CYKLOMARATÓN TOUR sa na tento víkend presťahuje z Čiech na Slovensko do Bratislavy. OKOLO BRATISLAVY odštartuje v sobotu 30.6.2012 v Karlovej vsi o 11:30 na tratiach s dľžkou 32km a 55km. Všetky informácie nájdete tu Autor: Luboš Terry Dupkala

„Automutilácia - opakované násilné správanie sa zamerané voči sebe, spôsobujúce fyzické zranenia, bez úmyslu spáchať samovraždu. Môže ísť napr. o škrabanie, bodanie sa, rezanie, udieranie sa, vytrhávanie si vlasov, spôsobovanie si popálenín, nadmerné bicyklovanie a pod. Jeho účelom je vyjadriť alebo uvoľniť emocionálny nepokoj postihnutého. Automutilácia ako taká nie je klasifikovaná ako samostatná diagnóza, no spomína sa v symptomatike hraničnej poruchy osobnosti a môže, no nemusí tiež doprevádzať iné poruchy. Niektorí ju zaraďujú do kategórie „impulse control disorders“, kam patrí patologické hráčstvo či kleptománia.“ (Zdroj: www.wikipedia.com) Takýto študovaný úvod reportu ma napadol počas poslednej nedele, keď som sa po celom týždni v práci konečne mohol pobicyklovať. Boli 3 hodiny ráno, bol som v sedle bicykla 15. hodinu a neodvratne sa blížil okamih, keď ma táto obľúbená kratochvíľa prestane baviť. Síce zase len na niekoľko dní, ale to vysvetľuje hore uvedená definícia... Celé sa to začalo rozhodnutím vybrať sa aj na tretie podujatie DEMA ČESKOSLOVENSKÉHO seriálu 24 hodín MTB, keď som si povedal, že predsa nie som žiadna bábovka a dám aj tretí krát sólo. Som bábovka.     K tomuto poznaniu som mohol prísť vďaka záslužnej činnosti skupiny skvelých ľudí z Bystřičky a okolia, ktorá sa nachádza neďaleko Vsetína. Títo ľudkovia očividne nemajú vo svojom voľnom čase čo robiť a tak už po niekoľký krát pre nás pripravili takúto parádnu akciu. Atmosféra býva na tomto podujatí už tradične komornejšia, čo mne osobne vyhovuje a mám radosť, že na mňa každých 12 sekúnd niekto nekričí „ZĽAVA!“ alebo niečo podobné. Úplne mi to stačí aj každých 18 sekúnd. Scenár týchto víkendových úletov z bežnej reality býva v bikepointe už podľa zabehnutého scenára – v piatok transport na miesto činu, rozloženie stanov (musím sa pochváliť skrátením času postavenia toho môjho z 2,5 hodiny v Jihlave na smiešnych 20 minút v Bystřičke), nejaké to papanie, voľná zábava a hurá do hajan. Na tomto mieste sa musím pozastaviť nad spomenutou voľnou zábavou. Keď som sa v Liberci čudoval, ako dokážu niektorí experti po krutej chlastačke na druhý deň fungovať na bikoch, tak tu to bol taký „odvaz“, že to niektorí nedokázali...     Ale k veci. Štart štýlom Le Mans presne o dvanástej v sobotu a boli sme v tom. Všetci rovnako bez ohľadu na to, či sme šli solo, v dvoj, alebo v 4-člennom tíme. Sólisti začali samozrejme o poznanie pomalšie ako tímoví rideri, ktorí to často poňali ako sériu šprintov na 10 km s prestávkami na občerstvenie, relax, či spánok v noci. Organizátori pre nás tento rok pripravili prekvapenie v podobe predĺženia trasy, ktoré sa však málokomu z mojich známych páčilo. Náročná stojka po asfalte a následne zjazd po single tracku, ktorý bol podľa mňa hlavne v noci pomerne nebezpečný, keď mal unavený človek tendenciu robiť chyby a predsa len to bolo po pravej strane pomerne strmé a hlboké. Teda aspoň na môj vkus. Našťastie som držku hodil v tom druhom singli.. :o) Pozitívom však bol určite krásny výhľad do doliny, ktorý sme si predtým užívať nemohli. Určite stál za to..     Celkovo 24 hodinovku v Bystřičke považujem za podujatie plné náročných súbojov (zväčša samého so sebou). Na jednej strane to je pomerne náročná trať, na strane druhej BRUTÁLNE koláčiky na občerstvovačke, kvôli ktorým bolo treba vynaložiť nadľudské úsilie, aby človek vyštartoval aj do ďalšieho kola. Ďakujem tej dobrej duši, ktorá ich napiekla. Polovicu pretekov som jedol (alebo žral?) len tie!   Občas som rozmýšľal, že zmením taktiku a namiesto jazdenia na biku budem len sedieť na občerstvovačke a ostatných súperov zákerne vyhladujem. Nakoniec som sa však rozhodol držať pôvodného plánu a jazdil som čo to dalo. Ako som už na začiatku spomínal, do tretej-štvrtej ráno to šlo. Držal som si svoje tempo, nerobil žiadne blbosti a rozdával som úsmevy fotografom stojacim pri trati. S postupom času ten úsmev síce trošku skysol, ale jazdilo sa mi celkom v pohode. Zlom nastal okolo svitania, keď zlyhala morálka a proste ma to prestalo baviť. Zrazu som tie stojky nemohol vyšliapať a začala pešia turistika. Hore kopčekom potlačiť, dolu sa zviezť. Takéto kolobežkovanie mi vydržalo asi 2-3 okruhy a vzdal som to. Bábovka.     Bábovka však mohla nasávať atmosféru v depe, ktorá inak sólistom uniká. Všetko má svoje výhody aj nevýhody. Mal som kopu času na umytie biku a seba, podebatovanie s kamarátmi, relaxovanie, užívanie si muziky v depe a pozorovanie robotov, ktorí to nevzdali tak ako ja. Všetci majú môj rešpekt. Taktiež aj organizátori, ktorí sa celú noc starali či už o našu bezpečnosť, alebo prísun energie do našich vyšportovaných pupkov. A majú celkom sympatický hudobný vkus – Rolling Stones ja veru môžem..  V nedeľu presne na obed sa všetko skončilo. Bol odmávaný aj posledný pretekár, bol poskytnutý aj posledný rozhovor viac či menej úspešných bojovníkov a neostáva nič iné, len konštatovať, že slovenská výprava sa počas tohto víkendu nestratila. Niekoľko prvých miest a ďalších krásnych umiestnení nám naznačuje, že aj v poslednej časti seriálu v Poluvsí pri Žiline budú na trati vládnuť kruté boje. A ako zaznelo v jednom filme: „Tvoje prdel pozná středověk!“ (Už zase...) Autor: Martin Vaško Foto: www.mtbmaraton.cz

Môj prvý maratón ktorého som sa zúčastnil bol Strážovský bikemaratón v Súľove v roku 2005. Prišli sme tam s kamarátmi na bielom wartburgu s dvoma bicyklami na streche a jedným v kufri :-). Ja som sa šiel len tak pozrieť ako to na maratónoch vyzerá, ale keď som videl všetkých tých pestrofarebných cyklistov tak som sa prihlásil a začal som sa zúčastňovať aj iných maratónov. Od vtedy sa rád vraciam do Súľova. Pri prihlasovaní som dúfal, že sa nezopakuje rok 2009, kedy som tu bol naposledy, keď lialo pár dní pred, v deň preteku a aj pár dní po. Vtedy som nechal bicykel na streche auta, šiel vrátiť čip, pozrel kamarátov ktorých som pri prejazde cez Súľov ani nepoznal pod vrstvou blata a šiel domov. Ešte pred štartom mi hovorili niečo o padavkách, ale keď počítali škody na sebe a bicykloch tak mi dali za pravdu, že to nestálo za to! Tento rok po týždni úpekov pršalo našťastie iba dva dni pred sobotou. Na trati to nebolo skoro ani poznať. Po príjazde do Súľova (už