Trinásta etapa 95. ročníka Gira rozhodne nebola šťastnou pre 26-ročného Švajčiara Reto Hollensteina. Cyklista NetAppu spadol v prvej polovici etapy a vyzeralo to dosť vážne. Sanitka ho odviezla do nemocnice s podozrením na viaceré zlomeniny, najmä klasická kľúčna kosť vyzerala najvážnejšie. Sledovali sme juniorských 121 kilometrov po rovine, teda jasnú šprintérsku etapu. Dopredu sa vydali už po 1600 metroch od štartu iba Francesco Failli (Farnese Vini) a Martijn Keizer (Vacansoleil). Sky si ich kontrolovalo a najväčší rozdiel medzi pelotónom a únikom nastal 80 km pred cieľom - niečo vyše päť minút. Potom to šlo ako z kopca a zhruba hodinu pred Cervere bol náskok na 90-tich sekundách. Tempo bolo pomalé, zhruba 15 minút za predpokladaným. 20 km pred páskou bolo po úniku. Bola to jasne najnudnejšia etapa doterajšieho priebehu Gira. Organizátori vedeli, prečo jej dať iba 121 kilometrov. Šprintérske tímy Sky, GreenEdge a Saxo Bank si pekne vybudovali svoje vláčiky. Najdlhšie sformovaný bol ten s britským majstrom sveta a hoci to neraz znova hrozilo pádom, Cavendish dokázal prešpurtovať Gossa aj Renshawa. Druhý nakoniec skončil Nór Kristoff z Kaťuše. Muž s dúhou na drese teda toto Giro vyhral už tretiu etapu, celkovo má na konte desať vavrínov. Ešte nikdy v minulosti sa mu nepodarilo vyhrať štyrikrát a tiež nikdy odísť domov s dresom pre víťaza bodovacej klasifikácie. Takže nejaké výzvy tu určite ešte sú. Všetci držitelia dresov si svoje vedenie udržali. Zajtra už konečne prídu kopce. 1.CAVENDISH Mark LOTTO BELISOL TEAM 3h 02' 07'' 2.KRISTOFF Alexander KATUSHA TEAM + 00' 00'' 3.RENSHAW Mark RABOBANK CYCLING TEAM + 00' 00'' 4.MODOLO Sacha COLNAGO - CSF INOX + 00' 00'' 5.FAVILLI Elia FARNESE VINI - SELLE ITALIA + 00' 00'' všetci favoriti na celkové poradie + 00' 00'' 145.VELITS Martin OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 33''   ZDROJ: http://cycling-info.sk/

40 sekúnd. Osudové číslo pre Sagana 17. mája 2012. Peter potreboval byť najviac o 40 sekúnd pomalší než najrýchlejší z favoritov. Minulosť velila, že sa to nepodarí, no my sme samozrejme do poslednej chvíle verili, že žiadna minulosť v prípade Sagana nie je výpovedná. David Zabriskie, Levi Leipheimer, Tejay Van Garderen, Andrew Talansky a mnohí ďalší boli favoritmi. Medzi nich sme mohli zaradiť aj Petra Velitsa, ktorému takéto časovky sedia. Netrúfali sme si však povedať, ktorý Slovák bude po dnešnej etape vyššie v celkovom poradí. Verili sme však, že obaja budú v najlepšej desiatke. V prvej hodine sa samozrejme najviac ukázal úradujúci nemecký šampión v časovke Bert Grabsch. Jeho výkon 38:10 však nebol dlho najlepší. Skvelý čas zaznamenal Maarten Tjallingii z Rabobanku, ktorý porazil skúseného cyklistu o viac než minútu. Skvelé časovky na americkom kontinente v minulosti predvádzal aj Jens Voigt a dnes to dokonale potvrdil. S prehľadom porazil Tjallingiiho a v cieli čakal na najväčších favoritov. Ako prvý dorazil Vincenzo Nibali, ktorý stratil na Voigta minútu a pol. Najlepší čas prepísal podľa predpokladov David Zabriskie. Bol o 23 sekúnd rýchlejší než Voigt. Nibali na neho strácal 1:52, čo je už veľmi veľa vzhľadom na jedinú naozaj rozdielovú etapu na Mt. Baldy v sobotu. Leipheimerovi v cieli nenamerali žiadny úžasný čas, stratil iba o 10 sekúnd menej než Nibali. Z toho je už jasné, že jeho forma nie je stopercentná. Jeho mladší kolega z Púchova reálne mohol byť rýchlejší. Na 4. miesto sa dostal skvelou jazdou Rory Sutherland, ale on nás až tak nezaujímal, pretože jeho vrchársky potenciál predsa nie je najlepší. Fantastický čas, až naozaj nad svoje možnosti, zajazdil Robert Gesink, ktorý stratil na Zabriskieho iba 39 sekúnd a mal jasne nakročené k boju o celkové víťazstvo. Medzi tým prišla správa, že Peťo Velits strácal na Zabriskieho na medzičase v polovici iba šesť sekúnd! Van Garderen svoju jazdu relatívne pokazil. Prvú polovicu šiel veľmi rýchlo, ale celkovo stratil až 1:21. Tak nie. Van Garderenovi namerali nakoniec iný čas, stratil iba 34 sekúnd na Zabriskieho. Horner vyhorel a stratil takmer tri minúty. Celá Amerika čakala na Slovákov. Peťo Velits zajazdil veľmi dobre. Stratil iba 49 sekúnd na Zabriskieho a 15 na odteraz najväčšieho favorita pretekov Roberta Gesinka. Najlepšiu pozíciu pred horskými etapami si teda vybojoval Gesink, Van Garderen a Velits. Dvojica Leipheimer - Nibali stráca na Peťa minútu. Horner dve. Výborný výkon. Peter Sagan svojím časom mierne sklamal, 3:27 určite nie je výkon, ktorý sme čakali, ale tento týždeň ho stál už príliš veľa síl a definitívne môžeme povedať, že predsa je Peter Sagan človek z mäsa a kostí. Nie mimozemšťan, o čom sa už pomaly začalo diskutovať. Celkové poradie vyzerá veľmi podobne tomu dnešnému. Z čela vypadol iba Voigt, ktorý už mal pred etapou väčšiu stratu. Peter Velits je teda na 5. mieste celkovo. Saganovi ostáva zelený dres a ten už na 99 % udrží až dokonca. V nasledujúcich dvoch etapách budeme držať palce najmä staršiemu z našich dvoch najlepších profíkov. Stále má reálnu šancu na fantastické celkové víťazstvo, alebo skvelé pódium. Predpoludním budeme publikovať rozhovor s Petrom Velitsom o jeho výkone v časovke, stratégii v tíme a šanciach v ďalšom priebehu. Taktiež sme sa rozprávali o Saganovi a semifinálovom úspechu hokejistov. 1.ZABRISKIE David GARMIN-BARRACUDA 35' 59'' 2.VOIGT Jens RADIOSHACK-NISSAN-TREK + 00' 23'' 3.VAN GARDEREN Tejay BMC RACING TEAM + 00' 34'' 4.GESINK Robert RABOBANK CYCLING TEAM + 00' 39'' 5.TALANSKY Andrew GARMIN-BARRACUDA + 00' 48'' 6.VELITS Peter OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 49'' 9.DANIELSON Tom GARMIN-BARRACUDA + 01' 07'' 17.LEIPHEIMER Levi OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 01' 44'' 20.NIBALI Vincenzo LIQUIGAS-CANNONDALE + 01' 52'' 39.HORNER Chris RADIOSHACK-NISSAN-TREK + 02' 50'' 52.SAGAN Peter LIQUIGAS-CANNONDALE + 03' 27''   ZDROJ:http://cycling-info.sk

17. máj bol žičlivý pre našich hokejistov a čakali sme či bude priať aj našim chalanom v Kalifornii. V Taliansku však pokračovali druhé najprestížnejšie cyklistické preteky sveta a my sme tu od toho, aby sme dnes robili osvetu aj im. Kopcovitý terén so štyroma bodovanými a celkovo piatimi stúpaniami bol veľkou výzvou najmä pre odolnejších šprintérov či únik, a tak jeho zloženie bolo hneď na prvý pohľad očosi kvalitnejšie než po minulé dni. Borcov vpredu bolo sedem, všetko to skúsení a známi cyklisti Santaromita (BMC), Mazzanti (Farnese Vini), Casar (FDJ), Bak (Lotto), Amador (Movistar), Golaš (OPQS) a Bakelants (RadioShack). Tento atak sa zrodil tesne pred koncom prvej hodiny etapy, keď bol dostihnutý Carrara z Vacansoleil. Pelotón si uvedomoval silu tejto skupiny a aspoň zo začiatku, keď ešte boli v balíku všetci šprintéri, to bolo jasne vidieť aj na náskoku, ktorý sa neustále motal iba okolo 90 sekúnd. V druhom a najťažšom stúpaní sa potom dopredu vydal aj Txurruka (Euskaltel) a Rodríguez (Androni). Obaja využili neveľkú medzeru a do úniku dorazili. Naopak, odpadol už aj podľa mena najslabší človek z pôvodnej sedmičky Mazzanti. Ešte v tom istom kopci urobil podobný krok aj Keizer z Vacansoleil a vpredu sme rázom mali deväť pretekárov. Ich sila a vôľa po úspechu sa samozrejme zvýšila a náskok tiež. Dostal sa prvý raz cez štyri minúty v čase, keď do cieľa ostávalo 60 kilometrov a ešte dva náročné kopce. 