Asi nejnabitější konkurence v sedmileté historii závodu se sešla na startu Lapierre Fatranského maratónu 2012. Mistrem Slovenska se stal Michal Lami. Zatímco o českém držiteli titulu mistra republiky je jasno bezmála dva měsíce (Šulcová a Kulhavý si na Šele vyjeli třetí maratonské tituly), u našich sousedů na Slovensku se bitva o titul rozhořela o uplynulém víkendu na 93 kilometrů dlouhé trati Lapierre Fatranského maratónu.   Druhý závod Slovenského poháru XCM a mistrovství Slovenské republiky v této disciplíně pro rok 2012 přilákalo do Rajeckých Teplic, kam se zázemí Fatranského maratónu přesunulo po čtyřech letech, velmi silnou konkurenci. Ze slovenských bikerů si podle očekávání měl pro titul dojet někdo z dvojice Milan Barényi (Trek KCK Oslany) či Michal Lami (Jump Sport Košice). Závodníci polské nebo české národnosti, kteří na závod přijeli, samozřejmě nemohli do boje o medaile zasáhnout, avšak do vývoje závodu ano.   Na účastníky závodu čekaly tři zbrusu nové tratě (25, 56 a 93 kilometrů), z nichž ta nejdelší byla skutečně spravedlivým mistrovstvím. Maratonci na ní nastoupali 2800 metrů, navíc se museli potýkat s blátivými úseky po pátečním dešti, což již tak náročnou trať alpského charakteru ještě ztěžovalo.   Po úvodních kilometrech po loukách, kde to bylo nahoru a dolů, přišel na řadu první těžký kopec v úbočí hory Bab a sjezd k občerstvovací stanici. Z Rajeckolesnianské doliny trasa šplhala přes sedlo Úplaz na hřeben Martinských holí a za druhou občerstvovací stanicí čekal na závodníky další rychlý sjezd až k dělení tratí. Maratonci tu zamířili do Mezihorské doliny k třetímu bufetu a z obce Turie se pak vydali do dvou posledních náročných stoupání a k několikakilometrovému singletrailu, kterému pořadatelé dali jméno Anakonda. Suma sumárum: skutečný maratón horských kol na velmi náročné trati, ale v nádherném prostředí s kulisami štítů Malé Fatry. A pod oblaky stále hrozícími deštěm, které celou atmosféru dotvářely.   Na čele závodu se záhy vykrystalizovala skupina nejužších favoritů, mezi nimiž nechyběl domácí reprezentant Michal Lami (Jump Sport Košice). České barvy tu zastupovali Ondřej Fojtík (Toyota Dolák), Nikola Ivanov (Caffenannini.cz) a Karel Hartl (Kellys Bikeranch). A národní mix rozšiřoval ještě Polák Marek Galinski (JPG-2 Professional MTB Team). Přibývající kilometry těžké trati ale postupně rozdělily i původně početnou vedoucí skupinu a k definitivnímu dělení došlo právě na novém singltrailu „Anakonda“, kde se Michal Lami vzdálil Ondřeji Fojtíkovi.   Michal Lami si tedy do cíle u termálního koupaliště Laura v Rajeckých Teplicích dojel po čtyřech hodinách, 17 minutách a 25 vteřinách zcela zaslouženě pro titul mistra Slovenska. V první pětce byl však jako jediný domácí závodník. S odstupem přibližně dvou a půl minuty protnul cílovou pásku druhý Ondřej Fojtík, třetí byl Marek Galinski.   Mezi ženami naprosto přesvědčivě zvítězila Katarzyna Solus-Miskowicz (MKS,Dekmeble-Cykl-Krona Kielce) v čase 5:00:56. Polská závodnice, byť do cíle přijela se třičtvrtěhodinovým náskokem, však samozřejmě slovenský titul získat nemohla a ten tak putoval k celkově druhé Michaele Malarikové (CK Ski-Bike Sportmed Bratislava). Třetí celkově dojela Elena Ondášová (Outsitzer Novatec).   Výsledky 93 km - muži 1. Lami Michal (SVK, Jump Sport Klub Košice) 4:17:25 2. Fojtík Ondřej (CZE, Toyota Dolák) +2:41 3. Galinski Marek (POL, JBG-2 Professional MTB Team +3:07 4. Ivanov Nikola (CZE, Caffenannini.cz Cycling MTB Team) +4:24 5. Hartl Karel (CZE, Kellys Bikeranch Team) +11:36   Výsledky 93 km - ženy 1. Solus-Miskowicz Katarzyna (POL, MKS,Dekmeble-Cykl-Krona Kielce) 5:00:56 2. Malariková Michaela (SVK, CK Ski-Bike Sportmed Bratislava) +42:09 3. Ondášová Elena (Outsitzer Novatec) +51:47   Kompletní výsledky včetně výsledků všech kategorií i z dalších dvou kratších tratí naleznete na: cyklo.sao-tatry.sk   ZDROJ: www.mtbs.cz Foto: Mirek Chládek,velograf.cz

Naši milí příznivci, Závod Karpatský pedál 2012 se neúprosně blíží, proto bychom Vám rádi poskytli pár nezbytných informací k jeho průběhu. Jak mnozí z Vás již postřehli, v letošním roce se organizace závodu přesunula do obce Javorník (okres Hodonín) – do areálu místní sportovní TJ. Prezentace závodu proběhne cca 100metrů od areálu – na místním obecním úřadu. Startovné jsem opět nezvýšili a proto zůstává již pátým rokem na stejné výši. Proto pokud váháte s přihlášením, neváhejte :-) V rámci startovného budete mít perfektně připravenou 25ti a 50ti kilometrovou trasu, která nabídne dost prostoru na vyžití jak méně zkušeným cyklistům, tak i zkušeným bikerům. Na obou trasách bude pro závodníky přichystáno občerstvení, iontové nápoje, ovoce, tradiční téměř domácí koláčky. V „tašce“ nebude chybět pro včas přihlášené (tedy i zaplacené) pamětní tričko s logem závodu, pamětní „krýgl“ a také polštář (tedy nezbytné propriety pro unavené, ale šťastné a navrátivší se do cílu závodníky). Polštář se Vám bude také hodit, pokud s námi zůstanete i po ukončení závodu, kdy speciálně pro Vás budou hrát kapely –Hadramašmátrá, IK Banda a HUménečko. Pitný režim zodpovědně zajistíme dobrým pivkem a také nealkem, o občerstvení (mimo klasického pro závodníky) se bude už od rána (pro Vás hladové, co nestihnou posnídat) ve sportovním areálu starat Řeznictví Kružica. Můžete se těšit na polévku, různé grilované speciality mistra řezníka a další domácí uzené výrobky z jeho krámku. Pokud byste měli chuť i na klasické polední menu, bude Vám k dispozici Javornická hospoda (cca 300 m od areálu), kde místní kuchař čeká na vaše požadavky. Nároční se můžou jít osvěžit, občerstvit (cca 2 km od areálu) do krásného prostředí Filipova údolí, kde ve welnes hotelu – Hotel Filipov bude pro Vás přichystáno welness centrum s vnitřním bazénem, saunou. Váš doprovod může využít dobu čekání nejenom dalším programem (dětský minizávod obohacený i o závod pro vaši nejmenší drobotinu, jízda na vysokém kole, vystoupení mažoretek, cyklistické exhibice, atd...) ale i výlety v přilehlém okolí (př. cca 500 metrů od areálu je nově vybudovaná rozhledna, cca 5 km Kuželovský mlýn, který si jistě pamatujete z řady pohádek, pěší procházka do Filipova údolí s Lišší boudou a chatou Megovka se studánkami podél cesty, případně nově postavené dětské hřiště přímo v areálu závodiště, ..). Mimochodem každé drobátko (do 9ti let) pokud si zasoutěží na čemkoliv s kolečkama (kočárek, odrážedlo, koloběžka, tříkolka, kolo), dostane od nás „krásnou medajli“, diplom, opeče si špekáček... Pro ty, kteří by chtěli i přenocovat, je možnost komfortního přespání jednak v již zmíněné Javornické hospodě, Hotelu Filipov, případně i v prostoru areálu závodiště (ve stanech). Těšíme se, že Vás uvidíme na startu. pořadatelé Karpatského pedálu

Dlhé, priam až nekonečné stúpania alpského typu v kopcoch Malej Fatry, to je asi to prvé čo napadne priemernému bajkerovi pri vyslovení slovného spojenia „Fatranský maratón“. Prvý júnový víkend sa konal už 7. ročník tohto obľúbeného slovenského maratónu. Tento raz úplne v novom šate, keďže sa celé dianie presunulo po 4 rokoch späť do malebného kúpeľného mestečka Rajecké Teplice a organizátori si pre štartujúcich pripravili 3 zbrusu nové trate. Punc výnimočnosti celému podujatiu dodával aj fakt, že Fatranský maratón bol zároveň aj Majstrovstvami Slovenska v maratóne. O tituly majstrov SR si to tie najlepšie ženy a muži rozdali na kráľovskej 93 km dlhej trati LAPIERRE. Pre bajkerov, ktorí nenašli odvahu na štart na „dlhej“, organizátori pripravili trať INTERSPORT merajúcu 58 km a pre deti a hobbíkov bola v zálohe krátka 26 km dlhá trať FESTINA. O obľúbenosti tohto maratónu svedčí aj počet zúčastnených, ktorý sa tento rok vyšplhal na číslo 845. Keďže to mám do Rajeckých Teplíc len kúsok, na prezentáciu som sa vydal ešte v piatok. Na kúpalisku Laura, kde bolo zázemie maratónu, boli prípravy v plnom prúde a všetci Cyklopozitiváci boli v plnom nasadení. V sobotu ráno mi teda stačilo len doraziť na miesto činu, vyložiť bajk z auta a počkať chvíľku na štart. Pred 10 hodinou sme sa zišli celkom veľká partia na námestí a družnej konverzácii nám čas do štartu ubehol veľmi rýchlo. O 10 zaznel štartový výstrel a za zavádzacím vozidlom sme sa vydali ulicami mesta v ústrety kopcom Malej Fatry. Veľký kameň zo srdca mi spadol po vjazde do terénu, keď bolo jasné, že aj napriek výdatnému včerajšiemu dažďu sa žiadne blatové orgie konať nebudú. Už po úvodných pár metroch v teréne som ale zistil, že to dnes pre mňa nebude žiadna prechádzka ružovým sadom. Hlava chcela, ale nohy sa akosi nevedeli rozkmitať do požadovaného tempa. Predsa len bolo cítiť tréningový výpadok v posledných dňoch. V tejto fáze preteku som vytvoril dvojičku s Lacom Lipeckým a spolu sme zdolávali prvé kilometre. Pred prvým dlhým stúpaním nás zozadu dotiahla nejaká bajkerka (v cieli som zistil, že absolútna víťazka medzi ženami). Samozrejme som sa za ňu hneď zavesil v naivnej predstave, že s pekným „výhľadom“ v jej závese absolvujem nejaký ten kilometer maratónu. Ale v prvom ostrom stúpaní sa s kadenciou kolibríka stratila niekde ďaleko vpredu. Zvyšok stúpania sme absolvovali opäť v starej dvojici. Prvý dlhý zjazd skončil v Rajeckolesnianskej doline, kde bola aj prvá občerstvovačka. Ionťák v bidóne ešte nejaký bol, tak len za jazdy zobrať pohárik s ionťákom a polku banánu a rýchlo ďalej do boja s najdlhším stúpaním dňa končiacim až na hrebeni Malej Fatry na Úplaze. Na začiatku stúpania som dobehol skupinu 5 bajkerov predo mnou a spolu sme zdolávali jeden výškový meter za druhým. Stúpanie sa mi šlo relatívne dobre. V celkom príjemnom tempe sme dorazili do sedla pod Úplazom, po ktorom nasledovala ešte turistická pasáž na Úplaz. Odtiaľ už konečne zjazd, ktorým sme sa dostali do Porubskej doliny. Nasledovným stúpaním po „Jeleňom okruhu“ naša 6 členná skupinka dorazila k druhej občerstvovačke. Sympatická obsluha mi