na inom aute :-) ),nás usporiadatelia nasmerovali na parkovisko na lúku pod skalami cca 400 metrov od štartu. Prezentácia v Kultúrnom dome prebehla ako vždy bez najmenšieho čakania, rýchli návrat do auta, prezliecť sa a späť pred kulturák postaviť sa na štart do druhej vlny 48 km trate. Po výstrele sa šlapalo do kopca, kde som sa pripojil ku skupinke s ktorou som krútil ďalej po lúke. Pri jednom úseku v lese kde bolo blato a korene naraz cyklisti predo mnou náhle zastali. Ako vždy som odopol pravú nohu z spd a pri pohľade pod nohu som zistil že je tam veľká kaluž s blatom tak som sa rozhodol prevážiť sa na ľavú stranu. Lenže hlava bola rýchlejšia ako noha ktorá nešla vypnúť z pedála a už som bol zapichnutý ľavým kolenom v mäkkej zemi. Ako som zistil na druhý deň podľa modriny na ľavom boku iba zemina tam nebola, ale asi aj nejaký koreň. Aspoň že som ho netrafil kolenom. Tento rok mám na pády nejaké šťastie, čo pretek to pád. Našťastie sú to pády skoro v nulových rýchlostiach. Vtedy ma obehol aj druhý člen "môjho" tímu bikepoint.sk Erik, ktorého som ale následne pri prejazde cez Súľov dobehol a pár kilometrov sme v teréne tvorili tandem. Neskôr sa mi stratil pri jednom zjazde. Ani som sa nenazdal a na 15 km bola prvá občerstvovačka, kde som si dal ionťák, banán a sušené marhule. Medzi tým začalo slnko svietiť ako sa na letný deň patrí. Potil som sa ako somár v kufri a pri niektorých stupákoch, kde aktuálna rýchlosť sa rovnala pomalšiemu slimákovi sa mi zahmlievali okuliare tak, že som nič nevidel. Pred druhou občerstovačkou nás ešte čakalo tlačenie bikov pomedzi skaly kde na dvoch úsekoch pomáhali usporiadatelia vynášať bicykle cez dva polmetrové skalné schody. Na druhej občerstovačke som doplnil ionťák v bidone,zajedol banán a melón. A zas sa stúpalo a klesalo prevažne po lúkach a za treťou občerstvovačkou prišlo nekonečné stúpanie do sedla Rôsoviny, ktoré som vyšliapal úplne celé popri tlačiacich cyklistoch. Nešiel som o moc rýchlejšie ale krútilo sa mi dobre tak som nezliezal. Pri následnom zjazde vraj bola "jama na mamuta". Nejakú opáskovanú jamu som v jednej zákrute videl, ale či to bola tá mamutia tak to fakt neviem. Po zvlnenom teréne prišla posledná občersvovačka a miesto na doplnenie tekutín. Tesne za občerstvovačkou pred posledným stúpaním som si dával do úst zvyšok gélu. Rajdy som držal iba ľavou rukou, keď som zachytil pravou časťou riaditok za mlieko na kríku a moc nechýbalo a ľahol by som tam. Našťastie mlieko povolilo skôr ako ja a odtrhlo sa. Posledné stúpanie je tradičné do sedla Roháč po krížovej ceste, ktorá sa pre zlý terén skoro celá tlačila a miestami sa brodilo v piesku, ktorým bol pôvodne zasypaný elektrický kábel. Po dažďoch bol piesok kade tade, len nie na pôvodnom mieste. Pár krát sa mi zdalo, že som videl v tom piesku aj mušle. Ale asi som mal nejaké vidiny. Nasledoval konečne zjazd cez lúky a následne cieľ pred kulturákom. Po umytí bicykla som čakal na kamarátku Janku s ktorou som do Súľova došiel v tieni stánku Aminostar spolu s Erikom a jeho manželkou, ktorá tam predávala doplnky stravy a výživy pre športovcov. Po uložení bicyklov do auta, osprchovaní a občerstvení sa v miestnej základnej škole nasledovalo vyhlásenie výsledkov a tombola. Ako obyčajne zas nič. Ani dve sedmičky (skončil som vo svojej kategórii na 77.mieste) mi šťastie nepriniesli. By ma zaujímalo v čom mám ja šťastie a kedy sa konečne unaví .... Autor: Milan Majtán

Túto sobotu sa konal v poradí už 14. ročník Author bikemaratónu Súľovské skaly. Počasie v piatok nevyzeralo najlepšie, ale nakoľko bolo pred časom veľmi sucho, spoliehal som sa na to, že aj napriek prietrži, to do rána stihne vyschnúť. A tak aj bolo, teda až na pár úsekov v lese, kde boli celkom pekne močariská. Ráno som si privstal, aby som stihol vyvenčiť psa. Ja som sa plánoval vyvenčiť v Súľove. Pôvodne som plánoval ísť na biku aj tam, ale nakoniec som šiel s kamarátom na Ducatte. Vpredu miesto nebolo a tak som musel ísť dozadu, že aspoň budem pridržiavať bicykle. A ono by to bolo fajn, len keby sa za nás nezavesili policajti, ktorí zhodou okolnosti išli riadiť premávku do Súľova. Musel som sa schovávať vzadu na podlahe, aby ma nevideli. Veď nebudeme riskovať pokutu. Keď sme konečne prišli do cieľa, alebo mám povedať na štart, už som bol dobre vymasírovaný, špinavý a to som na biku ešte ani nesedel. Parkovalo sa opäť na prudkej lúke, tak sme dúfali, že nebude pršať. Pomaly sme sa presunuli k obecnému úradu, kde už prebiehala prezentácia a bola fakt rýchla. Ani som sa nestihol spamätať a už som odchádzal s čipom, taškou a úsmevom na tvári. Pôvodne som plánoval dať si dlhú trať, ale vzhľadom na piatkový lejak, som zvolil strednú. Dlhá mala štart o deviatej, na ktorej sa ako obvykle zišiel pekný počet bikerov. Stredná trať bola rozdelená na dve vlny. Tá prvá štartovala 9:15 a druhá pätnásť minút po nej. Do nej som sa pomaličky zaradil aj ja. Samozrejme, pekne nakoniec, ako vždy. Aspoň ma už nikto nepredbehne :-) Ešte som prehodil pár slov s kamarátmi a o chvíľu som už dupal do pedálov. Tento rok sa mi šlo mimoriadne dobre. Rád jazdím, keď nie je moc teplo. Na miernom tiahlom stúpaní do Hradnej sa pelotón pekne potrhal a každý si našiel svoje miesto. Pri zjazde do Vrchteplej som stretal jedného pretekára, ktorý asi vážnejšie spadol, keďže ho viezli na biku k občerstvovačke. Tu som sa chvíľu zdržal, pretože tu mali moju obľúbenú štrúdľu. Ta bola mimochodom na každej občerstvovačke, za čo majú organizátori u mňa veľké plus. Následný zjazd do Súľova bol dosť blatistý, ale to ja rád, keď nie je na celej trati. Cez Súľov som prefrčal bez pózovania, keďže manželka tam na mňa s foťákom nečakala. Potom sa šiel kúsok po asfalte a potom opäť turistickým chodníkom do lesa. Tento úsek je fajn na rozdýchanie, dosť sa tu tlačí a sem tam aj nesie bike. Ale tu boli „vždy pripravení“ chalani ochotní pomôcť vyniesť bicykel a možno aj bikera :-) Zvyšok trate sa mi šlo tiež fajn, až na stupáčik nad Hlbokým. Slnko tu dosť pripekalo a potil som sa ako zlodej pri výsluchu. Poslednú štrúdľu som si dal v Hričovskom Podhradí, aby som sa posilnil pred tým nekonečným kopcom do Lietavskej Závadky. Tam som na občerstvovačke štrúdľu už vynechal, miesto toho som sa nechal zlákať na slivovicu :-) No nedajte si. Posledné stúpanie do Roháčskeho sedla nebolo nič moc, strašne veľa piesku, do ktorého sa kolesa zabárali a nie a nie sa vyhrabať. Najskôr som si myslel, že to naplavilo po tom piatkovom lejaku, ale neskôr som si všimol odkrytý kábel, tak mi bolo jasné, že to tu naviezli. Našťastie v zjazde do Súľova už žiaden piesok nebol. Musím sa ospravedlniť jednému pánovi, ktorého som tu nechtiac vykoľajil. Kričím z prava a idem z ľava. Potom som po lúke už len zišiel do dediny a do cieľa. Výsledný čas 3h23min.Ja viem, že to je nič moc, ale ja som spokojný. Je to o pol hodinu lepší čas, ako som mal minulý rok. Hotovo, misia splnená. Pretek hodnotím ako veľmi dobrý, značenie super, ani slepý by nezablúdil. Občerstvovačky na jednotku, ako nový paušál od Orangu, akurát sa mi zdalo, že bolo na trati menej paparazzi ako obvykle. No a pre mňa bol bonus sms, ktorá mi prišla, keď som prišiel do cieľa. Môj výsledok na mobile. Tak s tým som sa ešte nestretol, ale vraj to bolo aj na Fatranskom maratóne. Tak o rok sa tu uvidíme opäť a snáď už to dám pod tri hoďky :-) Autor: Erik Kubík