40 km pred páskou to už začalo vyzerať veľmi zaujímavo. Deviatka makala naplno a náskok vystúpil už cez hranicu šiestich minút. Do ružového sa virtuálne dostal Sandy Casar, ktorý strácal štyri minúty. Potom už náskok samozrejme klesal, no šťastie skúsil Michal Golaš a v následnom zjazde si držal päťminutový odstup od pelotónu. Jazdci úniku sa nachádzali medzi. Šance na víťazstvo Golaša, alebo iného borca z úniku, sa poriadne zvyšovali. V týchto fázach pretekov sme videli množstvo defektov a aj nejaký ten pád v zjazde. Všetko našťastie bez zranení. Najväčší problém mal jeden z najväčších favoritov Michele Scarponi, keď dostal defekt. Päť jeho kolegov mu ale prišlo pomôcť a problémy pominuli. Tempo balíka kontroloval Liquigas. 11 km pred cieľom, teda na vrchole posledného stúpania dorazil ako prvý práve kandidát na ružovú z úniku, Sandy Casar. Bolo zrejme, že si tento náskok zrejme neudrží, ale do Top 10 sa ísť určite dalo. Za neho sa zavesili Ivan Santaromita a Andrej Amador. Trojicu už čakal iba zjazd a boj o víťazstvo. Z pelotónu v kopci atakovali Tiralongo s Cunegom. Tempo sa tak samozejme zvýšilo. Pelotón sám seba kontroloval, takže tam to bolo pokope. Pokope ale bol už aj únik. Ku spomínanej trojici si doskočil aj Bakelants, Bak, Txurruka a Rodríguez. O víťazstvo sa bilo sedem borcov. Začli však taktizovať a to brnkalo na nervy Casarovi. Stále mal šancu na ružovú. Poriadny atak sa podaril Larsovi Bakovi. 1500 metrov pred cieľom zaútočil a ostatní ľudia z úniku mu nestačili. Dánsky cyklista zvíťazil! Druhý finišoval Casar a čakal na stratu pelotónu. Vyzeralo to najhoršie na štvrté miesto priebežného poradia. Balík stratil presne 3:23 na Casara a bolo jasné, že Francúz sa posunie pred Tiralonga aj Kreuzigera. Na 5. miesto sa dokonca posunul ešte aj Santaromita.   1.BAK Ytting Lars LOTTO BELISOL TEAM 3h 58' 55'' 2.CASAR Sandy FDJ - BIG MAT + 00' 11'' 3.AMADOR Andrej MOVISTAR TEAM + 00' 11'' 4.BAKELANTS Jan RADIOSHACK-NISSAN-TREK + 00' 11'' 5.SANTAROMITA Ivan BMC RACING TEAM + 00' 11'' všetci favoriti na celkové poradie + 03' 34'' ? VELITS Martin OMEGA PHARMA - QUICK-STEP ?   ZDROJ: http://cycling-info.sk/

Ve středu 13. června startuje v Kalifornii jeden z nejnáročnějších cyklistických závodů světa. Na Race across America čeká ultramaratonce na kolech 4 800 kilometrů, které vedou přes tři časová pásma, a převýšení přes 32 000 metrů. Letošního ročníku se zúčastní i český závodník Svatopluk Božák.   Božáka nečeká nic jednoduchého. Závod je tak náročný, že cyklisté trpí halucinacemi z vysílení. "To je běžná věc. Dá se říct, že halucinace jsou běžnou součástí těchto závodů. Na to se nedá připravit. Od toho je realizační tým, který je dokáže vycítit, tu nejvhodnější dobu, jak závodníka podržet, případně ho dát odpočívat," popisuje český cyklista. Závod je vypsán na dvanáct dnů. Loňský vítěz ho však zvládl ujet za osm dní a osm hodin. Božák se před cestou do Ameriky připravoval ve Slovinsku, kde absolvoval jeden z kratších ultramaratonů. Trval "pouhých" 48 hodin. Loni ale Božák startoval na nejdelším evropském cyklistickém ultramaratonu. V sedle strávil přes 110 hodin a ujel přes 2 000 kilometrů, ale za celou dobu spal jen pět hodin. Ultramaratony se jedou bez oficiálních přestávek. Závodník si určuje sám, kdy bude odpočívat. Čas mu ale neustále běží. Strategii na blížící se americký závod už má český ultramaratonec připravenou. "První noc by se samozřejmě jela bez spánku. Pak každou další noc podle situace, podle tepot a podle převýšení plánujeme minimálně hodinu a půl spánku," popisuje Božák. Porzite si celý rozhovor: Ultramaratonec Božák před Race across America S cyklistou, který se musí řídit běžnými dopravními předpisy, jede doprovodné vozidlo, jenž se o něj stará a dává na něj pozor. "Realizační tým má hlavně za úkol Sváťu držet v dobré psychické pohodě. Myslím, že se nám to daří, protože jeho výkony neustále rostou. Ale není to jen o té dobré pohodě. Je to o tom udržovat jeho organismus tak, aby se dokázal vyrovnat se stravou, která je mu podávána," řekl člen realizačního týmu Zbyněk Fojtíček. "Staráme se také o bezpečnost, vozidla a hlavně techniku," dodává. "Kontrolujeme, i jestli při sjezdu zrovna nespí, což se stává naprosto běžně," říká Fojtíček. "Je to běžná praxe," potvrzuje Božák. Na závody se připravuje především doma na trenažéru. Příprava probíhá obdobně jako oblíbený spinning, s tím rozdílem, že tréninková jednotka Božáka netrvá obvyklých 45 minut, ale osm až deset hodin.   ZDROJ: ČT4

Streda sa už s borcami nemaznala. Šesť vrchárskych prémií na trase zo Sonory do Clovis dalo všetkým poriadne zabrať, no znova sa dal predpokladať špurtérsky záver, pretože všetky hory sa nachádzali v prvých dvoch tretinách etapy. O prvé vrchárske prémie sa bojovalo ešte takpovediac z pelotónu a veľmi aktívny bol Sebastián Salas z kontinentálneho Optumu. Na 35. kilometri sa už vytvoril únik ako ho poznáme a jeho zloženie bolo naozaj veľmi zaujímavé. Irizar a King (2x RadioShack), Atapuma a Quintero (Colombia), Kelderman (Rabobank), Sulzberger (GreenEdge), Eijssen (BMC), Cherel (Ag2r), Howes (Garmin), Duggan (Liquigas) a Devenys (OPQS). Početná partia vzbudzovala rešpekt a veľký náskok si nevybojovala. Maximum bolo 5,5-minúty. Na trase bolo kopec vrchárskych prémií, ale bohviekaý záujem o nich nebol. Borci sa na vrcholoch bodovaných kopcov viac-menej striedali. Dve prémie vyhral Kolumbíjčan Atapuma. Tesne po začiatku stúpania na najťažší a posledný kopec Crane Valley bol tento únik minulosťou. V samotnom stúpaní sa začali diať typické veci, úniky aj odpadávania. Tak najprv k únikom. V polovici kopca atakovali v dvoch vlnách borci, ktorí sa tesne za vrcholom spojili a boli to Tankink (Rabobank), Cherel (Ag2r), Vandborg (Spidertech), Bennet (RadioShack), Petterson (Garmin) a Rodríguez (Colombia). Vrcholom prechádzali s náskokom 40 sekúnd na pelotón. Na jeho čele sa bez problémov pohybovali obaja Slováci. Pre Sagana bolo však dôležité hlavne to, kto z najväčšej skupiny odpadne. Zistiť kto odpadol bola ťažká úloha, ale určite to bol Tom Boonen a v zhruba 80-člennom balíku sme neregistrovali ani McEwena a Kittela. Haussler mal zasa tesne pod vrcholom kopca technický problém a trocha stratil. Boonen prešiel Crane Valley s presne 80-sekundovým odstupom na pelotón v skupine desiatich ľudí. Kde boli McEwen a Kittel netušil asi nikto. V zjazde, ktorý mal niečo vyše dvadsať kilometrov samozrejme vycítil šancu Peter Sagan a štvorica z piatich jeho kolegov, ktorí tam ostali, začala tvrdo makať na čele, aby sa Boonen a spol nemali šancu vrátiť späť. Ako vedľajší efekt prišlo dostihnutie ľudí v úniku, ktorý sa vytvoril v stúpaní. 