rýchlo naplnila bidón, hodil som do seba pohárik ionťáku, zobral som si banán na cestu a s minimálnym zdržaním som pokračoval ďalej. Nasledoval dlhý zjazd a potom relatívne jednoduchá rýchla pasáž až do Turia, kde sa naša skupina potrhala. Pred Turím sme ešte prefrčali cez občerstvovačku a neostávalo mi nič iné než sa začať psychicky pripravovať na nekonečné stúpanie hore Turskou dolinou na Zdobinú. Hneď na začiatku stúpania prišlo trápenie a kŕče do pravého stehna. Od úrazu kolena stále zaťažujem viac pravú nohu a kŕče sú toho dôsledok. Celé stúpanie na Zdobinú som sa len sústreďoval, aby som používal poriadne aj ľavú nohu, aby si pravá noha trochu oddýchla. Celkom to pomohlo, kŕče ustúpili a ja som sa pomaly sunul vpred až som sa nakoniec dostal na koniec stúpania. Potom nasledovala prudká tlačenka na Hornú Roveň a zjazd k Višňovským zjazdovkám. Trochu sme sa pomotali po trailíkoch v ich okolí a nasledovalo posledné vážne stúpanie k „našej“ Anakonde. Ešte pre vysvetlenie, Anakondou my miestny nazývame 4 km dlhý singletrack vo Višňovskej doline. Tu som mal už pekne nakúpené a náznaky kŕčov boli čoraz častejšie. Postupne som dotiahol dvojicu bajkerov, čo sa trápila ešte o poznanie viac ako ja. Na konci stúpania boli už pripravený záchranári z Horskej služby, keby náhodou „Anakonda niekoho uhryzla“. Začiatok trailu bol ešte v pohode, ale s ubúdajúcou nadmorskou výškou sa postupne stupňovala bolesť. Prsty, zápästia a predlaktia boli v jednom ohni. V druhej polovici som sa už modlil, aby sa ten zjazd konečne skončil. Nadával som sám sebe, že som organizátorov presvedčil, aby ho zaradili do trasy maratónu. Hneď na konci zjazdu bola posledná občerstvovačka. Tu som stál asi najdlhšie. Vyklepal som si ruky, doplnil bidón a vydal som sa na záverečné kilometre. Moje trápenie začalo vrcholiť. Miestami sa cyklistika zmenila na duatlon a nechcene s kŕčmi v nohách som sa poprechádzal popri bicykli. Rajecké Teplice som mal už na dohľad, ale po lúkach v protivetre som sa posúval zúfalo pomaly do cieľa. Z posledných síl som zdolal aj posledný krátky kopček a posledným zjazdom som sa dostal konečne do cieľa. Dávno som nebol tak rád, že to mám konečne za sebou. Celé moje snaženie a trápenie trvalo takmer 5 hodín a 15 minút. Absolútnym víťazom a majstrom Slovenska sa stal Michal Lami. Medzi ženami najlepší čas dosiahla poľská pretekárka Katarzyna Solus-miskowicz. Majsterkou Slovenska sa ale stala druhá v poradí medzi ženami Michaela Maláriková. Z rozhovorov s kamarátmi v cieli mi bolo jasné, že som nebol jediný čo dnes zažil peklo na bicykli. Tohtoročný Fatran prinútil takmer každého siahnuť si až na úplne dno svojich síl. Bicykel som hodil do auta taký na akom som prišiel, pretože v rade na umývanie sa mi veru čakať nechcelo. Sprchy boli super, voda síce až moc horúca, ale určite lepšie ako keď na vás tečie zo sprchy tekutý ľad. Jedlo bolo fajn, pivko som si nedal, lebo sa mi nechcelo čakať v dlhej šóre pri výčape a vlastne aj tak som tu bol autom. V tombole zase nič, už z toho začína byť akási tradícia. Celkovo ale maratón hodnotím na jednotku s hviezdičkou. Všetko bolo tak ako má byť a možno ešte lepšie. Trať v porovnaní s minulým ročníkom o 100% lepšia. Určite nemeniť, prípadne by sa mohla ešte predĺžiť na tých pekných okrúhlych 100 km :-). Na záver za mňa ešte veľké poďakovanie Cyklopozitívnej bande a do videnia v júli na Cyklopozitívnej 24ke. Autor: Juraj Meliš Foto: FESTINA

V roku 2001 toto úspešné a obľúbené podujatie začalo písať svoju históriu. Medzi prvých víťazov patrili napríklad Jaroslav Klčo, Milan Barenyi, či David Ševčík. Pravidelnými účastníkmi sú cyklisti z Maďarska, Poľska, Českej republiky a veľká skupina súťažných, i malá hŕstka hobby jazdcov zo Slovenska. Vysoké Tatry patria medzi stálice v propagácii Slovenska v zahraničí a ponúkajú veľa možností na športové vyžitie v každom ročnom období. Absolvovaním jednodňového preteku Jarná klasika, či Tatry Tour sa naše majestátne pohorie zapíše do sŕdc pretekárov a tí sa radi vracajú pokoriť niektorú z tratí, ktoré si usporiadatelia pripravili. Veľkou otázkou je vždy i počasie, ktoré si Tatry pre cyklistov pripravia. Kto toto pohorie pozná vie, že predpovede sú zbytočné. Aktuálny ročník zorganizovaný dňa 26.mája 2012 priniesol pre účastníkov nádherné polooblačné počasie s pekným výhľadom na odokryté končiare našich veľhôr. K tejto idylke sa však pridal i silný vietor, ktorý sa pohrával s jazdcami a umocňoval im už i tak ťažké stúpania, či prejazd rovinatými úsekmi i údoliami. Jarná klasika 2012 mala 118 km a viedla zo Starého Smokovca, do Tatranskej Kotliny, Spišskej Belej, Kežmarku, Spišské Bystré, Liptovskú Tepličku, Štrbu, Mengusovce, Vyšné Hágy. Cieľ týchto pretekov je tradične pred hotelom na Hrebienku. Dá sa s úsmevom povedať, že po trati, ktorá má celkovo viac ako 1700 výškových metrov je stúpanie po zimnej sánkarskej dráhe až na Hrebienok posledným klinčekom do rakvy. Trať Jarnej klasiky 2012 bola až na pár miest veľmi dobre značená a usporiadateľská služba veľmi dobre spolupracovala s Políciou SR. Príslušníci napriek regulácii križovatiek vo veľkom i fandili a povzbudzovali. To isté sa dá povedať i o ostatných organizátoroch i divákoch na trati, pre ktorých pretek končil až prejazdom „zberáku“. Štart pelotónu, ktorý tvorilo 174 účastníkov bol pravidelne zverený do rúk primátora mesta Vysoké Tatry Ing. Mokoša. Počas absolvovania trate sme boli svedkami rôznych dôvodov vzdania, či nedokončenia pretekov. V Tatranskej Kotline bol pád, ktorý si vyžiadal nasadenie záchrannej služby, niektorých postihli žiaľ technické poruchy, defekty, či pre nedostatok motivácie jednoducho vzdali pred vrcholovým stúpaním na Hrebienok. V závere zo 147 klasifikovaných účastníkov mal najviac síl Gábor Fejes z Maďarska(36,5 km/h), pred Pavlom Polievkom zo Slovenska a Michalom Malejkom z Poľska. Vyhlásenie víťazov prebehlo pred Grand Hotelom v Starom Smokovci a víťazi dostali víťazné dresy i vecné ceny venované sponzormi podujatia i známou hodinárskou spoločnosťou TISSOT. Milovníkov cestnej cyklistiky čaká v tomto roku v Tatrách ešte jedno podujatie. Tým je Tatry Tour 2012 (otvorené majstrovstvá strednej Európy), na ktorom sa očakáva veľký počet účastníkov zo Slovenska i z viacerých štátov Európy. Majstrovská trať má 197 km a obchádza celé pohorie Vysokých Tatier. Kratšia trať určená hlavne pre začínajúcich a hobby jazdcov má 72 km. Info na internetových stránkach www.tatrytour.eu Autor: Milan Bodzan, beer inside team

Vlani časovka už o ničom nerozhodla, pretože Alberto Contador si v Alpách počínal suverénne a v jazde proti chronometru svoju prevahu ešte umocnil. 95-ročník však ešte rozhodnutý nebol. V Top 10 sme čakali nejednu zmenu vrátane ružového dresu. Rodríguezovi rovinaté a technické časovky s množstvom zákrut vôbec nevyhovujú a pred pár rokmi dokonca patril k úplne najhorším časovkárom. Predvlani na Tour de France v Pauillacu (52 km) stratil na Cancellaru viac než desať minút a skončil až na 154. pozícii takmer na samom chvoste výsledkovej listiny. V celkovom poradí ho tým pádom na ôsme miesto odsunul Ryder Hesjedal. Kanadský pretekár sa hodlal tento počin zopakovať, no tentoraz by to malo omnoho väčší význam. Najhoršími časovkármi z Top 10 boli okrem El Purita aj Nieve, Pozzovivo a Gadret, takže to mohol využiť najmä jedenásty mladík Henao, ktorý však ešte takúto prestížnu časovku nikdy nešiel. Naopak, najlepšie časovkárske zrušnosti z najlepšej desiatky má už dlhodobejšie Thomas De Gendt. V jeho prípade by sme sa nemohli čudovať dokonca víťazstvu. Na Gire totiž neštartoval žiaden superčasovkár. Ťažké bolo vôbec hovoriť o favoritoch na víťasztvo záverečnej etapy. Okrem De Gendta by sme k nim mohli zaradiť Phinneyho, Rasmussena, Larssona alebo Maloriho. Z prvých cyklistov v cieli mali podľa predpokladov najrýchlejšie časy Sergent a Rasmussen, mierne sklamali Malori s Phinneym. Tak ale prišiel na štart Geraint Thomas. Skvelý britský tempár a dráhar roztočil svoj stroj naplno a namerali mu čas 11:45, teda o 14 lepší než Sergent. Ešte pred skupinou favoritov sme mali v cieli Marca Pinottiho s fantastickým časom 33:06, teda o 39 sekúnd rýchlejším než Thomas. Jeden z najskúsenejších borcov na tohtoročnom Gire bol blízko k zopakovaniu svojho víťazstva na tejto trati pred štyrmi rokmi. Medzi favoritmi to po prvom medzičase vyzeralo podľa predpokladov. Hesjedal a De Gendt mali takmer rovnaký čas, Scarponi na nich strácal 12 sekúnd. Rodríguez už tu stratil všetok svoj náskok, takže by potreboval na 20 kilometroch rovnaký čas než Hesjedal. Zdalo sa, že je rozhodnuté. Pozorne sme mohli sledovať najmä súboj o tretie miesto. Ten sa zdal napínavejší. Po druhom medzičase šli znova De Gendt aj Hesjedal na vlas rovnako, Scarponi priebežne strácal na De Gendta 35 sekúnd, takže to už bola strata, ktorá posúvala Taliana mimo stupne víťazov. Skvelý De Gendt stratil v cieli na Pinottiho iba minútu a jasne šiel na bedňu. Scarponi napokon zajazdil lepšie než Basso a táto skúsená dvojička teda obsadila na tohtoročnom Gire 4. a 5. miesto, čo je sklamaním. Ťažko povedať či budú mať títo dvaja ešte niekedy takú veľkú šancu na víťazstvo. Hesjedal bol o osem sekúnd pomalší než De Gendt, no v cieli už mohol oslavovať víťazstvo na Giro d'Italia 2012! Rodríguez napokon stratil iba 1:56, teda 45 sekúnd na Hesjedala. Vynikajúca jazda El Purita, ktorá o 16 sekúnd na celkový triumf nestačila. Konečné poradie: 1. Hesjedal, 2. Rodríguez, 3. De Gendt, 4. Scarponi, 5. Basso, 6. Cunego, 7. Uran, 8. Pozzovivo, 9. Henao, 10. Nieve (poradie aj v ostatných disciplínach tu). Ďakujeme vám za sledovanie Gira na našich stránkach, k prvej tohtosezónnej Grand Tour sa vrátime prostredníctvom dvoch sumárov Rastislava Borisa v nasledujúcich dňoch. 1.PINOTTI Marco BMC RACING TEAM 33' 06'' 2.THOMAS Geraint SKY PROCYCLING + 00' 39'' 3.SERGENT Jesse RADIOSHACK-NISSAN-TREK + 00' 53'' 4.RASMUSSEN Alex GARMIN-BARRACUDA + 01' 00'' 5.DE GENDT Thomas VACANSOLEIL-DMC + 01' 01'' 6.HESJEDAL Ryder GARMIN-BARRACUDA + 01' 09'' 24.SCARPONI Michele LAMPRE - ISD + 01' 54'' 26.RODRÍGUEZ Joaquín KATUSHA TEAM + 01' 56'' 28.BASSO Ivan LIQUIGAS-CANNONDALE + 02' 06'' 30.HENAO Sergio SKY PROCYCLING + 02' 10'' 39.POZZOVIVO Domenico COLNAGO - CSF INOX + 02' 21'' 49.CUNEGO Damiano LAMPRE - ISD + 02' 37'' 53.URAN Rigoberto SKY PROCYCLING + 02' 45'' 114.GADRET John AG2R LA MONDIALE + 04' 09''   ZDROJ: http://cycling-info.sk/