Krásne slnečné dopoludnie privítalo najlepších cyklistov Česka a Slovenska v Púchove. Na štarte sa podpísalo 188 cyklistov spolu Elite aj U23 a presne so zvonením kostolných zvonov preteky odštartovali o 11:00. Na štart sa prišlo pozrieť množstvo divákov, mohli sme ich rátať v stovkách. Samotné preteky odštartovali z ostra a už v prvom kole sa pokúšali újsť, alebo aspoň diktovať tempo pelotónu, Tybor, Kováč (Dukla Trenčín Trek), tiež Martin Velits a Zdenek Štybar (OPQS) s Jurajom Saganom (Liquigas). Pelotón si to všetko kontroloval. Veľmi aktívnym borcom ihneď od začiatku bol Ondřej Pávek z AC Sparta Praha, ktorý na chvíľu šiel sám, no po pár stovkách metrov bol dostihnutý. V druhom kole sa už konečne podaril typický únik, keď balíku nastúpil Martin Mahďar (Dukla Trenčín Trek). Cieľom druhého okruhu prešiel vpredu sám s náskokom 1:20 na pelotón, ktorý sa už v týchto momentoch trhal. Tempu nestačili viacerí zväčša cyklisti U23. V treťom okruhu sa ku Mahďarovi pridal už skôr aktívny Pávek z AC Sparta Praha. Náskok sa priblížil k dvom minútam a na konci tretieho okruhu sa dopredu vydal dvadsaťtrojkár Jíří Skalický (Focus Cycling Znojmo). Aj na vjazde do piateho kola bol stále Skalický úplne osamotený medzi dvojičkou na čele a pelotónom. Náskok Mahďara s Pávekom na pelotón sa pohyboval na hranici štyroch minút. Ešte si zrekapitulujme problémy. Zo známych pretekárov musel bicykel meniť František Raboň, no bez problémov sa do balíku vrátil. Vo štvrtom kole nastal hromadný pád, no nikto zo známejších mien sa do neho nezaplietol. Prácu mala aj sanitka, no odstúpenia hlásené neboli. Doplníme perličku - mechanické vozidlo Omega Pharma - Quick Step vedené Brianom Holmom malo na starosti aj Romana Kreuzigera, mechanické vozidlo Liquigasu zasa riadil bývalý Saganov tréner Milan Novosad. Tempo pretekov bolo v prvých dvoch kolách rýchle, no potom, keď sa dopredu vydal Mahďar, sa všetko upokojilo a oproti plánu sa v polovici pretekov zaostávalo zhruba o 15 minút. 91 km pred cieľom sme videli stále vpredu známu dvojicu, no Skalický sa už zaradil do balíka. Náskok bol presne šesť minút. Prvých 100 kilometrov šli pretekári rýchlosťou 40,8 km/h, čo bol údaj mierne za očakávaním. Musíme povedať, že taktika "ísť od začiatku šrot" a robiť problémy Petrovi Saganovi, ktorú avizovali viaceré tímy, sa nepodarila. Tento obraz pretekov fenomenálnemu šprintérovi maximálne vyhovoval. Pripomíname, že hoci časomiera ukazovala Františka Raboňa mimo pretekov, pretekár OPQS bez problémov pokračoval, iba vymenil bicykel a na novom nemal pretekársky čip. Po dojazde 6. kola už náskok klesol rapídne na 1:40. O kolo neskôr už balík únik zlikvidoval, ale rozdelil sa. Vpredu ostal už iba zhruba 40-členný balík. Boli tam všetci veľkí favoriti. Preteky sa teda naozaj začali až 50 km pred páskou. Pri nájazde do posledného kola sa vpredu odčlenila trojička Čechov Raboň, Polnický a Kadlec. Najlepší Slováci si šli vlastné preteky so stratou 1:20. Česká trojica dokázala svoj únik doviesť do víťazného konca a finišovala jedinú sekundu pred prvou skupinou favoritov. Majstrom ČR sa stal Milan Kadlec z ASC Dukla Praha. Finišoval tesne pred Frantom Raboňom a Jířím Polnickým. Sekundu za nimi došiel a špurt početnej skupiny vyhral Peter Sagan, ktorý sa podľa očakávaní stal majstrom Slovenska. Striebro bral Peter Velits a o bronz sa pobili kolegovia z trenčianskej Dukly Patrik Tybor a Roman Broniš. Posledná medaila padla do rúk prvému menovanému. Český titul U23 vybojoval Karel Hník a medzi Slovákmi triumfoval Filip Taragel (Dukla Trenčín Trek) pred oddielovými kolegami Bérešom a Kolářom. Nakoniec sa táto informácia z časomiery nepotvrdila a cieľom ako prvý z našich juniorov prešiel Michal Habera (tiež Dukla TN). Na druhé miesto vytlačil Taragela, ktorý má z MSR dve striebra, a tretí skončil Málik z Interu Bratislava. Výborný šampionát vyvrcholil výbornými pretekmi s očakávaným koncom na slovenskej strane. U susedov v Dukle Praha sa oslavovalo až do rána, pretože triumfovať Michalom Kadlecom nad viacerými svetovými cyklistami bol menší zázrak. Obaja Slováci na nadchádzajúcej Tour de France sa predvedú v špeciálnych dresoch majstrov svojich krajín (Velits v časovkách, Sagan v klasických etapách), a to sme určite chceli. Organizačnému tímu okolo Ladislava Velitsa patrí poklona a gratulácia jeho synom k trom medailám.     1. (1.) KADLEC Milan ASC Dukla Praha 4h 32' 08'' 2. (2.) RABOŇ František Omega Pharma - Quick Step + 00' 00'' 3. (3.) POLNICKÝ Jíří Whirlpool-Author + 00' 00'' 4. (1.) SAGAN Peter Liquigas - Cannondale + 00' 00'' 5. (4.) HOCHMANN Jíří ASC Dukla Praha + 00' 00'' 6. (5.) ŠTYBAR Zdeněk Omega Pharma - Quick Step + 00' 00'' 7. (6.) KREUZIGER Roman Astana Pro Team + 00' 00'' 8. (1.) HNÍK Karel (U23) Sunweb - Revor Cycling Team + 00' 00'' 9. (2.) VELITS Peter Omega Pharma - Quick Step + 00' 00'' 15. (3.) TYBOR Patrik Dukla Trenčín Trek + 00' 00'' 16. (4.) BRONIŠ Roman Dukla Trenčín Trek + 00' 00'' 21. (5.) VELITS Martin Omega Pharma - Quick Step + 00' 00'' 24. (6.) SAGAN Juraj Liquigas - Cannondale + 00' 15'' 29. (1.) HABERA Michal (U23) Dukla Trenčín Trek + 02' 10''   Zdroj:http://cycling-info.sk