61 km pred cieľom sa asi dve minúty Daniel Oss radil s timovým šéfom Liquigasu Dariom Mariuzzom a debata vyzerala byť poriadne nervózna. Keď sa najväčší Saganov pomocník vrátil na čelo a kolegom sprostredkoval pokyny, Liquigas prestal pracovať, resp. vpredu ostal iba Duggan. Trocha zvláštny postoj, my sme teda verili, že Boonen a spol sú už príliš ďaleko vzadu. Tempo sa viditeľne spomalilo. O osem kilometrov neskôr zelení opäť šli dopredu, ale mnohí cyklisti sa kvôli veľmi horúcim a suchým podmienkam bez problémov stíhali občerstovať a jesť. 49 km pred cieľom prišlo k nevyhnutnému a Boonena sme neradi privítali späť. Stále však nebolo vidieť Hausslera a ostatných šprintérov, ktorých sme spomínali vyššie. Tak predsa sme po chvíli Austrálčanovu trinástku našli a bolo jasné, že Peťo znova bude musieť zabojovať proti starej-známej zostave. Pelotón v týchto chvíľach takmer zastavil. Nemal ho kto ťahať. Peťo Velits tak mal kopec času porozprávať sa s najlepším kamarátom a kolegom Frantom Raboňom, ktorý dotiahol Boonena späť. Už v týchto momentoch bolo jasné, že ak nedôjde k žiadnym pádom a pod., zajtra bude Peter určite opäť v žltom a do časovky nastúpi s novou životnou výzvou. Zajazdiť klasickú časovku na sto percent a udržať sa v žltom. Petrovi samozrejme celé Slovensko fandí, no ak by to dokázal, rovnalo by sa to malému zázraku. Najväčším favoritom je David Zabriskie, ktorý by Petrovi mal na základe minulosti na 30 kilometroch nadeliť zhruba 1:40. Petrova motivácia je samozrejme obrovská a spolu s náskokom vďaka bonifikáciám by to však Peter teoreticky mohol ustáť. Potreboval by naozaj životný výkon. Prvá polovica poslednej etapy bola zaujimavá vďaka defektu Boonena, ktorého sme už dnes viackrát spomínali. Späť do balíka mu pomohol dostať sa Raboň. 6 km pred cieľom sa všetko začalo rovnať na špurt. najlepší vláčik si rozpracovala Omega Pharma. Boonena ťahali štyria ľudia, Sagana dvaja. Velits ani Leipheimer nepomáhali. 4000 metrov pred páskou došlo k prekvapeniu. Atakoval najväčší favorit na časovku David Zabriskie. To bola obrovská hrozba pre pelotón a zároveň test pred zajtrajškom. Tento ťah pomerne dosť narušil vláčik OPQS a aj iných tímov. 1,5 km však bolo po Zabriskiem. Impossible!!! Sagan po štvrtý raz!!! To je absolútne šialenstvo čo tu Peter predvádza. V profesionálnej cyklistike vyhrať štyri etapy za sebou na takýchto významných pretekoch bolo doteraz nemožné. Markovi Cavendishovi sa to nikdy nepodarilo! Haussler zasa druhý čo bude zaiste taktiež obrovská rarita. Matthews a Boonen znova nestačili. Kittel znova kopce vpredu neprežil. Zabriskieho atak spôsobil mierny chaos a Boonenovi sa rozbil vlak, ktorý by ho zrejme dotiahol až do cieľa. Vynikajúcu prácu predviedol Daniel Oss, ktorý ťahal Sagana a obaja presne v tých pravých sekundách boli na tých miestach, kde mali byť. Slovenská fantázia v Clovis. Celá Kalifornia po týchto dňoch vie o Slovensku. Peter Sagan bezprostredne po etape: "Neveril som, že môžem vyhrať aj po štvrtý raz. Daniel Oss mi ale počas etapy povedal, že dáme to aj dnes a vidíte, dali sme to (široký úsmev). Zajtra asi poviem žltému dresu goodbye, ale ak budem mať síl a ešte nebudem veľa strácať, v ďalšej etape sa možno pokúsim niečo s tým urobiť." Ako sme už spomínali v priebehu etapy, Sagan stojí v životnom týždni pred životnou výzvou, zajazdiť najlepšiu časovku v kariére. Papierové predpoklady velia jasne, na 70 % o žltú príde, no nič nie je stratené a u Sagana človek naozaj nikdy nevie. Zajtra sa teda ako posledný vydá na 29,7-kilometrovú rovinatú trasu v Bakersfielde s malým kopčekom na záver. Vynikajúcu pozíciu pred zajtrajškom má aj Peter Velits, ktorý je síce v rovnakej sekunde ako všetci favoriti na celkové poradie (časovka pre nich v podstate otvára preteky), no vďaka vysokým umiestneniam v etapách je veľmi vysoko a bude štartovať ako jeden z posledných. Budeme zvedaví ako dopadne mini slovenský súboj. 40-sekundový rozdiel je pre Púchovčana malou výzvou a či ho ho dokáže stiahnuť? Tipovali by sme to asi 50 na 50. Štartové pozície našich, ale aj najväčších favoritov budeme publikovať už ráno v článku o 5. etape.   1.SAGAN Peter LIQUIGAS-CANNONDALE 5h 08' 18'' 2.HAUSSLER Heinrich GARMIN-BARRACUDA + 00' 00'' 3.MATTHEWS Michael RABOBANK CYCLING TEAM + 00' 00'' 4.BOONEN Tom OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 00'' 5.KLÜGE Robert TEAM ARGOS - SHIMANO + 00' 00'' 14.VELITS Peter OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 00'' všetci favoriti na celkové poradie + 00' 00''   ZDROJ:http://cycling-info.sk

Mlynky sú malá, ale zato turisticky vyhľadávaná dedinka na okraji Slovenského Raja. Práve tu sa konal v sobotu 12.5.2012 už štvrtý ročník horského cyklomaratónu organizovaného hotelom Mlynky. Organizátori sa rozhodli tento rok presunúť maratón z neskorého októbra na máj, čo určite potešilo väčšinu pretekárov. Veď komu sa už chce sadať na bicykel, keď vidí námrazu na trase preteku... Vybavenie na prezentácii ma príjemne prekvapilo. Prezentácia prebiehala napriek veľkému množstvu pretekárov(viac než 200) bez najmenších problémov. Žiaden chaos, žiadne dlhé zástupy bikerov. Každého určite prekvapilo a potešilo občerstvenie pred štartom. Avšak obložené chlebíčky, koláčiky a nápoje neboli určite jediným bonusom tohto preteku. Ďalším prekvapením pre mňa bolo štartové číslo. Pre mňa je táto malá „ápäťka“ zdrojom spomienok a všetky si ich odkladám. A štartové čísla z tohto maratónu sú podľa mňa tie najkrajšie. Veľká poklona pred ich autorom.... Tohtoročný maratón mal dve varianty. Variant nazvaný ŠPORT je dlhý 61 kilometrov a je určený pre skúsených bikerov a trúfalých bláznov ako som ja. Variant TURIST je určený skôr pre cykloturistov a dupačov na krátke trate a má skoro 35 kilometrov. Blíži sa trištvrte na desať a pretekári dlhej trate sa už netrpezlivo zoskupujú pod štartovým oblúkom. Skoro 60 odhodlancov je rozhodnutých sa pobiť s traťou, počasím aj sebou samým. A popritom si užiť krásne prostredie a výhľady, ktoré tento maratón poskytuje... Bolo odštartované. Väčšinu pretekárov z konca štartového poľa žiadne odpočítavanie ani nepočulo a tak nás prekvapuje ako sa bikeri rýchlo rozbehli. Okamžite naskakujeme do sedla a vyrážame za nimi. Rozbeh je však pomalý. Hneď za štartom nás víta nepokosený lyžiarsky svah. Hrubá vrstva trávy dáva každému zabrať a tak už po prvých pár metroch sa na tvárach objavujú kropaje potu a u niektorých aj vyplazené jazyky. Napríklad u mňa... :o) Našťastie po chvíli vchádzame do lesa. Tvrdá hlina nahradzuje ťažko jazditeľnu trávu, tiene stromov nahradzujú nekompromisne pražiace slnko. Cesta lesom ubieha veľmi rýchlo, napriek tomu že ide o neustále stúpanie. Po niekoľkých kilometroch sa dostávame na vrchol lyžiarskej zjazdovky nad dedinkou Dedinky a pred nami sa otvára krásny pohľad na Palcmanskú Mašu. Človek by najradšej zastal a pokochal sa, ale treba ísť ďalej. Zjazd k priehrade príjemne osviežil naše upotené hlavy. Škoda že bol taký krátky a po chvíli opäť stúpame... Na desiatom kilometri nás dobiehajú prví borci z krátkej trate. Ich tempo je priam vražedné a na nás pomalších jazdcov pôsobí priam depresívne. Pätnásť minútový rozostup medzi štartom jednotlivých trati nebol dostatočný na to, aby sme si vytvorili