Predposledný deň Gira priniesol pre cyklistov, ktorí sa dostali až sem kráľovskú etapu, ktorá rozhodla o všetkom. Dnes už išlo rozhodne o veľa. Včera ukázal Hesjedal vynikajúcu formu a so svojimi rivalmi sa doslova pohral. Celý cyklistický svet očakával veľkú a zároveň poslednú vzájomnú bitku veľkých favoritom so sebavedomým Kanaďanom, ktorý je v životnej forme. Pretekárov čakalo dnes niekoľko stúpaní, asi 70 km pred cieľom mali jazdci pred sebou úchvatne špicatý vrch Mortirolo, ktorý má dĺžku 11,5 km a sklon cez 10 %, pre ktorý možno niektorí jazdci v pelotóne ani včera nezaspali. No a vrcholom celého Gira je jednoznačne záverečné stúpanie na Stelvio, ktoré je skôr vytrvalé stúpanie s priemerným sklonom 7 %. Na Stelviu sme však očakávali množstvo snehu, iné klimatické podmienky. Stelvio totiž je v nadmorskej výške 2757 metrov, čo je rekord v rámci podujatí Grand Tours. Cyklistickí fanúšikovia sa teda mali na čo tešiť. Už pár kilometrov od štartu sa od pelotónu odpojilo viacero zaujímavých cyklistov, po tom čo odišli ďalší jazdci z balíku, sformoval sa únik hlavný únik dnešnej etapy: Roman Kreuziger (AST) Christian VandeVelde (GRM) Damiano Caruso (LIQ) Tom Jelte Slagter (RAB) Andrey Amador (MOV) Branislau Samoilau (MOV) Matteo Rabottini (FAR) Mathieu Perget (ALM) Oliver Zaugg (RNT) Stefan Denifl (VCD) Mathias Frank (BMC) Jose Serpa (AND) Matteo Bono (LAM) Alexander Kristoff (KAT). V úniku sme teda mali zaujímavé mená, víťaza včerajšej ťažkej etapy Kreuzigera, vynikajúceho Američana Vandeveldeho, pomocníka Ivana Bassa - Carusa, či vrchárskeho lídra Rabottiniho. Vynikajúce a kvalitné obsadenie úniku predpovedalo veľké a vytrvalé divadlo v dnešnej superťažkej etape. Prvá vrchárska prémia - Passo del Tonale pre Rabottiniho, druhý skončil Amador, tretie miesto obsadil Clement. Podľa očakávania tak zbieral vrchárske body samotný líder Rabottini. Pretekári začali stúpať 75 km pred cieľom do hrôzostrašného kopca, Mortirola, ktoré Armstrong viackrát prešiel v rámci tréningového procesu a označil ho za najťažšie stúpanie aké kedy vyšiel. Stúpanie na Mortirolo malo aj smutnú symboliku, 3,5 km pred vrcholom je vystavený pomník legendárneho talianskeho pretekára Marca Pantaniho. Včerajšiu 19. etapu vyhral famóznym únikom Roman Kreuziger, ktorý si odskočil niečo cez 20 km pred cieľom od pelotónu a začal famóznu stíhaciu jazdu. Roman pre svoju stránku dodal, že záverečný kilometer už nevnímal nič. Bolo to historické etapové víťazstvo pre Kreuzigera, ktorý vstal z popolu ako bájny vták Fénix po sedemnástej etape, kde stradil cez 11 minút po ťažkých kŕčoch a svalových problémoch. Dnes bol Kreuziger taktiež v úniku a jeho skupinka mala náskok v začiatkoch Mortirola 2:35, čo nebolo príliš veľa Na začiatku Mortirola sa odpojila skupinka v tzv. cyklistickom názve grupetto. Šprintéri na čele s Cavendishom dnes zvolili najľahšie prevody a počas celej etapy bojovali s časovým limitom, ktorý určoval koľko mohli najviac stratiť v dnešnej etape. Top skupinka s viacerými kvalitnými vrchármi bojovala so začiatkom Mortirola odpočiatku veľmi ťažko, máloktorý jazdec si dovolil krútiť pedálmi v sedacej polohe. Cyklisti sa trápili s predposledným vrcholom neskutočne a už na ňom sa trhal aj pelotón, aj keď favoriti naďalej vyčkávali. Náskok ,,Kreuzigerovej" skupiny sa o niečo navýšil na 2:52. Na čele pelotónu sme mohli vidieť Lampre, Garmin, a samozrejme, Liquigas. Od vedúcej skupinky si odskočili dvaja pretekári, Oliver Zaugg z Radioshacku a Carrara z Vacansolei. Za ním sa neskôr vydal Vandevelde a Caruso. Zaugg si na Mortirole veril a rozhodol sa individuálne ujsť aj Carrerovi, za ním vyšprintoval Damiano Caruso z Liquigasu, ktorý doteraz vynikajúco pracoval pre Bassa. Mohli sme sa len zamýšlať či to nebola taktika Liquigasu, vyslať dopredu Caruso, ktorý by mohol prípadne pomôcť Bassovi na Stelviu. Preriedený pelotón mal 63 km pred cieľom už len okolo 55-60 jazdcov. Odstup vedúcej skupinky od hlavného balíku mierne narastal na časovú hodnotu 3:45. Rodriguez to 62 km pred cieľom skúsil na Hesjedala a ten sa na neho nalepil. Veľké útoky od Joaquina, v ich úvodoch však Kanaďan vzdoroval neskutočne pokojne. Basso zatiaľ z piatej šiestej pozície sledoval vývoj útokov od Rodrigueza, Pelotón sa ešte viac trhal a pár cyklistov pochopiteľne nestačilo na vynikajúce tempo favoritov. Pelotón už sme už 61 km pred koncom ani nemohli nazvať svojím názvom, pretože ataky Rodrigueza priniesli fakt, že balík favoritov obsahoval asi 20 cyklistov, ktorí s vypätím všetkých síl zatiaľ stačili na TOP jazdcov Gira. Zaugg sa opäť odpútal od hlavnej skupinky a mieril si po víťazstvo na Mortirole, ktoré bolo pre neho zaiste veľmi vzácne. V skupine favoritov nastalo menšie ticho, skôr to bolo však ticho pred búrkou. Zaugg si kontroloval svoj náskok a o jeho víťazstve na Mortirole už nik nepochyboval. Na Mortirole zaslúžené víťazstvo Zaugga. Druhý prešiel ťažkým vrcholom Losada. Tretí bol Vandevelde. Pretekári po Mortirole absolvovali ťažký krkolomný 12 km zjazd. Po zjazde čakalo na pretekárov menšie prevýšenie, avšak až do 197 kilometra, kde už bolo pripravené veľkolepé divadlo na Stelviu. Po zjazde čakalo na Zaugga a jeho prenasledovateľov viac ako 20 km po mierne zvlnenej trase. Pomocníci, ktorí ostali v pelotóne sa však snažili a ako o dušu bojovali pre svojich lídrov, aby im pripravili pred Stelviom čo možno najlepšiu pozíciu. Z hlavnej skupiny favoritov si odskočil 40 km pred cieľom. Mikel Nieve a pravdepodobne aj Tiralongo z Astany, ktorý vo včerajšej etape stratil. Vpredu je ešte za Zauggom so stratou 1:45 napríklad Cunego či De Gent so zaujímavých mien, balík favoritov stráca približne 2:40 na Zaugga. V týchto okamihoch útočili jazdci, ktorí boli na hrane prvej desiatky, resp. za ňou. Chceli sa odpútať favoritom, ktorí výrazne zvolnili a aj vďaka občerstveniu a oddychu vzrástol náskok vedúceho Zaugga 35 km pred cieľom etapy na úctyhodných 5:50. Dobré predpoklady na víťazstvo v etape mal Cunego, ktorý sa pohyboval v skupine, ktorá stíhala Zaugga a strácala dve minúty. Adeptov na víťazstvo bolo však naďalej veľa, útočili Cataldo, De gent, Serpa Perez, Tschopp, Nieve či iní kvalitní vrchári. Pred ťažkým Stelviom bolo teda všetko pripravené na kvalitné cyklistické peklo. Zvolnené tempo favoritov malo aj svoju opodstatnenú taktiku. Basso, Hesjedal, Scarponi či Rodriguez zrejme vzájomne súhlasili s pomalším tempom a do hlavného balíku sa vrátilo viacero pretekárov, ktorí na Mortirole nestačili. 30 km pred cieľom stíhacia skupinka Cunega a Nieveho dostihla Zaugga, ktorý však zrejme zámerne menej šlapal do pedálov a čakal na svojich prenasledovateľov. Nová, početnejšia vedúca skupina, mala teda náskok pred Cataldom či Tschopom okolo 3:00 a pred početnejším balíkom favoritov odstup približne 3:50 Čím sa približovali cyklisti k začiatku stúpania, tým viac jazdci pomocníci favoritov pridávali. Odstupy sa teda znižovali, 25 km pred koncom a 3 km pred začiatkom stúpania mal Cunego s Nievem 3:45 a 3:10 pred Cataldovou skupinou. Cunegova skupina však nesmierne dobre spolupracovala. Na čele 30 členného pelotónu pracoval výborne Garmin pre čoraz reálnejšieho víťaza tohtoročného Gira - Hesjedala. Vedúcich sedem pretekárov malo na začiatku Stelvia, teda na 22. kilometri, náskok štyri minúty pred pelotóm. Práca Garmin však vzbudzovala obdiv, za nimi boli už zoskupení pomocníci Ivana Bassa z Liquigasu. Asi 16 km pred cieľom odišli Cunegovi De Gent a Nieve, Cunego však nestrácal. Prácu pre Hesjedala robil vynikajcú Američan Vandevelde. Nieve a De Gent mali pred favoritmi náskok 3:45 v čase, kedy mali pred sebou ešte 14 ťažkých kilometrov. O kilometer neskôr sa Damiano Cunego vrátil ku dvom počiatočným lídrom týchto pretekov. Po chvíli však Thomas de Gent predviedol vynikajúce zrýchlenie a zaútočil, odskočil mierne Cunegovi a Nievemu, ktorý však začal výraznejšie strácať. 11 km pred cieľom išiel De Gent výborné tempo, Cunego prestal v stíhačke a trošku si opäť odstúpil. De Gent mal veľmi slušný náskok 4:15 a bolo zaujímavé sledovať, koľko mu to vydrží, pretože do cieľa zostávalo ešte závratných 10,5 kilometra. 9 km pred cieľom bol odstup De Genta od favoritov už na hranici 5. minút, mohli sme zazrieť Hesjedala, ktorý pristúpil k Bassovi a adresoval mu pár otázok, zrejme ohľadom nebezpečných rýchlych nôh De Genta, ktorý zrejme do toho dáva všetko, čo v sebe má. Thomas De Gent atakoval virtuálne už rúžového Rodrigueza! 7 km pred koncom mal náskok dokonca 5:30! Postupne sa však preriedil aj balík favoritov, De Gent však nevyzeral na to, že by mal dostať krízu a kedže je aj výborným časovkárom, Hesjedal sa rozhodne musel triasť. Rozuzlenie Gira teda definitívne prinesie záverečná časovka. 5 km pred cieľom bol náskok De Genta 5:17. 3 km pred cieľom mal De Gendt vynikajúcu pozíciu, stále rýchle nohy a neskutočnú motiváciu, dať do toho všetko a pobiť sa ešte o nejaké sekundy, ktoré by mu dokonca mohli nahrať pred časovkou, aby mal šancu Giro absolútne vyhrať. Hesjedal 3 km pred koncom neútočil a Belgičan mal vynikajúcu šancu na životný úspech. Pretekári mali pred sebou posledné dva zasnežené kilometre a Hesjedal predsa zaútočil! Zrejme si bol vedomý svojej ohrozenej situácie a nezostávalo mu nič iné, ak si chcel zachovať dobrú šancu na celkové víťazstvo. 