Kedysi mi jeden kamarát povedal, že komu po prepitej noci nie je zle, tak ten pil určite pod svoje možnosti. Myslím si, že niečo podobné platí aj u bicyklovania. Keď sa biker vráti domov úplne v pohode, tak očividne ten jeho výjazd (výlet, maratón,...) za veľa nestál. Toto však nie je prípad akcie, ktorá sa každoročne koná v Beskydách a má výstižný názov Kopřivnický Drtič. Táto akcia je úplne odlišná od všetkých ostatných. Nejde o maratón, ale o poloorientačný nezávodný vytrvalostný výlet. Každý účastník dostane mapu s trasou, ktorú by mal (avšak nemusí) prejsť a na vytýčených kontrolách (väčšinou horských chatách) získať razítko do mapy. Kto získa aspoň dve pečiatky, dostane medailu. Kopřivnický je pretože sa koná v meste Kopřivnice, kde je štart a zároveň cieľ. A názov drtič hovorí sám za seba. Navrhnutá trať každého účastníka úplne rozdrtí. Stotridsať krásnych, ale nesmierne náročných kilometrov kopcami Moravskoslezkých Beskyd s prevýšením 3500 metrov dokáže trénovaných unaviť, menej trénovaných zničiť a netrénovaných úplne zdrtiť. Spomínam si ako by to bolo včera, keď sme sa pred štyrmi rokmi spolu s kamarátom Martinom zúčastnili prvýkrát tejto akcie. Po 120-tich kilometroch som bol taký zničený, že som bike tlačil prevesený cez riaditká a každú chvíľku v tejto polohe driemal od únavy. Našťastie je Martin obdarený nekonečným množstvom trpezlivosti a vydržal to so mnou až do konca. Bohužiaľ mi sily nevydržali až do konca a posledných pár kilometrov sme zvolili cestu po asfaltke namiesto navrhnutej trasy akcie. Vtedy nad nami trať vyhrala a my sme prisahali, že o rok ju prejdeme celú. Odvtedy ubehlo niekoľko rokov a napriek našej každoročnej účasti sa nám to ani raz nepodarilo. Je 16. jún 2012 a ďalší ročník drtiča začína… Je 7:30 ráno a na letnom štadióne v Kopřivnici je pod štartom nastúpených skoro 800 bikerov. Sú tu všetky výkonnostné úrovne športovcov. Niektorí chcú dať trať v čo najkratšom čase (najmenšia skupinka), niektorí chcú zvládnuť celú trať bez ohľadu na čas a sú tu aj takí, ktorým stačí sa pár hodín povoziť v peknom prostredí bez ohľadu na výsledok. Vďaka nezávodnosti tejto akcie nie je cítiť to nepríjemné napätie, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou každého maratónu. Organizátor nás s prianím príjemnej zábavy vysiela na trať… Od začiatku sú jasné dve veci. Prvou je, že predpoveď neklamala a slnko nás bude páliť celý deň. A tá druhá, že po celotýždňovom daždi trať nie je vôbec suchá a pokiaľ sa neutopíme vo vlastnom pote, utopíme sa beskydskom blate. Tak či tak, po prejdení nebudeme vhodnými adeptmi pre fotenie do módneho časopisu. To nám však nevadí, veď ako sa spieva v hymne žilinského cykloklubu “aj keď za ušami blato, stále stojí to za to...” . Štart je veľmi pomalý, nikto sa nikam neženie. Určiť si správne tempo je to najdôležitejšie na tejto trati. Z každej strany počúvam (ako každý rok) dohady o tom, komu sa podarí koľko z trate prejsť a ako zničení prejdeme cieľovou páskou. Cesta až do Štramberku je za nami a tešíme sa snáď na najkrajšiu časť trasy – stúpanie na Svinec, odkiaľ je krásny výhľad na všetky strany. Po zbehnutí z kopca nás čaká prvá kontrola, kde je už pripravené okrem razítok aj chladené pivo a usmievavé slečny s pamätnými nálepkami na naše tátoše. Moc sa tu nezdržujeme a po malom osviežení pokračujeme v ceste k druhej kontrole, ktorá je za najbližším kopcom. Aj keď láska nechodí po horách, s defektmi sa na nich určite stretneme a tak druhú kontrolu si užívame s montpákami v rukách... Tohtoročná trasa zahŕňa aj prechod Vsetínskymi vrchmi a tak po opravení defektu pokračujeme ďalej na juh. Cesta ubieha veľmi rýchlo a s pribúdajúcimi kilometrami sa u nás zväčšuje nádej, že tento rok sa nám podarí celú trasu prejsť. Od ďalšej kontroly nás delí už len prudký výjazd k Hornej Lhote a následný náročný zjazd do Bystričky. Kým Martin popiera všetky fyzikálne zákony a zdoláva toto viac než 30 stupňové stúpanie na bicykli, my ostatní sme sa rozhodli s gravitáciou nepretláčať a pomaličky tlačíme bicykel na vrchol. Drsný zjazd značne preveruje technické zručnosti každého z nás a tak sme radi, že sa dostávame na kontrolu v Bystričke, kde vládne skvelá nálada. Každý sa občerstvuje a vymieňa si doterajšie dojmy z trate. Všetci si uvedomujeme, že to najťažšie nás ešte len čaká – výstup na hrebeň Vsetínskych vrchov a jeho následný prechod. Výstup na hrebeň nie je možný zo sedla bicykla. Dokonca aj Martin, ktorý nerád skladá tretry z pedálov je tu k tomu donútený. Toto nekonečné stúpanie je na hrebeni nahradené ešte nekonečnejším hrebeňom. Trasa je jasná Ptáčnice – Tanečnice – chata Čarťák. Avšak týchto 20 kilometrov náročného terénu nemá konca kraja a tak, keď po príchode na chatu padám na zem a hodinu to rozdýchavam. V tráve je vyvalených množstvo bikerov a na každom je vidieť značnú únavu. Veľa z nich sa rozhodlo ukončiť trápenie a vrátiť sa do Kopřivnice najľahšou možnou formou - po asfalte. Mne je jasné, že tento rok prídem do cieľa opäť zdrtený… Dlhšia prestávka mi výrazne pomohla a tak krátky výjazd na Soláň mi nerobí žiaden problém. Väčšie problémy sa objavujú pri technickom zjazde do Hornej Bečvy, kde je nutné zvládnuť množstvo koreňov, veľké kamene a prudké klesania. Sedadlo ide teda dole na doraz, zadok sa šúcha o zadný dezén a hlava sa maximálne koncentruje. Vďaka tomuto zostupu prichádzam dole úplne vyklepaný, čo nie je veľmi ideálny stav pred stúpaním na chatu Martiňák. Všetko sa však dá zvládnuť a tak o pol hodinky už popíjame s Martinom studenú kofolu hore na chate. Čas je však neúprosný (a Martin tiež) a tak po chvíľke oddychu vyrážame na Pustevny, kde nás čaká predposledná kontrola. Práve na tomto mieste sme sa to rozhodli vzdať minulého roku a po asfalte sa vrátiť do cieľa. Tentokrát to však nevzdáme. Po krátkom váhaní sme rozhodnutý pokračovať na trase. Veď je ešte len 7 hodín večer a máme stále dve hodiny svetla. Navyše aurora v batohu to istí. Osud je však proti nám. Pri zjazde z Pustevien míňame správnu odbočku a uvedomíme si to veľmi neskoro. Síce je tu stále možnosť návratu, avšak chýbajú nám sily – niekomu fyzické, niekomu psychické. Volíme teda cestu zbabelcov a o pár minút po hlavnom prúde vchádzame do Kopřivnice. Po chutnej večeri sedíme pri stane a s medailou na krku sledujeme nočných jazdcov ako prichádzajú do cieľa. Celý čas rozmýšľam či by sme to zvládli, keby sme išli tou správnou cestou. To sa už nedozviem. Jedno je však isté. Drtič nad nami tento rok opäť vyhral, ale my sa nevzdáme a o rok sme tu zas... Autor: Peter Chovanec Foto: www.drticbike.cz