dostatočný náskok a tak len so sklopenými hlavami ďalej otáčame pedálmi... Okolo 15 kilometra prichádzame na prvú občerstvovaciu stanicu. Jeden z organizátorov nám oznamuje, že náš zápas s Bieloruskom už začal a vedieme nad súperom 1:0. Tato správa nás nabudila a s bojovnosťou slovenských hokejistov sme vyštartovali opäť na trať... Avšak kilometre ubiehajú veľmi pomaly. Značenie trate nám tiež veľmi nepomáha. Na niekoľkých miestach sa musím zastaviť a porozmýšľať, kadiaľ asi organizátor chce aby som išiel. Postupne ma dobiehajú nervózni pretekári, ktorí mi hovoria, kde zle zabočili a koľko kilometrov naviac kvôli tomu spravili. Hold, slabšie značená trať a rýchla jazda, to nejde dokopy... Blíži sa 30-ty kilometer a s ním aj druhá občerstvovačka. Skôr z povinnosti ako zo záujmu sa pýtame na momentálny stav hokejového zápasu. Vraj už vyhrávame 5:1. To sa im to dobre hrá v takom chládku. A my sa tu zatiaľ cítime ako opekané klobásky... Borec popri nalievaní jonťákov nám vysvetľuje, že pred nami je 4 kilometre dlhé stúpanie. Niektorí s úsmevom zosadajú z bicykla a tlačia ho od samého začiatku. Ja posilnený studeným melónom a tatrankou sadám na bicykel a snažím sa šliapať tak dlho ako to len pôjde. Je to náročné hlavne kvôli neuveriteľnému dusnu, ktoré tu celý deň vládne. Dusno, ktoré neveští nič iné ako poriadnu búrku... Po vyšliapaní tohto zákerného kopca sa nám otvárajú krásne výhľady. Zreteľne je vidno majestátnosť Kráľovej Holi na pozadí so zasneženými vrcholkami Vysokých Tatier. Kvôli tomuto sa sem určite oplatilo šliapať... Ďalšie kilometre ubiehajú pomerne rýchlo. Je to tým, že sa ochladilo a my (parta posledných 5 mohykánov na trati) len dúfame, že nás búrka nezastihne na trati. Na poslednej občerstvovačke sa zdržujeme len krátko. Pokus o výmenu bicykla za pohodlnú stoličku nám nevyšiel a tak sa posúvame ďalej. Pred nami je stále skoro 20 kilometrov... Pri vidine zmoknutia nám kilometre ubiehajú ako po masle (v porovnaní s doterajším tempom). Dochádzame k rázcestiu, kde nás regulovčík navádza na správnu cestu a presvedčuje nás, že do cieľa je to ešte neuveriteľne ďaleko. Myslím si, že budúci rok by si mali organizátori zabezpečiť regulovčíkov, ktorí vedia čo je milosrdná lož... ;o) Niekoľko kilometrov pred cieľom začína zľahka pršať. Ľudia okolo trate si obliekajú pršiplášte a nepremokavé vetrovky. Nám nezostává nič iné, iba pedálovať ďalej. Cestu si skracujeme aspoň odfukovaním visiacich dažďových kvapiek z nosa. Cieľ je už našťastie na dosah... Par stoviek metrov pred cieľom prichádza ta pravá orechová búrka. Voda sa valí z neba ako z hasičskej hadice, miestny veterný mlyn sa ide priam odtrhnúť z podstavca. Z posledných síl prechádzame cieľom a schovávame sa do hotela, kde nás už čaká dobra nálada, hlasitá hudba, ale hlavne teplý guláš a rôzne nápoje. Pri pojedaní gulášu a pozeraní sa na neutíchajúcu búrku rekapitulujem maratón. Bol to boj (snáď môj najväčší v tomto roku), ale aj krásny zážitok. Trať bola náročná, ale krásna. Osobne vnímam tento maratón ako jeden z maratónov s najkrajšími výhľadmi. Aj napriek organizačným nedostatkom (napr. značeniu) sa určite oplatí sem prísť znova. Nakoniec veľká vďaka organizátorom a srdečná gratulácia všetkým víťazom. Určite si to zaslúžia.... Autor: Peter Chovanec

Je víkendové ráno 12.5.2012 a po troch kolách cyklomaratónskej série je v ponuke po ročnej pauze MTB maratón v Slovenskom raji. Predpoveď počasia hlási zmenu už dlhšie, no keď sadám do auta je slnečné ráno a ja verím, že počasie vydrží. Na Jahodnej ma predbieha známe auto s bajkermi. Odľahčený ‘batožinou’ leziem do háku a pokračujem zahryznutý za zadný nárazník. Cesta ubiehala v pohode, len telefonát z dejiska marátónu ma mierne vyviedol z rytmu. Vraj sa posúva štart o 15min skôr. Informácia sa našťastie ukázala ako nemiestny žartík a dozvedám sa o posune času štartu o 15min neskôr. Tento moment využívam na občerstvenie, čo predstavuje grátis káva, koláčiky, chlebíčky, nápoje. Nepamätám, kedy som sa stretol s takým servisom a už tento moment dával tušiť, že organizátori MTB maratónu Okolo Mlyniek - Hotel Mlynky pripravili jedno kvalitné podujatie. V priestore diania vládne dobrá nálada a príjemná, kultúrno-športová atmosféra. Na prezentácii som obdržal okrem štartového čísla aj lístky na občerstvenie po preteku a tombolu. Pomaly som sa presúval k autu a cestou pozdravil pár priateľov. Nasledovalo prestrojenie a príprava bajku počas ktorého prebiehal štart dlhej. Organizátori pripravili pre účastníkov novú 34km a 61km trať Slovenským rajom. Vystrojený som sa premiestnil na štart a poslušne zaradil na koniec balíka. Posledné minútky pred štartom trávim v debatke s dvoma usmievavými slečnami a popritom vnímam dianie na štarte. Je odštartované a tak sa húfik bajkerov vydáva do úvodného stúpania. Hneď na konci prvého stojí unáhlený mladý bajker so stočeným esíčkom prehadzovača a nefunkčným radením. Zastavujem a zisťujem aj pokrivenú pätku. Ponúkam sa na pomoc, pričom balík pokračuje a po chvíľke sa zvuky strácajú v tichu prírody. Stručne informujem o stave a možnostiach zásahu, nech si chlapec vyberie riziko. Silou no citlivo upravujem pätku a esíčko do funkčného stavu. Informujem o možnej nutnosti doladenia radenia prehadzovačky, len keby sa tak mladosť neponáhľala. Zoznamka, poďakovanie a letel. V najbližšom stúpaní namotal prehadzovačku a tak bola snaha márna. A tak pokračujem zo stratou ďalej po vytýčenej trati. Zjazdík do Dediniek, prejazd po priehradnom múre smerom na Palcmanskú Mašu a následným stúpaním na Dobšinský vrch. To sú zákutia mne dobre známe a obľúbené. Konečne dochádzam chvost balíka pri studničke susediacej popri. Spoločne sa kocháme nádhernou vyhliadkou nad Dobšinskú Mašu, umocnenenú slnečným až letným počasím. Odpájam sa a pokračujem stúpaním až na zjazdovku v Mlynkách. Nasledujúci zjazd po trati bikeparku je dosť výživný a v závere kamenistý. Nasledujúca tabuľka oznamuje občerstvovačku na svahu, kde nachádzam okrem bohatého občerstvenia aj zopár známych. Dopíjam jonťák a užívam si prejazd okolo kopy snehu, kde číhajú na tento moment rôzny paparazzi. Úzkou uličkou plnou lopúchmi naokolo a podjazdom popod železničnú trať sa dostávam cez cestu na druhú stranu .Po dvoch kilometroch sa spúšťame opäť k ceste a prudká odbočka v ľavo, na ktorej sa rozprávajú miestny ľudia ma pristavila. Zisťujem, že sa odbočuje a po pár kilometroch ma dochádza kámoš s partiou, čo to šťastie nemali. Nasledujúce kilometre bojujem so svojou kondíciou a v nasledujúcom stúpaní ma dochádza bajkerka. V tejto dámskej spoločnosti prestávam vnímať nasledujúce kilometre a púšťam sa do družnej debaty. Je horúco a minuli sa aj posledné kvapky vody vo flaši. V kopci vidím napájadlo, čo sa podobá na zariadenie pre odchyt škodcov alebo opačne? Akosi nevládzem a tak osamotený pokračujem ďalej. Konečne záverečný nádherný zjazdík, v ktorom ma predbieha chrt z dlhej. Zavesil som sa a užívam si jazdu. Tempo je svižné a občasné obliadnutie sa toho na špici vyvoláva u mňa úsmev. Samozrejme len po najbližší hupik, veď ciel je už blízko a atmosféru je počuť a cítiť. V cieli dopĺňam tekutiny a odchádzam do sprchy. Nasleduje coutry popoludnie, vyhlásenie výsledkov, bohatá tombola a účastnícky diplom. Okrem hodnotných cien, víkendových pobytov a pohárov pre víťazov sa podarilo organizátorom vybaviť aj slnečné počasie do samotného záveru. Posilnený chutným gulášikom som počkal až do samotného záveru tomboly, ktorú sprevádzal dážď. No tu sa ešte všetko neskončilo, lebo večerná párty sa len mala začať. Dúfam, že o rok si ju vychutnám. Na záver musím skonštatovať celé podujatie ako kvalitne pripravené s pridanou hodnotou pre účastníkov a poďakovať sa organizátorom za ich vynaložené úsilie. Vďaka za deň plný zážitkov a skvelej atmosféry. Najrýchlejším mužom a ženou sa stali Peter Vrtiš a Jana Konopinská. Víťazom blahoželám. Autor: Peter Grusz