2 km pred vrcholom etapy atakoval Scarponi, ktorý dokázal ujsť Hesjedalovi a Rodríguezovi a vynikajúcom zrýchlením zabojoval o posledné cenné sekundy, ktoré by mu mohli pomôcť. Thomas De Gent predviedol grandiózne víťazstvo! Vydržal skvelé tempo počas celého Stelvia a súvislým zrýchlením nedal šancu na zníženie a dostihnutie jeho pozície. 2. miesto si vyšlapal Cunego, ktorý stratil cca. 50 sekúnd. Tretie miesto obsadil Nieve so stratou 2:30. Rodriguez zaútočil 700 metrov pred cieľom a predviedol neskutočný záver, stratil 3:22. Prekvapil aj Scarponiho či Hesjedala, ktorý finišovali teda až za ním. Hesjedal so Scarponim stratili 3:35. Basso stratil cez 4:15 a stratil šance na pódium, ba možno viac, na prvú päťku. De Gent sa posunul týmto víťazstvom na 4. miesto. Skvelé cyklistické divadlo. Hrdinom Gira 2012 sa jednoznačne stáva Thomas De Gendt z Vacansoleil, ktorého si Slováci pamätajú najmä z 19. etapy Tour de France 2011. Vtedy v stúpaní na Alpe d'Huez zaútočil spolu s Petrom Velitsom. Nakoniec tam došiel šiesty. V celkovom poradí má Rodríguez pred Hesjedalom náskok 31 sekúnd, ktorý asi neudrži. Tretí Scarponi už stráca 1:51 a mladý Belgičan už je za ním o 27 sekúnd. To by mu mohlo stačiť na predstihnutie vlaňajšieho víťaza (po treste Contadora). Basso je piaty s mankom viac než troch minút a je jasné, že tam aj ostane. Odhadované konečné poradie Gira 2012: 1. Hesjedal, 2. Rodríguez, 3. De Gendt, 4. Scarponi, 5. Basso. Znamenalo by to, že na pódiu sa nepredstaví žiaden taliansky cyklista, teda veľké sklamanie. Naopak, spoznáme možno až štyroch nových ašpirantov na najvyššie méty svetovej cyklistiky. Okrem Hesjedala (čo predsa nie je až takým prekvapením) teda De Gendta a skvelo sa prezentovali aj Kolumbijski mladíci zo Sky Uran - Henao. Obom zaslúžene budú patriť pozície v Top 10. De facto sú už rozhodnuté všetky klasifikácie okrem tej hlavnej. Modrý dres pre najlepšieho vrchára si odvezie Matteo Rabottini, čo bude najväčší úspech domácich farieb. Do červeného sa napokon o jeden bodík dostal Joaquim Rodríguez pred Marka Cavendisha, takže Brit a aktuálny majster sveta ak túto informáciu dostal už počas stúpania na Stelvio, asi sa mu hore vôbec nechcelo. Najlepším mladým pretekárom bude Rigoberto Uran zo Sky. 1.DE GENDT Thomas VACANSOLEIL-DMC 6h 54' 41'' 2.CUNEGO Damiano LAMPRE - ISD + 00' 56'' 3.NIEVE Mikel EUSKALTEL-EUSKADI + 02' 50'' 4.RODRÍGUEZ Joaquim KATUSHA TEAM + 03' 22'' 5.SCARPONI Michele LAMPRE - ISD + 03' 35'' 6.HESJEDAL Ryder GARMIN-BARRACUDA + 03' 36'' 7.GADRET John AG2R LA MONDIALE + 04' 29'' 8.URAN Rigoberto SKY PROCYCLING + 04' 53'' 9.HENAO Sergio SKY PROCYCLING + 04' 54'' 10.BASSO Ivan LIQUIGAS-CANNONDALE + 04' 56'' 11.POZZOVIVO Domenico COLNAGO - CSF INOX + 05' 39'' 12.DUPONT Hubert AG2R LA MONDIALE + 05' 53'' 13.HERMANS Ben RADIOSHACK-NISSAN-TREK + 07' 58'' 14.BRAMBILLA Gianluca COLNAGO - CSF INOX + 08' 32'' 15.KREUZIGER Roman ASTANA PRO TEAM + 09' 11''   ZDROJ: http://cycling-info.sk/

Už o necelé dva týždne sa stretnú bikeri ultramaratónci na najstaršom Českom 24-hodinovom ultramaratóne v Liberci Vesci. Organizátori oznámili, že táto trať sa pôjde naposledy práve tento 18. ročník. Liberecká Ťežka pohoda 24 je súčasťou DEMA Československého seriálu 24 hodín MTB. Liberec je v poradi druhý diel tejto série. Aj keď je Liberec zo Slovenska kúsok od ruky, určite sa oplatí ísť skúsiť túto krásnu ultra trať. Bikepoinťaci ako aj Cyklopozitiváci sa samozrejme zúčastnia a niekoľko reportov Vám z Liberca určite napíšu. Všetky informácie nájdete na stránke http://www.24hours-mtb.com/ Autor: Luboš Terry Dupkala

Po poslednom výdychu v 18. rovinatej etape sa pelotón a najmä favoriti Gira museli na hranici svojich síl popasovať s dvoma superhorskými dňami. Prvý mal päť hodnotených stúpaní a na vrchole posledného a zároveň cieľového Alpe di Pampeago sa mohli všetci pozrieť do známej lyžiarskej doliny Val di Fiemme, kde sa budúci rok uskutočnia MS v severskej kombinácii. Dnes, podobne ako včera sme už na talianskych cestách nemali jediného slovenského zástupcu. Martin Velits musel kvôli pretrvávajúcej chorobe preteky opustiť. Škoda, práve v jednej z horských etáp sa pretekár OPQS chystal na únik. Svoje prvé Giro kariéry teda nedokončil a zároveň po prvý raz odstúpil z pretekov Grand Tour. Všetky štyri Vuelty sme videli Martina aj v Madride. O únik dnes pochopiteľne bol záujem. Dalo sa predpokladať, že favoriti budú zaujatí sami sebou a keďže na vrchole cieľového stúpania bonifikácie nečakali, bola to ideálna príležitosť pre etapové víťazstvo nejakého unikajúceho borca. Pred pelotónom sa teda v úvodných momentoch etapy zjavili Malori (Lampre), Sella (Androni), Zeits (Astana), Santaromita (BMC), Pirazzi (Colnago), Cazaux (Euskaltel), Guardini (Farnese), Casar (FDJ), Beppu (GreenEDGE), Ignatiev (Kaťuša), Hansen (Lotto), Ventoso (Movistar), Pauwels (OPQS), Garate (Rabobank), Rohregger (RadioShack), Flecha (Sky), Benedetti (NetApp), L.S. Haedo (Saxo Bank). Prekvapením bol určite šprintér a včerajší víťaz Andrea Guardini z Farnese Vini, inak tu mali zastúpenie takmer všetky tímy. Zároveň nikto nemal k sebe tímového kolegu, čo je pri takom veľkom únikom raritou. Náskok podľa predpokladov stúpal jedna radosť a dosiahol až hranicu ôsmych minút. Potom to už síce zobrali do rúk jazdci Kaťuše, no tí mali vpredu Ignatieva, takže stíhanie nebolo príliš dôrazné. Favoritov v celkovom poradí mohol z odskočených ohroziť, aj keď len platonicky, Sandy Casar, ktorý bol celkovo 19. so stratou 12:25. Najťažší kopec dňa Passo Manghen mal cez 20 kilometrov a prevýšenie 7,4 %, teda poriadna porcia. Jeho vrchol sa nachádzal 75 km pred cieľom. Cyklisti na neho stúpali relatívne pokojným tempom, finále bolo ešte ďaleko. V troch štvrtinách lezenia mal kompaktný únik vpredu náskok 8:10 a pelotón zjavne nemal kto potiahnuť. Borci ako Flecha, Sella či Zeits sa mohli usmievať, hoci ťažko povedať, či by sme ich výraz tváre mohli takto nazvať. O zaslúžené body na vrchole Passo Manghen sa pobili Pirazzi z Colnaga a Rohregger z RadioShacku. Rakúšan mal menší incident s televíznou motorkou, a tak, aspoň podľa jeho názoru, bol o prvé miesto na prémii obratý. Náskok úniku však klesal, a to pomerne rýchlo, 70 km pred cieľom to bolo na hranici šesť minút. Po klesaní a rovinatom úseku sa borci z úniku dostali pod Passo Pampeago Reiterjoch, teda 10,5-kilometrové stúpanie so sklonom takmer 10 %. Náskok klesol na štyri minúty. Liquigas šiel na čele pelotónu vynikajúco a únik neustále strácal na časovej výhode. Zelených samozrejme uprchlíci nezaujímali, no uvedomovali si svoju silu a chceli sa zbaviť čo najväčšieho množstva pomocníkov pre lídrov ich súperov. V polovici kopca vytušil nepriaznivú situáciu Rohregger a zaútočil. Dorazili si ho iba Casar a Pirazzi. Iniciátor však napokon paradoxne nestačil a vpredu ostal Casar s Pirazzim. Za nich sa dostal borec RadioShacku a potom sme videli skupinu Sella, Zeits, Pauwels, Flecha a Garate. Pelotón strácal už iba tri minúty. Tempu balíka, resp. veľkej skupiny favoritov už 45 km pred cieľom nestačil Paolo Tiralongo. Na prémii bola vedúca dvojica s náskokom troch minút. Nasledoval zjazd a predposledné stúpanie Passo Lavaze 2. kategórie. Medzi favoritmi a dvojkou na čele bol už iba Rohregger, Pauwels, Flecha a Sella. Medzi tým sme dostali SMSku od Jána Valacha, že Maroš Kováč takmer vyhral jednorazovku v Talinne (1.1), no v záverečnom špurte vedúcej skupiny ho tesne pred cieľom zavrel Stefan Schumacher a bolo z toho napokon 8. miesto a 8 UCI bodov. Článok o týchto pretekoch budeme publikovať podvečer. V predposlednom kopci atakoval najprv Dario Cataldo (OPQS, 14. v poradí), za ním Kevin Seldrayers (Astana). To však bola iba príprava kazašského celku pre únik Romana Kreuzigera, ktorý prišiel 24 km pred páskou a tri km pred vrcholom kopca. Český matador si dorazil svojho kolegu, ktorý mu ešte chvíľu pomohol a odpadol. Tak 26-ročný cyklista dostihol Catalda a Pouwelsa a spolu unikali favoritom. Vrcholom Passo Lavaze prešla Romanova skupina so stratou 1:45 na čelo a minútovým náskokom na Liquigas a spol. 13 km pred cieľom sme mali v troch minútach Casara s Pirazzim, Rohreggera so Sellom, Kreuzigera s Cataldom a Pauwelsom, Zeitsa so Seeldrayersom a Flechom + pelotón. Pod záverečným kopcom sa prví štyria pretekári spojili a stále živili najväčšie šance na víťazstvo. Posledný kopec a strata Kreuzigera na hranici jednej minúty. Favoriti s 2,5-minútovým mankom. Tempo prekvapujúco udával Garmin, zrejme aby ani nenapadlo Bassa a spol útočiť kvôli ich horším časovkárskym kvalitám. V polovici kopca Kreuziger dostihol Casara a Pirazziho. Začalo sa to poriadne miešať a najväčšie šance na víťazstvo mal určite najkvalitnejší vrchár vpredu, Kreuziger. Tri km pred páskou bol Kreuziger na čele a minútu za ním nastupoval Basso aj Scarponi. Hesjedal odolával. V skupine favoritov ostali už iba Scarponi, Basso, Hesjedal, Rodríguez, Pozzovivo a Uran. Následne sa vytvorili dvojskupiny Scarponi - Hesjedal, Pozzovivo - Rodríguez a Basso - Uran. Kreuziger víťazom 19. etapy Gira 2012! Za ním s vypätím všetkých síl dorazil Hesjedal (+19 sek), potom Scarponi (+34 sek) s Rodríguezom (+32 sek). Potom finišovali Pozzovivo, Basso a Uran. Roman vyhral vôbec 1. etapu na Grand Tours v kariére, takže gratulácia k západným susedom. Rodríguez sa udržal v ružovej, ale Hesjedal skrátil svoju stratu o 13 sekúnd a je na najlepšej ceste Giro celkovo vyhrať. Všetkých šesť topfavoritov dnes svoje ambície potvrdilo, no vytvorili sa medzi nimi menšie rozostupy. Zajtra by mali útočiť prakticky všetci okrem Kanaďana, pretože ak sa ho na Stelviu nezbavia, veľké mená si to v milánskej časovke rozdajú iba o druhé miesto. Ak by sa časovka šla zajtra, podľa našich odhadov by Top 5 celkovo vyzerala takto: 1. Hesjedal, 2. Rodríguez, 3. Basso, 4. Scarponi, 5. Uran. Veľmi pekne sa nám vytvorila aj súťaž o 7. miesto, kde by mohlo reálne zabojovať ešte osem ľudí. 1.KREUZIGER Roman ASTANA PRO TEAM 6h 18' 02'' 2.HESJEDAL Ryder GARMIN-BARRACUDA + 00' 19'' 3.RODRÍGUEZ Joaquim KATUSHA TEAM + 00' 32'' 4.SCARPONI Michele LAMPRE - ISD + 00' 34'' 5.POZZOVIVO Domenico COLNAGO - CSF INOX + 00' 42'' 6.BASSO Ivan LIQUIGAS-CANNONDALE + 00' 54'' 7.URAN Rigoberto SKY PROCYCLING + 00' 56'' 8.NIEVE Mikel EUSKALTEL-EUSKADI + 01' 16'' 9.PIRAZZI Stefano COLNAGO - CSF INOX + 01' 22'' 10.GADRET John AG2R LA MONDIALE + 01' 23'' 11.DE GENDT Thomas VACANSOLEIL-DMC + 01' 34'' 12.CUNEGO Damiano LAMPRE - ISD + 01' 34'' 13.HENAO Sergio SKY PROCYCLING + 01' 37'' 14.CASAR Sandy FDJ - BIG MAT + 01' 41'' 15.CATALDO Dario OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 01' 52''   ZDROJ: http://cycling-info.sk/