Tak a čas je neuprosný a o dva týždne sa roztočia hodinky na jedinom Slovenskom MTB ultramaratóne bikepoint.sk CYKLOPOZITÍVNYCH 24 hodín MTB. Termín je stanovený na 7.-8. júla 2012. Ako býva  dobrým zvykom na 24-kách tak štart bude na pravé poludnie v sobotu 7.7. Samozrejme v piatok večer sa zaplní kemp a večer bude čakať na účastníkov disco a samozrejme posedenie s priateľmi. Tento rok sa maratón presúva do blízkosti Rajeckých Teplíc jej miestnej časti Poluvsie.  Slovenská 24-ka je bodkou za DEMA Československým seriálom 24 hodín MTB, ktorého súčasťou sú 24-ky v Jihlave, Liberci, Bystřičke... Pozor! Vzhľadom k rastúcej popularite 24-iek je limit pretekárov ohraničený na 300 štartujúcich.  Sú pre Vás pripravené tieto kategórie: 4 tým (muži, mix do 40 let) 4 tým (muži, mix nad 40 let) 2 tým (muži, ženy, mix do 40 let) 2 tým (muži, ženy, mix nad 40 let) Jednotlivci (muži, ženy do 40-ti let) Jednotlivci (muži, ženy nad 40 let) Jednotlivci (muži, ženy nad 55 let) Nezabudnite, že zlacnené štartovné je do konca júna a je 32€/osoba. Štartovné zaplatené do 30.6. obsahuje. Tričko s logom 24-ky, energetický nápoj, 2x strava, 2xnápoj, NON STOP občerstvovačka / platí aj pre doprovod/  základný servis, energetická tyčinka....... Tešíme sa na Vás a pripravte si dobrú náladu a svetlá!!! www.cyklopozitiv.sk Autor: Luboš Terry Dupkala

Srdečne Vás chceme všetkých pozvať na ďalší ročník maratónu Marikovskou dolinou (predtým FC maratón). Celé podujatie začne už v piatok podvečer 29.6.2012 šprintmi. Pôjde sa na dva skrátené okruhy na XC trati, kde sa mimochodom konajú aj cyklokrosové preteky, tento rok dokonca Svetový pohár B kategórie. Zázemie je situované na lúkach, nebude žiadny problém zaparkovať karavan alebo si postaviť stan. Prvých šesť pretekárov získa finančné ceny. V sobotu budú odštartované preteky na 36 km (1010 m) a 56 km (1620 m??) okrem toho detský pretek a preteky pre rodiny z deťmi na 5km. Každý, kto už na našom maratóne niekedy štartoval si určite zapamätal trať. Po úvodných dvoch kopčekoch, ktoré dajú zabrať hlavne na slnku, keďže vedú odkrytými lúkami sa závodníci dostanú do pasáží, ktoré tvoria srdce maratónu, sú to dva dlhé úseky hravých singletrackov. Závodníci ašpirujúci na „bedňu“ by sem určite mali prísť medzi prvými, keďže obiehanie na týchto úsekoch je mierne problematické. Hladké plášte typu Furious Fred odporúčam iba dobrým technikom alebo samovrahom. Druhá polovica dlhej trate je kompletne nový úsek, kde opäť nechýbajú upravené singletracky, prudké stojky, miesta s výhľadmi. Táto časť trate všetkých skutočne preverí, odmenou Vám bude zážitok v podobe skutočného bajkingu, nečakajte žiadne zvážnice alebo nudné cesty, úzke kľukaté cestičky vedú iba pravou divočinou, kde nie je núdza o jelene, diviaky, muflóny. Samozrejmosťou je bohatá tombola, zaujímavé finančné odmeny pre prvých 15 pretekárov v celkovom poradí na dlhej trati ale hlavne skvelá trať postavená bajkermi pre bajkerov. Štart na dlhej trati začína o 10:00 hod. Štartovné je 13 EUR na oboch tratiach (uhradené do 15.6.2012), po tomto termíne 19 EUR, v štartovom balíčku si nájdete kopec zaujímavých vecí, ktoré sa hodia každému bajkerovi. Celé podujatie je tradične zaradené do Valašsko-Považskej série. Nezabudnite, že do celkového hodnotenia a zaradenia do záverečnej tomboly je potrebné odjazdiť minimálne päť podujatí z ôsmich. Takisto je súčasťou Slovenského pohára v maratóne. Kompletné propozície spolu s ďalšími informáciami nájdete na našej domovskej stránke www.fcteam.sk. Takisto prihlasovanie na maratón nájdete na tejto stránke. Uvidíme sa na štarte, želám krásny zážitok zo závodenia v krásnej prírode. FC Team    

Obľúbený KRÁĽOVSKÝ MTB MARATÓN spustil prihlasovanie na svoj už 5. ročník. Maratón sa uskutoční 1.9.2012 v Granč-Petrovciach. Pre všetkých bajkerov sú pripravené tri trasy 100km, 50km a 25km. Na najmenších organizátor taktiež nezabudol a pripravil pre nich BABY KING RACE. Prihlasovanie na KRÁĽOVSKÝ MTB MARATÓN  bolo spustené.  Všetky potrebné informácie nájdete na adrese www.kralovskymaraton.sk Autor: Luboš Dupkala

Propozície Zmena propozícií časovky jednotlivcov kategorií juniorky, ženy a juniori 20.6.2012 Z technických a organizačných príčin sa mení trať a čas štartu časovky jednotlivcov kategorií juniorky, ženy a juniori.  Zmeny nastali oproti pôvodnému rozpisu v týchto bodoch. Termín a miesto: 20.6.2012 o 15.00 hod v Púchove Technická porada: Technická porada bude v deň pretekov v DK Púchov o 13.00 hod. Trať pretekov: juniorky: Púchov – Nimnica – Udiča a späť dľžka trate 19,5 km ženy: Púchov- Nimnica – SVŠ Priehrada mládeže a späť dľžka trate 15,4 km pretekári absolvujú 2x, celková dľžka 30,8 km. juniori: Púchov- Nimnica – SVŠ Priehrada mládeže a späť dľžka trate 15,4 km pretekári absolvujú 2x, celková dľžka 30,8 km. Ostatne body rozpisu zostávajú a platia. Zmena propozícií časovky jednotlivcov kategorie ELITE a U23 21.6.2012 Z technických a organizačných príčin sa mení trať a čas štartu časovky jednotlivcov kategorie ELITE a U23. Zmeny nastali oproti pôvodnému rozpisu v týchto bodoch. Termin a miesto: 21.6.2012 o 15.00 hod Púchov Technická porada: Technická porada bude v deň pretekov v DK Púchov o 13.00 hod Trať pretekov: Púchov – Nimnica – Udiča a späť, dľžka trate je 19,5 km pretekári absolvujú 2x, celkovo 39 km. Ostatné body rozpisu zostavajú a platia. Program podujatia 20. 6. 2012 ČASOVKA: JUNIORKY, ŽENY, JUNIORI Štart: 15.00 h – Námestie slobody Púchov Trať pretekov: Púchov – Nimnica – Udiča – Nimnica – Púchov 21. 6. 2012 ČASOVKA: ELITE A U-23 Štart: 15.00 h – Námestie slobody Púchov Trať pretekov: Púchov – Nimnica – Udiča – Nimnica – Púchov 23. 6. 2012 PRETEKY JEDNOTLIVCOV: ŽENY A JUNIORKY, JUNIORI Štart: 11.00 h – Námestie slobody Púchov (juniorky, ženy) Štart: 15.30 h – Námestie slobody Púchov (juniori) Trať pretekov: Púchov – Lednické Rovne, (nájazd na okruh Lednické Rovne) – Horovce – Lednica – Lednické Rovne 24. 6. 2012 PRETEKY JEDNOTLIVCOV: ELITE A U-23 Štart: 11.00 h – Námestie slobody Púchov Trať pretekov: Púchov – Lednické Rovne, (nájazd na okruh Lednické Rovne) – Horovce – Lednica – Lednické Rovne Koncert: 17.00 h – skupina NOCADEŇ v areáli LEDROV Viac na http://msrpuchov2012.originals.sk/