Tretí deň sa podľa hodnotenia etáp na Grand Tours (od toho vždy odvodzujeme kategórie etáp ostatných pretekov) nedal nazvať horským a ani pravým kopcovitým, no dve neľahké stúpania mohli znova preriediť pelotón. Najväčšie šance mal znova 22-ročný Šošon, ktorému hral do karát kopec 15 km pred cieľom, následný zjazd aj rovina do cieľa. Opäť bolo dôležité to, ktorí šprintéri odpadnú. Pred zahájením dnešnej etapy čakalo na našich Petrov príjemné prekvapenie. Na štart sa prišli pozrieť Slováci žijúci v San José, a to samozrejme neušlo pozornosti domácich médií. Samotná etapa už mala klasický priebeh. Jeremy Vennell (Bissel), Sebastian Salas (Kelly Benefit), Jonathan McCarty (Spidertech) a Wilson Torres (Colombia-Coldeportes) - štvorica v dnešnom úniku. Atakovali v prvých kilometroch a vypracovali si slušný náskok až takmer desať minút. Vrcholom najťažšieho kopca Mt. Diabolo na 87,4 km prešli s náskokom ôsmych minút. Potom to už samozrejme šlo dole a v pelotóne vládla dobrá nálada. Liquigas a OPQS pracovali na čele a naši chalani mali čas porozprávať sa. Iniciátorom rozhovorov bol najmä Peter Velits. 67 km pred cieľom, viac-menej na rovine, sa Vennellovi a Torresovi nepáčilo tempo úniku a rozhodli sa ešte odskočiť. To sa ukázalo ako rozumné a náskok pred pelotónom sa na chvíľu ešte zväčšil na 6:30. Táto hodnota už začala predstavovať mierny risk, a tak to do svojich rúk vzal František Raboň. Medzera sa okamžite každým metrom zmenšovala. 28 km pred páskou sa borci Bisselu a Colombia-Coldeportes rozhodne nemohli usmievať, pretože ich náskok klesol už pod 100 sekúnd. V pelotóne sa zasa mohli šprintéri zamýšľať nad tým, ako poraziť Sagana a či sa on vôbec dá poraziť. Ešte pred začiatkom stúpania na Patterson Pass bolo po úniku a vysoké tempo nasadil Garmin. Roztrhal pelotón, no tesne pod kopcom sa všetko znova zišlo. Keď sa už zdalo, že kopec v pohode zvládnu aj šprintéri a tempo nie je vysoké, atakoval Nicolas Roche (Ag2r) a Fabio Duarte (Colombia), teda veľmi silná dvojica. Tempo samozrejme vzrástlo a balík sa naťahoval. Na jeho čele sa bez problémov pohyboval Velits. Ani tento útok nedokázal zvýšiť tempo tak, aby sa z pelotónu porúčali mnohí šprintéri. V samom závere mal mierne problémy McEwen, ale aj to sa dalo v zjazde dohnať. Vrcholom prešli Duarte s Rochem s náskokom dvadsiatich sekúnd na balík, medzi šiel ešte Alexandre Geniez, ktorého však borci v zjazde dostihli. Pre Sagana nebolo dobrou správou, že pelotón mal ešte minimálne 80 pretekárov. Jeden z borcov OPQS na čele balíka jasne dokumentoval, že tam bol aj Tom Boonen. Vydržal dokonca aj Marcel Kittel. Osem kilometrov pred cieľom bolo po úniku Duateho s Rochem. Päť kilometrov pred páskou sme vedeli, že dnes to bude pre Peťa určite ťažšie než v nedeľu a pondelok kvôli silnejšej konkurencii. V posledných stovkách metrov sa Peťo zavesil za Ossa, no v samom závere mu už nepomohol. Mohol sa však spoľahnúť na seba, do poslednej zákruty 300 metrov pred cieľom vchádzal ako druhý a na páske o pár centimetrov porazil Heinricha Hausslera a Toma Boonena. Fantázia. Toto bolo už 29 víťazstvo Petra v profesionálnej cyklistike, čo je na 2,5-ročnú kariéru samozrejme doslova šialené. Najlepší cyklista sezóny Tom Boonen sa posledných 500 metrov skrýval za Slovákom, no v cieli byť lepší nedokázal. Takmer mesiac síce nepretekal, ale skoro to isté sa dá povedať aj o Saganovi. Tretia gratulácia do Kalifornie. Ak by Peter dokázal vyhrať aj zajtra, zrejme by prepisoval veľmi fúzaté historické tabuľky, pretože kedy naposledy vyhral profesionálny cyklista štyri etapy za sebou na tých istých pretekoch, to si netrúfame odhadnúť. Peter Velits znova finišoval v pelotóne a uvidíme čo nás čaká zajtra. Obaja Petrovia by si s nájnáročnejšou etapou doterajšieho priebehu znova mohli a mali poradiť, čo sa určite nebude dať povedať o viacerých šprintéroch. V celkovom poradí má 22-ročný Rambo z Liquigasu už 30-sekundový náskok na najväčších favoritov - priebežné poradie tu (odkaz).   1.SAGAN Peter LIQUIGAS-CANNONDALE 4h 50' 49'' 2.HAUSSLER Heinrich GARMIN-BARRACUDA + 00' 00'' 3.BOONEN Tom OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 00'' 4.CANDELARIO Alexander OPTUM KELLY BENEFIT + 00' 00'' 5.MONDORY Lloyd AG2R LA MONDIALE + 00' 00'' 19.VELITS Peter OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 00''   AUTOR:http://www.cycling-info.sk Foto: NBC SPORT

Dnešnú etapu by sme mohli charakterizovať ako 180 kilometrové čakanie a chrumkavý záver v kopci. Profil nebole náročný ale záverečné štyri kilometre ukrývali dva kopčeky a dlažobné kocky. Tešili sme sa tak na veľmi zaujímavý záver. Komu by mohol sedieť? Určite Rodriguezovi, ktorý už včera skúšal útok na ružový dres. Nie je však vylúčené, že by sme mohli v cieli vidieť ako prvého aj Gadreta, Scarponiho či Tiralonga alebo Pozzoviva, ktorých sme už videli tento rok hviezdiť. Hneď v úvode bola veľká kolízia. Boli v nej mená ako Perget (Ag2r), Rubiano (Androni), Cazaux (Euskaltel), Bulgac (Lotto), či Cataldo (OPQS). Nič vážne sa však nestalo a podľa dostupných informácií by mali byť všetci chlapci v poriadku. Zhruba po desiatich kilometroch sa sformoval tradičný únik, dnes sa však neočakávala jeho úspešnosť. Tvorili ho Bonnafond (Ag2r), Faili (Farnese), Brandle (NetApp), Minguez (Euskaltel) a Keizer (Vacansoleil). Keizer je tento rok na Gire veľmi aktívny, v úniku sme ho videli už tretíkrát. Aj Minguez bol v úniku a podobne NetApp je aktívny, keď aj chlapcov tohto tímu vídíme na Gire v úniku veľmi často. Maximálny odstup pelotónu dosiahol okolo päť minút. Pretekári v úniku si rozdelili aj šprintérsku prémiu v poradí Keizer, Minguez, Brandle. To už sa na čele stíhajúceho pelotónu začali zoraďovať tímy Liquigas, Sky, Kaťuša a Garmin a začali odkrajovať z náskoku piatich hrdinov dňa. Náskok začal veľmi rýchlo klesať a 60 km pred cieľom to už bolo len 1:40. Z Kaťuše na čele veľmi tvrdo pracoval Daniel Moreno, bolo teda jasné, že Rodriguez bude mať veľký záujem o ružový líderský dres. 32 km pred cieľom atakoval v hlavnom poli Stef Clement z Rabobanku a začal stíhaciu jazdu úniku. Už o chviľku sa dotiahol a spolu s Keizerom a Brandlom vytvorili sólo trojicu. Zvyšok pôvodného úniku strácal 30 sekúnd a skupina s ružovým dresom 1:27. 