Včera načerpali jazdci veľa nových síl, čaká ich totižto záverečný týždeň na Gire. V 16. etape čaká na cyklistov zvlnený povrch, ktorý vyvrcholí záverečným stúpaním, ktoré síce nie je dlhé a superťažké, má však maximum 12%. Očakávať teda v samom závere môžeme súboj o každú sekundu, na cieľovom kopci sa bude chcieť ukázať určite aj Joachim Rodriguez, ktorý sa vyžíva v podobných záveroch. Približne na 17. kilometri sa od pelotónu odtrhrli trinásti jazdci, z ktorých napokon ostalo doposiaľ iba desať dobrodruhov: De Marchi (Androni), Frank (BMC), Izagirre (Euskaltel-Euskadi), Mazzanti (Farnese Vini), Bak (Lotto), Herrada (Movistar Team), Maes (Omega Pharma-Quick Step), Clement (Rabobank), Brandle (NetApp), Boaro (Saxo Bank) Dnešná etapa sa považuje za stredne-ťažkú. Predsa len je tu veľká šanca pre úniky a aktívnych jazdcov. V samom závere by favoriti na TOP 10 nemali stratiť príliš veľa, nedá sa však vylúčiť, že neuvidíme v posledných 5 km útok z čela poradia. Typickým dobrodruhom z úniku je Lars Bak, ktorý už na Gire dokázal uspieť v 12. etape. V celkovom poradí je najvyššie zo všetkých Izagirre z Euskaltelu-Euskadi, stráca však až 58. minút, čo môže znamenať aj to, že pelotón môže byť v kľude a dá sa očakávať, že únik bude úspešný. 62 km pred cieľom bol náskok vedúcej skupinky 8:30 Únik si vypracoval už viac ako desať-minútový náskok, a tak sa pred-etapové predpoklady zatiaľ potvrdzujú. Medzi favoritov úniku môžeme označiť Larsa Baka, vytrvalého Franka z BMC, Clementa z Rabobanku alebo spomínaného Izagirreho z Euskaltelu. Prekvapiť však môže každý, kedže úspech na etape na Gire sa veľmi cení. Pelotón si určuje vlastné jednotné tempo a sústredí sa na záverečných 20 km, kde si budú elitné tímy strážiť svoje pozície, a samozrejme, svojich top jazdcov. 50 km pred cieľom mala vedúca skupinka náskok stále 10 minút. Kaťušu, konkrétne Rodrigueza by mohla zaujímať bonifikácia za prvé miesto, čo je celkom slušných 20 sekúnd, avšak skupinka v úniku vyzerá v pohode a po dni voľna plná síl. Záver bude zaujímavý, najťažšie miesta pretekárov čakali asi 1,5 km pred cieľom, kedy budú jazdci vo vyše 12% stúpaní. Náskok stále narastal a pravdepodobnosť toho, že pelotón dostihne uprchlíkov klesala. Od koho môžeme čakať útok v závere? Zatiaľ na 22. priečke skvelý venezuelský vrchár Rujano stráca 7:50, čo je určite pod jeho očakávaniami, 17. Cunego tiež nie je jazdcom, ktorý by iba vyčkával a určite niečo vymyslí, aj keď možno ešte nie dnes. 15. miesto zase príliš neteší Johna Gadreta, ktorý prekvapil minulý rok. Títo jazdci by si určite chceli vylepšiť svoju pozíciu a znížiť náskok na najlepších pred poslednými etapami, ktoré budú extrémne náročné. Top jazdci sa zrejme budú šetriť pred ozajstnými kopcami a v hre budú asi iba sekundy. 35 km do cieľa, 12:30 náskok pretekárov z úniku. Bolo teda jasné, že únik bude na 95 % úspešný. Približne 30 km pred cieľom čakal na jazdcov mierny kopček, ktorý by mohol niečo zmeniť najmä vo vedúcej skupinke, ktorá sa zrejme potrhá. Po nej nasledovalo vyše 15 km rovinatého úseku a po nej už záverečná zvlnená časť, ktorá rozuzlí dnešnú hádanku, kto vyhrá a či sa niečo zmení v celkovom poradí. Šprintérsku prémiu si 29,5 km pred koncom uchmatol Mazzanti, druhý bol Hernandes Lopez a tretí Lars Bak. Náskok bol 27 km pred koncom stále konštantný, 12:25 a pelotón čakal pohromade na záver. O úspešnom osude úniku už bolo teda rozhodnuté dávnejšie. Asi najväčšie šance mal na kopcovitejší samotný záver z vedúcej skupinky skupinky Švajčiar Mathias Frank, ktorý predviedol skvelé výkony na zvlnenom Giro del Trentino, kde bol v prvej desiatke. Ani 15 km pred koncom sa neudiala žiadna šachová partia, či už vo vedúcej skupinke, alebo v pelotóne. Teda ani v pelotóne sa nenašiel odvážlivec, ktorý by to skúsil po miernom kopčeku. Prekvapivé bolo to, že vedúca skupina bola konštatná, teda tak ako po 100 km, tak aj do 14 km mala 10 - členné zastúpenie. Náskok bol naďalej na 12. minútovej časovej hodnote. 5 km pred koncom čakal na vedúcu skupinku, kde už bolo jasné, že sa rozhodne o víťazovi, už záverečný strmý kopec. Izaggire to skúsil pred strmými pasážami, dobre sa drží Mathias Frank či Lars Bak, momentálne asi šesťčlenná aktívnka skupinka sa pomaly rozčleňuje. 3 km zaútočil Izagirre, ktorý bol na vrchole stúpania prvý. Za ním trojčlenná skupinka v zložení Frank, De Marchi, Herrada. Ostatní už viac zaostávali. Záverečné dva kilometre boli v podstate už len po rovine, namierené za víťazstvom mal stále aktívny Izagirre, ktorý mal náskok pred prenasledovateľmi asi 350 m. Víťazstvo pre Izagirreho! V Euskalteli-Euskadi môžu byť nadšení a spokojní! Izagirre zvládol záverečné stúpanie najlepšie z desať-člennej skupinky a v posledných dvoch kilometroch nenechal nič na náhodu. Druhý preťal pásku De Marchi a tretí bol Clement, ktorý ešte predstihol Franka. Pelotón mal pred sebou už iba záverečné stúpanie. Preriedený pelotón, ktorý mal vo svojom vnútri iba 40 jazdcov, bol pripravený na prípadný atak. Takmer všetci favoriti sa strážili a boli vpredu, aby mali pod kontrolou prípadné nebezpečie. Možno na prekvapenie, ale žiaden z popredných jazdcov sa nepokúsil o únik a zisk nejakých sekúnd k dobru. Nik zrejme nechcel riskovať a všetci sa šetrili na dôležitejšie etapy. Na čele veľkého balíku došiel Sandy Casar a na prvých 20 miestach celkového poradia sa nič nemení. 1.IZAGUIRRE Jon EUSKALTEL-EUSKADI 4h 02' 00'' 2.DE MARCHI Alessandro ANDRONI GIOCATTOLI + 00' 16'' 3.CLEMENT Stef RABOBANK CYCLING TEAM + 00' 16'' 4.FRANK Mathias BMC RACING TEAM + 00' 19'' 5.HERRADA José MOVISTAR TEAM + 00' 21'' všetci favoriti na celkové poradie + 08' 57'' 159.VELITS Martin OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 13' 18''   ZDROJ: http://cycling-info.sk/

Sedemnásť je v cyklistike už dosť pokročilé číslo, ktoré značí blížiaci sa záver trojtýždňových pretekov. Pelotón Gira sa v sedemnástke musel vysporiadať so štyroma veľmi náročnými stúpaniami a v záverečných 15 km sa zjazdovalo. Ideálne podmienky pre rotrhanie favoritov a superrisk v závere. Alebo nezáživnú taktickú bitku a zotrvanie všetkých vrchárov pri sebe až do posledných metrov. Pár minút pred štartom etapy všetko stíchlo a minútou ticha si všetci zúčastnení pripomenuli smrť Xaviera Tonda, ktorý prišiel o život presne pred rokom po nešťastnej nehode s garážovými dverami. Veľké šance uspieť mal únik a na Tondovu počesť sa dopredu snažili dostať viacerí borci Movistaru. Napokon sa to podarilo Samoilovi, ktorého doplnili Serpa (Androni), Montaguti (Ag2r), Rabottini (Farnese) a Seeldrayers (Astana). Veľmi silná zostavička skvelých vrchárov, ktorí sa chceli pokúsiť o etapové víťazstvo. Rabottinimu sa to už podarilo v 15. etape a karty mohol miešať aj vo vrchárskej súťaži, o ktorú dosiaľ akoby nikto neprejavil záujem. Vrcholom Passo Valparola ako prvý prešiel podľa očakávaní Rabottini a svoje prvenstvo v súťaži vrchárov bodovo navyšoval. Mohli sme si dovoliť tvrdiť, že ak vyhrá aj ostatné tri prémie dnešného dňa, do Milána dôjde v modrom. Týmto kopcom na 71. kilometri prešli unikajúci jazdci s náskokom piatich minút. Cavendish už strácal a vyzeralo to na prvé problémy s limitom. V ďalšom priebehu čakal na cyklistov najdlhší zjazd Gira 2012, kde strata balíka klesla pod štyri minúty. Passo Duran bol názov ďalšieho kopca, ktorého vrchol prišiel 58 km pred cieľom. Skupina vpredu už toho mala dosť a jej náskok klesal, no na zvládnutie tohto stúpania to ešte vyzeralo. Pelotón sa pomerne dosť trhal a vzhľadom na malý náskok úniku bolo zjavné, že dnešné tempo je vysoké a možno sa v poslednom kopci a cieľovom zjazde dočkáme pekných súbojov. Päť km pred vrcholom Duranu atakoval Mikel Nieve (Eusklaltel). Celkovo strácal pred etapou štyri minuty. Španiel a líder baskického tímu je známy takýmito atakmi a vlani podobnú etapu vyhral. Tempo pelotónu s menej než 50-timi dušami sa samozrejme muselo zvýšiť. V cieli ešte dnes čakali aj bonifikácie, takže tiež veľmi dobrá motivácia. Vrcholom prvého z troch superkopcov prešiel znova prvý Rabottini. Za ním Seeldrayers, Serpa a Samoilov. Montaguti už skôr odpadol. Nieve strácal na vrchole 30 sekúnd, favoriti 1:20. Pod Forcella Staulanza prišiel ako prvý Seeldrayers, ktorý ukázal najlepšie zjazdárske schopnosti. 20 sekúnd za ním šiel Nieve, Serpa a Samoilov, Rabottini už mal dnes splnené všetky ciele. Pelotón strácal na mladého Belgičana 1:20. V predposlednom kopci to Nieve stavil na spoluprácu a spolu so Serpom, Samoilovom a Seeldrayersom ukrajovali náročné metre spolu. 