jsme díky naší VPS otevřeli, tak bychom to mohli projet spolu, co? Stalo se už tradicí, že navržené jsou 3 trasy. Trasy jsou doporučené, tudíž není nikde napsané, že se jich musíte přísně držet. Pro výsledné hodnocení v dojezdové listině Vám zaznamenáme počet razítek z chat a kontrolních bodů a orientační čas dojezdu. Celá akce je vymyšlená tak, že z kteréhokoliv bodu (kromě cca 10 km, které vedou po území Slovenska) můžete opustit doporučenou trasu a sjet k řece Bečvě (Vsetínské) a pohodlně po krásné cyklostezce dojet do místa startu a cíle u tenisových kurtů na Vsetíně - Ohradě. Pro absolvování střední a dlouhé trasy je nutné mít u sebe doklad totožnosti, protože jak již bylo uvedeno, mrknem se k našim sousedům na Slovensko. Nejkratší trasa 35 km pro rodiče s dětmi vede stejně jako loni z poloviny po cyklostezce kolem Bečvy, druhá polovina je horská po Vsetínských vrších. Na dětské trase doporučujeme malou zastávku v cukrárně na Hovězí.. Dlouhé etapy odstartujeme společně v 9.30 od tenisových kurtů, krátká trasa odstartuje ve 12.30. Podle zkušeností z předchozích ročníků se dá čekat, že dravci ze 100 kilometrové etapy sjedou účastníky 70-tky někde poblíž Soláně. Ono je taky dost možné, že borci ze 100-vky budou rychlejší, protože střední trasa jede kolem Hynkovi chalupy v Karolínce a kdo to zná tak ví, že se zde dá čekat jisté zdržení :-). Osobně bych rád apeloval na střídmost při této zastávce, protože cíl je ještě daleko. Abychom se vyhnuli možným zraněním, doporučuju rozebrat naše putování až v cíli na Ohradském stadionu (popř, v baru u tenisových kurtů). Na všech trasách Vás budou provázet zkušení borci z našeho Valašského sportovního klubu, takže nemusíte mít strach z nějakého bloudění. Velmi nás potěší všichni, kteří budou během vyjížďky fotit a poskytnou nám své snímky, které uveřejníme na našich stránkách. Jestli budete chtít a budete mít čas, můžete se zaregistrovat na http://www.andelsport.cz/akce/makadam.html Takže neváhejte a přijeďte si užít náš MAKADAM TOUR 2012 Za VSK Vsetín Marian Anděl

Horský hotel Sliezsky dom & Trade Crew s.r.o. Vás pozývajú na 1. ročník cyklo pretekov "Sliezsky vrchár" ktoré sa uskutočnia dňa 2.6.2012 na trase príjazdovej cesty z Tatranskej Polianky na Sliezsky dom.   Usporiadateľ: Horský hotel Sliezsky dom & Trade Crew s.r.o. Termín: 2.6.2012 Veliteľ trate: Daniel Vričan Zdravotné zabezpečenie: HZS Vysoké Tatry Prihlášky: elektronicky na: recepcia@sliezskydom.sk alebo v deň preteku Informácie: www.sliezskydom.sk, tel: +421 911 882 879 Ubytovanie: Horský hotel Sliezsky dom, email: recepcia@sliezskydom.sk. Cena pre pretekárov 25€/os/ubytovanie s raňajkami Štartovné: 15,00€ /pri registrácii po 20.5.2012 a v deň pretekov/, 12,00€ /pri registrácii do 20.5.2012/ Účet pre zasielanie poplatku 2629142056/1100, do popisu platby uviesť meno pretekára. Pri registrácii v deň pretekov bude štartovné vyberané v hotovosti. V štartovnom je zahrnuté občerstvenie a pre všetkých pretekárov darček od Sliezskeho domu. Účasť: obmedzená, max 100 pretekárov Program: 