17 km pred cieľom sa stala zaujímavá vec. Zvyšní traja cyklisti z pôvodného úniku sa opäť dotiahli na trojicu, ktorá im ušla a tak išiel únik v pôvodnom zložení plus Clement. Ich 50 sekundovú výhodu však pelotón postupne sťahoval a sedem a pol kilometra pred cieľom sa pole scelilo. Favoriti sa potom na prvom stúpaní držali vpredu. Na zjazde nasadili Uran a Gadret a pripravili si dobrú pozíciu pred záverečným stúpaním. Dlho to však netrvalo a Moreno v pelotóne ťahal Rodrígueza. Atakoval Slagter (Rabobank) aj Tiralongo, držal sa ich Rodriguez a ďalší. V záverečnom súboji suverénne zvíťazil Rodríguez a po doterajších výkonoch na Gire zaslúženie išiel do čela celkového poradia - oblieka si ružový dres. Druhý nakoniec dorazil Huzarski (NetApp) - jeho tím sa tak opäť nádherne predviedol a ukázal, že zelenú kartu si zaslúžil. Tretí skončil Visconti (Movistar). Hesjedal spadol celkovo na druhé miesto. Tretí je Tiralongo a štvrtý Roman Kreuziger stráca 52 sekúnd. 1.RODRÍGUEZ Joaquím KATUSHA TEAM 4h 25' 02'' 2.HUZARSKI Bartosz TEAM NETAPP + 00' 02'' 3.VISCONTI Giovanni MOVISTAR TEAM + 00' 02'' 4.POZZOVIVO Domenico COLNAGO - CSF INOX + 00' 06'' 5.GADRET John AG2R LA MONDIALE + 00' 06'' ostatní favoriti na celkové poradie + 00' 06'' 23.RUJANO José ANDRONI GIOCATTOLI + 00' 15'' 31.SCHLECK Fränk RADIOSHACK-NISSAN-TREK + 00' 26'' 117.VELITS Martin OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 04' 34'' Zdroj: http://cycling-info.sk/

Súťažná sezóna sa postupne rozbieha vo viacerých disciplínach a ukrajuje z množstva podujatí, ktoré ponúkajú ročné kalendáre rôznych odvetví športu pre širokú základňu vrcholových i rekreačných športovcov, či hobby nadšencov. Priaznivci duatlonu sa stretli v nedeľu 13.mája 2012 v Martine na 6.ročníku MMD, kde pokračoval ďalšou súťažou bohatý kalendár podujatí v tejto športovej disciplíne. Do „šprint duatlonu“ , ktorého trať spočívala v 5 km behu, 20 km cyklistickej časti na mestskom okruhu a záverečnom 2,5 km behu zasiahlo 69 pretekárov. Po predchádzajúcich teplých dňoch sa vďaka pravidelnému jarnému ochladeniu súťažiaci museli popasovať s čerstvým vetrom a teplotou do 12 stupňov. Všetci si však pochvaľovali, že napriek nejasným predpovediam počasia nepršalo. Trať bola tradične situovaná do centra mesta Martin. Bežecký okruh o dĺžke 2,5 km začínal na Námestí SNP, pokračoval obehnutím pešej zóny a bežci potom prechádzali do parku P. O. Hviezdoslava odkiaľ sa vracali späť na námestie. V prvej časti si súťažiaci okruh odbehli 2-krát a po odobratí bicyklov v depe pokračovali v trojnásobnom odjazdení mestského okruhu. Ten usporiadatelia umiestnili do jednosmerných uličiek v centre mesta. Cyklistická trať bola veľmi dobre značená plastovými kužeľmi, cestárskymi zábranami, či páskou a na kritických miestach vypomáhali dobre viditeľný usporiadatelia a príslušníci mestskej i štátnej polície. V častiach vozovky určenej pre pretekárov bola v čase súťaže úplne obmedzená premávka a nedošlo k mne známym žiadnym kolíznym situáciám. Po absolvovaní cyklistickej časti súťažiacich čakal záverečný bežecký okruh a cieľová brána s časomierou. Pred samotnou hlavnou súťažou, na ktorú spoločne vybiehali muži, ženy, juniori, juniorky, veteráni i hobby športovci si to na detskej trati rozdávali nádeje. Tieto milé súťaže hŕstky detí rôzneho veku spríjemňovali prebiehajúcu prezentáciu a deťom dali pocit svojej veľkej súťaže pred publikom, ktoré tvorili hlavne rodičia. Celý balík súťažiacich odštartoval výstrel štartéra o 13-tej hodine. Po miernej kolízii v úvode, kde početná skupina prebiehala medzi stĺpovými zábranami pre autá na pešej zóne sa štartové pole postupne začalo trhať. Po odbehnutí dvoch okruhov bolo jasne čitateľné, kde sú favoriti. V cyklistickej časti sa súťažiaci museli popasovať s veternými podmienkami na trati a osamelým jazdcom niektoré rovinky robili problémy. V čase keď časť účastníkov ešte krúžila mestom na bicykloch v čele pretekov mužov neohrozene kraľovali ukrajinský študenti Viktor Alošin a Roman Korol z TRIKLUB-u FTVŠ BA. Tretie miesto obsadil Lukáš Šiška z Realizsportteamu. Medzi ženami zvíťazila Petra Fašungová zo Sportdiag teamu Senec, pred Ewou Budgolovou z Poľska a Máriou Kelemenovou z Trian ŠK UMB Banská Bystrica. Podrobné výsledky ostatných kategórií.  Za úspešnými pretekmi Martinského mestského duatlonu je vidieť nie len výborné a vyrovnané výsledky väčšej časti súťažiacich športovcov, ale i výbornú prácu usporiadateľov z občianskeho združenia TAT Martin, prístup vedenia mesta i podporu sponzorov. V sezóne 2012 sú popri triatlonových súťažiach na Slovensku plánované ešte tri duatlonové súťaže a to 19.5. v Kravanoch nad Dunajom, 26.5. v Spišskej Novej Vsi a 15.9. sa v Krompachoch konajú M-SR v duatlone. Ostáva sa Vám len prísť pozrieť, či pre overenie aktuálnej formy sa i zapojiť.   AUTOR: Milan Bodzan, beer inside team, Bystrička

Druhá etapa bola o čosi náročnejšia než prvá. V jej priebehu sa museli borci popasovať s dvoma náročnými stúpaniami. To posledné končilo 34 km pred cieľom, teda odpadlivší šprintéri mali v následných zjazdoch šancu dotiahnuť sa. V žltom drese, ako všetci vieme, jazdil náš Peter Sagan, pre ktorého to dnes malo byť určite zvládnuteľné. V úniku sa objavili White (UnitedHealthcare), Mondory (Ag2r), Suárez (Colombia), Geniez (Argos), Vennell (Bissell) a Creed (Kelly). Pod prvý kopec dorazili s náskokom piatich minút a atakoval Alexandre Geniez. Mladý Francúz, ktorý celú kariéru jazdí v Skil-Shimane (dnes Argos-Shimano) mal zrejme najviac síl. Pelotón stúpal na Empire Grade veľmi pozvoľne, Geniez si stále držal päť minút a z balíka odpadávali naozaj iba tí najslabší vrchári ako McEwen či Ciolek. V strede prvého stúpania však došlo k veľmi nešťastnému momentu. Časť pelotónu jazdiaca na pravej strane vozovky spadla a na zemi sa ocitol aj líder pretekov. Peter sa ťažko dvíhal, no okamžite k nemu priskočili mechanici, keďže jazdili v aute č.1. S ich podporou nasadol späť a dobiehal pelotón v stúpaní. Dokázal to, no mal viditeľné problémy s ľavou rukou, ktorú si musel neustále preťahovať. Petrovi Velitsovi sa pád vyhol. Geniez dorazil na vrchol Empire Grade štyri minúty pred bunchom a pripísal si desať bodov vo vrchárskej súťaži. Ak sa chcel dostať do bodkovaného, potreboval vyhrať ešte aj druhý kopec a spoliehať sa, že nebude bodovať Boily. V následnom zjazde to bolo viackrát tesné. Sám Geniez šiel na doraz a v jednej zákrute takmer navštívil priekopu. Dole ako prví z pelotónu doslova leteli traja borci z Garminu, za nich sa zavesil Nibali a na šiestej-siedmej pozícii zjazdoval Peter Velits. Náš druhý Peťo po tom páde nechcel priveľmi riskovať a vpredu sa neobjavoval. Zaujímavé bolo, že nie stúpanie, ale zjazd rozdelil najpočetnejšiu skupinu. Vpredu ostala asi štyridsiatka borcov. Sagan tam mal dvoch pomocníkov, Velits bol úplne sám. 43 km pred páskou však zaostávajúca skupina prvú dostihla a znova bolo pokope asi 70 cyklistov. Škoda. Úplne vpredu šiel stále Geniez. V druhom kopci sa znova začalo odpadať, ale veľmi pomaly. Vrchári dnes ešte jednoducho nepotrebovali zabrať a Sagan sa tak nemohol zabaviť neodolných šprintérov. Všetko ešte mohla zmeniť druhá polovica stúpania na Bear Creek Rd. Kilometer a pol pred vrcholom bol Geniez dostihnutý. Pelotón vykazoval zhruba 60 ľudí a boli sme zvedaví, ako sa to všetko vyvinie v zjazde. Sagan nebol v absolútnej pohode, pretože jazdil úplne na konci balíka. 