7 km pred vrcholom znova atakoval jazdec Astany. Nieve už mierne prekvapujúco mlel z posledného. Liquigas šiel na čele balíka favoritov veľmi rýchlo a únik bol minulosťou už v tomto predposlednom kopci. Prekvapením bola kríza Romana Kreuzigera, ktorý bol už štyri km pred vrcholom Staulanzy na konci 30-člennej skupiny favoritov a napokon aj odpadol. Na prémii strácal Roman už štyridsať sekúnd, teda asi príliš veľa na dorazenie skupiny lídrov vo veľmi krátkom zjazde. Už na začiatku Passo Giau sa začalo poriadne odpadať, všetko už bez Kreuzigera. Vpredu ostal už iba Basso, Scarponi, Pozzovivo, Hesjedal, Uran, Henao a Rodríguez. V prvej polovici kopca tam už teda neboli ani borci ako Gadret, Nieve, Cunego, Tiralongo či Cataldo. Presne v polovici kopca tempo vedúcej šestky udával Basso. Za ním šiel ako nalepený Scarponi a Rodríguez. Veľmi statočne sa držali menšie prekvapenia Uran, Hesjedal a Pozzovivo. Práve Kanaďan už dvakrát v ružovom drese sa pokúsil o prvý neuspešný atak. Favoriti samozrejme museli kalkulovať aj so zjazdom, ktorý ich čakal. Taktizovanie vrcholilo a dopredu sa takmer dotiahol Nieve. Neďaleko bol aj Gadret, Brambilla, Tschop, Inxausti a Cunego. Na vrchole Passo Giau ostali vpredu už iba Pozzovivo, Basso, Rodríguez a Hesjedal. Uran stratil 6 sekúnd, Scarponi 20. Nieve s Gadretom 55 sekúnd. Ďalšia skupina s Cunegom strácala už 1:45. V zjazde sa najlepšie ukazoval Hesjedal, ale žeby sa nejako vážne otrhol sa rozprávať nedalo. Scarponi s Uranom pomaličky svoje straty znižovali. V prípade Scarponiho to však napokon príliš dobre nevyzeralo, kedže sa zdalo, že dostal krče. Ďalej sa doťahoval Uran. 5000 metrov pred pásku sa dopredu dotiahol Uran, Scarponi šiel na hranici šialenstva a vrátil sa späť. O víťazstvo bez bonifikácií sa pobila teda šestka najlepších vrchárov dnešného dňa. Špurt vyhral Rodríguez. Za ním Basso, Hesjedal, Uran, Scarponi a Pozzovivo. Sedem ďalších borcov stratilo v cieli 1:22. 17. etapa teda nepriniesla veľké rozdiely medzi najväčšími favoritmi, ktorí sa zrejme práve v nej vyprofilovali, no napovedala veľmi veľa. Z topfavoritov pred pretekmi sa zdá, že najlepšiu formu má Ivan Basso a El Purito Rodríguez. Dnes fantastický výkon predviedli Hesjedal, Uran aj Pozzovivo, aj keď o niečom senzačnom hovoriť nemôžeme. Scarponi mal na vrchole Passo Giau menšiu krízu čo môže v ďalších etapách vyprovokovať ostatných favoritov k útoku, minimálne psychickej výhode. V celkovom poradí však viacerí z tejto šestice najväčších kandidátov na víťazstvo majú "hriechy mladosti" v podobe strát z predchádzajúcich dní. Uran a Pozzovivo strácajú už okolo troch minút, a to je zrejme príliš veľa. Ak by sa zajtra šla záverečná časovka, Giro by na 99% vyhral Hesjedal a za ním by sa s malými rozdielmi poukladali za seba Basso, Scarponi a Rodríguez. To je teda hodená rukavica pre týchto starých borcov a oni sú na ťahu, čo vymyslia. Hesjedal sa ich zrejme bude držať zubami-nechtami. Dnes sa medzi cyklistov druhej vlny dostal Cunego, Gadret a viacero ďalších borcov. Tí si to zrejme rozdajú o druhú polovicu Top 10. Veľmi dobre vyzerá De Gendt, Inxausti mal v predchádzajúcich etapách malú stratu, teda je z týchto borcov najvyššie. Veľmi pozitívnym prekvapením je Henao, ktorý sa vlani fantasticky ukázal na USA Pro Cycling Challenge a preto ho Sky angažovalo. Sklamania. Dnes ich bolo viac, no o katastrofe môžu hovoriť v Astane. Kreuziger (+11:26) stratil akékoľvek šance na dobré celkové umiestnenie, keďže dnes mal obrovskú krízu. Možno skúsi niečo ukázať v niektorej z etáp. Veľa stratil aj Tiralongo (cez 3 min), ale keďže bol skúsený Talian veľmi vysoko v poradí, zatiaľ je na 8. pozícii celkovo a je definitívnym lídrom kazašského celku. Dnešný deň nadelil obrovské straty. Už 40. pretekár v cieli "nakúpil" dvadsať minút. Zároveň sa ukázala veľká náladovosť, resp. nevyrovnanosť výkonov u viacerých pretekárov. My sme ju posledný rok sledovali najmä u Petra Velitsa, ale aj tu na Gire sa ukazuje, že každý náročnejší deň niekto prehrá boj s osudom. Dnes si to počkalo Romana Kreuzigera. 1.RODRÍGUEZ Joaquim KATUSHA TEAM 5h 24' 42'' 2.BASSO Ivan LIQUIGAS-CANNONDALE + 00' 00'' 3.HESJEDAL Ryder GARMIN-BARRACUDA + 00' 00'' 4.URAN Rogoberto SKY PROCYCLING + 00' 00'' 5.SCARPONI Michele LAMPRE - ISD + 00' 00'' 6.POZZOVIVO Domenico COLNAGO - CSF INOX + 00' 02'' 7.INXAUSTI Beňat MOVISTAR TEAM + 01' 22'' 8.MORENO Javier KATUSHA TEAM + 01' 22'' 9.DE GENDT Thomas VACANSOLEIL-DMC + 01' 22'' 10.TSCHOPP Johann BMC RACING TEAM + 01' 22'' 11.GADRET John AG2R LA MONDIALE + 01' 22'' 12.NIEVE Mikel EUSKALTEL-EUSKADI + 01' 22'' 13.CUNEGO Damiano LAMPRE - ISD + 01' 22'' 14.PARDILLA Sergio MOVISTAR TEAM + 01' 22'' 17.TIRALONGO Paolo ASTANA PRO TEAM + 02' 47'' 18.HENAO Sergio SKY PROCYCLING + 02' 47'' 30.KREUZIGER Roman ASTANA PRO TEAM + 11' 26'' 151.VELITS Martin OMEGA PHARMA - QUICK-STEP + 38' 26''   ZDROJ: http://cycling-info.sk/

Osemnásta etapa znamená pre cyklistov ľahký odpočinok. Šprintéri na čele s Cavendishom mali poslednú šancu na víťazstvo v etape, a tak sme mohli očakávať veľkú spoluprácu šprintérskych tímov, ktoré chceli eliminovať únik. Za veľkého favorita etapy sme mohli bez obáv označiť Marka Cavendisha, prekvapiť elitného špurtéra mali v pláne aj Ferrari či Chicchi, ktorí už dokázali na tohtoročnom Gire získať jedno etapové víťazstvo. Pretekári mali v nohách ťažké kopce, a tak im prišla vhod etapa, ktorá má nielen rovinatý charakter, ale aj charakter etapy z kopca, kedy z nadmorskej výšky 974 metrov jazdci postupne klesali až do záverečného mesta Vedelago, ktoré malo už iba nízku 45 metrovú nadmorskú výšku. V strede etapy je atypický nízke prevýšenie. Etapa sa išla od začiatku, aj vďaka profilu, veľmi rýchlo. Priemerná rýchlosť sa pohybovala nad hranicou 50 km za hodinu. Už na 3 km sa zrodil únik, o ktorý sa pokúsili najprv: De Negri (Farnese Vini), Pagani (Colnago), Clement (Rabobank). Po niekoľkých kilometroch sa k týmto jazdcom pridal Boaro zo Saxo Banku. V úniku sme teda mali známe tváre, ktoré sa už neraz pokúšali o úspešný únik. Včerajší deň bol čiernym dňom pre Romana Kreuzigera. Ten v 17 etape dostal veľké kŕče do nôh, zápästia a krku. Chvíľami si podľa vlastných slov musel odstúpiť od bicykla, pretože potreboval rozhýbať svalstvo. Českú nádej táto smolná etapa veľmi mrzí, aj preto že si sľuboval od Gira veľa aj jeho tím Astana. Kreuziger si bude chcieť v dnešnej ľahkej etape oddýchnúť a bude sa usilovať o únik, resp. prípadné etapové víťazstvo. Pelotón ide vo veľkej pohode a v dobrom tempe. Unikajúci pretekári majú konštantný náskok 2:25. Na čele balíka sa objavovali šprintérske tímy Sky, Garmin či Omega-pharma. Pelotón išiel od začiatku vo vynikajúcom tempe a pre vedúcich jazdcov bolo už 80 km pred koncom ťažké vypracovať si nejaký väčší náskok ako dve minúty. 75 km pred koncom išli pretekári SKY extrémne rýchlo a vedúca skupinka sa už lúčila so svojím náskokom príliš skoro. Už iba dvadsať sekúnd mali prví štyria. Zaujímavosťou bolo, že Sky to rozprúdila príliš skoro, pretože sa dalo čakať, že viacerí cyklisti budú skúšať uniknúť v nasledujúcich kilometroch. Etapa bola teda rozbehnutá nadmieru rýchlo. Očakávaný príchod do záverečného mestečka dnešnej etapy bol v 17 h 10 min., dalo sa tak očakávať, že balík príde do cieľa dnešnej etapy pred piatou. Pelotón sa vďaka aktivite tímu SKY 70 km potrhal na dve časti, veterné podmienky tak narobili šarapatu pre mnohých jazdcov, ktorí ostali vzadu a museli tak doťahovať prípadné diery. Cyklisti, čo ostali vzadu však po čase dokázali miernu medzeru dohnať. Sky však nenecháva nič na náhodu a túto etapu vzali do vlastných rúk, kedy sa snažili pripraviť pre Cavendisha etapu už od prvého kilometra. Sky na jednotku! Šprintérska prémia pre Marka Cavendisha, takže Sky išlo o 8 bodov pre Marka, kedže Rodriguez vedie v bodovacej súťaži práve pred Cavendishom. Situácia sa trošku rozbláznila, kedy sa po prémií pár jazdcov snažilo dostať do úniku. Aktivita Sky trošku klesla. Asi 50 km pred cieľom sa napokon zrodil ďalší únik, kedy sa od balíku odpútali títo jazdci: Clement (Rabobank), Keizer (Vacansoleil), Kaisen (Lotto), Delage (FDJ). Takže opäť v úniku nechýba Clement z Rabobanku, ktorý je snáď v každom možnom úniku, ktorý sa kde ukuchtí. Tím Sky si však naďalej kontroloval tempo. Náskok unikajúcich jazdcov bol vždy pod jednou minútou, a tak mohli byť šprintéri v absolútnom kľude. V bodovacej súťaži si vďaka vyhratej šprintérskej prémii uchmatol prvé miesto Mark Cavendish, keď jeho osem získatých bodov stačilo na predstihnutie Joachima Rodrigueza. Toho však Cav predstihol len o jeden bod. 1. Cavendish (110) 2. Rodriguez (109) 25 km mali pretekári do cieľa a náskok štyroch cyklistov nepresiahol minútu, šprintérske tímy robili skutočne poctivú robotu. Etapa sa išla teda vo veľmi vysokom rýchlostnom priemere. V závere sme očakávali súboj Cavendisha s ostatnými odvážnimi špurtérmi. Scarponi mal 20 km pred koncom problémy. Počkali ho až piati kolegovia z tímu a nebolo pochýb, že sa Scarponi do balíku vráti, i keď mali jazdci z Lampre čo robiť, kedže priemerná rýchlosť bola na hrane 50 km za hod. Vedúci štyria cyklisti mali v čase, keď chýbalo 15 km do cieľa náskok iba pätnástich sekúnd, a tak sa zdalo, že už 10 km pred cieľom si budú šprintérske tímy robiť pozíciu na záverečný vláčik. 6 km do cieľa a SKy si už formuje pozície pre Cava. Ešte Lars Bak sa 5 km pred cieľom pokúsil pozdvihnúť posledného vojaka v poli, Delaga z FDJ. Náskok 10 sekúnd. No a 3,5 km pred koncom už bolo na 100 % jasné, že sa bude špurtovať, Sky od začiatku etapy udávalo tempo a podľa očakávania nenechali nič na náhodu ani v samom závere. 2 km pred koncom robil vynikajúcu robotu Saxo Bank pre Luca Sebastiana Haeda, v záverečnom kilometri sa však vynikajúco presadil Geraint Thomas, ktorý dostal Cavendisha do dobrej pozície. Stalo sa však to, čo nikto nečakal. Šprintér tímu Farnese Vini, Guardini, nasadil strhujúce tempo a jeho rýchle nohy predčili Cavendisha v peknom finiši! Tretie miesto obsadil Roberto Ferrari. 1.GUARDINI Andrea FARNESE VINI - SELLE ITALIA 3h 00\' 52\'\' 2.CAVENDISH Mark SKY PROCYCLING + 00\' 00\'\' 3.FERRARI Roberto ANDRONI GIOCATTOLI + 00\' 00\'\' 4.HUNTER Robert GARMIN-BARRACUDA + 00\' 00\'\' 5.HAEDO Lucas Sebastian TEAM SAXO BANK + 00\' 00\'\' všetci favoriti na celkové poradie + 00\' 00\'\' VELITS Martin OMEGA PHARMA - QUICK-STEP neštartoval   ZDROJ: http://cycling-info.sk/