13:00: prezentácia v Sanatóriu Dr. Guhra n.o., Tatranská Polianka 14:45: výklad trate 15:00: štart, rampa Tatranská Polianka 17:00: vyhodnotenie pretekov, tombola a zábava pri živej hudbe do rána Trať: „7-ka“ : štart: rampa, Tatranská Polianka /1005 m/ cieľ: horský hotel Sliezsky dom /1670 m/ Kategórie: JUNIORI (Jr) – chlapci od 15 do 18 rokov JUNIORKY (JaK) – dievčatá od 15 do 18 rokov MUŽI (M) - muži od 19 do 39 rokov ŽENY (Z) - ženy od 19 do 39 rokov SENIORI (S) - muži od 40 rokov ŽENY SENIORKY (ZS) - ženy od 40 rokov Podmienky: Dobrý zdravotný stav, úhrada štartovného, cyklistická prilba je povinná počas celého preteku. Pretekár nesmie svojvoľne zasahovať a upravovať štartovné číslo a je povinný ho mať umiestnené na predpísanom mieste. Pretekári sú povinní rešpektovať usmernenia organizátora preteku. Preteky sa konajú za každého počasia. Každý účastník sa zúčastňuje pretekov na vlastné nebezpečenstvo. Každý účastník pretekov nesie zodpovednosť za škody spôsobené na veciach a na zdraví svojom, organizátorov a tretích osôb. Organizátor si vyhradzuje právo vykonať zmeny trate, prípadné jej skrátenie a úpravy v časovom harmonograme.

Uplynulú sobotu sa konal už 13. ročník známeho Author Šela marathonu v Lipníku nad Bečvou a hrade Helfštýn. Tento ročník bol výnimočný tým, že Šele bolo pridelené usporiadanie majstrovstiev Českej republiky v maratóne, čo sľubovalo veľmi kvalitné obsadenie. Tesne pred štartom potvrdil svoju účasť Jarda Kulhavý - úradujúci majster sveta i Európy a víťaz svetového pohára v XC. Zo zvučných mien českej cyklistiky sa na štart postavili ešte olympionik Ondřej Cink, bývalý jazdec z Pro Tour Jan Hruška, obhajca minuloročného prvenstva Pavel Boudny či víťaz celkového poradia ČP 2011 Jan Jobánek. Nešťastná trinástka so sebou priniesla prietrž mračien deň pred pretekom, čo znamenalo, že už aj tak náročný maratón, akým je Šela bol ešte náročnejší. Celé zázemie je umiestnené v krásnom okolí stredovekého hradu Helfštýn. Aj samotný cieľ maratónu je na jednom z nádvorí tohto hradu. Pod Helfštýn sme dorazili ráno s dostatočnou časovou rezervou. Odprezentoval ma kamarát deň vopred, takže mi ostávalo len sadnúť na bajk a vydať sa do asi 4 kilometre vzdialeného Lipníka, kde je už tradične štart maratónu. Cestou do Lipníka som stihol obehnúť Jardu Kulhavého, ktorý sa už rozohrieval a rozjazďoval pred štartom. Na námestí už bolo rušno a všetko bolo pripravené na štart. Asi pol hodinu pred štartom som sa postavil na štart, aby som si chytil miesto niekde na začiatku druhej štartovej vlny. Presne o 9 sa vydali na trať borci z prvej vlny a 10 minút po nich prišiel rad aj na druhú vlnu. Tesne pred štartom zazneli z reprákov na vyhecovanie vypaľovačky od AC/DC, ktoré ja veru môžem a v ďalšej chvíli sme sa už rútili námestím v ústrety 93 kilometrov dlhej trati.  