29 km pred páskou menil bicykel a Liquigas na čele balíka sa bez vysielačiek nejakým záhadným spôsobom okamžite dozvedel o Petrovom probléme a niektorí zelení začali ostatným cyklistom ukazovať, že technický problém má žltý dres a majú všetci spomaliť. To sa rozhodli nerešpektovať iba v BMC a prevzali iniciatívu. Aj tento problém Žilinčan zvládol a dotiahol sa. Ďalšie vzrušenie sme zažili, keď sa asi desať ľudí pokúsilo bojovať o šprintérsku prémiu. Vyhral ju De Maar z Unitedhealthcare. Potom sa už na čele usídili štyria jazdci Liquigasu - Sagan, Nibali a dvaja pomocníci. Žiadne ataky sme nevideli. Koľkí šprintéri ostali v pelotóne taktiež nebolo jasné. Osem kilometrov pred cieľom bolo jasné, že sa bude špurtovať. Skupina 60-tich ľudí sa už o ďalších ľudí nedoplnila. Jediné, čo sme určite vedeli bolo, že tam nebol Tom Boonen. Štyri km pred páskou znova pád. Na zemi sa ocitol Busche z RadioShacku a viacerí borci BMC. Následne atakoval Rory Sutherland z Unitedhealthcare. Nič nevyšlo a nasledoval špurt. Sagan znova bez akýchkoľvek problémov a s pokojom Angličana vyhral! Peter Velits sa tiež chcel predviesť a skončil desiaty. Znova veľká gratulácia do Kalifornie! Pád v stúpaní na prvý náročný kopec, v klesaní z druhého zasa defekt, ale slovenského ramba nič nezastavilo a v závere poraziť znova Hausslera sa zdala byť hračka. Peter samozrejme ovláda takmer všetky možné dresy a v celkovom poradí si buduje náskok vďaka bonifikáciám (poradie tu). Peter Velits ide zatiaľ tiež výborne. Vidieť ho neustále vpredu. Dnes dokonca špurt a pekná desiata pozícia. Problémom môže byť to, že všetci kolegovia z OPQS okrem Leipheimera odpadli už v dnešnej etape a pomocníkov v ťažších etapách sa asi nedočká. 1.SAGAN Peter LIQUIGAS-CANNONDALE 5h 02' 00'' 2.HAUSSLER Heinrich GARMIN-BARRACUDA + 00' 00'' 3.HOWARD Leigh ORICA GREENEDGE + 00' 00'' 4.DE KORT Koen TEAM ARGOS - SHIMANO + 00' 00'' 5.RODRÍGUEZ Fred TEAM ENERGY + 00' 00'' 10.VELITS Peter OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 00'' všetci favoriti na celkové poradie + 00' 00''   ZDROJ:http://www.cycling-info.sk

18. - 20. mája v CTM Bikeparku Kálnica pri Novom Meste nad Váhom odpálime druhý, ešte lepší ročník Bikefestu! Čakajú vás tri dni plné bikov, pretekov, hudby, ale hlavne nikdy nekončiacej párty. Medzi hosťami očakávame aj svetové esá v MTB Filipa Polca a Michala Marošiho! Kto sa do Bikecentra Kálnica bol vyblbnúť už na minuloročný Bikefest, ten vie, že len málokde zažije toľko akcie napchatej do troch dní ako na jedinom evente svojho druhu na Slovensku. Kálnica patrí medzi najobľúbenejšie bikeparky a svojou výhodnou polohou je tak akurát medzi Slovenskom a Českom. Čo vás teda na Bikefeste tento rok čaká? Preteky, testovanie, jazdenie, a parties! V piatok odštartujú gladiátorské zápasy pretekmi na prvom pumptracku na Slovensku, v ktorých si najnamakanejší pumpár odnesie divokú kartu na pumptrack preteky Red Bull Pumpriders vrátane úhrady cestovného, štartovného, ubytovného a všelijakého iného –ého. V sobotu sa môžu krosovejšie založení bikeri prihlásiť na hobby maratón, prípadne sa vyhecovať na meraný výšľap priamo stredom 500 metrov dlhej lyžiarskej zjazdovky a staviť sa, koľko riderov roztrhne reťaz. Hlavným trhákom však isto bude, tak ako aj minulý rok, večerné finále duel slalomu za svetiel reflektorov, v ktorom sa proti sebe postavia vždy dvaja jazdci na najprv oddelenej, a následne spojenej trati plnej skokov, zákrut, a prírodných prekážok. No a tí, čo radi naháňajú čas na Moravsko Slovenskom DH Cupe si to môžu rozdať na nedeľných zjazdových pretekoch presne v takom formáte, v akom ho už poznáte. Okrem toho bude celé tri dni nafúknutý obrovský airbag, do ktorého budete môcť motať triky na pevňákoch, BMX-kách aj fulloch, a to všetko zadarmo! Tí najmotivovanejší sa môžu v sobotu prihlásiť na freestyle contest, v ktorom víťazi dvoch kategórií (BMX a MTB) opäť berú všetko. Priamo v areáli festivalu bude k dispozícii viac ako 130 testovacích bicyklov od najväčších svetových značiek, ktoré si budete môcť počas celého víkendu požičiavať a vymlátiť z nich dušu (aj keď robiť to úplne doslovne neodporúčame) na šiestich zjadzových tratiach, niekoľkých XC okruhoch, pumptracku, duel slalom trati, jednej z prvých fourcrossiek na Slovensku, a dirtoch. Okrem toho budú v areáli vystavovať niekoľko veľkých značiek, a zúčastniť sa budete môcť aj odborných prednášok profesionálnej servisnej firmy Suspension Clinic o tom, ako sa správne starať o bike a nečistiť reťaz šampónom. A ak nechcete ani súťažiť, ani testovať, prídite si len tak zajazdiť a večer pochillovať pred stageom, na ktorom sa v piatok a sobotu večer predstaví celkom 13 drum n bass DJ-ov z troch krajín, ktorí budú roztáčať platne za zvuku nalievania do pohárov až do rána bieleho. Možností na ubytovanie je v okolí dosť, a v areáli bikefestu môžete zadarmo kempovať. Nič vám tak nebráni prísť a naordinovať si tri dni nadupaných bikami, hudbou a párty! Viac informácií vrátane kompletného programu, registrácií na preteky, cien vývozu a rezervačného systému testovacích bicyklov nájdete na stránke www.bikefest.sk. Tešíme sa na vás! Zdroj: http://www.biker.sk

V deviatej etape sa po čase mohli zase ukázať šprintéri a tak sa pozornosť sústredila predovšetkým na súboj Goss - Cavendish o červený šprintérsky dres na cieľovej páske. Predtým však bolo potrebné, aby pelotón absolvoval nevyhnutnú dávku kilometrov. Tentokrát sa nedali očakávať ani špeciálne zmeny v celkovom poradí. Predsalen zvlnené etapy cez víkend urobili svoje a favoriti si už vybudovali pozície pred rozhodujúcimi kopcami. Tomu zodpovedal aj priebeh pretekov. Asi po dvadsiatich kilometroch jazdy sa vyprofiloval únik. Tvorili ho Pierre Cazaux (Euskaltel), Brian Bulgac (Lotto) a Martijn Keizer (Vacansoleil). Bulgaca sme už na Gire v úniku videli, konkrétne 180 km v piatej etape. Rovnako aj Keizer sa predviedol na tohtoročnom Gire, v tretej etape ťahal 157 km. Maximálny odstup od pelotónu dosiahla trojica vpredu niečo cez štyri minúty. Potom sa to ustálilo okolo troch minút. Tento scenár pokračoval aj ďalšiu hodinu, dokonca bol pelotón ešte benevolentnejší a dovolil trojici újsť na štyri minúty. Všetko to však bolo bez šance na etapový vavrín. 70 km pred cieľom sa začalo ozajsné sťahovanie najmä pretekármi Sky. 20 km pred páskou bol vpredu už iba 24-ročný Holanďan Keizer z Vacansoleil. Mal polminútový náskok na balík, ktorý sa chystal na špurt. Šesť kilometrov pred cieľovým Frosinone nastal pomerne nepochopiteľný akt Joaquína Rodrígueza, ktorý na rovine atakoval pelotónu. Vpredu bol zhruba 1500 metrov až ho dostihli. Stálo ho to určite veľa síl, no každopádne pelotón sa mierne roztrhal. Viacerí šprintéri ostali trocha vzadu. Ak by bol El Purito jeden z domestikov a mal v tíme skvelého šprintéra s formou, prekvapenie by to nebolo. Cavendish a spol sa museli predierať dopredu. Neskôr to ešte skúšal Adam Hansen z Lotta. V poslednej zákrute sme opäť videli pád. Goss nestihol správne zatočiť. Zasekol sa tam Cavendish aj Haedo. Nakoniec vyhral Francisco Ventoso z Movistaru, ktorý využil zaváhanie elitných šprintérov. O bonifikácie bojoval aj Caruso s Hesjedalom, no žiadne sa im napokon neušli. 1.VENTOSO Francisco MOVISTAR TEAM 3h 39' 15'' 2.FELLINE Fabio ANDRONI GIOCATTOLI + 00' 00'' 3.NIZOLLO Giacomo RADIOSHACK-NISSAN-TREK + 00' 00'' 4.CARUSO Damiano LIQUIGAS-CANNONDALE + 00' 00'' 5.SCHORN Daniel TEAM NETAPP + 00' 00'' všetci favoriti na celkové poradie + 00' 00'' ? VELITS Martin OMEGA PHARMA - QUICK-STEP ? Zdroj: http://cycling-info.sk/