V dňoch 19. a 20. mája sa v Jihlave konal už druhý ročník 24 hodinového závodu v horskej cyklistike. Ja ako veľký nadšenec tohto športu som sa aj napriek absolútnej nepripravenosti (pred závodom som mal najazdené iba 469km) rozhodol tejto akcie zúčastniť. Išlo o veľmi jedinečnú akciu, ktorú by som Vám rád priblížil. Dovoľte mi avšak poňať tento report trošku sebazahľadene a podeliť sa s Vami hlavne o moje dojmy a pocity počas závodu. Zavádzacie kolo: Je 12 hodín a všetci bikeri sú pripravení na námestí. Ja ako pravý hokejový fanúšik si s kolegom Martin Vaškom pripevňujeme na sedlovky slovenské vlajky a nevieme sa dočkať štartu. Paľba z kanónu nás odštartuje a začína náš 24 hodinový boj. S tréningom porazených, no s túžbou víťazov sa vydávam na trať. 1.kolo: Prvé dva kilometre zavádzacieho kola sú za mnou a začína ten skutočný okruh. Takmer 10 kilometrová trasa, ktorá je rovnako pestrá ako občerstvovačka v depe. Začiatok je priam desivý. Krátke, ale prudké stúpanie znáročnené ešte odtokovými pražcami je však rýchlo vystriedané príjemnou jazdou miestnym lesíkom. Za tým však nasleduje druhy náročný výšľap, ktorý sa mi napriek veľkej snahe nedarí vyšliapať. Našťastie má to len pár metrov, potom krátka jazda asfaltom a nasleduje najkrajšia časť okruhu – singláč ponad starú plaváreň. Rýchly prejazd lesným chodníčkom sa mení na ešte rýchlejší prejazd mestom až pod hradby. Tu sa však tempo výrazne spomaľuje. Dva po sebe idúce stúpania, výbeh po 11-stich schodoch (veď ruky potrebujú tiež posilniť) a som na hradbách. Ta najnáročnejšia časť trasy je za mnou. Už žiadne stúpania. Iba jazda po hradbách, zjazd po schodoch k miestnej reštaurácii a prejazd mestom. Záverečný zjazd miestnym lesoparkom je skomplikovaný kamenitými odtokmi vody. Dúfam, že na nich nechytím počas preteku defekt. 2.kolo: Chytil som defekt. Prudký náraz na ostrú hranu kameňa mi spôsobil centimetrovú dieru v duši a do cieľa prichádzam pešo. Našťastie šikovné ruky servisáka Jirka Oleše st. sú v pohotovosti a za pár minút sedím opäť na bicykli. 3.kolo: Tretie kolo ubieha vcelku v pohode. Stále som pri sile a užívam si trať. Počasie je ideálne, trať ešte ideálnejšia. Škoda, že bikerské prekliatie zvané defekt ma nemíňa ani v tomto kole a do cieľa opäť prichádzam vedľa bicykla. 4.kolo: Pretekárov na trati je viac než dosť. Táto spleť 6, 12 a 24 hodinovkárov vytvára ideálnu partiu na pokec popri jazdení. Akurát občas treba uvoľniť trať rýchlikom zvaným víťazi. V hlave si prepočítavam, že pokiaľ toto tempo vydržím celých 24 hodín a títo makači odpadnú po ôsmich hodinách, budem s nimi vo výsledkovej listine na rovnakej A-štvorke . 5.kolo: Toto kolo sa ničím nelíši od predchádzajúcich kôl. Ubehlo necelých 5 hodín závodu a na trati čoraz častejšie stretávam unavených 6 hodinovkárov. Problém je, že aj ja cítim prvé náznaky únavy a začína ma bolieť sedacia časť... 6.kolo: Každý mi hovorí, že táto trať je veľmi výživná. Podľa mňa toto označenie nie je veľmi vhodné. Keď je niečo výživné, tak by to telu malo energiu dodávať. A táto trať ma o ňu pomaly ale isto uberá. Cítim sa od kola ku kolu slabší a slabší... 7.kolo: Začína hokej. U každého regulovčíka sa so zvedavosťou pýtam na aktuálny stav. Táto zvedavosť je silnejšia ako únava a ženie ma od jedného borca v oranžovej vestičke k ďalšiemu až sa dostávam do cieľa (aj keď cieľom sa to dá ťažko nazývať, keď je predo mnou ešte 18 hodín jazdy). 8.kolo: Bojovnosť slovenských hokejistov ma inšpiruje k väčším výkonom. Bez akejkoľvek prestávky pokračujem v jazde do ďalšieho kola. Mám pocit, že tento čin čoskoro oľutujem a dostaví sa hlad alebo smäd, ale dúfam že to bude čo najbližšie k cieli. Našťastie si moje telo zvyklo na choré nápady mojej hlavy a tieto potreby si nechalo až na ďalšie prejdenie cieľom, kde sa pri chutnom občerstvení dozvedám, že vyhrávame nad bratmi Čechmi 3:1. 9.kolo: Jihlavskí maloletí spoluobčania menšinovej príslušnosti mi pri pohľade na slovenskú vlajku prilepenú k sedlovke prajú tvrdý pád a zlomené obe ruky. Po prejazde cieľom sa radšej vlajky zbavujem. So zapadajúcim slnkom sa obávam, žeby sa mohli nájsť dobrovoľníci, ktorí by sa mi o moje zlomene ruky radi osobne postarali. 10.kolo: Dlhšia prestávka určená na výdatnú večeru a načerpanie nových síl padla vhod. Slnko už zapadlo. Nahadzujem teda svoje čínske svetlo na svojho malajského krásavca, obliekam si svoj moldavský dres a vydávam sa opäť na túto skvelú českú trať. 11.kolo: Tento okruh sa za mesačného jasu zmenil na nepoznanie. Zdá sa mi, ako by som išiel po úplne inej trase a snažím sa ho spoznať. Priemerné rýchlosti pretekárov kvôli neideálnej viditeľnosti a únave značne poklesli. Dokonca aj u mňa, aj keď podľa doterajšej priemerky som mal pocit, že už klesnúť nie je kam. 12.kolo: Moji parťáci už zaľahli do svojich teplých spacákov a zaspali spokojným spánkom. Mne sa však zdá, že moje baterky ešte nie sú úplne na nule a skúšam čo moje telo znesie. Vedci vraj dokázali, že človek ktorý omdlie od únavy má v skutočnosti minutú len jednu tretinu svojej energie. Dúfam, že do takého stavu sa až nedostanem. 13.kolo: A je tu kríza!!! Môj bazálny metabolizmus hlási nadmerné množstvo spálených kilojoulov a vyžaduje okamžité doplnenie uhľohydrátov a sacharidov. Slovami bežného človeka, dostal som brutálny hlaďák a zožral by som aj divú sviňu, keby mi teraz vbehla do cesty. Našťastie depo už nie je ďaleko. Tam si dávam teplý čaj a polievku a strkám do úst všetko tuhé, čo mám v dosahu svojich rúk. Na nejakú vyberavosť nemám silu ani čas. 14.kolo: Zase ma raz predbieha Rasťo (pre bikerských neznabohov Rasťo Balko, víťaz vražednej cyklopozitívnej 24 hodinovky 2011). Popri ňom sa cítim ako obyčajný zajačik popri zajačikovi Duracell. Nech robím čo robím, po pár sekundách mi mizne z dohľadu. 15.kolo: Zadok ma už neskutočne bolí. Chvíľami mám pocit, že nesedím v sedle, ale na ksichte nosorožca. Stále ma predbieha veľké množstvo pretekárov. Väčšina z nich sú pretekári štvorčlenných tímov, čo ma vcelku upokojuje. Veď už na základnej škole nás učili že jedničkár je lepší ako štvorkár. 16.kolo: Sú tri hodiny ráno a pri stúpaní lesíkom nad depom ma začal naháňať miestny bezdomovec. S vypätím posledných síl zvyšujem tempo a unikám mu. Ktovie koľko by som najazdil, keby ma naháňal až do konca závodu. 17.kolo: Ten môj zm*d jeden dvojkolesový duralový ma snáď zabudovaný obmedzovač rýchlosti. A je nastavený set sakramentsky nízko!!! Nech sa snažím seba viacej, hýbem sa rýchlosťou slimáka po mozgovej príhode. Našťastie už sa brieždi a zaspatou Jihlavou je počuť trilkoty vtáčikov. Mne však do spevu nie je. 18.kolo: Vedeli ste, že koleso má 32 špíc? Ja áno, spočítal som ich. Počas jazdy !!! Vyzerá to, ako keby sa ten obmedzovač rýchlosti zmenil na zatiahnutú ručnú brzdu. Ako keby aj samotná príroda bola proti mne. Akoby sa lytosferické platne začali hýbať rýchlejšie ako ja a vytvárali predo mnou väčšie stúpania. To čo sa doteraz zdalo ako rovinka mi teraz dáva zabrať, a to čo bolo predtým náročným stúpaním sa teraz zdá ako niečo nezdolateľné. 19.kolo: Toto kolo sa neuveriteľne vlečie. Každú chvíľu ma striasa od únavy. Oči mám červené ako angorsky králik. Výstup po schodoch na hradby mi pripadá ako zdolanie Matterhornu. Po dorazení do depa si z posledných síl nastavujem budík na 47 minút a upadám do kómy… 20.kolo: Pri prvom zvonení budíka ho mám chuť prehryznúť zubami. Doprajem si ešte pár minút príjemného spánku a už počujem vonku známe hlasy kamarátov, ako sa pripravujú na štart. Neprišiel som sem predsa spať a tak vyliezam zo spacáku a sadám na bicykel. Pred zaspatím som nemal energiu sa vyzliecť z cyklohandier a tak teraz aspoň nestrácam čas ich obliekaním. Pri stretnutí môjho zadku so sedadlom zmizli zbytky ospalosti a bolesť mi skoro vtlačila slzy do oči. Telu však odpočinok prospel a toto kolo sa mi ide pomerne ľahko. Dúfam, že mi táto energia vydrží až do konca závodu. 21.kolo: Energia získaná z ranného spánku úplne zmizla. Telo zdochlo ako auto, keď mu dôjde benzín. Otáčanie pedálmi vyžaduje nadľudské úsilie. Je to pre mňa rovnako náročné ako otočenie lodnej skrutky ruskej ponorky holými rukami. Pri vynášaní bicykla hore schodmi mám pocit, že oťažel o 200 kíl a jeho dvíhaním dostanem určite pruh. 22.kolo: Kolo ubieha zázračne rýchlo. Asi preto, že hlava si uvedomuje už koniec trápenia a chce to mat čo najskôr za sebou. Popri trati sa so všetkými lúčim a sľubujem účasť aj budúci rok. Nelúčim sa len s ľuďmi, lúčim sa aj s traťou. S traťou, ktorá sa stala na posledných 24 hodín mojim prechodným domovom. Trať, ktorá sa stala mojou kamarátkou s dokonalým profilom. Kamarátkou, ktorú som si obľúbil aj napriek ťažkým chvíľam, ktoré som s ňou zažil a o rok ju rád uvidím opäť. Cieľom prechádzam s úsmevom na tvári. Dvíham víťazne ruku k oblohe a ďakujem Bohu, že existuje tak krásny šport ako je cyklistika… PS. Rad by som sa poďakoval organizátorom za krásnu akciu a priateľom za technickú aj psychickú podporu... Autor: Peter Chovanec

FATRANSKÝ MTB MARATÓN 2012 sa pomaly, ale určite blíži. Vy ktorí sa chcete prihlásiť na tohto ročný FATRAN vedzte, že je posledný týždeň na lacné prihlasovanie a preto sa nezabudnite registrovať na na tomto mieste BULETÍN K FATRANU Trasy: LAPIERRE /95km s prevýšením ľahko cez 2500m/ majstrovská trať XCM INTERSPORT /58km s prevýšením 1520 m/ FESTINA /26km s prevýšením 470 m/ Je pre Vás pripravených 22 kategórii + preteky pre najmenších bikerov na Detskom FATRANÍKU... FATRANSKÝ MTB MARATÓN je v tomto roku zároveň Majstrovstvami Slovenska v XCM. Na akcii bude taktiež prítomný oficiálny olympijsky oheň ako aj kultúrny program, kde vystúpi kapela MATKA GURÁŽ. No a samozrejme ako je už dobrým zvykom tak aj bohatá tombola, ktorej dominujú FIAT FREEMONT na jeden týždeň od spoločnosti AUTO BECCHI Žilina či LAPIERRE X-FLOW 312 od spolčnosti DEMA SENICA, kvalitný cyklotrenážér od INTERSPORTU Generálneho partnera podujatia ale taktiež hodinky značky FESTINA a mnoho ďalších . Samozrejme keďže nás bude čakať príjemne počasie a centrum pretekov je na Kúpalisku LAURA v Rajeckých Tepliciach tak si nezabudnite pribaliť k biku aj plavky. Tešíme sa na Vašu účasť ŠK CYKLOPOZITÍV Žilina   Autor: Luboš TERRY Dupkala