Po prvých kilometroch po asfalte sme dorazili do terénu a o chvíľu na prvú obávanú poľnú cestu. Práve na takýchto poľných cestách býva v daždivom počasí problém s prejazdom. Na moje prekvapenie sa tu ale našťastie žiaden blatový Mordor nekonal. Po 15 kilometroch a viacerých pekných technických úsekoch prišiel prvý z dvoch výstupov na Helfštýn s atraktívnym prejazdom cez hrad. Prvá polovica maratónu sa išla prevažne po krásnych technických trailíkoch. Všade kopec kameňov a koreňov, množstvo ostrých zákrut a vracačiek, skrátka nebíčko pod kolesami. Piatkový dážď a mokrý terén tomu všetkému dodali ešte zábavnejší rozmer. Prvá polovica bola skrátka čisté MTB, presne to čo ma na maratónoch baví. Niektoré úseky boli dosť rozbahnené, ale takmer všetko sa dalo prekonať v sedle. Miestami sa vyskytli zardné hlboké blatové brody, v ktorých sa dalo celkom pekne uviaznuť. V jednom podobnom som sa takmer vykúpal, no našťastie som v blate skončil len jednou nohou zaborený asi tak 20 centimetrov do bahna. Jedinou nevýhodou prvej časti bolo to, že na úzkych chodníkoch bol problém s obiehaním pomalších jazdcov. Miestami som mal pocit, že borci predo mnou sú na pohodovom výlete a doslova som sa za nimi nudil. Občerstvovačky boli na trati dosť nahusto, zhruba každých 15 km, takže nehrozilo, že by sme na trati trpeli hladom alebo smädom. Servis na občerstvovačkách bol dá sa povedať nadštandardný. Nemusel som vlastne ani raz zastavovať, pretože na každej občerstvovacej stanici som dostal doslova za jazdy plný bidón s ionťákom a niečo na zahryznutie. Za 3. občerstvovačkou prišiel úsek po poľných cestách naprieč lánmi s rozkvitnutou repkou. Žiadne ryžové polia ako tomu bolo v roku 2010 sa nekonali, takže som si mohol vychutnávať pohľad na krásnu rozkvitnutú májovú prírodu. Po tejto oddychovej pasáži mali prísť na rad dlhé stúpania, ako ma varoval jeden z domácich borcov, s ktorým som prehodil zopár slov. Lenže podľa profilu, ktorý som doma študoval tie stúpania až také dlhé nie sú, teda v porovnaní s tým, na čo som zvyknutý z „domu“. Nohy mi stáli šli celkom dobre a v stúpaní som stále niekoho obiehal. Na širokých lesných cestách už s obiehaním žiadne problémy neboli. Pred občerstvovačkou v Uhřínově som dotiahol jednu bajkerku, za ktorou som sa chtiac-nechtiac viezol zopár kilometrov. V tesnom závese za ňou som absolvoval aj jeden technický zjazd pred Peklom a musím povedať, že to bolo celkom slušné peklo. Skrátka mal som čo robiť, aby som za ňou v zjazde uvisel. V jednom momente sa nám do cesty priplietol nejaký pomalší jazdec a vtedy sme sa len tak tak vyhli tvrdému pádu. Posledné stúpanie z Pekla končilo v Slavkove, kde bola aj posledná občerstvovačka. Po nej nasledovali už len rýchle zvlnené úseky a ani som sa nenazdal a ocitol som sa na asfaltke pred Lipníkom a Helfštýn som mal už na dohľad. Do Lipníka to bola celkom pekná žiletkárina po asfalte v protivetre. Našťastie sme sa na špici striedali s kolegom a takto sme spolu dorazili až pod Helfštýn. Druhý (cieľový) výšľap na Helfštýn bol už o poznanie ťažší ako ten prvý. Navyše mi na malej píle začalo namotávať reťaz, takže záverečné metre už boli pekne na krv na strednej placke. Do cieľa som došiel v čase 4 hodiny 47 minút, čiže takmer presne hodinu po víťazovi Kulhavom. Víťazom