16. júna sa v Porubskej doline konal už 16. ročník „Medvedieho okruhu“. Organizátorom tohto MTB preteku je Maratón klub Rajec. Tento rok sa na štart postavilo viac ako 130 účastníkov, čo bol nový rekord tohto podujatia. Zázemie preteku je už tradične v príjemnom prostredí Porubskej doliny pri „Palovej chate“. Aj tento rok bola pre pretekárov v hlavných kategóriách pripravená už 16 rokov nezmenená 22 km dlhá trať v peknej prírode Malej Fatry. Pre ženy a juniorov si organizátori pripravili polovičný 11 km dlhý okruh. Tento rok to bol už môj 4. štart na tomto preteku. Ako po minulé roky, tak aj teraz som na miesto konania prišiel v rámci rozjazdenia na bicykli, tentoraz spolu s celkom početnou partičkou tímových kolegovcov a kamarátov. Prezentácia sa obišla bez čakania a pred 11 sme už stáli na štartovej čiare. S jemným oneskorením tesne po 11 bolo odštartované. Úvodné asi 3 kilometre sme šli po asfaltke dole dolinou. Túto pasáž preteku nemám rád, pretože jazda v balíku plnom plašákov so sebou prináša celkom veľké riziko hromadného pádu. Aj teraz o kolízie nebola núdza, ale zaobišli sa našťastie bez pádu. Po zhruba 3 kilometroch asfalt končí a začína dlhé stúpanie po zvážnici, kde sa balík po chvíli natiahne a neskôr úplne potrhá. Hneď na začiatku stúpania som skúsil potiahnuť špicu a odtrhnúť sa od zvyšku štartového poľa. Po chvíli sme na špici ostali už len dvaja spolu s Jarom Štvrteckým. Miesto vo vedení sme si vymenili a ja som sa ho snažil zubami nechtami udržať. Po pár kilometroch sa mi ale Jaro začal vzďaľovať a bolo mi jasné, že budem opäť bojovať „len“ o 2. miesto.     S pribúdajúcimi kilometrami sa mi šlo čoraz ťažšie a nohy mi začali celkom pekne tvrdnúť. Odstup od prenasledovateľov za mnou sa nemenil a na dlhších rovinkách som ich mal stále na dohľad. Po krátkom zjazde prišla ťažká pasáž v teréne výdatne zmáčanom po dažďoch čo tu boli uplynulý týždeň. Tento úsek bol dosť silový a technicky náročnejší, čo mi celkom vyhovovalo a vytvoril som si tu pred tretím v poradí už dostatočný náskok. Po chvíli som sa už ocitol pod Úplazom a pekne peši popri bicykli som zdolal posledné metre stúpania. Na vrchole stúpania na Úplaze som si ešte skontroloval pozíciu a bolo mi jasné, že sa v zjazde nemusím nijak zvlášť ponáhľať a riskovať. Zjazd som teda šiel už na istotu, aby som sa vyhol technickým problémom, ako napríklad minulý rok, keď som sekol plášť a koleso mi vyfučalo 50 metrov pred cieľom, čo ma vtedy stálo víťazstvo. Tento rok to teda bolo opäť 2. miesto za víťazným Jarom Štvrteckým z Dema Racing Tamu, čím som zavŕšil čistý strieborný hattrick na tomto preteku. 3. miesto tak ako vlani obsadil Jožko Štefánik z CK MTB Dohňany.     V cieli už bola aj víťazka kategórie žien, moja tímová kolegyňa z Divina Racing Teamu, Katka Dolinajová, ktorá hneď svoju premiérovú účasť pretavila v zlato. V kategórii nad 40 rokov vyhral najúspešnejší pretekár histórie Medvedieho okruhu, domáci borec Zdeno Koleda. V príjemnej atmosfére a krásnom slnečnom počasí pri guláši a pivku sme počkali ešte na vyhlásenie výsledkov a tombolu. V tombole sa mi tento raz zadarilo a vyhral som poukaz na mnou „milovaný“ spinning. Po tombole nasledovala už len cesta domov tak trochu okľukou tréningovo cez Súľovské skaly. Tento pretek si ma svojou atmosférou získal a budúci rok sa tu vidíme určite opäť. Autor: Juraj Meliš Foto: Vlado Skull Štrbo

V poradí 9. ročník 1. Košického bikemaratónu je tu a sme radi že toto podujatie je už súčasťou športového kalendára bikerov na Slovensku i v zahraničí. Ako po minulé roky, aj tentoraz, je 1. Košický bikemaratón súčasťou Cyklomaratónskej MTB série.  Cieľ organizátora vytvoriť podmienky pre čo najširšiu účasť verejnosti z Košíc a celého Slovenska na tomto podujatí sa darí plniť, čomu nasvedčuje aj účasť viac ako 400 pretekárov v uplynulom roku. Z dôvodu zatraktívnenia tratí, pri zachovaní ich maximálnej bezpečnosti, sme aj tento rok pripravili niekoľko úprav. Najzásadnejšou je asi prejazd lokalitou Rozsypaný kameň, juhozápadne od Kojšovskej holi, ktorý ponúkne naozaj zaujímavé výhľady a skvelé bajkovanie.   Tešíme sa teda na stretnutie s Vami už 30. júna 2012 v rekreačnom stredisku Jahodná pri Košiciach. Viac info na: www.1kbm.sk http://www.facebook.com/#!/1KosickyBikeMaraton

MTB maratón GALAXY PETYŠA TOUR v Rožňove pod Radhoštěm som absolvoval prvýkrát. Rok 2012 znamenal už  9. ročník tohto MTB preteku. Je zaradený do GALAXY TOUR 2012. Súčasné je po Karlovskom PEPI maratóne a Fatranskom MTB maratóne tretím maratónom valašsko-považskej MTB série. Po takmer dvojtýždňovom nevydarenom počasí s množstvom prehánok som mal mierne obavy, či to nebudú poriadne „blatové kúpele“. Dozvedel som sa však, že na trati je veľa asfaltových úsekov, minimum lúk, takže občasná mláka by nemala robiť problém. Ako zázrakom sa v piatok počasie umúdrilo a v sobotu na pretekárov čakal teplý a slnečný deň. Po bezproblémovej ceste sme dorazili do Rožnova pod Radhoštěm. Zvýšená hustota áut s bicyklami na strechách nasvedčovalo tomu, že sa tu niečo koná. Hneď po príjazde na parkovisko, ktoré sa nachádzalo pred miestnym kúpaliskom, k nám  pohotovo pribehla pani a zinkasovala parkovné. Takéto niečo sa mi stalo prvýkrát - na iných maratónoch som sa s tým ešte nestretol. Malé mínus pre organizátorov. Prezentácia prebehla bez problémov. V štartovom balíčku sa nachádzali ponožky, reklamné prospekty, müsli tyčinka a nealko pivo, čo viac si môže človek priať.  Na dnešný maratón boli prichystané pre cyklistov dve trasy. Prvá jednoduchšia v dĺžke 30 km s prevýšením 800 m, druhá v dĺžke 58 km a slušných 1730 výškových metrov. Štart krátkej trate bol naplánovaný o 12:30 hod. Do štartu dlhšej trate o 12 tej ešte ostával čas 1 a pol hodiny, takže som mal dostatok času na prezlečenie, rozjazdenie a postavenie sa do štartového poľa. Na štart sa spolu postavilo približne 470 cyklistov. Nasledovalo predstavenie maratónu, pospomínanie na cyklistov, ktorí tu naposledy vyhrali a podobne. Posledná minúta pred štartom, adrenalín narastá podobne ako pocitová teplota, neviem odhadnúť koľko bolo na priamom slnku. Naposledy som mal také slniečko na minuloročnom Dubničáku, ale nebolo tak vlhko. Každopádne som si pomyslel, že dnes to nebude ľahké. Podľa informácií, profil dlhšej trate obsahoval tiahle stúpania, po ktorých nasledovali väčšinou technickejšie a náročnejšie zjazdy plné kameňov a koreňov. Hneď po štarte sa celý „Balík“ vydal svižným tempom najprv po asfaltke, ktorá prešla do lesnej cestičky. Prvá mláka a blato zaručili, že môj pohľad už nebol taký čistý. Ale to malo na svedomí určite aj teplo, ktoré spôsobilo, že prvých 10 kilometrov som sa iba trápil, nohy ťažké, horšie dýchanie.  Takýto stav väčšinou prichádza minimálne po 50. kilometri. Ako morálnu a fyzickú podporu som siahol po géle, ktorý ma nakopol a konečne sa začalo dobre šliapať.  Zrazu vidím prvých jazdcov zápasiacich s defektom, v duchu som bol rád, že som bezdušový. Moja spomínaná (ne)výhoda sa bohužiaľ prejavila hneď po prvom zjazde.  