Etapa s číslom osem opäť mohla priniesť zaujímavé súboje a možno aj zmeny v poradí, aj keď Hesjedal je už jazdec, ktorý by si mohol ružový dres postrážiť aj dlhšie. Najdôležitejším miestom v etape bol kopec Celle Molella s dĺžkou 9,9 km a priemernýcm stúpaním šesť percent. Najnáročnejší úsek 12 percent a vrchol štyri kilometre pred cieľom. Do pretekov nenastúpili ďalší pretekári. Bennati (RadioShack) pre horúčku a Van Winden (Rabobank) pre problémy s kolenom. Úvod etapy bol relatívne pokojný a únik sa sformoval až zhruba po 20 kilometroch jazdy. Vytvorili ho Amador (Movistar), Berard (Ag2r), Marczynski (Vacansoleil) a Minguez (Euskaltel). 135 km pred cieľom dosiahol ich náskok maximum jedenásť minút a následne už začal mierne klesať. Únik prirodzene zbieral aj prémie, ktoré sa nachádzali na trase. Prvou bola horská prémia štvrtej kategórie Valico di Macerone. Na svoju stranu ju strhol Marczynski. Prirodzene pelotón ťahal predovšetkým tím Garmin a spolupracovala aj Kaťuša. Prinášalo to svoje ovocie. Kým 90 km pred cieľom bol náskok úniku 9:30, 75 km pred cieľom to bolo už len šesť minút. Šprint v San Giorgio del Sannio si opäť vybojoval Marczynski, pred Minguezom a Berardom. Na čele pelotónu už pomáhali aj Liquigas a Astana. Po prémii sa ale udiala zaujímavá vec. Marczynski a Amador zostali na čele sami a náskok sa znížil na tri minúty. Policajti o pár minút neskôr museli krotiť vášne malého protestujúceho davu na ceste pretekov. Nič závažné to ale nebolo. Amador bol inak virtuálnym lídrom, ale bolo jasné, že pelotón sa postará o stiahnutie a naozaj tvrdo pracoval. Už aj SaxoBank spolu s Astanou. Tempu pelotónu už nestačili Cavendish či Phinney. Videli sme aj pád Christiana Meiera ale nič vážne to nebolo. Technické problémy mal 21 km pred cieľom držiteľ ružového trička Hesjedal. Musel meniť koleso a mal čo robiť aby dohnal pelotón. Našťastie v tomto prípade mu tím poslal posily. V tom istom momente už mala dvojica vpredu len 50 sekundový náskok a bolo len otázkou čacu, kedy chlapci skončia. Dalo sa to ale čakať, pretože pred záverečným stúpaním chceli mať hlavní hráči pokoj na duši. 17 km pred cieľom bolo po úniku. Na úzkej ceste a v natlačenom pelotóne spadol Daniel Schorn z NetAppu, ale bolo to bez problému do mäkkej trávy. Hlavné pole viedla v stúpaní Astana, ktorá naozaj v tejto fáze Gira ale aj sezóny vôbec, predvádza naozaj pekné výkony. Gasparotto držal na čele dobré tempo a okamžite začali odpadávať prví pretekári. Medzi nimi napríklad nedávny hrdina Rubiano. Následne prebral 8 km pred cieľom taktovku Liquigas. Na čele bol Szmyd a hneď za ním Basso. V balíku ale nechýbali ani ďalší favoriti ako Gadred, Uran, Schleck, Rodriguez. Vpredu však nebolo vidieť Hesjedala. Bol až na konci hlavného poľa. Pozzovivo (Colnago) bol prvý, kto sa nemohol pozerať na to, že nik neútočí a tak to zobral na seba 6 a pol kilometra pred cieľom. Nik nereagoval a tak si vytvoril 32 sekundový náskok. Vybral sa za ním až Intxausti (Movistar). Hesjedal ale aj Cunego sa trápili a boli na chvoste asi 30 členného pelotónu. Pozzovivo bol prvý aj na prémii a tak mu ostávalo vydržať do cieľa. 22 sekúnd za ním sa držal Intxausti. Za ním už pelotón 23 sekúnd aj s ružovým dresom. Pozzovivo si náskok udržal a zvíťazil. Ustál to aj Intxausti a prišiel druhý tesne pred pozostatkom pelotónu s favoritmi. Tretí bol Rodríguez, ktorý si tak pripísal 8 sekúnd k dobru. Celkovo to ustál ešte Hesjedal, druhý je už El Purito, tretí Tiralondo, skvelé štvrté miesto patrí Romanovi Kreuzigerovi. Takže favoriti sú už naozaj definitívne vpredu. Pre vrchárov teraz prídu voľnejšie dni. V pondelok sa nedajú očakávať nejaké zmeny v poradí, v utorok možno áno, aj keď iba minimálne. Ružový dres si naďalej bude užívať Hesjedal, modrý Rubiano, červený Goss a zmena nastala iba v bielom drese pre najlepšieho cyklistu do 25 rokov. Stetinu v ňom strieda Damiano Caruso z Liquigasu. Poradie v 8. etape 1.POZZOVIVO Domenico COLNAGO - CSF INOX 6h 06' 05'' 2.INXAUSTI Beňat MOVISTAR TEAM + 00' 21'' 3.RODRÍGUEZ Joaquím KATUSHA TEAM + 00' 27'' 4.DE GENDT Thomas VACANSOLEIL-DMC + 00' 27'' 5.CATALDO Dario OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 27'' 11.HESJEDAL Ryder GARMIN-BARRACUDA + 00' 27'' 15.SCARPONI Michele LAMPRE - ISD + 00' 27'' 16.BASSO Ivan LIQUIGAS-CANNONDALE + 00' 27'' 17.KREUZIGER Roman ASTANA PRO TEAM + 00' 27'' 18.SCHLECK Fränk RADIOSHACK-NISSAN-TREK + 00' 27'' ? VELITS Martin OMEGA PHARMA - QUICK-STEP ? Zdroj: http://cycling-info.sk

Vytrvalce na horských kolech čeká MČR ve čtyřiadvacetihodinovce Praha 9. května (ČTK) - Druhého ročníku vytrvalostního závodu horských kol Jihlavská 24 MTB, který je letos zároveň i mistrovstvím republiky, se 19. a 20. května zúčastní několik předních českých jezdců v čele s Tomášem Kozákem a Zdeňkem Křížem. Závod je prvním podnikem čtyřdílného česko-slovenského seriálu, následovat budou soutěže v Liberci, Bystřičce a Žilině. Závod v Jihlavě získal přívlastek republikového mistrovství po úspěšné loňské premiéře. Přihlášeno je už téměř 400 jezdců z řad špičkových cyklistů i amatérů. O finanční odměny nepůjde, vítěz získá pohár a mistrovský dres. "Seznam přihlášených ještě není definitivní, ale už nyní je jasné, že se v Jihlavě sejde bez nadsázky celá česká vytrvalecká špička. Záleží i na počasí, ale počítáme, že k té pětistovce se přiblížíme," uvedl ředitel závodu Jiří Holoubek na dnešní tiskové konferenci v Praze. V hlavním závodu, který začne v poledne 19. května, bude poutat pozornost zejména souboj mistra Evropy ze čtyřiadvacetihodinovky z roku 2008 Kříže s Kozákem, který se loni stal světovým šampionem. Oba proti sobě navíc v jednom závodě ještě nikdy nenastoupili. "Těším se na to. Oba se známe hrozně dlouho, ale stát proti sobě v jednom závodě budeme poprvé," potvrdil Kříž. "Loni se mi ten závod opravdu hodně líbil, tak se těším i letos," doplnil Kozák. Do pořadí v čele by rád promluvil i vítěz loňského ročníku David Granát, který zvládl ujet 407 km. Závody v několika variacích od jednotlivců až po šestičlenné týmy v časovém rozsahu 6, 12 a 24 hodin se pojedou přímo v Jihlavě. "Všude jinde se tyto závody jezdí mimo město. V Jihlavě máme areál a trať přímo ve městě, povede v přilehlých lesoparcích a uličkách," přiblížil Holoubek. Zdroj: Jihlavska24mtb.cz