a majstrom ČR v maratóne sa teda stal najväčší favorit Jaroslav Kulhavý (Specialized racing) nasledovaný Pavlem Boudnym (Česká sporitelna Specialized) a tretie miesto obsadil Jan Hruška (Toyota Dolák). Majsterkou ČR sa medzi ženami stala obhajkyňa minuloročného titulu Pavlína Šulcová (Merida biking team). V kategórii Masters sa z titulu tešili Karel Hartl (Kellys BikeRanch) a Tomáš Čada (Redpoint Pearl Izumi). Po dojazde do cieľa mi neostávalo nič iné, ako odblatiť seba a bajk. Potom čosi rýchlo zjesť a vypiť a vydať sa na cestu domov. Pre nedostatok času som tentoraz tombolu vynechal. Maratón, jeho atmosféra a krásna trať sa mi páčila, takže sa na Helfštýne vidíme o rok znovu. Autor: Juraj Meliš

7.ročník BBB Vlko-Hron pre Barényiho a Juhásovú Dňa 5.5.2012 sa uskutočnil 7.ročník BBB Vlko-Hronský cyklomaratón,ktorý je v poradí tretím podujatím cyklomaratónskej MTB série 2012. Zúčastnilo sa 531 štartujúcich v rôznych kategóriách zo štartom a cieľom v obci Hronsek pri Banskej Bystrici. Na vynovenom 42 km okruhu v príjemnom ,prevažne slnečnom počasí bol najrýchlejší Milan Barényi (Trek KCK Oslany) a v kategórii žien zvíťazila po záverečnom finiši Zuzana Juhásová (CK Svätý Jur ).   Výsledky - 42 km :   Muži: 1.Milan Barényi (Trek KCK Oslany) 01:40:59 ,2.Ján Gallik (Kaktus bike Bratislava) 01:46:45 , 3.Radovan Bíroš (Cyklopozitív klub Žilina) 01:49:27 Ženy :1.Zuzana Juhásová(CK Svätý Jur) 02:19:25 , 2.Martina Šichtová (KPHC Turčianske Teplice) 02:19:25, 3. Janka Gereková ( VŠC Dukla BB) 02:26:36 Ženy I : 1.Adriana Petková (Kanianka) 02:47:19) Ženy II :1.Tatiana Vančová(CK Witzenmann )02:51:49 Seniori: 1.Róbert Glajza ( Banská Bystica) 01:46:14 Veteráni I : 1.Milo Cimbala (NO-TAK Stropkov) 02:12:33 Veteráni II:1.Ladislav Longauer (Banská Bystrica) 02:14:51 Juniori: 1.Ondrej Glajza (Poprad) 01:54:14 Kadeti: 1.Maroš Revaj (Sportakus CT) 02:15:55     Výsledky - 84 km :   Muži: 1.Martin Haring (Sliač) 03:34:45 ,2.Peter Jež (Climberg T-sport) 03:53:09 , 3.Michal Katuša (Kaktus Bike Team BA) 03:55:13 Ženy : 1.Andrea Juhásová(CK Svätý Jur) 04:58:29 Seniori: 1.Miroslav Kováčik ( CK Unicom Zvolen) 03:59:34 Veteráni:1.Milan Jánošík (KNAC Ružomberok ) 04:28:39  

Maratóny + akcie MTB Maraton: 5.5. BBB Vlko - Hron cyklomaratón - Hronsek 5.5. MISTROVSTVÍ ČR MARATON - Author Šela Marathon - Lipník nad Bečvou 5.5. Pernštejnské Giro - Pernštejn 5.5. O krále vrchařů Jizerek - Český Šumburk Cross Country: 5.5. BrouCzech Orel MTB Cup - Bořitov 6.5. XC Bílý Kámen - Doksy u Máchova Jezera Fourcross: 5.5. 4X Pro Tour #2 - Szczawno Zdroj /POL/ Akce: 5.5. Tour de Kids - Brno 5.5. Giant Test Day - Freestyle Park Praha Modřany 5.5. Postřižinský cyklootvírák - Nymburk 5.5. Světový pohár + veřejný závod MTBO - Řitka 6.5. Dětský Author Šela Marathon - Přerov Zdroj: www.mtbs.cz

Prvý pretek GELACTIV VALAŠSKOPOVAŹSKEJ MTB série, KARLOVSKÝ PEPI MARATÓN spustil prihlasovanie. Prihlasovať sa na tento krásny maratón, ktorý sa koná vo Veľkých Karloviciach a prekrásnom okoli tejto rázovitej obce sa môžte už teraz na adrese. Organizátori sa tešia na Vašu účasť :-) Autor: Luboš Dupkala