Obidve kolesá poloprázdne, takže vynútená prestávka, dofúknutie a ide sa ďalej. Táto situácia sa nanešťastie opakovala po  každom zjazde. Skupinka, v ktorej som išiel, mimochodom v zložení, ktoré mi robilo spoločnosť aj na Fatranskom MTB maratóne, už bola ďaleko. Vedel som, že ma čaká výstup na Veľký Javorník, skupinu už nedobehnem, takže som išiel sám a dopredu ma hnala iba vidina  najbližšej občerstvovačky. Prvá iba „pitná“ mi extra energie nedodala. Poriadna aj s jedlom mala nasledovať okolo 32. kilometra.  Po vyšliapaní druhého najvyššieho úseku nasledoval dlhší zjazd na Dolní Paseky (u mňa opäť fúkanie) a pokračovanie po asfaltovej ceste popod Radhošť. Zrazu zhruba v polovici úseku vidím  na ceste nápis 500 metrov, čoskoro 200 metrov a viem , že vytúžené doplnenie energie je blízko. Na cyklistov čaká bohatý výber, ochotní ľudia, takže opäť plný síl pokračujem ďalej. V tomto u mňa na jednotku, osobne by som však prvú a druhú občerstvovaciu stanicu vymenil. Pomaly sa dostávam na najvyšší bod trasy, telo sa už na počasie aklimatizovalo takže mi nič nebránilo pokračovať ďalej v jazdení a fúkaní J. Po slušnom zjazde vidím druhú občerstvovačku, na ktorej iba doplním vodu a idem ďalej. Výživné stúpanie na Buřov dalo slušne zabrať, ale vedel som, že sa pomaly blížim do cieľa. Záver maratónu som išiel po cyklistikých chodníkoch, po ktorých sa veselo premávali aj malé deti, čo nebolo extra bezpečné pre obidve strany. Posledné kilometre bol pripravený ešte slušný blatistý úsek pre tých, ktorí náhodou ostali čistí. Príjazd do cieľa cez golfové ihrisko, potom ešte asfaltka a vidím pred sebou oblúk. Nasleduje umytie bicykla - k dispozícii boli hadice s vodou s krátkym čakaním a sprchy pre pretekárov. Na jedlo bolo na výber kuracie stehno alebo guláš - v tomto nemám, čo vytknúť. Nasledovalo rýchle vyhlásenie výsledkov a tombola. Na dlhšej vyhral medzi mužmi Ondřej Fojtík, druhý došiel Nikola Ivanov, tretí slovák Branislav Kacina. Prvé miesto pre nežnejšie pohlavie obsadila Lucie Macíková. Na krátkej trati vyhral Daniel Rubič. V tombole bolo dosť cien, niečo sa ušlo aj pre mňa, takže môžem spokojne odísť domov.  Výsledky 30km Výsledky 58km Mám za sebou ďalší maratón z valašsko-považskej série, solídne zničené nohy, ale ruky z fúkania boli na tom horšie. Od plánovaného výsledného času rozdiel pol hodiny. V mojom prípade sa pod to podpísalo teplo, technické problémy - dnes som nemal svoj deň. Mne to však nevadí, ďalší v poradí Súľovský maratón dopadne lepšie, je to „domáca pôda“, viem čo ma čaká. Spokojný a s dobrým pocitom z peknej, ale ťažkej trasy odchádzam a teším sa opäť o rok. Autor: Ján Raždík

Posledná deviata etapa rozhodla doslova o všetkom. Veď po ôsmej etape desiaty Pinot z FDJ strácal len 1:13, a tak mali v podstate ešte viacerí jazdci šancu vyhrať celkovo Tour de Suisse! Profilom kopcovitá etapa so štyrmi stúpaniami, dvomi najvyššej kategórie predpovedala, že do cieľa etapy ako prvý dôjde vytrvalý jazdec s výbornou formou. Pred začiatkom etapy sa zdalo, že etapa bude sedieť Schlekovi, ktorý je vo Švajčiarsku vo vynikajúcej forme, takisto ako znovuzrodený Leipheimer. Takisto sme nemohli vynechať víťaza okolo Californie, Gesinka a mnoho iných, ktorí určite túžili po úspechu na Okolo Švajčiarska, ktoré sa považujú medzi cyklistickými odborníkmi ako štvrté najťažšie a najprestížnejšie etapové preteky po Gire, Vuelte a Tour. Od začiatku, tak ako v každej etape, skúšali mnohí jazdci uniknúť z pelotónu. Boli to mnoho-členné úniky, no pelotón pustil dopredu pre istotu napokon len piatich jazdcov. Únik vytvorili: Kangert (AST), Bookwalter (BMC), Boeckmans (VCD), Montaguti (ALM) and Roy (FDJ), ktorý vzišiel z pelotónu až po 45 kilometroch. Do popredia sa teda dostal Montaguti, ktorý robil všetko preto, aby si obliekol dres pre najlepšieho vrchára. Najlepším z tejto pätice bol Kangert z Astany ( 32. miesto - 11:03). Najmladším pretekárom je z tejto päťky zhodou okolností taktiež Kangert, ktorý má 25 rokov. Pelotón si bol istý svojou silou, no i tak pustil do úniku len päticu jazdcov. Kedže v nej nebol nik nebezpečný, náskok vedúcej skupinky mohol pohodlne narastať. Pred prvou horskou prémiou č. 2, ktorá bola na 110 km mali prví piati jazdci náskok 11:30. Podľa očakávania si po prvé miesto a 8 bodov do klasifikácie vrchárov vyšliapal Montaguti, druhý bol Kangert a tretí vyšiel na vrchol Roy. Pred a počas etapy viacero jazdcov odstúpilo z pretekov. Medzi nimi boli zaujímavé mená ako Viviani, Bole, Petacchi, ktorí sa sústredili prirodzene na tie rovinatejšie etapy. 79 km pred koncom bol náskok konštantný ako počas ostatných kilometrov - 11:35. Z pelotónu postupne odpadávali jazdci, stúpalo sa totiž na prvú kategóriu najvyššej hodnoty, tímy bojujúce o víťazstvo išli nadoraz. Medzitým Boeckmans stratil kontakt s vedúcou päťkou, a tak ostávali vpredu už iba štyria cyklisti. Montaguti vyhral aj druhú horskú prémiu, čím si zrejme zariadil prvé miesto medzi vrchármi na Tour de Suisse. Ohroziť ho ale stále mohol Albasini na posledných dvoch stúpaniach. Po druhé miesto si došiel Roy a tretí bol Kangert. Pelotón strácal na prvých štyroch 70 km pred cieľom 10:50. Veľmi dobrú prácu na čele pelotónu vykonával RadioShack-Nissan 65 km pred koncom. Prirodzene pre Franka Schlecka, ktorý je aj novým lídrom tejto stajne pre Tour de France, a tak využili zverenci Johana Bruyneela poslednú možnú generálku pred Tour na tréning a tvrdú prácu v popredí hlavného balíka. 60 km pred cieľom si vedúca štvroka zazjazdovala, oddych to však rozhodne nebol, z 1450m nadmorskej výšky klesli až niečo pod hranicu 500 nad morom, to všetko sa odohralo za niečo cez 20 km, potom nasledovalo ďalšie hrôzostrašné 20 km dlhé stúpanie, kde sa už predpokladali mnohé ďalšie úniky či nástupy aj z popredia pelotónu. Leipheimer mal 60 km pred koncom etapy technické problémy, a tak mu museli pomôcť dostať sa do pelotónu kolegovia z tímu. Bolo to v momentoch, kedy sa stúpalo na najťažší kopec dnešnej etapy. Počas stúpania na tretí kopec išli pretekári z popredia pekelné tempo. Náskok sa teda začal 50 km pred koncom výraznejšie okresávať, vedúca štvorka mala 50 km pred cieľom a pár km pred vrcholom stúpania náskoko 8:30. Na čele pelotónu stále pracoval výborne RadioShack, v tom čase mal Schleck ešte niekoľko pomocníkov, dobre sa javil i Rabobank. Naopak Rui Costa mal pri sebe len jedného pretekára a to neveštilo nič dobré. Pelotón sa už svojim názvom ani pýšiť nemohol, pretože to bola už len skupinka približne 25-30 jazdcov, ktorí buď ašpirovali na celkové prvenstvo, alebo pracovali pre svojho lídra. 