Ako sme si už mohli prečítať v reporte môjho kolegu Jiřího, tento víkend sa v Jihlave konala zľahka masochistická akcia s názvom Jihlavská 24 MTB. V prvom rade šlo o majstrovstvá ČR v 24 hodinovke MTB, ale organizátor myslel aj na tých menej postihnutých a pripravil 12, resp. 6 hodinovú alternatívu. A aby sa tam mohli prísť skutočne zabaviť aj menej „rozbicyklovaní“ jedinci (alebo proste väčší, či menší pohoďáci), mohlo sa súťažiť okrem kategórie solo aj v 2-členných, 4-členných a dokonca aj v 6-členných tímoch. Z toľkých možností si už človek proste musí vybrať... Bolo to poznať aj na štartovacej listine, na ktorej svietili mená viac ako 430 prihlásených borcov a odhodlaných dám. Pohľad na tento koktejl rôznych kategórií s množstvom prihlásených bikerov dával tušiť, že záverečné odovzdávanie cien pre víťazov bude mať taktiež solídne rozmery. O kvalitnej práci organizátora nesvedčí len množstvo prihlásených pretekárov, ale aj fakt, že sa tu majstrovstvá ČR šli hneď na druhom ročníku. Ešte si jasne pamätám, ako som si minulý rok povedal: „24-hodinovka v meste? Čo sa zbláznili? Bude to nuda a pozabíjajú nás tam autá..“ Našťastie som sa mýlil a dnes musím priznať, že jihlavská trať (hlavne tá tohtoročná pozmenená) sa mi jednoducho páčila najviac zo všetkých absolvovaných 24-hodinoviek. Určite tomu prospel aj prejazd popri vode, ktorej prítomnosť ja osobne považujem za veľmi osviežujúcu... Rovnako musím priznať, že pre mňa nie je takáto akcia len o kvalitnom zmasakrovaní organizmu v skrátenom konaní, ale je to proste stanovačka, spoločenská a kultúrna udalosť a kopec zábavy s ľudmi, ktorí majú radi to čo ja. Klasické maratóny mám rád, ale tam každý príde, odbajkuje si svoje a uteká domov. Tu nie... Tu vidíte v depe niekoho opekať klobásky na prenosnom záhradnom grile, iného popíjať pivko, čítať zaujímavú knižku v stane, hromadne sa rehotať na vtipoch, obchytkávať frajerku/frajera,... Jednoducho je v depe pohoda. A všade sú hromady krásnych bicyklov a jazdí sa na nich a je to proste paráda.. :-) No ale na takomto podujatí to nie je nikdy len o tej pohodičke v depe, ale treba sa občas pozrieť na trať a pokiaľ možno, pozrieť sa na ňu čo najviac krát za 24 hodín. U mňa to je zväčša tak, že po 4-5 okruhoch začínam nadobúdať pocit, že už na nej poznám každý kameň a po takých 10 kolách by ma to už možno aj začínalo nudiť. Našťastie však prichádza tma a s ňou aj správna zmena atmosféry. Na tátoše a helmy sa nahodia svetlá, tempo sa trošku zvoľní a bikeri si začnú vychutnávať nočný kľud sadajúci si na mesto. Jihlavská 24-hodinovka je charakteristická tým, že sa atmosféra na jej trati mení viackrát a to pomerne skokovo. Po skončení 6 hodinového preteku zrazu zmizne veľká časť krúžiacich pretekárov a podobná zmena nastane ešte raz, presne o polnoci. Potom už zostanú na trati len 24-hodinovkári a drvivá väčšina z nich si ten pokoj náležite vychutnáva. Predsa len s bikermi jazdiacimi 6, resp. 12-hodinovku sa aj sem vnáša taký ten „maratónsky“ duch so stresom a naháňaním sa za víťazstvom. Našťastie nám zostáva ešte tých ďalších 12 hodín. A tých zaujímavejších! :-) Je zaujímavé pozorovať, ako sa nad okruhom mení intenzita svetla, naťahujú sa tiene, začne sa postupne ochladzovať a ráno zase naopak. Vďaka týmto drobnostiam je predsa len každý z tých okruhov trošku iný a každý z vytrvalcov môže okrem svojho vnútra pozorovať aj toto tak často prehliadané divadlo matky prírody. Veď kedy naposledy ste si všimli, akú radosť dokáže urobiť prvý slnečný lúč dňa, keď vám padne do tváre a trošku vás zohreje? Samozrejme, ak chce človek spraviť kvalitný výkon ktorý mu bude v nasledujúcich dňoch robiť radosť, tieto veci idú trošku do ústrania. Na druhej strane však môže spoznávať seba samého. To je ďalšia vec, ktorá sa mi na takýchto podujatiach páči. Človek je „sám so sebou“ a svojím bicyklom a môže rozmýšľať nad vecami, na ktoré bežne nemá čas. „Prečo to robím? Čo z toho mám? A prečo sa sem prihlásim znovu? Čo mi takéto trápenie dáva? Niečo na tom byť proste musí! Ale čo?..“ Jedno z mojich zistení napríklad je, že únava je len stav mysle. Väčšinou si len nahováram, že som unavený a že už ďalej nemôžem. Ak sa mi však predsa len podarí prejsť cez depo a vyraziť do nasledujúceho kola, zrazu zistím, že ešte jedno zvládnem. A potom ešte jedno. A možno aj to ďalšie... Aj napriek faktu, že som tento rok v Jihlave nebol zdravotne v poriadku a môj výsledok ani nestojí za reč (ako vlastne vždy :-)), som rád, že som tam mohol byť a mohol si vychutnať veci o ktorých som písal. Považujem to za skúsenosť, ktorá sa dá využiť aj v bežnom živote a len málokto/máločo ma dokáže po takomto víkende v pondelok nasr..hnevať.. Takže ďakujem organizátorom za skvele odvedenú prácu a vidíme sa aj o rok. Všetko bolo super, ale porcie jedla poprosím nabudúce trošku väčšie. Predsa len poriadna mašina potrebuje aj palivo do kotlíka.. :-) Mimochodom, previezli ste sa už niekedy ulicami toho vášho mesta na bicykli o tretej ráno?? ;-) Autor: Martin Vaško

Po dvoch rokoch šlapania po cestách na cesťáku som sa túto sezónu vrátil do lesa na maratóny na horáku. Po jarnom šprinte v Bystričke, kde som ako obyčajne nič nevyhral ani v tombole, som sa prihlásil na Hornonitriansky MTB maratón. Cesta na maratón prebehla v pohode. Od začiatku Pravenca bol pretek značení na ceste aj na stĺpoch. Prezentácia prebehla rýchlo a bez problémov. Žiadne zbytočné igelitky s letákmi a reklamami, ale žiaľ aj bez čipov na meranie času! Po dňoch chladu sa konečne aj vonku oteplilo a tak skoro všetci cyklisti boli na štarte v krátkom. Po vystúpení mažoretiek o 10 hod bol štart dlhej 82km trati a o 15 minút neskôr som stál na štarte aj ja na krátkej 47km trati, ktorá sa skladala z 12km nájazdu na 35km okruhu. Od štartu sa začalo 5 km stúpanie na kopec Debil, kde som obiehal ostatných cyklistov a tešil som sa, že sa posúvam dopredu. Pri následnom zjazde na okruh sa šlo cez les, kde som sa musel vyhýbať umelým skokom miestnych freeraiderov. Nerád lietam na bicykli vzduchom. Ale to najhoršie ma ešte len čakalo, XC úsek. Mojou slabinou sú totiž technické a strmé zjazdy. Následne trať viedla podľa mňa a aj ďalších maratóncov s ktorými som sa cestou rozprával úplne zbytočne cik-cak po prudkých padákoch a strmých stúpaniach, kde ja a aj väčšina iných cyklistov tlačila a niektorí mali problém vybehnúť do strmých hlinených a vyšmykaných kopcov v tretrách. Pri jednom prudkom padáku som sa zľakol, že ho nedám a v polke som sa chytil najbližšieho stromu okolo ktorého ma zvrtlo a chvíľu som sa zbieral zo zeme. Neďaleko bol fotograf tak dúfam, že moje objatie listnáča zachytil a uvidím nejaké zaujímavé foto. Hneď som mal po nálade a strašne dlho som sa dostával do tempa. Po nájazde na okruh bola občerstvovačka, kde som si len za jazdy ako profíci zobral jonťák. Nezdržoval som sa ani na ďalších dvoch občerstvovačkách. Pri ďalšom stúpaní v lese ma prekvapila tabuľka s číslom 3. Spomenul som si, že na štarte spiker spomínal, že trať je značená kilometrami. Lenže už sme šlapali viac ako hodinu a na cyklocomputeri som mal 15 km. Nejako mi to nesedelo. Zrazu pozriem pred predne koleso a asi metrový had alebo hadica, v tej rýchlosti som to nepoznal a skôr ako som stačil zareagovať som ho v polovici prešiel. Dúfam, že to rozchodil alebo skôr rozplazil. Dosť dlhú dobu som už šlapal sám a občas som bol na pochybách či idem dobre, lebo značenie trate bolo slabé, aj keď moderátor hlásil, že trať je dobre značená a bludiť sa nebude. Občas nejaké šípky, nejaké značenie po stromoch, ale na križovatkách mi chýbali usporiadatelia. Pri jednom zjazde mi oproti vybehol zo zákruty chlap v monterkách, aby som spomalil lebo na trati ťažia drevo. Tak som prenášal bicykel cez navozene stromy a obchádzal traktor. Je mi jasne, že treba na zimu nachystať drevo aby keď sa zima opýta... ale na jeden deň počas preteku si mohli dať domorodci oddych. Pri stúpaní sme riešili s ďalšími pretekármi kilometrovníky, ktoré boli po stromoch a ktoré nedávali absolútne zmysel sme došli na to, že trať je meraná až od okruhu bez 12 km nájazdu! To sme si asi mali vynulovať tachometre, až po nájazde na okruh počas jazdy. Tak som si prestal kilometrovníky všímať. Trať viedla raz hore raz dole, po zvažniciach, lúkach a lesných cestách. Pri ďalšom tiahlom stúpaní, ktoré mam rád, ma predbehla skupinka aj s babou a to som si povedal, že som na tom asi fakt biedne a už som sa tešil do cieľa na koniec trápenia. Pri jednom rýchlom (asi) poslednom zjazde po asfalte práve vo chvíli, keď sa mi zdalo, že som zazrel nejakú maličkú šípku na strome ma obehla nejaká červena škvrna, som sa pustil za týmto pretekárom rovno dole. Po pár metroch som už stal pri rýchliku a nejakej babke, ktorá mu ukazovala smer na Pravenec. Nejako sme sa vyskytli v Nedožeroch-Brezanoch. Tak sme spolu šlapali po hlavnej ceste do cieľa z opačného smeru a zahlásili sme sa v cieli aby nás niekde náhodou nehľadali. Po chvíli došiel kamarát s ktorým som šiel na štart a mal rovnaký problém s odbočením a šiel presne ako ja, len stretol cyklistu ktorý šiel už naspäť a oznamoval mu, že ide zle, tak sa otočil aj on. Pri čakaní na pretekárov boli na lúke pri cieli detské preteky vo viacerých kategóriách. V cieli boli sprchy, voda na umytie tela a wapky na bicykle. Jedla bolo na výber viac a kuracie mäso v žemli bolo dobre. Po vyhlásení výsledkov bola tombola, kde sa nelosovali štartovné čísla ako je to všade, ale tombolové lístky, ktoré sme dostali pri prezentácii. Hlavná cena bol pekný horsky bicykel Kellys, ale ako obyčajne zas som nič nevyhral. Domov sme došli akurát na hokej. Autor: Milan Majtán