Po celkom kvalitnom rozbicyklovaní sa počas predchádzajúcej „bahniatkovej“ soboty v Partizánskom, sa túto sobotu stretlo takmer 800 cyklistických labužníkov vo Svätom Jure, aby si vychutnali bikovačku v karpatských kopčekoch, príjemné letné počasie a niektorí dokonca aj ceny pre víťazov prípadne tie v tombole. My ostatní sme sa aspoň parádne nahltali miestneho prachu. Ale veď lepšie ako kameňom do prilby, všakže? Maratón v Partizánskom som v úvode nespomenul len tak náhodou – ten svätojurský je s ním pre tento rok u mňa totiž úzko spojený. Potom, čo som došiel minulú sobotu do cieľa špinavý ako divá sviňa (týmto sa zároveň ospravedlňujem tým krásnym zvieratkám), som svojho tátoša umyl na wapkou a bol som vybavený. To som si aspoň myslel. Keď som si však deň pred Svätým Jurom doma obul tretry s tým, že idem doladiť svoju zabijácku formu, zostal som nemilo prekvapený. Najskôr som si len myslel, že mám nerozhýbané nohy, no po cca. 30 kilometroch ťažkého šliapania do pedálov som konečne pochopil – „zapečený“ stred, sedem hodín večer a nulová šanca na vychutnanie si maratónu v sedle svojho 15 kg závodného špeciálu. Musím sa pochváliť, ale som pomerne zdatný servisák a opravu defektu v pohodičke zvládam do 35-tich minút. Na ráznejšie zásahy do svojho technického vybavenia som zatiaľ nenabral odvahu... Našťastie pre organizátora som však správny biker, vlastniaci 2 stroje, takže jeho podujatie neutrpelo ujmu vo forme mojej absencie (to by bola pre úroveň podujatia určite ťažká rana). Ráno som tak všetkým parťákom vyrazil dych, keď som dofičal na miesto odchodu na svojom krásnom novom HT-čku v červenej farbe a´la Ferrari. Neskôr som si uvedomil, že absolvovať 75 kilometrovú trasu na biku za 230 éčiek nebol zrovna najlepší nápad.. Na miesto konania maratónu sme tento krát dorazili na poslednú chvíľu, takže prípravy boli pomerne hektické a nemal som veľa času na vychutnávanie si predštartovej atmosféry. V podstate sme zhodili biky z auta, obliekli sa, nahodili štartové čísla a čipy a na štart dobehli pár minút pred samotným výstrelom. Pri presune na štartový rošt ma celkom milo prekvapilo, ako moja nová (doteraz nesedlaná) mašina zrýchľuje a reaguje na šliapnutie do pedálov. Nie ako odpružený gauč, na ktorý som za posledné roky zvyknutý. Cítil som, že nástrahy trate zmáknem v rekordnom čase. Trošku ma len zneistilo, ako ma to nakoplo pri prejazde cez obrubník... Po štarte klasika. Všetci nahodili tempo, ako keby sa niekam ponáhľali. Najviac ma však šokoval šéfko Terry, ktorého som v tom kopci ani nemohol dohnať. Nakoniec som sa však zakusol a dal som ho. To sme však už zbehli z asfaltky do lesíka a moje krásne HT-čko začalo nejako drncať. Začal som mať tušáka, že dnes to bude trošku náročnejšie ako som čakal a že povrch nie je hladký ako asfalt na letisku, ako sa mi zdalo po minulé roky. Bodíky si začal pripisovať aj diametrálne odlišný posed na aký som zvyknutý, nefunkčná predná vidla, nové sedlo a kratšie kľuky. Začal som