45 km pred koncom etapy najlepšie vyzeral Schleck so svojim tímom RadioShack-Nissan. Hlavná skupinka favoritov sa trhala 45 km pred cieľom - Faria Da Costa v problémoch! Vynikajúco vyzeral Nieve. O víťazovi Tour de Suisse sa začalo rozhodovať v čase, kedy mali pred sebou favoriti ešte mnoho kilometrov. Náskok vedúcej štvorky 5:00! Vynikajúce nohy Schlecka, Nieveho, Valverdeho. Schleck v úniku za ním sa vydal Danielson, mierne strácala skupinka prenasledovateľov - Leipheimer, Valverde, Nieve, Gesink, Da Costa. Nicolas Roche strácal kontakt. Predposledný kopec Tour de Suisse vyhral podľa predpokladov Montaguti, z trička pre najlepšieho vrchára ho teda nemohol už nik žiadnym spôsobom vyzliecť. Schleck mal na vrchole stúpania náskok pred Danielsonom 30 sekúnd, skupinka s Da Costom, Leipheimerom, Valverdem, Nievem, Gesinkom, strácala na Schlecka 55 sekúnd. Schleck mal teda 30 km pred koncom takmer minútu na žltý dres Fariu Da Costu! Nasledoval zjazd po približne 18 km, kde po pár km roviny nasledovalo posledné stúpanie dnešnej etape, oveľa miernejšie ako posledné dva kopce. Nicolas Roche sa v zjazde dokázal dotiahnuť do skupinky ku Da Costovi. Minulý rok sa Schleck neukazoval na Tour de France najlepšie v zjazdoch, kde viac-menej strácal ako získaval. A tak bolo zaujímavé sledovať ako sa Frank vysporiadaval so zjazdom. Vpredu bola už len trojica vytrvalcov - Roy z FDJ, Kangert z Astany a Montaguti z Lotta. Náskok mali na Schlecka 28 km pred koncom etapy 3:45. Vynikajúca spolupráca jazdcov z Da Costovej skupinky spôsobila, že Danielsona mali čoraz viac nadohľad, vpredu sme nevideli Kreuzigera, Pinota, Kruiswijka. Kreuziger bol v tom čase v tretej hlavnej skupinke, kde mu pomáhal Kiserlovski dostať sa dopredu. K Da Costovi. Spoločnosť Romanovi v skupine robili: Frank, Mollema, Poels či Gusev. Frank Schleck mal stále náskok 21 km pred koncom etapy na žltý dres a mal tak pripravenú výbornú pozíciu na posledné kilometre Tour de Suisse. Frank si to však akoby rozmyslel a rozhodol sa počkať už spojené skupinky, Kreuzigerova skupinka dostihla Da Costovu hlavnú a 20 km pred koncom opäť bojovali o víťazstvo takmer všetci favoriti spolu. 17 km pred koncom 17 jazdcov v hlavnej skupine bojovalo o víťazstvo v dnešnej etape, za predpokladu že Montagutiho skupinka nevyhrá. Jazdci začali postupne nastupovať. Vedúca trojka mala 16 km pred cieľom náskok pred hlavným balíkom 4:00. Z vedúcej 17-tky sa do popredia vydali: Kiserlovski, Krujswijsk, Frank. Pred nimi bol ešte Sorensen. Títo jazdci sa pokúšali dostihnúť prvú trojku a vyhrať. Náskok vedúcej skupiny 4:30 12 km pred cieľom. Valverde zaradil 10 km pred koncom vysoké tempo a jeho konštantná rýchlosť spôsobila, že na začiatku stúpania sa neodvážil z hlavnej skupiny odísť nik. Očakávali sme, že adepti na víťazstvo útočiť 5-6 km pred cieľom. 6 km pred cieľom náskok vedúcej trojky 3:30 na žltého Da Costu. 5 km pred koncom atakoval z prvej strojky Jeremy Roy z FDJ, za ním sa vydal Kangert, Montaguti už nestíhal. Keď sa favoriti dostali do strmšieho stúpania, Valverde odstúpil a nechal to na Da Costu. 2 km pred koncom už Frank a spol. nestíhali tak, aby mohli niečo vymyslieť a tak bola možnosť zaútočiť pre favoritov na víťazstvo. Kangert a Roy mali pred sebou posledný kilometer a vedeli, že ich už nik nemôže dostiahnuť. Vyhral Kangert, ktorý v posledných metroch uštval Roya! 1,5 km pred koncom sa už konečne roztrhala skupinka favoritov. No napokon sa nič výnimočne nestalo a favoriti príliš neútočili. Faria Da Costa to ustál a sprehľadom si postrážil čelo! V miernejšom závere sa odtrhnúť nepodarilo nikomu z popredia. Životný úspech Fariu Da Costu. Taktiež vynikajúce etapové víťazstvo Kangerta, druhý bol Roy a tretí prišiel do cieľa Montaguti. Slováci dnes podľa očakávaní prvé husle nehrali. Peter Velits mal v cieli 28. najrýchlejší čas so stratou ôsmych minút. Peter Sagan potrénoval v poslednej skupine a zaostal o dvadsať minút. Velits celkovo obsadil 35. miesto so stratou 29:27 na Da Costu. Iba pre porovnanie, vlani stratil 37:11. Dnes došlo do cieľa iba 92 cyklistov. Mnohí sa rozhodli nenastúpiť. Z hľadiska boja o celkové poradie bola dnešná etapa sklamaním. V Top 10 sa absolútne nič nemenilo až na 10. Pinota, ktorý miesto a posledné UCI body prepustil Rochemu. Bodovačku samozrejme vyhral Sagan s prehľadom a naj vrchárom sa stal Montaguti vďaka dnešnému výkonu a tiež úniku ešte v druhej etape. Borcov teda čakajú už iba domáce majstráky, po ktorých sa vo veľkom budú šiť nové majstrovské dresy a kombinézy a o dva týždne nás čaká preslávená Tour.   Poradie v poslednej etape:   1.KANGERT Tanel ASTANA PRO TEAM 5h 54' 22'' 2.ROY Jéremy FDJ - BIG MAT + 00' 02'' 3.MONTAGUTTI Matteo AG2R LA MONDIALE + 00' 31'' 4.KISERLOVSKI Robert ASTANA PRO TEAM + 01' 46'' 5.KRUIJSWIJK Steven RABOBANK CYCLING TEAM + 01' 46'' 6.FRANK Mathias BMC RACING TEAM + 01' 46'' 7.SORENSEN Chris Anker TEAM SAXO BANK + 01' 46'' 8.SCHLECK Fränk RADIOSHACK-NISSAN-TREK + 01' 48'' 9.GESINK Robert RABOBANK CYCLING TEAM + 01' 48'' 10.FARIA DA COSTA Rui MOVISTAR TEAM + 01' 48'' 11.LEIPHEIMER Levi OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 01' 48'' 16.KREUZIGER Roman ASTANA PRO TEAM + 01' 53'' 19.VALVERDE Alejandro MOVISTAR TEAM + 02' 28'' 28.VELITS Peter OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 07' 58'' 58.SAGAN Peter LIQUIGAS-CANNONDALE + 20' 10''   KONEČNÉ PORADIE CELKOVO: 1.FARIA DA COSTA Rui MOVISTAR TEAM 35h 54' 49'' 2.SCHLECK Fränk RADIOSHACK-NISSAN-TREK + 00' 14'' 3. LEIPHEIMER Levi OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 00' 21'' 4. GESINK Robert RABOBANK CYCLING TEAM + 00' 25'' 5. NIEVE Mikel EUSKALTEL-EUSKADI + 00' 40'' 6.KREUZIGER Roman ASTANA PRO TEAM + 00' 47'' 7. DANIELSON Tom GARMIN-BARRACUDA + 00' 48'' 8. KRUIJSWIJK Steven RABOBANK CYCLING TEAM + 00' 59'' 9. VALVERDE Alejandro MOVISTAR TEAM + 01' 42'' 10. ROCHE Nicolas AG2R LA MONDIALE + 01' 52'' 35.VELITS Peter OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 29' 27'' 65. SAGAN Peter LIQUIGAS-CANNONDALE + 56' 00''   BODOVACIA KLASIFIKÁCIA: 1.SAGAN Peter LIQUIGAS-CANNONDALE 103 bodov 2. ALBASINI Michael ORICA GREENEDGE 60 bodov 3.SWIFT Ben SKY PROCYCLING 36 bodov 46.VELITS Peter OMEGA PHARMA - QUICK-STEP 8 bodov       VRCHÁRSKA KLASIFIKÁCIA: 1.MONTAGUTI Matteo AG2R LA MONDIALE 73 bodov 2.KANGERT Tanel ASTANA PRO TEAM 39 bodov 3.ROY Jéremy FDJ - BIG MAT 35 bodov   Zdroj:http://cycling-info.sk