sa pozvoľna tešiť na kŕče, ktoré proste museli prísť. Po šiestich kilometroch ma začal pobolievať chrbát a po prvom dlhšom zjazde (niekde za jediným brodom na trase) som myslel, že mi odpadnú paprče. Ako ja milujem soboty strávené v pohodlíčku a v pokoji. Našťastie je však pre mňa trasa vo Svätom Jure super jazdivá a zábavná, tak som sa radšej sústredil na jazdenie a nie na nejaké hlúpe bolesti. Veď aj Rambo dokázal ignorovať bolesť. A zimu. A jedol to, „po čem blije i prase“... Apropo, trasa. Tá bola tento rok naozaj rýchla, čo potvrdzujú aj časy víťazov a prejsť 75km za nejaké tri hodinky – to sa občas nedá ani v aute na D1. Ale tak Milan Barényi je makač, ja som si to vychutnával podstatne dlhšie. Za rovnaké prachy som mal viac maratónu. Vlastne ja som štartovné neplatil - pche! Na strednej trati (44 km) vyhral Peter Mosný a na najkratšej, 20 km trati to bol Daniel Klúčik. Medzi ženami vyhrala na najdlhšej Juhásová Andrea, na strednej jej sestra Zuzana a na najkratšej Kovárová Nikola. Všetkým veľká gratulácia. Ja osobne však gratulujem všetkým, ktorí došli do cieľa živý a zdravý, nakoľko sa to pádmi len tak hemžilo a ja sám som po ratovaní jedného pána v zjazde pred posledným kopcom (bože, ako ja ten posledný kopec nenávidím!!) výrazne spomalil a začal si radšej poriadne vychutnávať výhľady, ktoré poskytoval záverečný prejazd vinohradmi. Schválne, koľkí z vás si všimli, že odtiaľ bolo vidno aj Senec? ;-) Po dojazde do cieľa to už bola klasika. Chvíľka na oddych, nejaké to papanie a pitie, vyhlásenie výsledkov, závidenie výhercom cien v tombole  a odchod domov. Podľa môjho názoru sa organizátor tento víkend vyznamenal a napríklad také značenie trate by sa od neho mohli na niektorých maratónoch učiť. A všetci regulovčíci vyzerali ako Šmolkovia! A že ich tam bolo dosť!! Ďakujem im za obetavú prácu. Jedinou čiernou škvrnou z môjho pohľadu bolo, akým krutým spôsobom ma predbehol istý nemenovaný člen nášho takmer profesionálneho tímu. Nechceli by ste vidieť to pohŕdanie v jeho očiach, keď ma predbiehal. Doteraz som sa kvôli tomu poriadne nevyspal... P.S.: Mám na predaj HT-čko v krásnej červenej farbe a´la Ferrari. Ako nové, jazdené rekreačne 45 kilovou slečnou po asfaltových komunikáciách. Doplatím. Autor: Martin Vaško

Krásne slnečné jarné počasie prilákalo uplynulú nedeľu do Bystričky pri Martine celkom 217 bajkerov na 3. ročník Jarného šprintu. Organizátori z beer inside teamu pripravili peknú, 9,3 km dlhú trať s prevýšením 320 metrov, známu už z posledných 2 ročníkov. V rámci rozjazdenia sme skoro ráno vyrazili na dvoch kolesách zo Žiliny cez domácimi bajkermi milovaný Polom do Bystričky. Podľa mojich výpočtov sme mali štart stihnúť úplne v pohode, lenže cesta sa nám trošku natiahla tak sme boli nútení použiť žolíka „priateľa na telefóne“, aby nás odprezentoval (light tempo a nejaké tie snehové a stromové zátarasy na horách spravili svoje). Do Bystričky sme dorazili tesne po desiatej a tachometer mi ukázal ujdenú vzdialenosť 48 km. Vyfasoval som veľmi vysoké štartové číslo, takže do štartu mi ostával ešte kopec času. Na námestí pred obecným úradom, kde bol štart pretekov bolo rušno a všade plno známych tvári. Vďaka dostatku času som stihol ešte natočiť pár kilometrov ako vyjazdenie po rozjazdení a ešte zopár ďalších kilometrov ako rozjazdenie pred ostrým štartom. Čas ubehol ani neviem ako a už som nervózne prešľapával pod štartovým oblúkom a čakal kedy ma tety časomeračky vyšlú na trať v ústrety trápeniu a bolesti ako to býva pri každej časovke, ktorej sa zúčastním. Prvé metre po štarte boli veľmi svižné. Začiatok na „hrubej“ najprv po rovine, potom do mierneho kopčeka, rýchlosť niekde okolo 40 km/h. Po pár ďalších metroch ale prišlo rýchle vytriezvenie, zaradenie strednej placky a nastal boj s krutým protivetrom. V porovnaní s minulým rokom sa mi zdalo, že sa dopredu posúvam zúfalo pomaly. Po tom ako som dorazil na známu tankovú cestu a odbočil vľavo prestal fúkať vietor a začal fúkať strašný vietor. Miestami som mal pocit, že som na testovačke aerodynamiky vo veternom tunely. Skúšal som znížiť odpor vzduchu tým, že som sa snažil schovať niekam za predstavec a štartové číslo, ale musím povedať, že to pomáhalo pramálo. Vykúpenie prišlo až po opustení tankovej cesty po vjazde do lesa. Tu sa mi začalo ísť celkom dobre a začal som stupňovať tempo. S pribúdajúcimi kilometrami som sa dostával do akéhosi tranzu a prestával som vnímať okolie. 2 kilometre pred cieľom som mal už celkom dobre nakúpené, nohy pekelne pálili a pľúca mi išlo roztrhnúť, ale stále sa mi darilo držať celkom solídne tempo. Na posledné stovky metrov som hodil zase „hrubú placku“ a asi len silou vôle som sa odhodlal k finišu. V totálnej agónii a polomŕtvy som v čase 00:23:39 preťal cieľovú pásku. Čas síce v porovnaní s minulým rokom o 21 sekúnd horší, ale z mojej strany aj tak spokojnosť, veď ten vetrík nám to pekne spestril. Pár minút som bol úplne mimo a neschopný triezveho vnímania okolia. Z dobre zásobenej občerstvovačky som si zobral akurát pohárik ionťáku, aby som si ovlažil vyprahnuté ústa. Pri pohľade na všetko ostatné sa mi z neznámych dôvodov dvíhal žalúdok. Po chvíľke oddychu som sa zbalil a vychutnal som si zjazd späť do Bystričky, kde som si dal výborné cestoviny a v družnej konverzácii pri pivečku a kofole sme čakali na vyhlásenie výsledkov a tombolu a popri tom chytali typicky bajkerský bronz. V kategórii mužov sa stal tesným víťazom Pavol Sivák z Triatlon teamu Žilina a medzi ženami suverénne triumfovala Matina Šichtová z KPHC Turčianske Teplice. Absolútnym víťazom sa stal aktuálny majster SR v časovke do vrchu Ján Gálik z KHC Kaktus bike BA s časom 00:22:21. Moje snaženie mi nakoniec vynieslo 2. miesto čo mi celkom dostatočne vynahradilo ďalší neúspech v tombole. Po tombole mi už neostávalo nič iné, len si nabrať do bidóna vodu, sadnúť na bicykel a vydať sa na cestu domov. Na záver by som chcel poďakovať organizátorom z beer inside teamu za skvelo zorganizovanú akciu a krásne strávený deň. Napriek tomu, že časovky z duše neznášam sa tu vidíme určite o rok znovu. Autor: Juraj Meliš